Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2022

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9P/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200379
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:2721200379.9

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. B., L.. XX.X.XXXX S. R. B., L..
XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, deti rodičov: W. G., L.. X.X.XXXX, P. J. C. D., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek,
advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85 a G. B., L.. X.X.XXXX, adresa na doručovanie W. D.. XXE,
XXXX C., Nemecko, štátny občan Talianskej republiky, v konaní o návrhu na úpravu rodičovských práv a

povinností,zaúčastiOkresnejprokuratúrySkalica,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatakto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2021 domáha, aby súd zveril maloleté deti do
jej výlučnej osobnej starostlivosti a uložil otcovi platiť výživné. Navrhovateľka sa písomným podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.4.2022 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle

§ 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorým
súd obmedzí otcovi maloletých detí možnosť priblížiť sa k navrhovateľke a k maloletým deťom, ktorých
telesná a duševná integrita je správaním otca ohrozená. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo spoločnej
domácnosti s otcom maloletých detí sa odsťahovala v novembri 2020 po opakovaných fyzických útokoch
zo strany otca. Otec o svoje deti nejaví záujem, nepodieľa sa na výchove a neprispieva na ich výživu.
Otec maloletých detí často kontaktuje navrhovateľku s tým, že jej ich zoberie a taktiež sa vyhráža

ďalšími fyzickými útokmi, dokonca aj smrťou. Svoje verbálne útoky smeruje často aj voči maloletým
deťom, pričom sa im vyhráža, že ich unesie do zahraničia a svoju matku už nikdy neuvidia. Maloleté
deti tieto vyhrážky vnímajú veľmi citlivo, z otca majú strach, a preto pri každom telefonickom kontakte
s otcom sú vystavené nadmernému stresu a úzkosti. Otec maloletých detí sa agresívne správa aj
voči synovi navrhovateľky, ktorý nie je ich spoločným dieťaťom, násilne sa správal aj k svojej bývalej
priateľke. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie otca napĺňa znaky trestného činu, bolo dňa 15.12.2021

vznesené voči jeho osobe obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1,
ods. 2, písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1, písm. a) a c) Trestného zákona. S poukazom na trestné
konanie má navrhovateľka za to, že dostatočne osvedčila nevyhnutnú potrebu nariadiť neodkladné
opatrenie a dočasne obmedziť styk otca s deťmi, pričom tento zásah nie je závažnejší ako ujma, ktorá by
hrozila navrhovateľke a maloletým deťom, ak by otec vyhrážky naplnil. Dodala, že otec maloletých detí
kontaktovalnavrhovateľku,ževblízkejbudúcnostiprídenaSlovensko,pričomsavyhrážanavrhovateľke

smrťou a únosom maloletých detí. Z uvedených dôvodov s poukazom na prebiehajúce trestné konanie
považuje navrhovateľka za nevyhnutné, aby súd poskytol matke a maloletým deťom dočasnú ochranu
v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým zakáže otcovi maloletých detí priblížiť sa k
navrhovateľke a maloletým deťom, a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že ak budú
predvolaní spoločne na procesné úkony súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, sa na dobu
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.2. Podľa § 2 ods. l zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

3. Podľa článku 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,
informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je
účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti

na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

môže súd uložiť strane najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

10. Podľa § 332 ods. 1, ods. 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

11. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení
vo veciach úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, preto je potrebné pri rozhodnutí o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný

sporový poriadok (lex generalis). Tento v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré
príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie,
či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným

predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť
a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné
opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť
potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania,
na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň
osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť
neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava
pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a
požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne
pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Ak
však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme
dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného

opatrenia.

14. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že
v danom konaní nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom
sa navrhovateľka domáha, aby súd dočasne zakázal otcovi maloletých detí priblížiť sa k navrhovateľke

a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to z dôvodu ohrozenia ich telesnej
a duševnej integrity zo strany otca prostredníctvom vyhrážok o fyzickom násilí voči navrhovateľke
a o únose detí do zahraničia. K návrhu priložila ako dôkaz upovedomenie o vznesení obvinenia
a zápisnicu o výsluchu navrhovateľky a jej syna z prebiehajúceho trestného konania. Neodkladné
opatrenienariadenévzmysle§325ods.2písm.h)CSPposkytujeochranujednotlivýchosôb,akexistujú

závažnédôvodydomnievaťsa,žejeohrozenýichživot,telesnáaleboduševnáintegrita,osobnásloboda
alebo bezpečnosť. V takýchto prípadoch musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou alebo

elektronickou komunikáciou a podobne. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že navrhovateľka
riadne nepreukázala existenciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva zo strany otca maloletých
detí, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, teda že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu
formou nariadenia neodkladného opatrenia. Vznesenie obvinenia ako také v zmysle zásady prezumpcie
neviny ešte neznamená, že páchateľ daný skutok spáchal. Takisto zo skutočností vyplývajúcich zo

spisu vyplýva, že otec maloletých detí sa väčšinu času zdržuje v zahraničí, pričom naposledy sa s
navrhovateľkou a maloletými deťmi stretol ešte v mesiaci november 2020. Styk teda nie je už dlhší
čas (vyše 17 mesiacov) vôbec realizovaný, z ktorého dôvodu súd uzavrel, že matka neosvedčila v
návrhu naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy či
už samotnej navrhovateľke alebo maloletým deťom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že otec zatiaľ

nebol v rámci prebiehajúceho trestného konania vypočutý. Zároveň má súd za to, že práve hrozba
možného postihu trestnoprávneho charakteru môže na otca pôsobiť preventívne, najmä ho môže
odradiť od správania, z ktorého je obvinený. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať
ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie
odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať

vážna ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému
by malo predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia
vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. Súd teda konštatuje, že nemal preukázanú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva ujmy na právach navrhovateľky ako
ani maloletých detí, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Súd nerozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno
v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).