Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gizela Majerčák
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/151/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607202879
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7607202879.4
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.
Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu: L. T., P. M. F., S.. M. XX, M.. XX.XX.XXXX,
zást. AK Berčo s.r.o., Spišská Nová Ves, J. Hanulu 19, IČO: 54 329 281, za ktorého ako konateľ koná
advokát Mgr. Juraj Berčo, proti žalovanému: T.. L. B., P. V., P. M. F., L. X, zást. Advokátska kancelária
VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, IČO: 51 284 731, za ktorého ako konateľ
koná advokátka JUDr. Iveta Višňovská, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. k. 4C/65/2007 - 394 z 26. apríla 2021
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie v rozsahu, v ktorom bolo odmietnuté podanie o zaplatenie 56.969,91 € titulom
náhrady škody a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Vo zvyšku uznesenie p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením
označeným v záhlaví postupom podľa §129 ods. 3 CSP s odôvodnením, že súd musí presne vedieť,
o čom má konať a rozhodnúť, lebo stranám nemôže priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti,
než sú navrhované a pokiaľ žalobný petit je nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu
do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť, pričom predmetné podanie
z 9.3.2007 napriek jeho doplneniam naďalej malo vady, bez odstránenia ktorých súd nepovažoval za
možné v konaní pokračovať, uznesením označeným v záhlaví odmietol podanie žalobcu z 9.3.2007
o zaplatenie 6.800.000 Sk (cca 225 718,65 €) uplatnené titulom náhrady škody žalobcovi žalovaným
spôsobenej neprípustnou a nezákonnou exekúciou sp. zn. EX 902/98. V intenciách zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu č. k. 4Co/11/2008 - 68 z 25.6.2009 pred týmto rozhodnutím opakovane,
avšak v podstate bezvýsledne (naposledy uznesením č. k. 4C/65/2007 - 363 z 12.11.2020 zástupcovi
žalobcu riadne doručenej ešte aj 11.3.2021) súd žalobcu v zmysle §129 ods. 1 CSP výzvou obsahujúcou
podrobné a jasné poučenie vyzýval, ako v smere odstránenia vád neúplnej žaloby spočívajúcej
v nedostatočnom objasnení predmetu konania nešpecifikovaním uplatneného nároku žalobca má
postupovať, pričom zároveň ho aj poučil o následku nedoplnenia podania v zmysle výzvy súdu
spočívajúceho v odmietnutí podania z dôvodu, že toto trpí nedostatkami, pre ktoré nie je možné v
konaní pokračovať. Žalobca ani jeho zástupca podanie neopravili, ani nedoplnili, obaja ostali pasívni a
na poslednú výzvu súdu procesne nereagovali, predmet konania zostal objasnený nedostatočne, bez
špecifikácie uplatňovaného nároku.
2. Proti tomuto uzneseniu žalobca podáva odvolanie namietajúc, že samotné podanie z 9.3.2007 je
potrebné chápať v kontexte s jeho podaním z z 20.2.2017, ktoré súd pri svojom rozhodovaní vôbec
nezohľadnil a na toto nijako nereflektoval. V danom podaní žalobca žalobu pritom doplnil tvrdením,že voči súdnemu exekútorovi uplatňuje náhradu škody titulom znemožnenia finančného príjmu z
podnikania, ktoré je potrebné chápať ako ušlý zisk v dôsledku toho, že súdny exekútor po tom, ako
došlo k právoplatnému vylúčeniu vecí z exekúcie (rozsudok č. k. 7C/394/2001 - 96 z 27.1.2004), tieto
veci (drevoobrábacie stroje) ich vlastníkovi a ani žalobcovi ako ich nájomcovi nevrátil napriek tomu,
že na to bol vyzvaný aj samotným oprávneným listom z 12.10.2004, čím zo strany exekútora došlo k
paralyzovaniu podnikania žalobcu od roku 1993 podnikajúceho v oblasti výroby stolárskych výrokov.
Žalobca od žalovaného požaduje preto náhradu ušlého zisku za obdobie od právoplatnosti rozsudku
súdu o vylúčené vecí z exekúcie (12.3.2004) do podania žaloby v tejto veci (9.3.2007), keďže bol
pripravenýoziskzpodnikaniavzhľadomnato,žeexekútoromspísanéazabavenéstrojetentožalobcovi
nevydal ani po právoplatnosti rozsudku, naopak žalovaný tieto (a aj ďalšie hnuteľné veci) predal na
dražbe konanej 6.6.2018. Namieta ďalej, že z daného podania žalobcu vyplynulo tiež, že ďalšia časť
náhrady škody požadovanej titulom vedenia nezákonnej exekúcie sp. zn. EX/902/98 aj po tom, čo
táto uznesením súdu z 11.5.2005 dňom 7.6.2005 právoplatne bola vyhlásená za neprípustnú, a to v
rozsahu 60 000 € pozostáva z odškodnenia za zásah do práva žalobcu na rodinný život, keďže v
danom období exekúcia na 1 354 424 Sk žalobcu zaťažovala významným spôsobom, pričom jej výšku
necháva na voľnej úvahe súdu. Ďalším osobitným titulom náhrady škody podľa žalobcu je skutočnosť,
že exekútor v danom exekučnom konaní nezákonne zriadil exekučné záložné právo a následne predal
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vtedy zapísané na LV č. XXXX J. XXXX v k. ú. P. M. F., čím žalobca
prišiel o nehnuteľnosť aj o príjem z ich prenájmu vo výške 250 000 Sk ročne. Podľa žalobcu z týchto
okolností nepochybne vyplynuli všetky podstatné náležitosti žaloby vo veci samej. Otázka právneho
posúdenia veci, t. j. či uplatnený nárok súd bude posudzovať v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.
z. alebo v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. je vecou súdu, nebolo preto potrebné, aby žalobca
týmto sa osobitne zaoberal a ďalej namieta, že ani prípadnú nedôvodnosť žaloby nemožno zamieňať
s nezrozumiteľnosťou, či neúplnosťou podania. Tvrdenia odvolateľa obsiahnuté v odvolaní podľa neho
je potrebné považovať za opravu alebo doplnenie odmietnutého podania a tiež za vykonanie takého
úkonu, o ktorom v zmysle §129 ods. 4 CSP môže rozhodnúť súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
3.Ďalejžalobcasúduvytýka,žepostupvzmysleustanovenia§129CSPjemožnýjedinebezodkladnepo
doručení neúplného či nezrozumiteľného podania súdu, nie až po 14 rokoch vedenia súdneho konania,
ako je tomu v prejednávanom prípade. Zastáva preto názor, že odmietnutie podania za daných okolností
by znamenalo odopretie prístupu žalobcovi k spravodlivému súdnemu konaniu, a to pre premlčanie
nároku. Má za to, že najneskôr od 20.2.2017 označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, ako i žalobný návrh boli v konaní doplnené,
navrhuje preto, aby na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie postupom poľa §129 ods.
4 CSP napadnuté uznesenie zrušil a následne vec meritórne prejednal, prípadne aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na meritórne rozhodnutie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastáva názor, že súd vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil. Žalobca uplatnený nárok nešpecifikoval ani v rozsiahlom odvolaní a tak nedostatky
podania neodstránil ani za obdobie uplynulých 14 rokov, čo nesporne je dostatočne dlhou dobou na
doplnenie žaloby. Okrem toho sa bráni tvrdením, že žaloba je nedôvodná a namieta aj nedostatok
svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne.
5. Žalobca v odvolacej replike zdôrazňuje potrebu dôsledne rozlišovať dôvodnosť odvolania vo vzťahu k
posúdeniu (ne)splnenia podmienok na odmietnutie podania od posúdenia dôvodnosti samotnej žaloby.
Okrem toho znova podrobne opisuje nesprávnosť konania súdneho exekútora pri vykonávaní danej
exekúcie a navrhuje, aby jeho odvolaniu v celom rozsahu bolo vyhovené.
6. Žalovaný, zástupcovi ktorého odvolacia replika žalobcu bola doručená 2.7.2021, nevyužil svoje
zákonné právo a k replike dupliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci neurobila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal
odvolanie, preskúmal predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
(§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené len sčasti,
pričom procesné podmienky na postup v zmysle §129 ods. 4 CSP nie sú dané.8. Keď žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, nemusí právne kvalifikovať, z akého titulu nárok
uplatňuje, musí však bezpodmienečne uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých
súd a následne aj žalovaný po doručení žaloby bude vedieť, z akého titulu sa daný nárok uplatňuje.
Prípadný nedostatok náležitostí žaloby bráni vecnému prejednaniu žaloby a pokračovaniu v konaní,
nakoľko podanie je neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a nemožno bez ďalšieho určiť, aký skutok má
byť predmetom konania. Len riadnym spôsobom v žalobe vymedzený predmet konania predstavuje
dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a rozhodnutie žaloby.
9. Predmetom konania je nielen žalovaný nárok, ale aj skutkové zdôvodnenie, z ktorého žalovaný nárok
by mal vyplývať. Za účelom, aby žalobu bolo možné meritórne prejednať, táto musí obsahovať nielen
petit, ale aj skutkové odôvodnenie v rozsahu dostatočnom na to, aby bolo možné posúdiť, o čo v konaní
ide, prípadne či daná vec sa už (ne)prejednáva, prípadne či už (ne)bola rozhodnutá. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť už v žalobe dostatočne uvedené, ako jej riadna náležitosť, na ktorej je potrebné
preto bezpodmienečne trvať. Toto je nevyhnuté aj preto, aby žalovaný mohol realizovať svoje právo
(ne)poprieť skutkové tvrdenia žalobcu. Účelom riadneho opísania rozhodujúcich skutočností je aj to, aby
tieto nemohli byť žalobcom až následne účelovo menené a prispôsobované vyjadreniam žalovaného.
Preto je nutné trvať na riadnom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno preto ani
nahradiť odkazom na označené dôkazy.
10. Je preto výlučným právom, ale zároveň aj povinnosťou žalobcu vymedziť v petite žaloby dostatočne
presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, čoho konkrétne svojou žalobou sa domáha. Súd nemôže
do tohto jeho výsostného práva žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere
nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným
žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať, keďže nevie, o čom má konať a musí preto
podanie odmietnuť.
11.Popreskúmaníobsahuspisuanajmäpopreskúmanížalobyažalobudoplňujúcichpodanížalobcuaž
na odmietnutie podania v rozsahu týkajúcom sa nároku na náhradu škody vo výške 1 716 275,50 Sk (56
969,91 €) predstavovanej súčtom žalobcom deklarovanej hodnoty nehnuteľností súdnym exekútorom
speňaženej pri výkone exekučného záložného práva (966 275,50 Sk) a ušlého nájomného za jej
prenajímanie za obdobie troch rokov (3 x 250 000 Sk), odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s
postupom súdu prvej inštancie, keď tento v uznesení v zmysle §129 ods. 1 CSP žalobcovi podrobne,
jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že na to, aby súd mohol konať o žalobe, je potrebné opísať rozhodujúce
skutočnosti, na ktorých zakladá žalovaný nárok, a to tak, aby z nich bolo jasné, o čom a na akom
základe má súd konať a rozhodnúť a že žalobca preto je povinný predmet konania vymedziť po skutkovej
stránke. Správne žalobcovi vysvetlil, že jeho skutkové tvrdenia v žalobe sú nedostatočné, pretože hoci
zo žaloby vyplýva, že žiada priznať náhradu škody v rozsahu 6 800 000 Sk, z ním uvedených skutkových
okolností ani v zmysle doplňujúcich podaní nie je zrejmé, čím bola škoda spôsobená, aký je jej následok,
o akú škodu ide a ako žalobca dospel k jej vyčísleniu. Vzhľadom na to, že žalobca na výzvy súdu
takéhoto obsahu nereflektoval spôsobom vo výzve ustanoveným, v dôsledku čoho neodstránil všetky
nedostatky žaloby, odvolací súd v rozsahu odmietnutia podania žalobcu nad 56 969,91 € sa stotožňuje
aj s napadnutým rozhodnutím i s jeho odôvodnením.
12. V zmysle zhora uvedeného žalobu o náhradu škody je potrebné skutkovo odôvodniť nielen vo vzťahu
k tvrdenému protiprávnemu konaniu škodcu a vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a
vzniknutou škodou ako jeho následkom, ale aj vo vzťahu k samotnej škode, k opisu okolností, za ktorých
vznikla, aká je jej výška a tiež to, v čom táto škoda spočíva. Žalobca v danom prípade sa bráni, že na
výšku škody navrhol nariadiť znalecké dokazovanie a súd na to nereflektoval.
13. Žalobu vecne prejednať, prípadne na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností nariadiť znalecké
dokazovanie a o žalobe meritórne rozhodnúť je možné, len pokiaľ sú známe skutkové tvrdenia, v
čom škoda spočíva, ako žalobca dospel k jej vyčísleniu. Žalobca tvrdí, že v danom prípade škoda
nad 1 716 275,50 Sk na jeho majetku vznikla jednak ako ušlý zisk v dôsledku znemožnenia jeho
podnikateľskej činnosti exekútorom, ktorý nezákonne mu zabavil všetky drevoobrábacie stroje, ktoré
on ako ich nájomca používal na podnikanie vyrábaním stolárskych výrobkov, neuvádza však, ako
k vyčísleniu tohto ušlého zisku dospel, neuvádza žiadne ďalšie skutkové okolnosti v tomto smere.
Tvrdiť len, že ušlý zisk vznikol bez ďalšieho však nepostačuje k tomu, aby súd mohol vykonávať
dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti žalovaného nároku, pretože nie je známe, čo má byťpredmetom dokazovania, o čom má súd konať a rozhodovať. Pokiaľ toto absentuje tak, ako tomu je
aj v posudzovanom prípade, žaloba je neúplná. Žalobca musí totiž škodu obsahovo určiť. Pokiaľ má
ísť o ušlý zisk, je potrebné konkretizovať, v čom tento spočíva a ako žalobca ako poškodený dospel
k jeho vyčísleniu. Táto povinnosť po procesnej stránke zaťažuje žalobcu. Žalobca je tým subjektom
v spore, ktorý má tvrdiť a poskytnúť dôkazy na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že v danom
prípade nastala strata očakávaného majetkového prospechu, že reálne malo dôjsť k rozmnoženiu jeho
majetku v ním tvrdenej miere s ohľadom na pravidelný chod vecí, t. j. ak by nebolo došlo k škodovej
udalosti a že táto predstavuje reálne dosiahnuteľný (nie len hypotetický) prospech, o ktorý žalobca ako
poškodený prišiel. Žalobca v danom prípade v tomto smere neposkytol žiadne skutkové tvrdenia a ani
dôkazy, nepriblížil, v čom ním tvrdená škoda spočíva a ako vznikla škoda, náhrady ktorej sa domáhal.
14. Žalobca správne poznamenal, že právna kvalifikácia, t. j. či ide o ušlý zisk alebo o inú škodu, je vecou
súdu, je však na žalobcovi, aby po skutkovej stránke dostatočne vymedzil, v čom ním tvrdená škoda
spočíva, nie z hľadiska, porušením akej právnej povinnosti žalovaného bola táto spôsobená, ale opisom
toho, ako táto škoda sa prejavuje v majetkovej sfére žalobcu a poskytnutím skutkových tvrdení aj vo
vzťahukposúdeniusprávnostijejvyčísleniaatiežvovzťahuktvrdeniamadôkazompreukazujúcimvznik
škody a jej výšku, čo v danom prípade absolútne absentuje. Rovnako pre absentujúce skutkové tvrdenia
žaloba je neúplná aj v rozsahu akejsi náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v odvolaní vyčíslenej na 60
000 € za zásah do práva žalobcu na rodinný život.
15. Z uvedených dôvodov žalobca v tomto smere neuniesol preto bremeno tvrdenia a rozhodnutie súdu
prvej inštancie o odmietnutí podania žalobcu v rozsahu nad 56 969,91 € (1 716 275,50 Sk) je preto
správne, pretože správne sú aj jeho závery, že žalobca skutočne dostatočne neobjasnil predmet konania
spočívajúci v špecifikácii uplatňovaného nároku, pretože na základe ním poskytnutých skutkových
tvrdení súd skutočne nemôže vedieť, o čom má konať, a to bez ohľadu na to, koľko času od podania
žaloby uplynulo. Žalobca tento nedostatok ním podanej žaloby, za ktorej bezvadnosť po procesnej
stránke zodpovednosť v plnej miere je na ňom, mohol zvrátiť jedine žalobca, pokiaľ by bol postupoval
v zmysle výziev, ktorými súd ho podrobne poučil, ako má nedostatky žaloby odstrániť a o aké skutkové
tvrdenia žalobu má doplniť. Nedostatky jeho žaloby by tým boli zhojené, táto by bola považovaná od
počiatku za bezvadnú a súd by ju mohol meritórne prejednať a vecne o nej rozhodnúť. Žalobca však
takto nepostupoval, na výzvu súdu z vlastného rozhodnutia odstránil len niektoré nedostatky žaloby,
avšak nedostatky, pre ktoré jeho podanie bolo odmietnuté, naďalej pretrvávali, sám sa preto ukrátil o
možnosť, aby súd o jeho žalobe meritórne konal a rozhodol v celom rozsahu, ako ju podaním z 9.3.2007
uplatnil. Je preto nenáležité, aby namietal odopretie prístupu k spravodlivému súdnemu konaniu, pretože
v danom prípade toto právo mu odopreté nebolo, súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd svojimi
rozhodnutiami reagovali len na nedostatočný procesný postup žalobcu v konaní.
16. S rozhodnutím súdu prvej inštancie však nie je možné súhlasiť, pokiaľ ním bolo odmietnuté
podanie žalobcu o náhradu škody v rozsahu 1 716 275,50 Sk, t. j. 56 969,91 €, pretože vznik
tejto škody po skutkovej stránke žalobca vymedzil v dostatočnom rozsahu tvrdením, že ide o škodu
spočívajúcu v zmenšení jeho majetku v hodnote nehnuteľností v jeho vlastníctve (966 725,50 Sk)
exekútorom speňaženej pri výkone nezákonne zriadeného exekučného záložného práva k nim, v tom
čase evidovaným na LV č. XXXX J. XXXX v k. ú. P. M. F. a o ušlé nájomné za tri roky jej prenajímania
konkrétnemu subjektu (3 x 250 000 Sk). V tomto rozsahu sú preto splnené podmienky, aby súd
po vykonaní potrebného dokazovania a patričnom posúdení (ne)opodstatnenosti uplatneného nároku
rozhodol o (ne)priznaní náhrady tejto škody poškodenému.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
uznesenia.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v rozsahu, v ktorom uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené, dovolanie
j e p r í p u s t n é, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Proti tomuto uzneseniu v rozsahu, v ktorom uznesenie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vec tomuto
súdu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dovolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.