Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Csp/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201924
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219201924.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v sporovej veci žalobcu:

M. P., N..: XX. XX. XXXX, A.: Š. T. XXX/XX, XXX XX Š. N. Y., zast. V. P., N.. XX.XX.XXXX, A.: Š.K. T.
XXX/XX, XXX XX Š. N. Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.,
IČO: 31 320 155, sídlo: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, zast. Beňo & partners advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom v Poprade, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 27. 12. 2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 05. 2019 domáhal určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý mu poskytol žalovaný. Vecne žalobu odôvodnil tým, že
dňa 27. 12. 2016 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného, so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX v celkovej výške: 9 990,- EUR. Poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru
upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení neskorších

predpisov („ZoSÚ“). Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa §
52 ods. 1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvné ustanovenia musia byť v zmluve a v dodatkoch uvedené presne,
správne, zrozumiteľne. Nie je možné, aby sa priemerný spotrebiteľ, ako slabšia strana dopracovával

k výpočtom o výške, počte a termínoch splátok úrokov a istiny a iných poplatkov výpočtami. Údaj:
výška, počet a termíny splátok, úrokov, istiny a iných poplatkov musí byť uvedený presne, správne,
zrozumiteľne a priamo v zmluve alebo v splátkovom kalendári, avšak splátkový kalendár ak sa má
považovať za súčasť zmluvy tento musí byť podpísaný spotrebiteľom ako aj veriteľom. Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka

(„OZ“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu zmluvy platí výklad, ktorý
je pre žalobcu priaznivejší. Absolútne neplatné sú také dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa žalobcu zmluva so
žalovaným zároveň obsahuje neprijateľné podmienky, konkrétne ide o podmienky vyhlásenia okamžitejsplatnosti úveru. Veriteľ je oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť na základe svojvoľného posúdenia
existencie jej dôvodov, pričom nie je vylúčené bezdôvodné konanie veriteľa. Dôvod oprávňujúci banku
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je koncipovaný príliš všeobecne, vzhľadom k čomu táto zmluvná

podmienka stavia spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi a v dôsledku jej konštrukcie je
spotrebiteľ vystavený neistote v otázke splatnosti jeho dlhu, čo sa považuje za neprijateľné a z pohľadu
zásad dobrých mravov a zmluvnej spravodlivosti za neprípustné. Ďalšou neprijateľnou podmienkou
je povinnosť spotrebiteľa hradiť paušálne stanovené náklady spojené s mimosúdnym vymožením
pohľadávky, odobratím predmetu financovania, odťahom, s uskladnením predmetu financovania. Nie

je na mieste požadovať od spotrebiteľa paušálne určené náklady, nezohľadňujúce skutočné náklady
veriteľa. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, konkrétne rozsudok OS Banská Bystrica sp.
zn. 13C/64/2015, rozsudok OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6C/204/2015, rozsudok OS Komárno sp.
zn. 6C/179/2016, rozsudok OS Prešov sp. zn. 11Csp/57/2016, rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn.
15Co/223/2015, rozsudok KS Žilina sp. zn. 11Co/256/2013. Žalobca navrhol, aby súd určil poskytnutý
spotrebiteľský úver č. 120169881 zo dňa 27. 12. 2016 za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v období

od 11. 01. 2017 do 11. 03. 2019 uhradil žalovanému celkovo 5 157,04 EUR, z toho úroky vo výške
1 929,17 EUR. Žalobca zároveň navrhol, aby súd z úradnej moci a povinnosti preskúmal predmetnú
zmluvu aj ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby a priemernej hodnoty RPMN v čase poskytnutia úveru
27. 12. 2016. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX z 27. 12. 2016 (č.l. 12 - 19), Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť
z 04. 03. 2019 (č.l. 20 - 22).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 19. 06. 2019. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu k § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, žalobca úplne ignoroval
skutočnosť, že rozdelenie splátky na istinu a úrok sa v zmluve preukázateľne nachádza a to v
prílohe „splátkový kalendár“, ktorý žalobca vlastnoručne podpísal. Neexistuje právny predpis kladúci na
poskytovateľa spotrebiteľského úveru povinnosť, aby spotrebiteľská úverová zmluva bola vyhotovená

na jednom liste papiera, alebo na inom, jedinom nosiči informácií. Súčasťou spotrebiteľskej zmluvy môžu
byť - a spravidla aj sú - aj ďalšie písomné časti, ktoré s ňou tvoria integrálnu súčasť. Podmienkou ich
platnosti je len to, aby bolo preukazné, že sa s nimi spotrebiteľ mohol oboznámiť. V danom príde sa
spotrebiteľpreukázateľnemoholoboznámiťstextomsplátkovéhokalendára,ktoréhoprevzatiepodpísal.
V uvedenom dokumente je každá z celkovo 72 splátok presne rozpísaná v zložení úrok a istina.

(Iné poplatky účtované neboli.) Za druhé, podľa názoru žalovaného je táto právna otázka definitívne
vyriešená rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu. Nie je procesne prípustné rozhodovať v tejto otázke
opačne. Princíp procesnej právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 2 CSP platí bezvýhradne. Poukázal pritom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/211/2017 a najmä sp. zn. 3Cdo/146/2017, v zmysle
ktorého eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom

prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len

spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v
Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky. Pokiaľ ide o výšku úroku, RPMN a odplaty, v zmluve bol dojednaný úrok za poskytnutie

peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 10,28 % p.a. Takýto úrok vo výške
10,28% nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. Nakoľko je v danom prípade úrok jediným
príjmom veriteľa, je totožný s ročnou percentuálnou mierou nákladov. Úrok a RPMN sú teda zhodné na
výške 10,28%, pričom RPMN nepresahuje priemernú RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, ktorá
bola v danom čase vo výške 11,75 %. Odplata nepresahuje dvojnásobok priemernej RPMN. V čase

uzatvorenia zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných bánk vo výške
10,00 %, čo by v nadväznosti na uvedené znamenalo, že najvyššia prípustná odplata (RPMN) pri takejto
finančnej službe by bola vo výške 20,00 %. Odplata dojednaná v Zmluve o pôžičke vo výške 11,41 %
neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ide oinštitút upravený i pre spotrebiteľské vzťahy v § 565 a § 53 ods. 9 OZ a žalovanému preto nie je zrejmé,
na základe čoho by mal byť tento zákonný spotrebiteľský inštitút neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

4. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil tabuľku - Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok
2016 (č.l. 47). Iné dôkazy nenavrhol vykonať.

5. Žalobca reagoval duplikou doručenou tunajšiemu súdu 23. 07. 2019. Uviedol, že neodignoroval

existenciu „splátkového kalendára“ ako tvrdí žalovaný, ani neargumentuje absenciou niektorej z
uvedených náležitostí v zmluve. Vo svojej žalobe iba cituje zákony, ktorými sa uvedená spotrebiteľská
zmluva riadi. Taktiež vo svojej žalobe iba cituje zákonné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľská zmluva
obsahovať. Vo vzťahu k RPMN uviedol, že vo svojej žalobe opäť neargumentuje absenciou, alebo
nesprávnou výškou niektorej z uvedených náležitostí. Opäť iba cituje zákony, ktorými sa uvedená
spotrebiteľská zmluva riadi. Taktiež vo svojej žalobe iba cituje zákonné náležitosti, ktoré musí

spotrebiteľská zmluva obsahovať. K možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru uviedol, že
dôvod a spôsob, akým žalovaný toto svoje právo v zmluve uvádza, je v rozpore s § 565
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca poukázal na §9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Zmluva
uvádza iba úrokovú sadzbu vyjadrenú v percentách, avšak všetky ostatné náležitosti vyžadované v
zmysle písm. i) §9 ods. 2 v zmluve absentujú. Pre absenciu náležitostí zmluvy je potrebné považovať

tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1
ZoSÚ v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky.
Poukázal zároveň na rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. 12C/59/2016, rozsudok KS Prešov sp. zn.
11Co/60/2018 a rozsudok KS Trnava sp. zn. 24Co/415/2015. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol
vykonať.

6. Žalovaný reagoval replikou z 22. 08. 2019. Zotrval na svojej argumentácii. Doplnil, že pokiaľ ide
o § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, v zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková sadzba vo výške 10,28
% pre celú dobu trvania zmluvy. Keďže nedochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru, nemôžu
byť v zmluve uvedené ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby a ani

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa názoru žalovaného zmluva je dojednaná v súlade s
platným právom je dostatočne určitá, obsahuje zhodné prejavy vôle účastníkov tohto konania byť ňou
za dojednaných podmienok viazaný a za žiadnych okolností neobsahuje také nedostatky, na základe
ktorých by ju bolo možné vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako sa domnieva žalobca. Nové
dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

7. Žalobca reagoval podaním z 28. 09. 2019. Opätovne poukázal na § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, najmä na
to,žezmluvamusíobsahovaťindexaleboreferenčnúúrokovúsadzbu,naktorýjevýškaúrokovejsadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná. V predmetnej zmluve sa však uvádzajú iba ročná úroková sadzba,
odplata, najvyššia prípustná výška odplaty a priemerná hodnota RPMN. Nové dôkazy nepredložil ani

nenavrhol vykonať.

8.Žalovanýreagovalpodanímz05.11.2019.Zdôraznil,ževzmluveboladohodnutáfixnáročnáúroková
sadzba vo výške 10,28 % pre celú dobu trvania zmluvy. Index alebo referenčná úroková sadzba sa v
zmluváchoúverochuvádzajúvprípadoch,keďideoúveryspohyblivouúrokovousadzbou,tedaúveroch

v priebehu splácania ktorých sa výška úrokovej sadzby mení v závislosti od indexu alebo referenčnej
úrokovej sadzby. Takýmito úvermi sú napríklad hypotekárne úvery, v prípade ktorých sa nepoužíva fixná
úroková sadzba, ale úroková sadzba sa v priebehu ich splácania môže meniť. V prípade úverov s fixnou
úrokovou sadzbou nemôže veriteľ uviesť index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene

výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, nakoľko výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
nie je naviazaná na index alebo referenčnú úrokovú sadzbu. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol
vykonať.

9.Žalovanýreagovalpodanímzo17.12.2019.Uviedol,žekzáveruobezúročnostiúverumožnodospieť

aj aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na § 7 ods. 1 ZoSÚ a § 11 ods. 2 ZoSÚ.
Jednouzpovinnostíveriteľovposkytujúcichspotrebiteľskéúveryjepovinnosťsodbornoustarostlivosťou
posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Je zrejmé, že sa žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy
zameral len na zistenie príjmových pomerov žalobcu a jeho schopnosť splácať úver vôbec neskúmal.Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere. V nej okrem
údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalobcu iné údaje obsiahnuté nie sú. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje

veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácieriadnevyhodnotiť.ŽalovanýpoukázalnarozsudokKSPrešovsp.zn.6Co/171/2016auviedol,
žesohľadomnaprincípprávnejistotyapredvídateľnostiprávamusiabyťobdobnésituácieposudzované
rovnakým spôsobom. Nové dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

10. Svoje posledné podanie žalobca doplnil podaním z 03. 06. 2020. Žalobca zopakoval svoju
argumentáciu k § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ a doplnil, že v zmluve okrem údajov zameraných na
zamestnanie a príjem žalobcu iné údaje obsiahnuté nie sú. V kolónke „Iné mesačné výdavky (SIPO,
náklady na bývanie, telefón, výživné) je uvedená iba suma 20,- EUR, čo v žiadnom prípade nemôže
predstavovať reálne náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa v zmysle §7

ods. 20 ZoSÚ. Ďalej poukázal na ustanovenia § 7 ods. 19, 20, 21 a 27 ZoSÚ (tu súd poznamenáva,
že tieto ustanovenia neboli účinné v čase uzavretia zmluvy, preto sa neaplikujú a tento rozsudok sa im
preto ďalej nevenuje). V čase uzavretia zmluvy o úvere žalovaná nepostupovala v súlade s vtedy platnou
právnou úpravou a náležitosti požadované v § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ platného v čase uzavretia
zmluvy ktoré obsahuje zmluva o úvere v časti „KLIENT (FYZICKÁ OSOBA)“ neboli postačujúce na

zisťovaniebonityžalovaného,čímdošlokhrubémuporušeniupovinnostipodľa§7ods.1cit.zák.,pričom
takéto hrubé porušenie je spôsobilé privodiť následok spočívajúci v bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/171/2016. Navrhol, aby súd
určil úver za bezúročný a bez poplatkov a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nové
dôkazy nepredložil ani nenavrhol vykonať.

11. Na vyjadrenia uvedené v odsekoch 9 a 10 rozsudku žalovaný reagoval podaním zo 06. 07. 2020.
Uviedol, že ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu
splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa, ako to predpokladá § 7 ods. 1 ZoSÚ. Poukázal

na § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalovaný v súlade s § 7 ods. 2 ZoSÚ požiadal spotrebiteľa - žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby
uviedol úplne, presne a pravdivo informácie o výške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho
príjmov, rodinnom stave, počte vyživovaných detí - viď. údaje Zmluvy o úvere, časť KLIENT. Žalovaný pri

posudzovaní bonity žalobcu zohľadňoval aj jeho scoring. Podstatou scoringu je to, že banka, peňažný
ústav alebo akákoľvek iná spoločnosť zaoberajúca sa požičiavaním peňazí, overí likviditu klienta a na
tom základe mu úver poskytne alebo neposkytne. Pre scoring majú význam okrem výšky príjmu aj
osobný stav, počet vyživovaných osôb, iné úvery a iné záväzky, možnosti zabezpečenia, vzdelanie,
prechádzajúca história splácania úverov a pod. Na základe toho žalovaný vykonal dopyt do úverového

registra, konkrétne NRKI - nebankový register klientskych informácií, nakoľko žalovaný ako nebankový
subjekt nie je oprávnený nahliadať do bankového registra (nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že
žalobca nemal v registri žiaden záznam o úvere. Žalovaný pri posudzovaní bonity zohľadnil nasledovné:
(i)príjem:524,20EUR,(ii)výdavkyzistenédopytomdoúverovéhoregistra:0EUR,(iii)inévýdavky(napr.
SIPO, náklady na bývanie, telefón...): 20 Eur, (iv) životné minimum na žiadateľa 198,09 Eur, (v) počet

nezaopatrených detí: 0, (vi) splátka požadovaného úveru: 184,18 Eur. Z uvedených údajov vyplynulo,
že žalobcovi činil rozdiel príjmov a výdavkov: 524,20 € (príjem) - (20+198,09+184,18) = 121,93 €.
Klientovi teda za účelom pokrytia ostatných životných nákladov zostala suma vo výške 121,93 €. Príjem
žalobcu po vyššie uvedenom odbornom posúdení bol dostatočný za účelom preukázania schopnosti
splácať žiadanú pôžičku. Žalovaný teda posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať

spotrebiteľský úver, pričom posudzoval všetky zákonom vyžadované činitele, a to dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru a v neposlednom rade príjem spotrebiteľa.
Zároveň poukázal na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ
posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu

v tomto prípade nedošlo. Žalovaný má za to, že si splnil svoje zákonné povinnosti, konal s odbornou
starostlivosťou a teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ. Žalovaný spolu s podaním predložil listinné dôkazy: (i) Výpis z registra klientských informáciígenerovaný pre žalobcu dňa 27. 12. 2016 (č.l. 162 - 163) a (ii) Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 28.
05 2013 potvrdzujúce výšku starobného dôchodku žalobcu (č.l. 164 - 165).

12. Žalobca reagoval podaním z 03. 08. 2020. Zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a uviedol,
ževzmluvevčasti„KLIENTInémesačnévýdavky“jesíceuvedenýúdaj20Eur,avšakvôbecniejejasné,
čo tento údaj predstavuje a akým spôsobom sa právny predchodca žalovaného k uvedenému údaju
dopracoval. Je celkom jednoznačné, že uvedený údaj sa za výdavky žalobcu (SIPO, náklady na bývanie,
telefón a iné) nemôže v žiadnom prípade považovať, keďže takáto čiastka nemôže pokryť ani len

základné náklady bežnej domácnosti. Z uvedeného celkom jednoznačne vyplýva, že právny predchodca
žalovanej reálne výdavky žalobcu nijakým spôsobom nezisťoval, čím porušil povinnosť, ktorú mu ukladá
§ 7 ZoSÚ. Poukázal na rozsudok OS Dunajská Streda sp. zn. 14Csp/76/2019 a rozsudok KS Prešov sp.
zn.21Co/139/2017aniektoréďalšie(bezbližšiehozdôvodnenia).Novédôkazynepredložilaninenavrhol
vykonať.

13. Na pojednávaní dňa 25. 08. 2020 PZ žalovaného navrhol, aby súd vypočúval žalobcu (ktorý na
danom pojednávaní nebol prítomný).

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil ďalej uvedený
skutkový a právny stav. Uznesením z pojednávania dňa 26. 10. 2021 súd rozhodol, že nevykoná

žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom (na pojednávaní neprítomného) žalobcu, a to z dôvodu, že
žalovaný neuviedol také tvrdenia, ktoré by bolo potrebné preukazovať výsluchom žalobcu. Žalovaný sa k
posudzovaniu bonity klienta podrobne písomne vyjadril a predložil listinné dôkazy, ktoré predložiť chcel.
Tieto predstavujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu vo veci. Navyše prípadné vyjadrenia žalobcu
by nemohli vyvrátiť jednoznačné údaje uvedené v zmluve, a vo vyjadrení žalovaného zo 06. 07. 2020.

15. Žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.,
IČO: 35 923 130, ako veriteľ uzavreli dňa 27. 12. 2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 9 990,- EUR na
účelnadobudnutiaosobnéhomotorovéhovozidla(„zmluva“).Úverbolsplatnýv72mesačnýchsplátkach

vo výške 184,18 EUR s konečným termínom splatnosti 11. 12. 2022. Súčasťou zmluvy bol splátkový
kalendár (č.l. 17 - 18).

16. V záhlaví zmluvy v časti údajov o žalobcovi boli uvedené o. i. nasledovné údaje týkajúce sa príjmov a
výdavkov klienta: (i) pracovné zaradenie: starobný dôchodca, (ii) čistý mesačný príjem (dôchodok): 524

EUR, (iii) príjem domácnosti: 0,- EUR, (iv) mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték,
lízingov): 0,- EUR, (v) iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, výživné): 20,-
EUR.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy: Vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.21. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na

sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

22. Podľa rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti

a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných

zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

23. Z výpisu z registra klientských informácií generovaného pre žalobcu dňa 27. 12. 2016 (č.l. 162 - 163)
a z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 28. 05 2013 potvrdzujúceho výšku starobného dôchodku žalobcu
(č.l. 164 - 165) súd ustálil, že žalovaný splnil povinnosť obstarať si vierohodné údaje o situácii žalobcu
pokiaľ ide o jeho príjmy a časť výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov a pod.

24. Pokiaľ však ide o iné náklady žalobcu, než sú splátky úverov a lízingov, podľa názoru súdu žalovaný
pri zhromažďovaní a posudzovaní údajov o nich nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru
súdu ak veriteľ akceptoval mesačné náklady žalobcu vo výške 20,- EUR, posudzoval bonitu žalobcu bez
elementárnych vstupných údajov, pokiaľ ide o výdavky žalobcu. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci

by výdavky predstavovali sumu 0,67 EUR na deň, čo nepokryje ani len stravu, nieto ešte akékoľvek iné
náklady.Nereálnosťtejtosumyjecelkomzjavná.Automatickéanekritickéakceptovanienevierohodných
údajov žalobcom rozhodne nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou. Akceptovanie
sumy 20,- EUR je v danom kontexte v zásade to isté, ako by žalovaný nedisponoval žiadnym údajom
o nákladoch žalobcu (keďže údaj 20 EUR je absurdný a irelevantný). Keďže podstatou posudzovania

schopnosti klienta splácať úver je porovnanie jeho aktuálnych príjmov a reálnych nákladov, bez získania
nevyhnutných vstupných údajov takéto porovnanie vôbec nie je možné vykonať (tak, aby mal výsledok
porovnania výpovednú hodnotu súladnú so ZoSÚ a čl. 8 ods. 1 Smernice) a teda nie je možné hovoriť
o posudzovaní bonity klienta, nieto ešte o posudzovaní s odbornou starostlivosťou. Na tomto záverenič nemení ani skutočnosť, že žalovaný mal - podľa jeho vyjadrenia zo 06. 07. 2020 - pripočítať ku
klientom uvedeným nákladom ešte sumu životného minima. Okrem toho, že takýto postup žalovaný
iba tvrdil, ale nepreukázal (suma životného minima nie je uvedená v žiadnom dokumente, ktorý bol

súdu predložený, s výnimkou samotného vyjadrenia žalovaného), súd ho považuje za dôkaz porušenia
povinnostižalovanéhoskúmaťschopnosťklientasplácaťúversodbornoustarostlivosťou.Posudzovanie
bonityjeproceszhromaždeniaakvalifikovanéhovyhodnoteniarelevantnýchúdajovoaktuálnejfinančnej
situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne
(§ 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 15 a 16 ZoSÚ). Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný zohľadnil

v nákladoch klienta práve stanovené životné minimum. Ak by napr. klient uviedol mesačné náklady
650,- EUR, aj tam by žalovaný pripočítaval sumu životného minima? Zrejme nie, keďže na to nie je
žiaden legitímny dôvod. Urobil tak práve tam, kde údaj o nákladoch klienta bol zjavne nízky a nereálny
a teda žalovaný nahradil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou zhromaždiť a posúdiť údaje o
nákladoch klienta automatickým pripočítaním sumy životného minima. Suma životného minima však
nič nevypovedá o mesačných nákladoch konkrétneho klienta (zvlášť, ak čerpá úver na kúpu osobného

automobiluvcenetakmer12000,-EURatedajeskôrnepravdepodobné,abyjehomesačnénákladyboli
vo výške životného minima). Okrem toho sa toto vyjadrenie žalovaného súdu javí skôr ako špekulatívna
argumentácia, keďže aj ak by sumu mesačných nákladov žalovaný určil vo výške 20 EUR + 198,09
EUR, potom by v zmluve bola - pri postupe s odbornou starostlivosťou - na mieste iných mesačných
nákladov uvedená suma 218,09 EUR a nie 20,- EUR.

25. Na povinnosti veriteľa ako profesionála zhromaždiť a riadne vyhodnotiť relevantné údaje o aktuálnej
finančnej situácii konkrétneho klienta nič nemení ani ustanovenie § 7 ods. 2 ZoSÚ, podľa ktorého
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ nesmie nekriticky akceptovať

zjavne nevierohodné údaje poskytnuté spotrebiteľom a ani nahradiť tieto údaje paušálnym údajom v
podobe sumy životného minima či inou obdobnou sumou. Bolo by to v rozpore so zákonom, a to tak s
prihliadnutím na podstatu a účel overovania bonity, ako i s ohľadom na čl. 8 ods. 1 Smernice a súvisiacu
judikatúru SDEÚ.

26. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalovaný v procese overovania bonity žalobcu nedisponoval
žiadnymi relevantnými údajmi o tzv. iných nákladoch klienta (t.j. o všetkých nákladoch klienta, s jedinou
výnimkou, ktorou bola výška splátok úverov, lízingov a pod.) a teda nezhromaždil nevyhnutné vstupné
údaje pre posúdenie bonity klienta. Vzhľadom na to vôbec nemohol posudzovať bonitu klienta, resp.
reálne zhodnotiť skutočnú schopnosť klienta splácať úver, ktorý mu mal byť poskytnutý. Podľa názoru

súdu je porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou už i samotný fakt, že veriteľ nekriticky
akceptoval údaj poskytnutý veriteľom (20,- EUR), ktorý je zjavne nereálny a nevierohodný. Súd tento
postupžalovanéhovyhodnotilakohrubéporušeniepovinnostipodľa§7ods.1ZoSÚ,nazákladektorého
je v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku.

27. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP), ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozhodnutia.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.