Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 0T/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010213
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010213.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v trestnej veci

obžalovaného E. K., F.. XX. XX. XXXX R. Q., Q. T. Q., U. XXXX/XX, trestne stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03. augusta 2020 v Novom Meste nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : E. K., F.. XX. XX. XXXX R. Q., Q. T. Q.Č., U. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 24. 06. 2020 v čase asi od 23.00 hod. do 23.02 hod. v obci Č. po ceste O. a po miestnej komunikácii
viedol v smere od obce H. ako vodič osobné motorové vozidlo H. XXX J., evidenčné číslo: Q. po tom,
čo požil alkoholické nápoje s výsledkom merania 0,55 mg/l etanolu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a písm. l) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 25. 06. 2020 pod č. Pv 385/20/3304
- 4 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom obžalobu na obvineného E. K. pre prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v
obžalobe.

Osobná sloboda obžalovaného bola obmedzená podľa spisového materiálu Okresného riaditeľstva
PZ Nové Mesto nad Váhom, ČVS: ORP-42/DI-NM-2020 dňa 24. 06. 2020 o 23:05 hod. Obžaloba
bola sudkyni pre prípravné konanie súdu doručená prokurátorom dňa 25. 06. 2020 o 17.05 hod. za

súčasného odovzdania osoby obžalovaného súdu.

Po doručení uvedenej obžaloby sudkyňa pre prípravné konanie vykonala výsluch obžalovaného dňa 25.
06. 2020 v čase od 17:35 hod. do 18:10 hod., v rámci ktorého vypočula obžalovaného k okolnostiam
zadržania, k jeho osobe a k veci. Trestnú vec obžalovaného vybavila sudkyňa pre prípravné konanie

vydaním trestného rozkazu, ktorý bol obžalovanému a prokurátorovi ihneď doručený krátkou cestou pri
výsluchu. Obžalovaný sa výslovne vzdal práva podľa odpor. Prokurátor podal odpor bez odôvodnenia.
Nakoľko s obžalobou nebol podaný návrh prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby a nevyšli najavo
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie trvanie obmedzenia osobnej slobody obžalovaného,
sudkyňa pre prípravné konanie po výsluchu obžalovaného prepustila ihneď zo zadržania na slobodu

vychádzajúc z § 87 ods. 2 Trestného poriadku.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 0T/25/2020 - 43 zo dňa 25. 06. 2020
súd uznal obvineného E.Á. K., F.. XX. XX. XXXX R. Q., Q. T. Q., U. XXXX/XX, za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil podľa §

289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac, ktorý podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenému určil skúšobnú dobu na 12
(dvanásť) mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona obvinenému uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti uvedenému trestnému rozkazu podal prokurátor v zákonnej lehote odpor bez odôvodnenia.

Súd vykonal dňa 03. 08. 2020 za prítomnosti obžalovaného a prokurátora hlavné pojednávanie,
na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E.I. K., oboznámením ostatných listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku zák.
č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), vrátane poučení podľa §
257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je

vinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Povyhláseníobžalovanéhosúdvzmysle§257ods.5
Trestnéhoporiadkupostupovalprimeranepodľaustanovenia§333ods.3písm.c),d),f),g)ah)dopytom
na obžalovaného a zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že
bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal
kladne (áno). Súd následne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol,
že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 03. 08. 2020 vyplynulo, že svoj čin úprimne
ľutuje. Uviedol, že sa mu to stalo prvýkrát a už to nikdy nespraví. Konal skratovo, doteraz si to nevie
vysvetliť. Nesúhlasí s navrhovaným trestom prepadnutia osobného motorového vozidla, nakoľko žije v

spoločnej domácnosti s priateľkou ako druh a družka. Motorové vozidlo užíva aj priateľka. Chodievajú s
priateľkinou matkou na kontroly na kardio do Nitry, do Trenčína. Priateľka má vodičský preukaz, aspoň
ona by vozidlo mohla využívať. Keďže nikdy nič podobné nespravil, považuje pôvodne uložený trest
trestným rozkazom za postačujúci.

Prokurátor v záverečnom vyjadrení navrhol, aby súd po vzhlásení viny obžalovaného, uznal
obžalovaného vinným zo žalovaného skutku. Bolo zistené, že vozidlo, ktoré bolo použité na spáchanie
trestného činu, vlastní obžalovaý. Navrhol, aby súd uložil podmienečný trest odňatia slobody v dolnej
polovici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 289 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l), § 38
ods.3Trestnéhozákonaaurčilskúšobnúdobuvdolnejpolovici,zároveňuložiltrestzákazučinnostiviesť
motorové vozidlo v dolnej tretine trestnej sadzby a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest

prepadnutia veci motorového vozidla H. XXX, kľúča, dokladov od vozidla. Uvedené vozidlo bolo použité
na spáchanie trestného činu, vlastnícky patrí obvinenému, neboli zistené výnimočné okolnosti, pre ktoré
by nemohol byť uložený trest prepadnutia veci. Obžalovaný je rozvedený, má dospelé dieťa. Nemá
konkrétne záväzky, okrem priateľky, nemusí to byť trvalý vzťa. Vozenie matky obžalovaného priateľky
v rámci mesta nie je skutočnosťou, ktorá by zakladala výnimočnú okolnosť, pre ktorú by sa tento trest

neuložil. Obžalovaný býva v Q., chodí k lekárovi do Trenčína vrámci mesta, nebýva na kopaniciach, kde
je iná možnosť prepravy, taxíkom. Môže si teda dopravu zariadiť aj inak. Naviac na osobné a rodinné
pomery má obžalovaný myslieť už v čase páchania trestného činu, a teda že následkom môže byť
aj trest, ktorý zasiahne do jeho práv. S poukazom na uvedené považuje za potrebné uložiť aj trest
prepadnutia veci.

Obžalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že toho ľutuje.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie

ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s
prihliadnutím aj na ostatné dôkazy získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie
obžalovaného pod právnu normu ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný

šoféroval motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri
ktorom by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Obžalovaný
svojím konaním porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je pri tomto trestnom čine ochrana
života a zdravia, ako aj ochrana majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (najmä
alkoholu), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia

touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Obžalovaný
sa tohto trestného činu dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Pokiaľ ide o subjektívnu
stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené súdom podľa § 15 písm. b) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný vedel, že môže spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z odpisu registra trestov (č.l. 57) vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.

Z výpisu z evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že sa obžalovaný dopustil jedného

priestupkuvdopravedňa16.08.2017protibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky-nerešpektovania
dopravnej značky, ktorý bol riešený blokovou pokutou vo výške 10,- Eur.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie
na vedenie motorových vozidiel skupiny B dňa 25. 07. 1985.

Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že vlastníkom osobného motorového vozidla H. XXX, L.. Č.. Q., R.:
R. XSXXXXXXX, Š. E., je obžalovaný.Zo správy Mestského úradu vyplýva, že obžalovaný je rozvedený, od 09. 09. 2008 je prihlásený k
tvalému pobytu na adrese Q., U. XXXX/XX, na menovaného nie je evidovaný žiaden priestupok, ktorý
by prejednával Mestký úrad v Q..

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dňa 25. 06. 2020 podľa § 89 Trestného poriadku
vydal osobné motorové vozidlo zn. H. XXX, L.. Č.. Q., R.: R. XSXXXXXXX, Š. E., kľúče a doklady od
vozidla Technický preukaz, potvrdenia o emisnej a technickej kontrole.

U obžalovaného je možné konštatovať, že obžalovaný je výsluhový dôchodca, žije s priateľkou. V
minulosti sa obžalovaný dopustil jedného priestupku v doprave za nerešpektovanie dopravnej značky.
Vodičský preukaz má 35 rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Na strane obžalovaného súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život a k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne
oľutoval (§ 36 písm. j), l) Trestného zákona). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy sa v dôsledku

prevahy poľahčujúcich okolností znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, súd mohol
uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere až na 8 mesiacov. Po dôslednom vyhodnotení
osobných a majetkových pomerov obžalovaného, ktorý je výsluhový dôchodca, má jedno dospelé dieťa,
je rozvedený a žije s priateľkou, vedie riadny život, súd dospel k záveru, že účel trestu a zabezpečenie
individuálnej a generálnej prevencie možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody na spodnej

hranici trestnej sadzby vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom a určenou skúšobnou dobou
v trvaní 12 mesiacov.Súčasne súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti, nakoľko sa prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky dopustil v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie. Trest zákazu činnosti
súd uložil obžalovanému na dolnej hranici zákonnej sadzby, a to vo výmere 24 mesiacov pri súčasnom

neuložení trestu prepadnutia osobného motorového vozidla.

Súd má za to, že takto uložený trest odpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle príslušných
ustanovení Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti

viedolriadnyživot.Obžalovanýmá62rokov,jehotvrdeniuoskratovomkonanísúduveril,doposiaľviedol
obžalovaný riadny život, nedopustil sa žiadneho trestného činu a po 35 rokoch má jeden priestupok v
doprave. Uloženie trestu prepadnutia osobného motorového vozidla, ktorý navrhol uložil prokurátor, v
danom prípade súd nepovažuje za zákonný a spravodlivý. U obžalovaného nejde o páchateľa, ktorý
by nerešpektoval súdne rozhodnutia, dopúšťal by sa opakovane priestupkov v doprave, resp. trestného
činu v súvislosti s vedením motorového vozidla.

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, t.j. na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, písomne

v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.