Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203518
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2717203518.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX
XX J., o zaplatenie 811,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 12. marca 2019, č.k. 5Csp/88/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2 zákona č.
513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Občiansky zákonník a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vecne
súd dôvodil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 811,87 eur s úrokom vo výške 28 % p. a. zo
sumy 811,87 eur od 6.11.2014 do zaplatenia titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o bežnom účte,
vzniknutých nepovoleným prečerpaním. Suma 811,87 eur predstavuje podľa tvrdenia žalobcu rozdiel

medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými operáciami vykonanými na účte žalovaného počas
trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby. Súd dospel k záveru, že žalobu treba zamietnuť.
Z dokazovania mal zistené, že žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovaným dňa 7.12.2012 v
zmysle Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb č. 1548477001, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu, vydanie a
používanie platobnej karty s výškou limitu 1000 eur a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva.

Vzmluveneboldohodnutýúrokpripoužívaníplatobnejkartyapoplatkysúvisiacespoužívanímplatobnej
karty, úrok je uvedený v Úrokovej sadzbe produktov vo výške 28 %, ktorý dokument nebol podpísaný
žalovaným. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, a aplikoval na tento vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že poplatky a
úroky žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nedojednal, boli mu teda
bezdôvodne účtované a súd ich žalobcovi nepriznal, pretože od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať

úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že žalovaný
uhradil na účet celkovo sumu 8.063,50 eur, z prehľadu debetu uvedeného účtu vyplýva, že z účtu vybral
7.820 eur, pričom účtované úroky a poplatky súd do výberov z účtu nezapočítal. Z toho vyplýva, že
žalovaný uhradil na účet väčšiu finančnú čiastku, ako mu bola z účtu poskytnutá (7.820 eur - 8,063,50
eur = - 243,50 eur), nič mu preto už nedlhuje a z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné právo v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca má za to, že VOP sú súčasťou zmluvy a to jednak

vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorým textom žalovaný
vyslovil súhlas svojím podpisom, ďalej tiež s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas
s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou

upravujúcou daný zmluvný vzťah, záväzok zo zmluvy prevzal ako dospelá osoba plne spôsobilá na
právne úkony a súd nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ nie je schopný posúdiť obsah
právneho úkonu, ktorý uzatvára s veriteľom. Ani právny úkon uzavretý prostredníctvom formulárovej
predtlače nie je právom zakázaný. Je ťažké si v praxi predstaviť, ako by malo vyzerať individuálne
dojednávanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom. Navyše neprijateľnosť
zmluvnejpodmienkyjeokremnedojednaniaindividuálnepodmienenátým,žetátopodmienkaspôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca
má za to, že zmluvná dokumentácia nespĺňa ohľadom žiadneho ustanovenia podmienku neprijateľnosti,
nakoľko nie je splnené kritérium spôsobenia značnej nerovnováhy. Pokiaľ ide o výpočet debetných
operácií, odvolateľ upozorňuje na to, že aj v prípade nezapočítania akýchkoľvek úrokov a poplatkov
do debetných operácií na účte klienta, suma debetných transakcií v rozsahu hotovostných výberov a

bezhotovostných platieb žalovaného predstavovala sumu 8.348,65 eur, teda suma debetných transakcií
by presiahla sumu kreditných operácií o 284,14 eur, predstavujúcich dlh žalovaného voči žalobcovi.
Suma 8.347,64 eur ako suma transakcií bez úrokov a poplatkov vyplýva aj zo žalobcom predloženého
prehľadu transakcií na účte žalovaného. Suma transakcií žalovaného bez úrokov a poplatkov tak ako
vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií na účte zahrnuje nasledovné položky: Platba

POS ( bezhotovostná úhrada u obchodníka s POS terminálom) 322,12 eur, Použ. ATM Prima banky
( výber hotovosti z terminálu) 100,- eur, Použ. ATM inej banky ( výber hotovosti z terminálu) 7.820.- eur,
Outgoing BU- clearing ( odchádzajúce bezhotovostné úhrady) 105,52 eur. Spolu debetných operácií
žalovaného tak predstavovala spolu ( bez poplatkov a úrokov účtovaných žalobcom) sumu 8.347,64 eur
a keďže celková suma kreditných operácií žalovaného bola 8.063,50 eur, uhradil teda menej o 284,14

eur. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu nie je zrejmé, ako dospel k sume debetných obratov vo výške
7.820 eur, keďže neuviedol žiadny výpočet a rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Žalobca však trvá na
tom, že má nárok aj na riadne poplatky a úroky a považuje za absurdný a nespravodlivý záver súdu,
podľa ktorého žalovanému mal byť vedený bankový bežný účet zadarmo od roku 2012 bez akýchkoľvek
poplatkov a bezúročne a dokonca by žalovaný nemal byť povinný vrátiť ani ním čerpané prostriedky.

Odvolateľ dáva do pozornosti stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze
z 24.10.2013 sp.zn. I. ÚS 547/2012. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie,
keď nevzal do úvahy príslušné zákonné ustanovenia upravujúce prekročenie na bežnom účte v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch ( § 2 písm. f/, § 18 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný bol preukázateľne informovaný o prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne

vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úroku,
žalobca odkazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ a poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5 Cdo 26/2011, trvá na tom, že úroková sadzba prekročenia v danom prípade nepresiahla obvyklú
mieru podstatným spôsobom a odkazuje tu aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 811,87 eur s príslušenstvom a
priznalžalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania.Žalobcadôvodilnesprávnymprávnym
posúdením veci a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia.7. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis,aleboaksíce

aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd takúto vadu rozhodnutia nezistil.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami bola dňa 07.12.2012 uzatvorená Zmluva
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

pre žalovaného zriadiť osobný účet č. XXXXXXXXXX, vydať žalovanému platobnú kartu s denným
limitom 1000 eu a poskytnúť služby elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. Žalovaný v zmluve vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi
s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom, tiež vyhlasuje, že sa oboznámil pred podpisom zmluvy s
obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný sa zaviazal
mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných

transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších
finančných záväzkov voči banke ( bod 3.8 VOP). Žalovaný túto povinnosť porušil tým, že sa dostal do
nepovoleného debetu na účte. Ako vyplýva zo žaloby a pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na
porušenie zmluvy zo strany žalovaného žalobca vykonal dňa 05.01.2014 internú účtovnú transakciu,
kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet v súlade so

Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu v spojení s výveskou úrokovej sadzby, a uplatňuje si
nielen istinu pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) ale aj jej úročenie úrokom vo výške 28 % ročne.

9. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval predmetnú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorou bol založený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, podľa príslušných

ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 ods. 1, 2), keďže ide o zmluvu podľa obsahu zmluvou o
zriadení a vedení bežného účtu a o vydaní a používaní platobnej karty. Správne tiež kvalifikoval túto
zmluvu ako spotrebiteľskú, nakoľko táto spĺňa definičné znaky označujúce jej subjekty a to spotrebiteľa
(ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to
aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

10. Keďže ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným

ako spotrebiteľom, má preto žalovaný ako spotrebiteľ právo na ochranu formou zákonných ustanovení
prijatých na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade z obsahu zmluvy nevyplýva, že by bolo medzi
stranami dojednané povolené prečerpanie prostriedkov na účte v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktoré je z právneho hľadiska zmluvou o spotrebiteľskom úvere definovanou v § 2 písm.
e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom bližšia právna úprava povoleného

prečerpania je obsiahnutá v ustanovení § 10. Z predloženej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb je zrejmé, že v nej nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania o
povolení prečerpania, ani individuálne dojednania ohľadom poplatkov a úrokov, žalobca ani v konaní
nepreukázal, že by žalovaného v čase zriadenia bežného účtu, či poskytnutia prečerpania písomne
vopred informoval o akýchkoľvek konkrétnych podmienkach, za ktorých mu bolo poskytnuté prečerpanie

na účte. V prípade spotrebiteľskej zmluvy, akou je aj predmetná zmluva, môže veriteľ účtovať len
úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané, čo v danom
prípade nemožno mať za splnené, ak uvedený nárok žalobca odvodzoval výlučne od priložených VOP a
Sadzobníka poplatkov. Žalobca vo všeobecných podmienkach ( čl. 3.12) upravuje situáciu, kedy môže
dôjsť pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet.... k nepovolenému

prečerpaniu bežného účtu. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „ úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Nepovolené
prečerpanie účtu sa tu považuje za porušenie zmluvných povinností klienta.

11. Žalobca však v danom prípade nemal so žalovaným uzavretý právne relevantným spôsobom žiaden
zmluvný vzťah o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) vlastných peňažných prostriedkov na
bežnom účte žalovaného, čo je zrejmé z toho, že predložená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 07.12.2012 nielenže neobsahuje náležitosti zmluvy ospotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktoré vyplývajú z ust. § 10 zákona o
spotrebiteľských úveroch, ale o povolenom prečerpaní neobsahuje žiadnu zmienku, či už z hľadiska
výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním

takejto služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť ani zhojiť jednostranným oznámením banky, napr.
formou výpisov z účtu doručovaných žalovanému na jeho adresu, na ktorých je prípadne uvedená výška
prečerpania, či úroková sadzba prečerpania.

12. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že mal aplikovať na vec aj ust. § 18 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje
možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. Odvolací súd

k tomuto uvádza, že aj toto ustanovenie pre poskytnutie „prekročenia“ predpokladá a vyžaduje zmluvné
dojednanie medzi klientom a bankou o tom, že spotrebiteľovi banka umožní prekročenie. Uvedené
ustanovenie nemožno vykladať tak, že banka umožní klientovi ( spotrebiteľovi) prekročenie účtu bez
toho, aby bol o tom vopred informovaný a bez toho, aby klient prejavil vážny záujem a svoju vôľu právne
relevantným spôsobom o poskytovanie služby prečerpania na účte (prekročenia), ktorého je majiteľom,

za konkrétnych podmienok (čo do limitu prekročenia, úročenia, a pod.), s tým, že by mu banka až
následne oznamovala informácie s tým súvisiace (či už formou výpisov z účtu a pod.).

13. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu vec správne právne posúdil a na základe
existujúceho skutkového stavu a právneho posúdenia danej veci aj správne uzavrel, že žalobca má

právo len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalobca žalovanému reálne poskytol, keďže mu
nevznikol nárok na žiadne ďalšie úroky či poplatky, nakoľko tieto neboli medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu platne dojednané.

14. Za dôvodnú však bolo treba považovať výhradu odvolateľa, ktorou namietal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý bez uvedenia relevantných výpočtov a v rozpore s tým, čo
žalobca tvrdil a preukazoval, dospel k záveru, že žalovaný uhradil na účet väčšiu finančnú čiastku,
ako mu bola z účtu poskytnutá a tak uzavrel, že žaloba je v celosti nedôvodná. Podľa odvolateľa aj
v prípade nezapočítania akýchkoľvek úrokov a poplatkov do debetných operácií na účte klienta, je z
dokazovania jasné, že suma debetných transakcií v rozsahu hotovostných výberov aj bezhotovostných

platieb žalovaného ( teda klientom čerpaných prostriedkov) predstavovala 8348,65 eur, a teda suma
debetných transakcií na účte by presiahla sumu kreditných operácií o 284,14 eur.

15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia musel odvolací súd dať žalobcovi za pravdu, že
odôvodnenie rozhodnutia má nedostatky, ktoré neumožňujú zistiť, z čoho vychádzal súd pri svojom

ropzhodovaní. Z dokazovania je zrejmé, že žalovaný bežný účet využíval a dostal sa do nepovoleného
prečerpania, pričom za dobu nepovoleného prečerpania si žalobca v spore uplatnil istinu pohľadávky
811,87 eur ( prekročenej čiastky), ktorú preukazoval výpisom z účtu žalovaného a predloženým
prehľadomtransakciínaúčte,ktorýdoložilspolusošpecifikáciouuplatnenejsumy.Súdprvejinštanciepo
uzavretí, že žalobca nemá právo na úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie okrem vrátenia skutočne

poskytnutej čiastky, konštatoval iba to, že mal preukázané, že žalovaný uhradil na účet celkovo sumu
8.063,50 eur, pričom z prehľadu debetu uvedeného účtu vyplýva, že z účtu vybral 7.820 eur, takže
žalovaný uhradil na účet väčšiu finančnú čiastkou, ako mu bola z účtu poskytnutá. Tento záver súdu
ale z prehľadu debetu uvedeného účtu ( doloženého žalobcom) ani z obsahu spisu nevyplýva a nie je
zrejmé, ako súd k uvedenému dospel, z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri svojich výpočtoch, resp.

pokiaľ vychádzal z prehľadu transakcií na účte doloženého žalobcom, nie je zrejmé, ktoré konkrétne
položky - debetné operácie žalovaného zohľadnil a ktoré nie, a z akých dôvodov.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné
súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom
na nedostatok dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Rozsudok, z ktorého nemožno zistiť, akými
úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní, nezabezpečuje účastníkovi právo na spravodlivý súdny proces. V
prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré súd dospel k svojmu záveru,

že rozhodol práve takýmto spôsobom. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy je pritom aj právo účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné,
pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I.
ÚS 117/07). Uvedené nedostatky mali za následok, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné a
nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na
spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

19.Povrátenívecisúdprvejinštancievecopätovneprejedná,pričombudevychádzaťzprávnehonázoru
vysloveného odvolacím súdom vyššie, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí a zistené závery premietne
do nového rozhodnutia, ktoré i v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodní tak, aby bolo zrejmé,
akými úvahami (a výpočtami) bol vedený pri svojom rozhodovaní a zároveň aby závery, ku ktorým dospel
mali oporu vo vykonanom dokazovaní. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na

náhradu trov tohto odvolacieho konania.

20. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).