Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712213387
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712213387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Martin Lopuch PhD., v právnej veci žalobcu: IO. proti

žalovanej:IO.právnezastúpená:JUDr.RudolfManík,PhD.,-Advokáts.r.o.,sosídlomKošice,Jantárova
30, o zaplatenie 5.000.-EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na istine sumu vo výške 5.000.-EUR spolu s 8,5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.000.-EUR od 30.1.2010 a trovy konania vo výške 300.-EUR,všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku na účet žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.8.2012 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť
mu sumu 5.000.- EUR s 8,5% úrokom z omeškania od 30.1.2010 do zaplatenia a k trovám konania.
Uviedol, že 8.12.2009 požičal Ing. R. finančnú hotovosť vo výške 5.000.-EUR. poručiteľ C. zomrel

1X.XX.XXXX. V čase za života vyzýval žalovaného k úhrade dlžnej sumy. Poručiteľ na výzvy nereagoval.
Keď sa o smrti dozvedel, prihlásil pohľadávku do dedičského konania. Z osvedčenia o dedičstve pod
sp.zn. 21D/796/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.11.2011, je v článku IV. bod B/ v Pasívach
právoplatná pohľadávka žalobcu vo výške 5.000.-EUR. Žalovaná nadobudla po poručiteľovi dedičstvo
a k dnešnému dňu neuspokojila pohľadávku žalobcu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Nepreukázal oprávnenosť požadovania, zaplatenia akejkoľvek žalovanej sumy. Žalovaná o žiadnej
pôžičke poručiteľa vo vzťahu k žalobcovi nemá vedomosť.

Vykonaným dokazovaním zistil súd následovné:

Dňa 8.12.2009 požičal žalobca C. 5.000.-EUR. Účastníci tohto právneho úkonu, o tom spísali výdavkový
doklad, ktorý obaja podpísali. Na tomto doklade ako účel výplaty je uvedené: „pôžička“. IO. dňa

XX.XX.XXXXzomrel.Dňa15.11.2011žalobcaakoveriteľprihlásildodedičstvasvojupohľadávku5.000.-
EUR. Súdna komisárka JUDr. Mária Kožušková v osvedčení o dedičstve po neb. 9.11.2012 zahrnula
pohľadávku žalobcu do pasív dedičstva. Dedička - žalovaná dlh odmieta zaplatiť.

Z predloženej kópie výdavkového dokladu z 8.12.2009 vyplýva, že ho vydal žalobca. Ten mal vyplatiť
IO..000.-EUR. Ako účel výplaty je uvedené: „pôžička“. Tento výdavkový doklad je podpísaný žalobcom
i IO.

Z kópie oznámenia pohľadávky do dedičského konania je zrejmé, že žalobca svoju pohľadávku dňom
15.11.2011 prihlasuje do dedičstva po neb. C.
Z právoplatného osvedčenia o dedičstve po neb. C.i vyplýva, že táto osoba zomrela XX.XX.XXX1.
Dňa 9.11.2012 bolo vydané osvedčenie o dedičstve. To nadobudlo právoplatnosť 9.1.2012. Ako dedičiauzatvorili dohodu tak, že majetok uvedený v bode 4. osvedčenia v celom rozsahu nadobúda žalovaná.
Čistá hodnota dedičstva predstavuje 1.387.129,52 EUR. V bode IV. písm.B/ Pasíva je medzi dlhmi
zahrnutá i pohľadávka žalobcu, z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 5.000.-EUR. Do pasív dedičstva

neboli zahrnuté pohľadávky spoločnosti STAVPEX spol. s r.o. a V. 800.000.-Sk z dôvodu, že dedičia
tieto pohľadávky neuznávajú.

Zo svedeckej výpovede JH. vyplýva, že niekedy v lete 2010 myslí, že to bolo v mesiaci júl, bol spoločne
so žalobcom, jeho vnukom a vnučkou na hoteli, ktorý patril C. Boli sa tam kúpať na bazénoch. Keď

prichádzali, C. hovoril žalobcovi a to potom, čo si sadli za stôl: „ Y. ja už Ti tie peniaze vrátim“. Po čase,
keď tam boli sa pýtal žalobcu, čoho sa mali týkať peniaze a žalobca mu povedal, že požičal Ing. Z.000.-
EUR. Potom v lete 2011 sa išli kúpať do bazénov C. boli tam s deťmi a C., keď videl tu prítomného
žalobcu povedal: „že minulá sezóna bola zlá, že peniaze mu určite vráti po tej sezóne, pretože teraz
peniaze nemá“. Potom neskôr, v tom istom roku 2011, bolo to po sezóne C.rganizoval športové hry,
mali sa týkať politických strán, vtedy C.o hovoril žalobcovi, že mu ešte nedal, pretože nemal peniaze a

že vraj mu dá peniaze vtedy, keď predá traktor.

Svedok B. vypovedal, že raz v minulosti už Ing. Z. pomohol tak, že mu požičal 10.000.-EUR. Ing. TC.tiž
peniaze nemal. Potom od neho pýtal 5.000.-EUR. On mu povedal, že žiaľ mu požičať nemôže, ale že
môže vybaviť požičanie u DH.elefonoval žalobcovi, pýtal sa ho, či nemôže požičať Ing. TC. a vlastne

on sa zaručil žalobcovi, že C. mu peniaze vráti. Vie, že žalobca vyhotovil písomnú zmluvu o pôžičke a
prevzatie peňazí Ing. Z. potvrdil. Potom vie, že peniaze C. nevracal

a pri poslednom telefonickom rozhovore v októbri 2011 vytýkal C., prečo doteraz peniaze Ing.. nevrátil.
Ten mu tvrdil, že predá 1 alebo 2 traktory SAD a ďalší traktor z Technických služieb, presne už nevie,

lebo sa na to nepamätá, avšak tvrdil, že najneskôr do novembra 2011 žalobcovi peniaze vráti. Ešte
medzitým si spomína, že boli na bazénoch, v lete pri C. hral futbal s vnukom tu prítomného žalobcu a
spomínal, že ešte stále peniaze nevrátil. O pôžičke 5.000.-EUR dobre vedel i syn a zať Ing. Z. On bol
iba so zaťom C. a ten mu povedal: „nemáme teraz peňeži, kedz budú ta ich vracime“.

Svedkovia U. matka žalovanej a F. brat žalovanej na pojednávaní dňa 15.1.2013 vypovedali o tom, že
nemajú žiadnu vedomosť o poskytnutej pôžičke žalobcu IO.
Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Po vyhodnotení dôkazov vyplýva, že k poskytnutiu pôžičky osobou žalobcu neb. C.vi dňa 8.12.2009

skutočne došlo. Preukazuje to nielen výdavkový doklad z toho istého dňa na sumu 5.000.-EUR s
uvedeným účelom poskytnutia peňazí - pôžičky, osvedčenia o dedičstve, ale i svedeckej výpovede
svedkov I.. Skutočnosti nielen z týchto dôkazov, ale i z tvrdení žalobcu navzájom do seba zapadajú.
Svedok I. totiž potvrdil, že v lete 2010 pri bazénoch v hoteli patriacom C. mal ten žalobcovi povedať,
že mu už peniaze vráti. Obdobne o rok - v lete 2011 mal Ing. Z. žalobcovi povedať, že po sezóne mu

peniaze vráti, pretože minulá sezóna bola zlá a peniaze nemá. V tom istom roku, avšak neskôr, mal
žalobcovi hovoriť, že peniaze mu dá vtedy, keď predá traktor. Zo svedeckej výpovede X. je zrejmé,
že pôvodne Ing. Z. 5.000.-EUR pýtal od neho. Svedok mu nepožičal, ale ponúkol sa, že to vybaví u
žalobcu. Sám žalobcovi telefonoval a vie, že podpísali zmluvu a požičanie peňazí Ing.. potvrdil. Keď
potom žalobcovi nevracal, sám telefonicky v októbri 2011 vytýkal C.eho správanie. Vtedy mu mal Ing.

TC.vedať, že peniaze vráti, ak predá traktory. Z tejto svedeckej výpovede je zrejmé i to, že o pôžičke
mali vedieť syn i zať. Svedok osobne, však rozprával len so zaťom, ktorý povedal, že ak peniaze budú
mať, pôžičku vrátia. Svedkom HH. uvádzaná vedomosť pozostalých o pôžičke je právne významná i v
tom, že účastníci dedičského konania prihlásenú pohľadávku žalobcu ako pôžičku vo výške 5.000.-EUR
v dedičstve neodmietli a bola zahrnutá do pasív dedičstva. Pôžičku B. F.u 800.000.-Sk a STAVPEX spol.

s r.o. z titulu neuhradenia faktúr pritom dedičia odmietli. Ak teda sám svedok B. vierohodne vypovedal,
že pôvodne od neho Ing.. si chcel požičať 5.000.-EUR, následne osobne inicioval žalobcu k požičaniu
peňazí Ing. Z.vi a vedel, že mu žalobca peniaze požičal, potom Ing. Z. peniaze nevracal a v októbri 2011
peniaze ešte vrátené neboli, pričom mali byť vrátené z predaja traktorov a tieto skutočnosti - ohľadnenevracania pôžičky v lete 2010 a v lete 2011 vrátane prehlásenia, že budú vrátené po odpredaji traktora
vyplývajúce i zo svedeckej výpovede I., preukazujú, že k poskytnutiu pôžičky 8.12.2009 skutočne došlo.

Obranu žalovanej, ktorá popiera podpis otca na pôžičke, preukázaniu účelu pôžičky a úroky, súd
považuje za účelovú. Pohľadávku žalobcu v dedičskom konaní dedičia na rozdiel od iných prihlásených
pohľadávok neodmietli. V dedičskom konaní bol k dispozícii výdavkový doklad z 8.12.2009 predložený
žalobcom. Podpis na ňom žalovaná spočiatku nespochybňovala. Urobila to až v tzv. záverečnej
reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 15.1.2013. Účel pôžičky nie je

potrebné preukazovať. Postačí preukázanie účelu poskytnutia peňazí. Ten je zrejmý z výdavkového
dokladu, výpovede svedkov I. osvedčenia o dedičstve. Ing.. boli peniaze poskytnuté ako fyzickej osobe
identifikovanej a označenej č.občianskeho preukazu na výdavkovom doklade. Svedecké výpovede U. -
syna, z ktorých vyplýva, že o poskytnutej pôžičke vedomosť nemali, majú nízku dôkaznú hodnotu z toho
dôvodu, že im pôžička poskytovaná nebola a neboli prítomní pri tomto právnom úkone. Žalobca úroky
z poskytnutej pôžičky nežiada a ani netvrdí, že boli dojednané. Žalovaná za dlh poručiteľa zodpovedá

podľa ust. § 470 ods. 1 OZ. Z osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že čistá hodnota ňou nadobudnutého
dedičstva predstavuje 1.387.129.-EUR.

Podľa § 563 OZ, ak nie je doba plnenia dohodnutá, stanovená právnymi predpismi alebo určená v
rozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvýdeňpotom,kedyhoveriteľoplneniepožiadal.Zvýdavkového

dokladu, ani z iného vykonaného dôkazu nevyplýva, aby účastníci dohodli dobu vrátenia pôžičky.
Preto sa na splatnosť vrátenia pôžičky má aplikovať uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka. Pri
vyhlasovaní rozhodnutia súd vychádzal z toho, že výpovede svedkov dostatočne preukazujú, že do
30.1.2010 sa žalovaná dostala do omeškania s vrátením pôžičky. Pri podrobnom skúmaní vykonaných
dôkazovvšakmožnodospieťkzáveru,ževkonanínevyšlonajavo,abyžalobcavyzývalIng.Z.kvráteniu

pôžičky. Ing. Z. len slovne ubezpečoval, že k vráteniu peňazí dôjde. Preukázateľne takto žalobca konal
až pri uplatňovaní svojho nároku na súde, keď prostredníctvom žaloby vyzýval žalovanú k vráteniu
peňazí. Žaloba bola žalovanej doručená 3.10.2012. Žalovaná sa tak dostala do omeškania s vrátením
pôžičky 4.10.2012.Úrok z omeškania vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Pri rozhodovaní sa súd pridržiaval zásady kontradiktórnosti súdneho konania, a teda podľa § 120 ods.1
O.s.p. vykonal navrhnuté a predložené dôkazy.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v konaní celý úspech.
Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 300.-EUR.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.