Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Ca/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119217802
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119217802.6

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: LITA, autorská
spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166 právne zastúpený advokátom
Mgr. Petrom Kubovičom, so sídlom Bratislava, Námestie Biely kríž 3 proti žalovanému: BUILDINGS
CITY, s.r.o., so sídlom Južná trieda 117, Košice, IČO: 45254389, právne zastúpený advokátom JUDr.
Slavomírom Kučmášom, so sídlom Michalovce, Plynárenská 1 v konaní o zaplatenie 517,35 EUR s

prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 517,35 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od
11.12.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa touto žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu
neoprávneného zásahu žalovaného do autorských práv.

2. Žalobca mal za to, že žalovaný v období od 1.1.2018 do 22.4.2018 realizoval v ním prevádzkovanom
ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 57 kusov zvukovoobrazových zariadení
umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia a 3 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených

v iných priestoroch ubytovacieho zariadenia.

3. Žalobca má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a
to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými
technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým
vykonáva správu žalobca.

4. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval bezdôvodné obohatenie iba vo výške zvyčajnej licenčnej
odmeny, ktorú stanovil v súlade so sadzobníkom licenčných odmien, pričom bezdôvodné obohatenie
vyčíslil vo výške 517,35 EUR.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu

náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

6. Uviedol, že žalobca v žalobe neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými mieni preukazovať
pravdivosť z vyššie uvedených tvrdení, najmä tých, ktoré sú v prvom rade právne významné pre
posúdenie vôbec aktívnej legitimácie žalobcu o dôvodnosti žalovaného nároku prípadne jeho výške.
Zároveň uviedol, že obvyklá odmena uplatnená žalobcom je podľa jeho názoru sporná a nedostatočne

preukázaná.7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 30.9.2020.

8. Žalovaný a jeho právny zástupca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa 11.7.2020. Na

pojednávanie sa nedostavili a neospravedlnili svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Na tomto pojednávaní žalobca navrhol súdu, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

10. Podľa ust. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie,

b) neospravedlnil svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa ust. § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

12. Podľa ust. § 164 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon v znení účinnom v roku 2016 (ďalej

len Autorský zákon) organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok
a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho
majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy
práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže
odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by

zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu
zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná
poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv.
Organizáciakolektívnejsprávyjepovinnázačaťvýkončinnostisúvisiacichsozastupovanímoduzavretia
dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

13. Podľa ust. § 65 ods. 1 Autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas
na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa §
19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu
alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

14. Podľa ust. § 78 ods. 1 Autorského zákona hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia
kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa
§ 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.

15. Podľa ust. § 79 ods. 1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac
nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii
organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú
licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a

b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu
správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

16. Podľa § 19 ods. 1 Autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na
použitie svojho diela.

17. Podľa § 19 ods. 2 Autorského zákona, dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon

v štvrtej hlavne neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

19. Podľa § 19 ods. 4 písm. f) Autorského zákona použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti
verejným prenosom diela.20. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) Autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo,
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného

obohatenia.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. §
58 ods. 1, písm. i) Autorského zákona, za neoprávnený zásah do práv autorov neoprávneným verejným

prenosom uskutočneným žalovaným v jeho ubytovacom zariadení.

24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného, súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 517,35 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2019 do zaplatenia.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

30. V danom prípade súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mal žalobca
plný úspech vo veci, preto má právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

31. O výške trov rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné podľa § 356 písm. b)

CSP,podľaktoréhoodvolanieniejeprípustnéprotirozsudkuprezmeškanie, okremprípadovodvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Odvolanie m o ž n o podať len proti výroku o trovách konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.