Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721201118
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2721201118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX, M., zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti
osobe povinnej platiť výživné - otec: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M., o zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 21. októbra 2021,
č.k. 1Pc/15/2021-63 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 9. decembra 2021, č.k. 1Pc/15/2021-81,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v

r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil otcovi
výživné na navrhovateľa zo sumy 110 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré mu uložil platiť
vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 03.09.2021 (výrok
I.), nedoplatok na výživnom za čas od 03.09.2021 do 30.10.2021 v sume 77,24 eur otcovi uložil zaplatiť
spolu s bežným výživným za mesiac november 2021 (výrok II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu

Skalica č.k. 6P/86/2013-32 zo dňa 09.10.2013 v časti výživného otca na vtedy maloletého navrhovateľa
(výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok IV.). Dopĺňacím rozsudkom súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1, 2 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ v
čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bol vo veku 10,5 roka a žiakom 4. ročníka základnej

školy. Nemal zvýšené náklady na zabezpečenie svojich potrieb. Platil mesačné poplatky v súvislosti
s návštevou školy, stravovaním, učebnými pomôckami. Matka dosahovala priemerný mesačný netto
príjem v sume 713 eur, mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti a žila v spoločnej domácnosti s priateľom
v 3-izbovom byte patriacom vtedy do BSM rodičov navrhovateľa. Otec býval v spoločnej domácnosti s
priateľkou a jej synom mal. X.. Dosahoval priemerný mesačný netto príjem 898,94 eur. Mal ďalšie dve
vyživovacie povinnosti. V súčasnej dobe je navrhovateľ žiakom tretieho ročníka strednej školy. Podľa
vyčíslených nákladov okrem oblečenia tieto predstavujú priemerne sumu 153 eur. Súd k pravidelným

mesačným nákladom (ročným ZRPŠ) rozpočítal náhodné výdavky a to kúpa učebníc, poplatky v
súvislosti s návštevou autoškoly, ktoré rozpočítal ako výdavok na jeden kalendárny mesiac. Navrhovateľ
nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom. Súd mal preukázané, že ku dňu rozhodnutia
matka býva s navrhovateľom a maloletou I. (spis sp. zn. 1P/37/2021) v domácnosti 3-izbového bytu,ktorého je vlastníčkou. V súvislosti s užívaním nehnuteľnosti mesačne platí poplatky v sume 253,30 eur
s tým, že súd poplatok za komunálny odpad vypočítal za jeden mesiac. Spláca úvery v sume 330 eur.
Mesačne prispieva na výživu syna X. sumou 120 eur. U zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný

netto zárobok v sume 1.079,33 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému S.. Otec býva v
domácnosti s manželkou. Dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume 1.426 eur a jeho manželka
v sume 962 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi S. v sume 110 eur mesačne a X.,
ktorému prispieva sumou 150 eur mesačne. V súvislosti s bývaním má náklady na elektrinu, pitnú vodu a
kúrenie v sume 160 eur. Manželka v byte, ktorého je vlastníčkou, mesačne hradí náklady v sume 236 eur

(preddavok, plyn, elektrina, internet), splátky hypotéky s poistením 260 eur, mobil. Platí výživné na dcéru
M. 100 eur a má vyživovaciu povinnosť na syna X., ktorý študuje na konzervatóriu v Bratislave. Otec
uzavrel manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má dve vyživovacie povinnosti.
Otec má ďalej ďalšie dve vyživovacie povinnosti na synov S. a X., ktorý mu bol zverený do starostlivosti.
Súdu je z úradnej činnosti známe, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1P/37/2021 súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 21. októbra 2021 o zvýšení výživného na mal. I. zo sumy 110 eur na sumu 130 eur mesačne.

Rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné. Otec má takto určené výživné v sume 130 eur a v sume 150 eur
prispieva na zabezpečenie potrieb syna X., ktorému prispel na štúdium v zahraničí sumou 2.500 eur.
U otca prišlo k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu priemerne o 530 eur. Na strane matky prišlo
k zmene pomerov v tom, že už nežije v spoločnej domácnosti s priateľom, žije s dvomi deťmi mal. I. a
synom S., ku ktorým má vyživovacie povinnosti. Má naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi X., na

ktorého prispieva sumou 120 eur mesačne. Na strane matky došlo k zvýšeniu priemerného mesačného
netto príjmu o 366 eur. Obaja rodičia majú náklady v súvislosti s užívaním nehnuteľností a splácaním
poskytnutýchúverovnabývanieainé.Súdmázato,žeprikomplexnomposúdeníschopnostíamožností
obochrodičovprispievaťnavýživunavrhovateľa,akoajjehoodôvodnenépotreby,jeprimeranézvýšenie
výživné na navrhovateľa o sumu 40 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Významnou podstatnou

zmenou na strane navrhovateľa bolo plynutie času. V súvislosti so štúdiom na strednej škole sa mu
zvýšili náklady, najmä na cestovanie, zakupovanie školských pomôcok. V súvislosti s vekom sa mu
zvýšili náklady na náhodný výdavok a to kurz autoškoly. Výška takto určeného výživného na všetky tri
deti predstavuje 30,15% z priemerného netto príjmu otca. Matka zo svojho príjmu prispieva mesačne na
výživu syna X. sumou 120 eur, na mal. I. môže prispievať sumou 90 eur a na navrhovateľa sumou 100

eur, ktoré výživné spolu predstavuje sumu 310 eur, čo je 28% z jej priemerného mesačného netto príjmu.
Pri takto určených sumách potom bude mať navrhovateľ na zabezpečenie svojich potrieb mesačne
sumu 275,50 eur (150 výživné otec + 100 matka + 25,50 prídavok na dieťa), ktorá suma je primeraná
jeho odôvodneným potrebám. Súd má za to, že nebolo vykonaným dokazovaním preukázané tvrdenie
navrhovateľa,žeotecmávysokúživotnúúroveň,naktorejsamáprávopodieľať.Príjemotcapredstavuje

priemernúmzdu,zktorejsiplníďalšiedvevyživovaciepovinnosti.Vlastnínehnuteľnosť,narekonštrukciu
ktorej spláca úver, ktorý mu bol poskytnutý. Rekonštrukciu vykonal z dôvodu, že sa jednalo o chatu, ktorá
nebola celoročne obývaná, má vykurovanie tuhým palivom a nemá pitnú vodu. Ďalej vlastní motorové
vozidlo, ktoré má viac ako 12 rokov a ornú pôdu, ktorú sa mu nepodarilo predať. Taktiež ani u matky
nebolo preukázané, že by mala vysokú životnú úroveň, keď vlastní trojizbový byt, spláca hypotéku na

bývanie,mápriemernýpríjemaďalšiedvevyživovaciepovinnosti.Súdmalzato,žerodičianavrhovateľa
majú životnú úroveň priemernej domácnosti a určená výška výživného napĺňajú právo navrhovateľa
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd preto vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Súd
uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživné na navrhovateľa odo dňa podania návrhu, teda
03.09.2021spoužitímustanovenia§77Zákonaorodine.Vzhľadomkpriznaniuzvýšenéhovýživnéhood

03.09.2021 otcovi vznikol nedoplatok na výživnom do 31.10.2021. Navrhovateľ netvrdil, že by mal otec
nedoplatok na výživnom, a preto mu vznikol nedoplatok v rozdiele medzi pôvodne určeným výživným a
zvýšenou sumou. Na navrhovateľa vznikol otcovi nedoplatok v sume 77,24 eur (za september 28 dní 40 :
30 x 28 = 37,24 eur + október 40 eur). Súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom pri
zohľadnení jeho výšky, priemerného mesačného príjmu spolu s výživným splatným za mesiac november

2021. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Primárne poukázal na významné majetkové pomery otca, t.j. jeho životnú úroveň, ktorá nebola

premietnutádostanovenejvyživovacejpovinnostiotca.Manželkaotcavlastníbytvmestesnedostatkom
nájomnéhobývania,pričomnákladynaňotecuviedolvkonaníakorelevantnývýdajjehodomácnosti,ato
napriektomu,ževlastníkombytuotecnieje.Navrhovateľpoukázalnato,žepredmetnýbytužvminulosti
manželom slúžil na komerčný prenájom. Aktuálne však otec v snahe vyhnúť sa spravodlivej vyživovacejpovinnosti presviedčal súd o bývaní v predmetnom byte vždy počas zimy. V rozpore s uvedeným
tvrdením je však tvrdenie otca o ročných nákladoch na vykurovanie tzv. vinohradníckeho domčeka.
Predmetný byt, ako ďalšia extra nehnuteľnosť, je pritom už sám o sebe zvyšovateľom životnej úrovne

domácnosti otca. Namietol, že rozsudkom po ôsmych rokoch od posledného rozhodnutia súd zvýšil
výživné len o 40 eur, hoci príjem otca za rovnaké obdobie stúpol o 527 eur mesačne. Otcov absolútny
nezáujem o potreby navrhovateľa za posledných osem rokov vystihol výrok, že bol v presvedčení o
dostatočnosti výživného na úrovni 7% jeho príjmu. Otcovi sa výrazne zvýšila jeho celková životná
úroveň, na ktorej má právo bez ďalšieho sa podieľať. Tá u otca stúpla dokonca ešte viac, keďže otec

nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v lukratívnej oblasti skalických vinohradov a príjem
jeho domácnosti by mohol byť ešte vyšší ako 2.500 eur mesačne. Podľa názoru odvolateľa zarážajúco
pôsobí aj otcom vyznaná láska k jeho psom, pričom miestami to dokonca počas výsluchu vyznelo tak,
že psy sú pre otca dôležitejšie ako jeho vlastné deti. Rovnako ako syn otcovej terajšej manželky, ktorý
bol v podaniach otca uvádzaný podstatne častejšie ako navrhovateľ. V tejto súvislosti poukázal i na
súdnu prax, konkrétne rozhodnutia krajských súdov. Za osem rokov sa mesačné výdavky navrhovateľa

zvýšili o viac ako 40 eur, resp. 80 eur, pričom nejde len o školské potreby, teda náklady potrebné na
prípravu pre budúce povolanie. Otec mu odmietol akokoľvek prispieť na nákup počítača, ako i na jeho
vodičské oprávnenie. Poukázal na to, že súd opomenul aj skutočnosť, že v čase podania návrhu boli
minimálne dvakrát splnené podmienky na úpravu výživného, a to prechod na druhý stupeň základnej
školy a následne prechod na strednú školu. Nielenže sa stále fyzicky vyvíja, zvýšili sa mu náklady

na cestovanie do školy, stravovanie v škole, hygienické potreby, náklady na ošatenie a stravu. Počas
ôsmych rokov matka hradila všetky náklady na neho a sestru bez relevantného prispievania druhého
rodiča. Nepoprel, že otec by mal mať dobrý vzťah i so synom jeho manželky, avšak nie na úkor vlastného
dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie vôbec nezohľadnilo dobu, počas ktorej sa výživné vôbec nemenilo,
pričompredôsmymirokmichodilnazákladnúškoluaterazštudujenastrednejškole,čímsanepochybne

zvýšili aj náklady súvisiace so štúdiom.

4. Otec sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384

CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1Pc/15/2021 je zvýšenie výživného

na navrhovateľa. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej
inštancie zvýšil otcovi výživné na navrhovateľa zo sumy 110 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne,
ktoré mu uložil platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou
od 03.09.2021 (výrok I.), nedoplatok na výživnom za čas od 03.09.2021 do 30.10.2021 v sume 77,24
eur otcovi uložil zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac november 2021 (výrok II.), čím zmenil

rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 6P/86/2013-32 zo dňa 09.10.2013 v časti výživného otca na
vtedy maloletého navrhovateľa (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Dopĺňacím rozsudkom súd návrh
navrhovateľa vo zvyšku zamietol.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku v znení
dopĺňacieho rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý, ako i v závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania.

8. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie

skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky
tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSPkonštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,
pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s

výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

11. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku

výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov.

12. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne
porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,

pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a
inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať
ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase
posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne
k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich

vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného, keď
porovnal pomery tak v čase ostatného rozhodovania o výživnom s pomermi v rozhodnom období,
pričom dospel k správnemu záveru o existencii podstatnej zmeny pomerov odôvodňujúcej zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nie je pravdou, že by súd prvej inštancie neprihliadol
na skutočnosť, že došlo k zvýšeniu príjmu otca v priemere o 530 eur mesačne, keď z odôvodnenia

napadnutého rozsudku (bod 23.) vyplýva, že súd toto zvýšenie príjmu zohľadnil, rovnako zohľadnil i
zvýšenie príjmu matky navrhovateľa, keď bolo tiež potrebné prihliadnuť na to, že otec (a rovnako i matka)
majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a teda všetky výživou odkázané deti majú právo podieľať sa
na zvýšení príjmu otca. S prihliadnutím na to možno považovať zvýšenie výživného na navrhovateľa na
sumu 150 eur mesačne za primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a odôvodneným

potrebám navrhovateľa, keď otcovi bolo určené platiť výživné na maloletú I. vo výške 130 eur mesačne
a na X. hradí výživné vo výške 150 eur. Rovnako súd prvej inštancie prihliadol i na majetok, ktorý
otec vlastní, ako aj odôvodnene ním vynakladané výdavky, čo podrobne rozpísal v odôvodnení svojho
rozhodnutia (bod 23.).

14. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné s účinnosťou od podania návrhu a správne rozhodol i o
nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do 31.10.2021, vzhľadom na dátum
vyhlásenia rozsudku (21.10.2021).15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
dopĺňacím rozsudkom postupom podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd
správne rozhodol podľa § 52 CMP i o nároku na náhradu trov konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP s použitím §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).