Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.mája 2022
prejednal odvolanie prokurátora, ktoré podal v neprospech obžalovaného

P.

nar.XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom I.proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/129/2021
zo dňa 23. februára 2022 a takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/129/2021 zo dňa 23.februára 2022 bol obžalovaný
P. W. odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 24.11.2021 v čase o 07.10 hodine
viedol osobné motorové vozidlo značky Suzuki Grand Vitara, evidenčné číslo E ktorého je vlastníkom a
držiteľom, po miestnej komunikácií v obci V. A. smerom k chatovej oblasti zv. „Matadorky“, kde cca 300
metrov za zastavaným územím obce Dolná Súča na účelovej komunikácii v smere na chatovú oblasť
Matadorky bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej

jednotky KR PZ Trenčín a na mieste vyzvaný, aby sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške na zistenie
požitia alkoholu, ktorú dobrovoľne vykonal na prístroji značky AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo Q dňa
24.11.2021 v čase merania 07.13 hod. s pozitívnym výsledkom merania 0,92 mg/l alkoholu v dychu,
opakovanou skúškou vykonanou dňa 24.11.2021 v čase 07.37 hod. bol zistený pozitívny výsledok
merania 0,80 mg/l alkoholu v dychu, pričom obžalovanému bol Trestným rozkazom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 0T/122/2019 zo dňa 27.08.2019, právoplatným dňa 27.08.2019 za prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 72 mesiacov, t. j. do 27.08.2025, a Trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 2T/120/2012 zo dňa 27.09.2012, právoplatným dňa 16.11.2012 bol uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Bol za to odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8
Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a k § 37 písmeno h)

Trestného zákona a v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
osem mesiacov. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd
mu ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu dva roky. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s
použitím § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného

dohľadu. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia
veci: - osobného motorového vozidla zn. Suzuki Grand Vitara JT/V VIN: B evidenčné číslo: E Podľa§ 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona v spojení s § 43 Trestného zákona, § 38 odsek 1
Trestného zákona súd obžalovanému uložil ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu po dobu 62 mesiacov.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote v neprospech
obžalovaného a to čo do výroku o treste zákazu činnosti napadol prokurátor. V písomných dôvodoch
uviedol, že sudca argumentoval tým, že i keď boli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu
zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 5 písm. a/ Tr.zák., pretože obžalovaný sa skutku dopustil ako vodič

dopravného prostriedku, hoci bol už za taký trestný čin dvakrát odsúdený, jedno z tých odsúdení je
okolnosťou, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods.1 písm. d/
Tr.zák. Na túto okolnosť nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr.zák. prihliadnuť
aj v súvislosti s ukladaním prísnejšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
v zmysle § 61 ods. 5 písm. a/ Tr.zák., ktoré zamedzuje dvojitému pričítaniu rovnakej okolnosti v
neprospech, ale aj v prospech páchateľa. Poukázal na znenie ustanovenia § 61 ods. 5 Tr.zák. Na

uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie teda postačuje pokiaľ súd zistí, že odsudzuje páchateľa,
ktorý už bol minimálne dva krát právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.zák. V konkrétnej veci neboli pochybnosti o splnení dvoch
základných podmienok pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na
doživotie, nakoľko obžalovaný je špeciálnym recidivistom. Pokiaľ súd poukazuje na § 38 ods. 1 Tr.zák.

a dvojité pričítanie priťažujúcej okolnosti s touto premisou sa prokurátor nestotožňuje. Trestný čin
podľa § 289 Tr.zák. je vo vzťahu k dvom zbiehajúcim sa trestným činom najprísnejší. Trestnosť činu
z hľadiska závažnosti neurčuje len samotná hranica hornej a dolnej trestnej sadzby, ale aj ostatné
pristupujúce okolnosti tvoriace trestnosť činu, ktorými sú taktiež druh a výška hroziacej trestnej sankcie.
Pri trestnom čine podľa § 289 Tr.zák. je možnosť uloženia trestu zákazu činnosti na doživotie. Táto

najprísnejšia sankcia je okolnosťou, ktorá zvyšuje závažnosť spáchaného trestného činu oproti jeho
základnej skutkovej podstate. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku
o treste zákazu činnosti a obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr.zák. trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste zákazu
činnosti, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním prokurátora napadnutému výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvekdruhuspočívajúcim vtom,žeobžalovanému tentotrestneboluloženýnadoživotie uvádza
senát odvolacieho súdu, že si je vedomý toho, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel významný účel, ako z pohľadu individuálnej prevencie, tak

aj z pohľadu všeobecnej prevencie. Preto prisvedčil odvolacím argumentom prokurátora avšak len v
tom zmysle, že v tomto konkrétnom prípade by uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na doživotie v zmysle ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a/ Tr.zák. z prísne formálneho hľadiska
bolo na mieste.

Súčasne však považoval za potrebné zdôrazniť, a to v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu,
že záujem všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujem individualizácie
trestu, a skutočne nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy páchateľa trestného činu s
dôrazom najmä na spravodlivosť trestu.

Obžalovaný, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa na hlavnom
pojednávaní, bol už dva krát súdne trestaný pre trestný čin podľa § 289 Tr.zák. čo vyžaduje
prvá podmienka uvedená v ustanovení § 61 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. Avšak v jednom prípade -ide o odsúdenie Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 0T/122/2019 sa skutku dopustil ako vodič
samohybného pracovného stroja na ťažbu dreva na poľnej ceste.

Krajský súd má preto s poukazom na túto okolnosť pochybnosti o tom, či samotný pracovný nástroj
určený na ťažbu dreva v lese je dopravným prostriedkom v tom zmysle, ako to má na mysli ustanovenie
vyššie zmieneného § 61 ods. 5 písm. a/ Tr.zák. Zákonodarca v tomto ustanovení uviedol podmienku,
že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie je možné len vtedy, ak sa páchateľ skutku dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného

prostriedku dvakrát odsúdený.

V dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu Trestného zákona účinného od 01.09.2011, ktorým sa
zaviedol trest zákazu činnosti na doživotie však predkladateľ zákona konštatuje, že súd nemusí vziať do
úvahy odsúdenia uložené pred 01.09.2011, ak by vzhľadom na mimoriadnu okolnosť predchádzajúcich
prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti uvedenej v ustanovení §

61 ods. 3, alebo 4 neprimerane prísne. V súlade so zásadou trikrát a dosť sa má prihliadať aj na
predchádzajúce skutky, okrem prípadu, ak by použitie trestnej sadzby zákazu činnosti bolo neprimerane
prísne.

Je síce pravdou, že obžalovaný P. W. bol právoplatne odsúdený za uvedený skutok 16.11.2012.

Zákonodarca však v dôvodovej správe zákona zdôraznil existenciu aj mimoriadnych okolností prípadu,
a dal im určitý význam v tom zmysle, že na tieto treba prihliadať v súvislosti s neprimeranou prísnosťou
zákona. Nemožno preto spomínané mimoriadne okolnosti pri výmere tak absolútneho trestu, akým je
trest zákazu činnosti na doživotie obísť.

Trest zákazu činnosti na doživotie je trestom nezvratným a na rozdiel napríklad od najprísnejšieho trestu
odňatia slobody na doživotie uvedeného v Trestnom zákone, ktorý môže byť ukončený na základe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, trestom absolútnym. A to napriek tomu, že
trest odňatia slobody na doživotie sa ukladá za obzvlášť závažné či brutálne zločiny, kým trest zákazu
činnosti na doživotie postihne páchateľa prečinu. Je preto nevyhnutné zaoberať sa v daných prípadoch

aj spravodlivosťou takéhoto nezvratného druhu trestu.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu, ako to vo svojich rozhodnutiach
skonštatoval už Ústavný súd SR, nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu
musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na

pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže
byť trestom primeraným. Aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý sa ukladá má byť trest úmerný
škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy.

Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje
na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným

činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý,
spravodlivým je vždy len primeraný trest. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom
dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je
jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. Spravodlivosť trestu
tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia

výchovného.

Zvážiac preto citované závery Ústavného súdu SR, ako aj všetky okolnosti prípadu vrátane možného
dvojitého pričítania okolnosti podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Tr.zák. v neprospech obžalovaného, kedy
by jeho odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp.zn. 0T/122/2019 ako to poznamenal súd prvého

stupňa bolo jednak zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods. 1 Tr.zák., a
zároveň by u neho bolo dôvodom na uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie, dospel krajský súd k
záveru o nespravodlivosti takéhoto trestu. Zároveň zohľadnil aj mimoriadnu okolnosť vyššie zmieneného
odsúdenia, pri ktorom obžalovaný viedol pracovný stroj a zákaz činnosti mu na doživotie neuložil.Krajský súd pri tomto rozhodovaní zohľadnil zároveň aj všetky zásady na ukladanie trestov uvedené
v ustanovení § 34 Tr.zák. vrátane zásad individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovanému uložený

podmienečne odložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom, vrátane zákazu požívania
alkoholu a trestu prepadnutia vozidla, či prísneho trestu zákazu činnosti na 62 mesiacov považoval
komplexne v ich súhrne za dostatočné na jeho nápravu a prevýchovu. Najmä ak ide o mladého
človeka, ktorý sa stará o svoju rodinu, živí dve maloleté deti a riadne pracuje. Hoci sa obžalovaný už
viackrát dostal do stretu so zákonom kedy je zrejmé, že predchádzajúce tresty nemali na neho výrazný

prevýchovný efekt, krajskú súd dospel k záveru, že súdom mu uložené tri tresty, či obmedzenia vrátane
trestu zákazu činnosti na hornej hranici trestnej sadzby sú plne spôsobilé v dostatočnej miere na neho
výchovne pôsobiť a prevychovať ho.

Pri rozhodovaní o treste považuje krajský súd za nie bez významu aj uvedomenie si páchateľa
nesprávnosti svojho protiprávneho konania. Tu je potrebné vyzdvihnúť skutočnosť, že obžalovaný od

začiatku trestného konania trestnú činnosť priznával, ľutoval, napomáhal orgánom činným v trestnom
konaní a súdu, a prejavil snahu o zmenu svojho života.

Senát odvolacieho súdu tiež uvádza, že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie by malo konkrétny
vplyv na spôsob života a potrieb rodiny a blízkych obžalovaného. Obžalovaný je zamestnaný, vyživuje

manželku, ktorá je bez príjmu na materskej dovolenke a dve maloleté deti. Nepochybne je rozdiel,
či je trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel ukladaný osobe slobodnej bez povinnosti
starostlivosti o iných, alebo osobe, ktorá sa riadne stará o rodinu, vrátane maloletých detí.

Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. je potrebné vykladať tak, že ak to nie je z iných dôvodov nevyhnutne

potrebné, súd má uložiť páchateľovi trestného činu taký trest, ktorý bude mať čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Súčasne je senát odvolacieho súdu tiež toho názoru, že nejde ani o prípad,
kedy by uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie nevyhnutne vyplývalo zo záujmu všeobecnej
prevencie.

Nemožno opomenúť, že aj počas plynutia podmienečne odloženého trestu bude súd správanie sa
obžalovaného v rámci probačného dohľadu nad ním naďalej veľmi podrobne sledovať. V prípade
nevedenia riadneho života môžu byť voči obžalovanému vyvodené následky, vrátane možnej premeny
trestu podmienečne odloženého na nepodmienečný, čoho si obžalovaný musí byť vedomý.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.