Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922200167
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6922200167.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu EL-TECH MK, s. r. o., so
sídlom Zápotockého 132, 981 01 Hnúšťa, IČO 47 758 554, právne zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom,
advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti žalovanému I. I., nar. XX. júna XXXX, s
trvalým pobytom kpt. J. XXX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom,

so sídlom Daxnerova č. 5, 979 01 Rimavská Sobota, o zriadenie vecného bremena, o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 12C/2/2022 zo dňa 25. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej

inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 25. januára 2022 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.
1. 2. V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca doručil dňa 20. januára 2022
žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zriadenia vecného bremena, ktorej súčasťou bol i návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil

tým, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., kat. územie E., vedených na LV č.
XXXX ako stavby súpisné č. XXX, XXXX a XXXX a pozemkov - parciel C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX a XXXX/X, ktoré nadobudol v roku 2019 na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú priľahlé k týmto parcelám, a to parciel č. XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na
LV XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosti žalovaného“). Ako vyplýva z katastrálnej mapy, on (žalobca) má
jediný možný prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie evidovanej na LV č. XXXX

kat. územia E. ako E KN parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta E. a následne je
možnéztejtoverejnejkomunikáciepokračovaťlenprostredníctvompriľahlejnehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného. Spôsob využívania priľahlej nehnuteľnosti žalovaného je pritom evidovaný pod č. XX, tzn.
ide o pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia,
čo zodpovedá napojeniu týchto pozemkov na parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape ako
CKN parc. č. XXXX/X, resp. parcelu registra „E“ evidovanú na katastrálnej mape ako EKN parc. č.

XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve mesta, má rovnako charakter inžinierskej stavby a všetky uvedené
nehnuteľnosti, vrátane priľahlej nehnuteľnosti sú v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií
Mesta E. a vo výlučnej správe Technických služieb mesta E.. Z vyjadrenia Technických služieb E.
je zrejmé, že priľahlá nehnuteľnosť žalovaného predstavuje prístupovú cestu aj k nehnuteľnostiam v
jeho (žalobcovom) vlastníctve a jej údržbu a opravy zabezpečujú technické služby. Svojím charakterom
je to komunikácia, ktorá je podľa zákona č. 135/1961 Zb. všeobecne prístupná, má slúžiť na účely

nielen vlastníka pozemku, ale aj ostatných obyvateľov a mala by byť prístupná pre prípadnú potrebu
príjazdu vozidiel hasičskej a zdravotnej záchrannej služby, ako aj pre vozidlá na odvoz komunálnehoodpadu. Do času, kým nadobudol vlastnícke právo k priľahlej nehnuteľnosti žalovaný, mu zo strany
predchádzajúceho vlastníka nebolo v prístupe k jeho nehnuteľnostiam nikdy bránené. Po tom, ako k
priľahlej nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo žalovaný, osadil na začiatok predmetného pozemku

značku „Zákaz vjazdu“ spolu s nápisom o tom, že priestor je monitorovaný kamerovým systémom
aj napriek tomu, že táto značka nespĺňa technické parametre pre dopravné značky, nie je osadená
kompetentným subjektom a preto nie je platná. V snahe dostať sa k svojím stavbám sa jeho konateľka,
ako aj zamestnanci jeho spoločnosti opakovane dostali so žalovaným do slovného konfliktu ohľadom
umožnenia im prístupu za účelom výkonu vlastníckeho práva. Vzniknutú situáciu sa snažili riešiť

zmierlivým spôsobom a možnými návrhmi usporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov. Žalovaný
jeho návrhy odmieta prijať a v prístupe ku vlastným nehnuteľnostiam mu bráni. Napríklad došlo k
nahrnutiu rozsiahlej kopy zeminy pred jeho (žalobcovu) vchodovú bránu k jeho nehnuteľnostiam,
pričom predpokladá, že to uskutočnil práve žalovaný. Žalovaný tiež vybudoval pred vstupnou bránou
žalobcu drevené debnenie a fyzicky mu tým zabráni dostať sa k stavbám, čo i len za účelom bežnej
údržby. Žalovaný mu viac krát zabránil v prístupe k svojím nehnuteľnostiam i tým, že zaparkoval svoje

motorové vozidlo pred vstup k jeho nehnuteľnostiam. Ako je zrejmé z fotodokumentácie tvoriacej prílohu
znaleckého posudku č.4/2022, vstupu na jeho nehnuteľnosť CKN parc. č. XXXX/X bráni betónový panel
umiestnenýžalovanýmnahraniciachsusediacichpozemkovCKNparc.č.XXXX/XaCKNparc.č.XXXX/
X. Svoje nehnuteľnosti, najmä stavby chce rekonštruovať a následne ich začať riadne využívať pre svoje
potreby. Konaním žalovaného je mu v dispozícii s predmetom vlastníckeho práva a vo využívaní stavieb

tam stojacim bránené. Prechodom, či prejazdom cez nehnuteľnosti (pozemky) žalovaného nedôjde
žiadnym spôsobom k narušeniu výkonu vlastníckeho práva žalovaného k jeho pozemku, ani nedôjde
k spôsobeniu škody na jeho pozemku škodu. Tento skutkový stav a postoj žalovaného brániaci jeho
prístupu k nehnuteľnostiam, ktoré za týchto okolností nemôže riadne užívať a vykonávať ich potrebné
obhospodarovanie a udržiavanie odôvodňuje podanie žaloby o zriadenie vecného bremena tak ako to

predpokladá § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
1. 3. S poukazom na doterajšie konanie žalovaného žalobca zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie
na základe ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) dočasne upravil pomery medzi stranami sporu vydaním
neodkladného opatrenia, ktoré považuje za jediný efektívny prostriedok ochrany jeho vlastníckeho práva

a jeho riadneho výkonu do času, kým nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej o zriadenie vecného bremena
a to tak, aby súd: (i) žalovanému uložil povinnosť strpieť jeho právo prechodu a prejazdu motorovými a
nemotorovými vozidlami a mechanizmami ako vlastníka nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom
úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre obec a katastrálne
územie E., ako stavba bytovej budovy súp. č. XXX na CKN parc. č. XXXX/X, stavba hospodárskej

budovy súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X, stavba skladu súp. č. XXXX na CKN parc. č. XXXX/X
a k priľahlým nehnuteľnostiam CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2,
CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere m2, CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere m2,
CKN parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a CKN parc. č. XXXX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti žalobcu“) a osôb odvodzujúcich od neho
(žalobcu) ako vlastníka uvedených nehnuteľností svoje práva cez pozemok v obci a katastrálnom
území E., ktorý je vedený na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
číslo XXXX ako CKN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a ako CKN
parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti žalovaného“,

resp. „pozemky žalovaného“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej o zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a v práve prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlamiamechanizmami;(ii)žalovanémuuložilpovinnosťodstrániťprekážky,ktorýmijemu(žalobcovi)
a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho ako vlastníka nehnuteľností bráni v práve prechodu a
prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez (presne špecifikované) pozemky

žalovaného k jeho (vyššie presne špecifikovaným) nehnuteľnostiam; (iii) žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa umiestnenia nánosov zeminy, výstavby oplotenia, či umiestnenia iných prekážok, ktorými by
jemu a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho bránil v práve prechodu a prejazdu motorovými
a nemotorovými vozidlami a mechanizmami cez (presne špecifikované) pozemky žalovaného k jeho
(vyššie presne špecifikovaným) nehnuteľnostiam a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci

samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a v práve prejazdu motorovými
a nemotorovými vozidlami a mechanizmami.1. 4. Po uvedení zákonných ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, a § 331 ods. 1 a 2 C.s.p. prvoinštančný súd poukázal na charakter a účel
inštitútu neodkladného opatrenia a na zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

1. 5. Následne priamo vo vzťahu k predmetu tohto neodkladného opatrenia uviedol:
„Súd musí posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ neodkladného opatrenia riadne osvedčil. V danom
prípade žalobca ako dôkazy pripojil fotografie predmetných nehnuteľností, výpisy z LV č. XXXX, XXXX
a XXXX kat. územia E., výpis ohľadom C KN parc. č. XXXX/X, výzvu pre žalovaného z 27. 11. 2020,
ortofotomapu, vyjadrenie Technických služieb mesta zo 07. 01. 2021, znalecký posudok Ing. Prišky

Pavlíkovej č. 4/2022 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty jednorázovej náhrady za zriadenie vecného
bremena (obsahujúci aj informatívnu kópiu z mapy). Z predložených dôkazov je preukázané, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností v kat. území E., zapísaných na LV XXXX (ako to uvádza v žalobe) a žalovaný
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, C KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria, na ktoré nehnuteľnosti žiada žalobca zriadiť vecné bremeno. Z fotodokumentácie sa javia byť
pravdivé aj tvrdenia o zamedzení prístupu žalobcovi zo strany žalovaného (prekážky urobené na jeho

pozemku). Nie je však relevantne spravdepodobnené, že by jediná prístupová cesta na nehnuteľnosti
žalobcu bola cez nehnuteľnosti žalovaného. Vyplýva to z kópie z mapy z katastrálneho portálu, na ktorú
sa žalobca odvoláva, podľa ktorej z druhej strany vedie k nehnuteľnostiam žalobcu parcela č. XXXX -
zastavaná plochy a nádvorie o výmere XX m2, spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté

parkovisko a ich súčasti), teda ten istý spôsob využitia ako u nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca
poukazuje, pričom podľa mapy je viac ako pravdepodobné, že ide o cestu, pretože ide o dlhý pás
nehnuteľnosti, a táto je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vôbec túto skutočnosť neuviedol, ani neodôvodnil, prečo by túto svoju nehnuteľnosť nemohol používať
ako prístupovú cestu (minimálne do skončenia konania o zriadenie vecného bremena práva prechodu).

Taktiež je otázne, do akej miery možno vychádzať z vyjadrenia Technických služieb mesta Hnúšťa,
keďže podľa tohto je časťou cesty slepá ulica na parcele č. 1496, v jej celej dĺžke je cestná, miestna
a účelová komunikácia a táto parcela je evidovaná ako súčasť parcely registra E ako parc. č. XXXX/X
a táto komunikácia na danej parcele je v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií Mesta
E. a technické služby mesta sú oprávnené ako jediný subjekt vykonávať údržbu predmetnej prístupovej

cesty k daným nehnuteľnostiam v celej jej dĺžke až po parcelu č. XXXX/X. Ako je však evidentné z
predloženého LV č. XXXX a kópie z mapy, parcela XXXX je už vedená ako parcela č. XXXX/X (k tejto
LV nie je založený), parc. č. XXXX/X (ktorá je fakticky pokračovaním parcely č. XXXX/X smerom k
nehnuteľnostiam žalobcu) a je vo vlastníctve žalovaného a parc. č. XXXX/X, ktorá už má iný tvar a nie
ako pokračovanie cesty a susedí s parcelou žalobcu č. XXXX/X. Podľa vyjadrenia Technických služieb je

komunikácia na parc. č. XXXX/X v plnej miere súčasťou pasportu miestnych komunikácií. Avšak podľa
§ 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov miestnymi
cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá,
ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. V danom prípade však predmetné
nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve obce (Mesta Hnúšťa), ale vo vlastníctve žalovaného. Takže pokiaľ

žalobca uvádza, že svojím charakterom je parc. č. XXXX/X (pravdepodobne parc. č XXXX/X - poznámka
odvolacieho súdu) a XXXX/X komunikácia, ktorá je podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. všeobecne prístupná
a má slúžiť na účely nielen vlastníka pozemku, ale aj ostatných obyvateľov, z predložených dôkazov
toto nevyplýva.“
1. 6. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že „dospel k záveru, že žalobca

hodnoverne nespravdepodobnil, že je potrebné nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho navrhol,
teda že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, lebo bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Je to hlavne z dôvodu, že podľa predložených dôkazov existuje
prístupová cesta aj z opačnej strany nehnuteľností, a to práve cez nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
a zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že by táto cesta na prístup cez vlastné nehnuteľnosti

žalobcom nemohla byť riadne využívaná a teda že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
jeho právo vykonávať svoje vlastnícke právo ohrozené.“ Preto návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

2. 1. Proti uvedenému uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnomposúdení veci, keď konštatoval, že neosvedčil nutnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, teda
konkrétne, že neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, lebo bez okamžitej i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo prístupu k jeho nehnuteľnostiam ohrozené,

pričom prvoinštančný súd tento názor odôvodnil tým, že z predložených dôkazov vyplýva, že k jeho
nehnuteľnostiam existuje prístupová cesta aj z opačnej strany a to práve cez nehnuteľnosť v jeho
vlastníctve, konkrétne cez jeho pozemok parc. č. XXXX - zastavaná plochy a nádvorie o výmere XX m2
(ďalej len „parc. č. XXXX“), ktorá má evidovaný spôsob využitia 22 (pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté

parkovisko a ich súčasti), čiže ten istý spôsob využitia ako majú nehnuteľností žalovaného, ktoré sú
predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia, a zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že
by táto cesta (cez jeho pozemok parc. č. XXXX) na prístup k jeho nehnuteľnostiam nemohla byť riadne
využívaná a teda že bez okamžitej úpravy právnych pomerov v zmysle požadovaného neodkladného
opatrenia by bolo jeho právo vykonávať svoje vlastnícke právo ohrozené. V tejto súvislosti žalobca
konkrétne uviedol, že pozemok parc. č. XXXX napriek jeho charakteru nie je možné plnohodnotne

využívať ako prístupovú cestu, ale za určitých okolností len ako chodník. Je to z dôvodu jeho skutočného
stavu viditeľného z ortofotomapy - ide o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami. Hoci má rovnaké
označeniespôsobuvyužitiaakopredmetnépozemkyžalovaného(22-pozemok,naktoromjepostavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti), to však bez ďalšieho neznamená, že ide o právne, fakticky a najmä v prírode

rovnaké nehnuteľnosti. Uvedená parc. č. XXXX aj v minulosti slúžila ako poľná cesta a chodník na peší
prechod. O objektívnej nemožnosti využitia tejto nehnuteľnosti ako cesty svedčí aj jej samotná výmera,
z ktorej je možné zistiť, že jej šírka je cca 1-1,5 m a tým je nespôsobilá na prejazd motorovými vozidlami.
Zároveň poukázal „na vzdialenejší záber ortofotomapy, ktorý je dostupný z verejného portálu Úradu
geodézie, kartografie a katastra, z ktorého vyplýva, že prístup na pozemok CKN parc. č. XXXX nie je

možný aj z toho dôvodu, že nie je napojený na žiadnu upravenú a udržiavanú pozemnú komunikáciu.“
Z takto vymedzeného skutkového stavu, ktorý vyplýva z predložených dôkazov, je zrejmé, že jediná
prístupová cesta k jeho nehnuteľnostiam, ktorú je možné plnohodnotne využívať a je napojená na cestnú
sieť sa nachádza na predmetných pozemkoch žalovaného.
2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania žalobca vyjadril nesúhlas s pochybnosťou súdu prvej

inštancie, ktorú prezentoval vo vzťahu k vyjadreniu Technických služieb mesta Hnúšťa.
2. 4. V závere odôvodnenia odvolania žalobca uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu je
vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia jediným primeraným prostriedkom, ktorým môže byť
bezodkladne poskytnutá ochrana výkonu jeho vlastníckeho práva. Iným spôsobom nie je možné dostať
sa dopravnými prostriedkami k jeho stavbám a nehnuteľnostiam, a užívať ich tak, ako by to inak z jeho

vlastníckych oprávnení vyplývalo. Všetky stavby a ich okolie nie je dobre možné užívať, udržiavať a
za súčasnej situácie nie je vôbec možné začať s uskutočňovaním plánovaných rekonštrukčných prác.
Z konania žalovaného je zrejmé, že mu vo využívaní nehnuteľností aktívne bráni od nadobudnutia
vlastníckeho práva k svojím predmetným nehnuteľnostiam spôsobmi uvedenými v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, znemožnením prístupu prostredníctvom cesty, ktorá je síce v jeho výlučnom

vlastníctve, ale zároveň je svojím charakterom miestnou cestou určenou na verejné užívanie.

3. 1. Odvolací súd podľa ustanovenia § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. umožnil žalovanému vyjadriť
sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu. Žalovaný túto procesnú
možnosť využil a vo vyjadrení zo dňa 01. marca 2022 v prvom rade namietal, že z podanej žaloby o

zriadenie vecného bremena a ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva konkrétny
rozsah prístupovej cesty cez jeho nehnuteľnosti zriadenej za účelom prístupu žalobcu k vlastným
nehnuteľnostiam. V prípade nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré sú predmetom návrhu na nariadeniu
neodkladného opatrenia ide totiž o pozemky v slepej ulici kpt. Nálepku v Hnúšti, nachádzajúce sa na
konci tejto ulice, ktoré však len sčasti - nie však v celom rozsahu predstavujú spevnenú plochu, cez

ktorú je možný prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Spevnená časť pozemkov v jeho
vlastníctve (vlastníctve žalovaného) končí asi 5 metrov pred oplotením nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu. Pokiaľ sa teda žalobca domáha zriadenia vecného bremena a nariadenia neodkladného
opatrenia za účelom zabezpečenia svojho práva prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami a mechanizmami cez jeho pozemky CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (pozemky

žalovaného), tak sa javí byť jeho žalobný nárok nedôvodným následkom absencie špecifikácie rozsahu
práva prechodu, priznania ktorého sa vo forme neodkladného opatrenia domáha.
3. 2. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako to má na mysli ustanovenie§ 325 ods. 1 C.s.p., v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Bo1 to pritom samotný žalobca, ktorý predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že k jeho
nehnuteľnostiam existuje prístupová cesta aj z opačnej strany a to cez pozemok v jeho vlastníctve - parc.

č. XXXX, a nepreukázal, že by cez uvedený pozemok nemal prístup k svojím ďalším nehnuteľnostiam.
Až v odvolaní tvrdí, že uvedený pozemok (parc. č. XXXX) je využiteľný za určitých okolností len ako
chodník z dôvodu, že má ísť o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami. Toto jeho tvrdenie je však
nepravdivé, nakoľko z fotodokumentácie (ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaného) zjavne vyplýva, že
ide o cestu, ktorú v priebehu roka 2021 žalobca spevnil navozením štrku a uviedol ju do stavu, že môže

plnohodnotne slúžiť na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami,
teda na účel, na ktorý ju žalobca v priebehu roka 2021 aj reálne využíval. V tejto súvislosti poukázal
i na priloženú fotografiu vozidiel žalobcu parkujúcich na jeho (žalobcových) nehnuteľnostiach z druhej
strany snehovej bariéry na konci pozemku žalovaného, preukazujúcu, že tieto vozidlá museli použiť ako
prístupovú cestu k miestu svojho zaparkovania práve parc.č.XXXX.
3. 3. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobcovi,

ktorý má prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený cez svoj pozemok parc. č. XXXX žiadnym
spôsobom nebráni vo výkone vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca si v priebehu roka
2021 zabezpečoval a aj v súčasnosti si zabezpečuje prístup k svojím nehnuteľnostiam práve cez parc.
č. XXXX, prostredníctvom ktorej môže v plnom rozsahu realizovať svoje vlastnícke práva a prípadne
vykonávať aj rekonštrukčné práce na svojich nehnuteľnostiach.

3. 4. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1

C.s.p. a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 387 ods. 2 C.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré
je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava

so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 C.s.p..

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť
z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade
existencieobavy,žeexekúciabudeohrozená.Vždyjepotrebnéskúmať,čijepožadovanýnárokdôvodný
a opodstatnený, a teda či je navrhované neodkladné opatrenie potrebné. Vzhľadom na charakter a

účel inštitútu neodkladného opatrenia sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za účelom
zistenia jeho dôvodnosti a opodstatnenosti nerealizuje komplexné dokazovanie, pretože z dôvodu
časového limitu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia objektívne nie je
možné dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Skúmanie dôvodnosti
a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa realizuje na základe osvedčenia

relevantných skutočností, ktoré vyplývajú zo samotného návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia
a z dostupných dôkazných prostriedkov (spravidla predložených žalobcom). Miera osvedčenia sa
riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností
preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru,že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň
súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla povinnému subjektu

neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného
obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu neodkladného opatrenia.

9. 1. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie predmetného neodkladného opatrenia plne zohľadnil uvedené aspekty a preto sa stotožňuje
s jeho záverom, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je skutkovo dôvodný
a právne opodstatnený, nakoľko v tomto prípade boli dostatočne osvedčené skutočnosti, ktoré vedú
k jednoznačnému záveru, že neexistuje nutnosť a naliehavosť takej intenzity, ktorá by odôvodňovala
potrebu žalobcom uplatňovanej dočasnej úpravy pomerov.
9. 2. Z obsahu spisu je nesporne osvedčené, že žalobca má k svojím nehnuteľnostiam okrem v žalobe a

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatneného prístupu cez pozemky navrhovateľa (parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) i alternatívny prístup z opačnej strany a to práve cez nehnuteľnosť v
jeho vlastníctve, konkrétne cez jeho pozemok parc. č. XXXX, ktorá má evidovaný spôsob využitia 22
(pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), čiže ten istý spôsob využitia ako majú

nehnuteľností žalovaného, ktoré sú predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca túto
skutočnosť v odvolaní v zásade nespochybnil, len namietal, že „pozemok parc. č. XXXX napriek jeho
charakteru nie je možné plnohodnotne využívať ako prístupovú cestu, ale za určitých okolností len
ako chodník“ nakoľko „ide o súvisle zarastenú plochu zeleňou a drevinami“. Toto svoje tvrdenie však
vierohodne neosvedčil. Naopak, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (ktorého súčasťou boli i

fotografie) osvedčil, že žalobca prístupovú cestu k svojím nehnuteľnostiam cez vlastný pozemok parc.
č. XXXX spevnil navozením štrku, čím ju uviedol do stavu, že môže minimálne do doby rozhodnutia vo
veci samej slúžiť na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami a mechanizmami, teda na
účel, na ktorý ju žalobca v priebehu roka 2021 aj reálne využíval. V konečnom dôsledku, táto skutočnosť
(reálne využívanie tohto prechodu a prejazdu) vyplýva i z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu

v Rimavskej Sobote sp. zn. 14C/47/2020 (ktorý sa týkal de facto totožného návrhu žalobcu voči
žalovanému o nariadenie neodkladného opatrenia), konkrétne z vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa
09. augusta 2021, kde uviedol: „Čo sa týka skutkovej situácie, nepopieram, že z mojej strany došlo k
dovezeniu štrku na spevnenie pozemku parc. č. XXXX, a to aj za účelom možnosti prejsť k ostatným
pozemkom a stavbám v mojom vlastníctve. Stalo sa tak po tom, ako napriek opakovaným pokusom o

mimosúdne riešenie veci a dokonca aj po vydaní neodkladného opatrenia, ktoré je vykonateľné, mi
druhástranasporubránivprístupekpozemkomaneodkladnéopatrenienerešpektovalaanerešpektuje.
(...) Potrebujem na pozemku a stavbách vykonať potrebné udržiavacie práce, a to aj prostredníctvom
tretích osôb. Zároveň v rámci výkonu mojej činnosti som v týchto stavbách potreboval uskladnil materiál,
ktorý nie je možné priniesť na pozemok inak ako motorovým vozidlom. Vzhľadom na navezenú zeminu

pred bránou a postoj druhej strany sporu, kedy mi aj autom zablokoval pristúp cez parc. č. XXXX/X, som
muselvyužiťalternatívnyspôsobprístupuatentosifinančnenákladneprovizórnevytvoriťnazarastenom
pozemku parc. č. XXXX.“

10. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak za daného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie

návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu
súdu neostávala iná možnosť, ako jeho rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdiť.

11. Vzhľadom na to, že dôvodom zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

bola skutočnosť, že žalobca vzhľadom na existenciu alternatívnej možnosti prístupu na svoje
nehnuteľnosti minimálne do doby rozhodnutia vo veci samej neosvedčil, že existuje nutnosť a
naliehavosť takej intenzity, ktorá by odôvodňovala potrebu ním uplatňovanej dočasnej úpravy pomerov,
odvolací súd sa už s ďalšími jeho odvolacími argumentami z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania
nezaoberal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).