Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010921
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320010921.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného D. Z., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.02.2022 pod sp. zn. 2T/60/2020, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 10.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. Z., nar. XX.X.XXXX v X., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného D. Z. vinným z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 22. januára 2018 v čase o 9:42 hod. v obci Z. pri budove č. XXXX po predchádzajúcom požití

alkoholických nápojov, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Fiat Ducato, EČ: SA 146CZ, kde pri
cúvaní narazil zadnou časťou vozidla do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. Audi Q7,
EČ: GA 508ES a z miesta nehody odišiel, pričom v čase o 11:00 hod. sa podrobil dychovej skúške, kde
mu bola nameraná hodnota 1,37 mg/l alkoholu v dychu, opakovanou dychovou skúškou v čase o 11:27
hod. mu bola nameraná hodnota 1,39 mg/l alkoholu v dychu, pričom podľa záverov znaleckého posudku
č. 82/2018 zo dňa 31.12.2018 bolo ustálené, že v čase dopravnej nehody bol ovplyvnený alkoholom v

minimálnej koncentrácii 1,18 g/kg (promile).

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva)
roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného G. L., nar. X.XX.XXXX v X., bytom Z. XXX,
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok v rozsahu č. l. 167-169 spisu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o vine i treste, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

obžalovaný D. Z., ktoré následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.V písomnom zdôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že s napadnutým rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie trestného činu, na hlavnom pojednávaní
a v prípravnom konaní uviedol, že alkohol konzumoval po nehode a v spoločnosti svojho brata.
Jeho výpoveď bola potvrdená výpoveďami svedka L. V., ktorý vypovedal zhodne ako obžalovaný, že
dňa 22.01.2018 s obžalovaným konzumovali alkohol, teda svedok L. V. potvrdil výpoveď a obranu
obžalovaného. Rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedka sa týkali iba množstva a druhu

konzumovaného alkoholu, ďalej či inkriminovaného dňa bola doma aj matka obžalovaného, alebo sa
nachádzala v nemocnici, pričom svedok bol prvýkrát vypočutý v roku 2021 a skutok sa stal v roku 2018,
teda 3 roky po tom, čo sa mal stať skutok, je pochopiteľné, že svedok si nepamätá na všetky podrobnosti.
Dôležité je, že svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že ich matka bola v roku 2018 hospitalizovaná
avšak si už nepamätá na presný dátum. Svedok so svojím bratom, obžalovaným pravidelne konzumujú
alkohol, preto je pochopiteľné aj to, že si nepamätajú na presný druh a množstvo konzumovaného

alkoholu z roku 2018.

Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu dospel k nesprávnemu záveru na základe znaleckého posudku a výpovede znalca MUDr. Mgr.
Tibora Bokora.

Súd odmietol vykonať dôkaz znaleckým ústavom, napriek tomu, že jediným dôkazom o vine
obžalovaného je znalecký posudok, pričom na hlavnom pojednávaní súdny znalec uviedol, že pri
zmene vstupných faktorov by mohol byť výpočet hladiny alkoholu aj iný, preto je ( podľa názoru
obhajcu) nevyhnutné vykonanie kontrolného znaleckého posudku, keďže v danej veci ide o významnú

a podstatnú otázku dôležitú pre trestné konanie a na jeho výsledok, keďže nie je možné urobiť záver o
vine obžalovaného na základe jediného znaleckého posudku, ktorý je postavený iba na fyziologických
skúsenostiach so vstrebávaním alkoholu v organizme.

Pôsobenie a vstrebávanie etanolu u ľudského jedinca je značne individuálne a závisí významným

spôsobom od momentálneho psychického a fyzického stavu alkoholizovanej osoby, ako aj od miery
jeho adaptácie na účinky opakovanej etanolovej expozície, od množstva a druhu konzumovaného
alkoholu,pričompodľadostupnejliteratúryavedeckýchexperimentov rýchlosťvstrebávaniaaadaptácie
alkoholu u rôznych jedincov vykazuje značne a nezanedbateľné rozdiely, t.j. aj viacnásobne rýchlejšie
vstrebávanie u pravidelných konzumentov alkoholu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,
resp. aby sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor ani poškodený odvolanie nepodali, k odvolaniu obžalovaného sa v primeranej lehote
aj napriek výzve okresného súdu nevyjadrili.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, a za splnenia zákonných
podmienok v neprítomnosti obžalovaného a obhajcu obžalovaného, ktorí boli o termíne verejného
zasadnutia riadne upovedomení.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc napadnutý rozsudok za zákonný a správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že

odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnompojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného
stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky
zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v

súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré
zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1

Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa žiada podotknúť, že krajský súd zhodne, ako súd I.
stupňa nemal pochybnosti o vine obžalovaného tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový
rozsudok. Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, vytvárajú vo svojom súhrne ucelenú reťaz priamych
i nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchaného skutku (resp. skutkov) bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov

v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
1To/7/2012 z 30. januára 2013)

Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach

odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na obsah odvolania sa žiada len doplniť, že obžalovaný bol aj podľa názoru odvolacieho
súdu, vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a tiež v rámci prípravného konania bezpečne
usvedčený zo žalovaného skutku tak, ako to učinil vo výroku o vine I. stupňový súd v napadnutom

rozsudku.

Vo vzťahu k predmetnému skutku, z ktorého ho okresný súd uznal za vinného sú dané konkrétne dôkazy
na základe ktorých možno konštatovať, že tento skutok skutočne obžalovaný spáchal.V celom kontexte dôkaznej situácie krajský súd zhodne ako okresný súd má za to, že skutočne nie je
možné veriť obhajobným tvrdeniam obžalovaného a následne i zjavne účelovej výpovedi svedka L. V.,

brata obžalovaného, v ktorého výpovedi je možné badať viaceré rozpory s výpoveďou z prípravného
konania, a to najmä v posudzovanej otázke toho, kto bol prítomný po nehode doma, aký druh a aké
množstvo alkoholu svedok spolu s obžalovaným vypili, ktoré sú podstatnými pre posúdenie samotnej
dôveryhodnosti jej obsahu a tiež táto odporuje výpovedi znalca MUDr. Mgr. Tibora Bokoru na hlavnom
pojednávaní, ktorý síce skutočne uviedol, že pri zmene vstupných faktorov by mohol byť výpočet

hladiny alkoholu aj iný (ako to namietal obhajca), no taktiež jednoznačne potvrdil, že hladina alkoholu
u obžalovaného by určite nemohla byť nižšia, nakoľko zistená hodnota alkoholu 1,18 promile v krvi bola
určená ako minimálna.

Rovnako odvolací neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že alkohol začal konzumovať až doma po
dopravnej nehode, nakoľko takéto konanie účastníka nehody, ktorý de facto ujde z miesta činu, by

bolo možné považovať výlučne iba za účelové s cieľom prekryť svoje protiprávne správanie ďalšou
konzumáciou alkoholu, pričom za dôkaznej situácie, ako ju bez pochybností uzavrel i okresný súd,
nemožno mať o ustálenej vine obžalovaného žiadne pochybnosti.

Pokiaľ obhajoba namieta, že pôsobenie a vstrebávanie etanolu u ľudského jedinca je značne

individuálne a závisí významným spôsobom od momentálneho psychického a fyzického stavu
alkoholizovanej osoby a je viacnásobne rýchlejšie vstrebávanie u pravidelných konzumentov alkoholu,
odvolací súd uvádza, že znalecké posúdenie sa dotýkalo v podstate aj tejto namietanej skutočnosti, keď
z obsahu záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia pod č.82/2018 vyplýva, že ak
by sa aj uvažovalo o najvyššej rýchlosti vstrebávania alkoholu 1 gram za 30 sekúnd, tak by jednorazové

požitie predpokladaného množstva 261,72 gramov absolútneho alkoholu za uvažovaný čas 78 minút
mohlo viesť u muža s hmotnosťou 100kg k teoretickej koncentrácii alkoholu v krvi 2,22 promile. Od tejto
koncentrácie je nutné odrátať množstvo vylučovaného alkoholu za čas 78 minút (to znamená do 09:42
hodiny kedy sa stala dopravná nehoda do 11 :00 kedy bola robená dychová skúška), čo predstavuje 0,26
promile. Teda ak by D. Z. v čase 09:42 požil jednorazovo celé uvažované množstvo alkoholu dosiahol

by v čase prvej dychovej skúšky o 11:00 teoreticky najvyššiu hladinu 1,96 promile. Požitie alkoholu
neskôr, by v čase merania o 11:00 viedlo k nižšej koncentrácii alkoholu v krvi. Dychovou skúškou v
čase o 11:00 bola zistená koncentrácia 2,88 promile alkoholu v krvi, od ktorej bolo potrebné odrátať
najvyššiu možnú koncentráciu alkoholu v krvi menovaného po teoretickom výpočte 1,96 promile s tým,
že sa dostane koncentrácia 0,92 promile, ku ktorej je potrebné prirátať množstvo odbúraného alkoholu

za 78 minút v množstve 0,26 promile. Z uvedeného zistenia znalec konštatoval, že ak by aj menovaný
D. Z. jednorazovo hneď v čase dopravnej nehody vypil predpokladané množstvo alkoholu, musel už v
čase dopravnej nehody byť ovplyvnený alkoholom v minimálnej koncentrácii 1,18 promile.

V ust. § 289 Trestného zákon je upravená skutková podstata trestného činu, ktorého objektívna stránka

spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Konanie páchateľa takéhoto skutku sa bude považovať za trestný čin, ak páchateľ bude napríklad

viesť motorové vozidlo (prípadne vykonávať inú činnosť, napr. obsluhovať a ovládať veľké a zložité
stroje, riadiť technologické procesy v chemickom priemysle, atómových elektrárňach, vykonávať prácu
posunovača a pod.) po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať
najmenej 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile). Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota alkoholu
nižšia ako 1 promile, sa budú posudzovať ako priestupky.

Naplnenie znakov tohto trestného činu nebude vylučovať ani okolnosť, že páchateľ by v konkrétnom
prípade viedol motorové vozidlo (resp. vykonával inú činnosť) inak bezchybne. Hodnota 0,4762 mg/l
alkoholu (1 promile) je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne
disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Pri ostatných

návykových látkach bude naďalej nevyhnutné spôsobilosť páchateľa dokazovať odborným vyjadrením
lekára, prípadne posudkom znalca.Na základe vyššie uvedeného preto aj odvolací súd dospel k zisteniu, že konanie obžalovaného tak,
ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
jednoznačne napĺňa obligatórne znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 1 Trestného zákon.

Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných
prostriedkov ( k doplneniu znaleckého skúmania) a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedápredstavámobžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa

§ 321 Trestného poriadku. Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých priamych
aj nepriamych dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný
logický a právne záver, než ten, že vina obžalovaného bola preukázaná.

Odvolací súd má za to, že v rámci celého konania bola venovaná dostatočná pozornosť podstatným
odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by

viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského
súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade spoľahlivo preukazovali vinu obžalovaného
zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal

pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery,
pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby vo výmere 2 roky a trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke na 6 rokov ( s ohľadom na fakt, že obžalovaný bol za trestnú
činnosť v zmysle § 289 ods.2 Tr. zák. odsúdený trestným rozkazom OS Galanta, sp. zn. 0T/54/2013 zo
dňa15.03.2013)zazákonnýaprimeranýtakkzávažnostispáchanejtrestnejčinnosti,akoajmožnostiam
nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej,

ale i generálnej prevencie.

Jediným zisteným formálnym pochybením okresného súdu bolo pri ukladaní trestu obžalovanému
skutočnosť, že trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke neukladal
obžalovanému aj s poukazom na ustanovenie § 61 ods.3 Trestného zákona (ktoré upravuje prísnejší

postih tých páchateľov trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorí sa
ho dopustili ako vodiči dopravného prostriedku napriek tomu, že už boli za taký trestný čin alebo za
trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustili ako vodiči dopravného prostriedku,
odsúdení) , keď z obsahu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento už bol za trestnú činnosť v
zmysle § 289 ods.2 Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn.

0T/54/2013 zo dňa 15.03.2013, pričom postup v zmysle § 61 ods.3 Trestného zákona je aj napriek
zahladeniu tohto odsúdenia vždy s poukazom na § 61 ods.7 Tr. zák. obligatórny, no nakoľko okresný súd
uložil obžalovanémutrestzákazučinnostivhornejpolovicitrestnejsadzbyuvedenejv§61ods.2Tr.zák.
(1-10 rokov) v dĺžke trvania 6 -tich rokov, išlo výlučne o formálne pochybenie nemajúce zásadný vplyv na
zákonnosť uloženého trestu a preto odvolací súd výrok o treste v napadnutom rozsudku nemodifikoval

procesným postupom v zmysle zrušovacích ustanovení Trestného poriadku ( § 322 ods.1 písm. d),
ods.3 Tr. por.,, § 322 ods.3 Tr. por.).

Zuvedenéhovyplýva,žekrajskýsúdnepovažovalodvolanieobžalovanéhoprotinapadnutémurozsudku
za dôvodné, preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.