Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/155/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709208931
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7709208931.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samousdca JUDr. Martin Lopuch, PhD., v právnej veci žalobcu X., právne

zastúpeného 1./ JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, Š.
Kukuru 14, proti žalovanému Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Moskovská
13, právne zastúpenému Advokát Pirč, s.r.o., Košice, Kpt. Nálepku 17, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a vzájomného návrhu žalovaného o tom, že povinnosťou
žalovaného nie je žalobcu naďalej zamestnávať, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 884,11 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.

III. Vzájomný návrh žalovaného zamieta.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2009 žiadal žalobca, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru dané žalobcovi z 2.6.2009 je neplatné. Zároveň požadoval zaviazať žalovaného

k povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku od 11.6.2009 do času, keď
mu bude umožnené pokračovať v práci. Uviedol, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.9.2005 a to od 1.10.2005 do 2.6.2009 vo funkcii riaditeľ
pre správu a personálne činnosti. Dňa 2.6.2009 bolo žalobcovi na pracovisku v prítomnosti svedkov
doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm.b/
Zákonníka práce z dôvodu, že žalobca sa nezdržiaval na pracovisku v pracovnej dobe v období od
15.4.2009 do 29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť preukázateľne presiahla viac ako 3 pracovné dni.

Ďalej nemal splniť uložené úlohy a pokyny v zmysle zápisu z porady riaditeľov spoločnosti, ktoré sa
konali dňa 20.4.,30.4.,6.5.,22.5.2009 ako aj povinnosti, ktoré mu boli uložené písomnými pokynmi 14.5.
a 27.5.2009. Žalobca následne oznámil žalovanému listom z 8.6.2009, že požaduje okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a trvá na tom, aby ho žalovaný
naďalej zamestnával a zároveň požiadal o zaplatenie náhrady mzdy. Okamžité skončenie pracovného
pomeru z 2.6.2009 považuje za účelové, právne vadné a prijaté bez opory v existujúcom skutkovom
stave, ktoré nezodpovedá zákonným požiadavkám § 68 ods. 1 písm.b/ a § 68 ods. 2 Zákonníku práce,

§ 70 Zákonníku práce.

Podľa žalovaného žaloba je dôvodná len sčasti, a to čo do uplatnenia náhrady mzdy za obdobie
do 15.6.2009. So žalobcom platne skončil pracovný pomer dňa 15.6.2009 doručením okamžitéhoskončenia pracovného pomeru z 5.6.2009. Žalobca proti právnemu úkonu z 5.6.2009 nikdy nenamietal a
neoznámilžalovanému,žetrvánatom,abyhoďalejzamestnával.Zároveňsaodvolávalnaprávnuteóriu
a judikatúru, podľa ktorých Zákonník práce ani iné právne predpisy nevylučujú skončenie toho istého

pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi uskutočnenými súčasne alebo postupne. Jednotlivé
právne úkony sa potom posudzujú samostatne a samostatne tiež nastávajú ich právne účinky. Ak skončí
pracovný pomer na základe skoršieho právneho úkonu, má to za následok, že neskorší právny úkon k
skončeniu pracovného pomeru sa neuplatní. To platí ak opačne.

Po výzve súdu žalovaný doplnil žalobu v písomnom podaní z 26.9.2011 tak, že požadoval, aby náhrada
mzdy mu bola vyplatená za obdobie od 11.6.2009 po dobu 12-mesiacov, v celkovej výške 37.355,88
EUR. Písomným podaním z 10.5.2012 žalobca požadoval výšku náhrady mzdy za to isté obdobie
vo výške 57.720.-EUR. Uznesením Okresného súdu Michalovce z 12.3.2013 bola táto zmena žaloby
pripustená.

Písomným podaním z 21.9.2012, ktoré bolo doručené súdu 24.9.2012 žalovaný vzájomným návrhom
požadoval určiť, že žalobca nie je povinný naďalej zamestnávať žalovaného z dôvodu, že to nemožno od
nehospravodlivopožadovať.Svojvzájomnýnávrhprávneodôvodnilustanovením§79ods.1Zákonníka
práce. Poukázal na to, že žalovaný je už takmer 2-roky v likvidácii, nemá žiadnych zamestnancov,
neexistuje žiadne personálne oddelenie a žalobca ako riaditeľ pre správu a personálne činnosti by nemal

koho riadiť. Pracovná agenda žalobcu dohodnutá ako druh práce v jeho pracovnej zmluve 30.9.2005 v
Chemku úplne zanikla. Preto zamestnávať personálneho riaditeľa v spoločnosti, ktorá už nemá žiaden
personál, by bolo potrebné zvažovať nielen za pracovnoprávny paradox, ale predovšetkým by to bolo
nespravodlivé požadovať od zamestnávateľa. Zároveň doložil zoznam zamestnancov od 1.6.2009 do
31.1.2011 u žalovaného z ktorého vyplýva, že tí ku dňu podania vzájomného návrhu uňho nepracovali.

Ďalším písomným podaním žiadal započítať svoj nárok na náhradu škody do výšky nároku uplatneného
žalobou. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2015 doplnil petit vzájomného návrhu tak, že žalobca nie
je povinný naďalej zamestnávať žalovaného dôvodu, že to nemožno od neho spravodlivo požadovať
ku dňu 16.6.2009.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.6.2013 súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalobcovi listom z 2.6.2009 je neplatné. Zároveň v prevyšujúcej časti nárok žalobcu
zamietol. Vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného, že ten nie je povinný naďalej zamestnávať, pretože
od neho to nie je možné spravodlivo požadovať. V odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach
zrušil rozsudok prvostupňového súdu. Uviedol, že ak žalobca neuplatnil v zákonnej lehote podľa ust.

§ 77 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu zamestnávateľa treba mať zato, že pracovný
pomer účastníkov skončil platne dňom doručenia tohto listu žalobcovi, ak pracovný pomer neskončil
skôr v dôsledku rozhodnutia súdu o tom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobcu naďalej zamestnával. Proti náhrade mzdy zamestnanca nemožno započítať žiadnu pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi.

Vykonaným dokazovaním zistil súd následovné:

Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 30.9.2005, od 1.10.2005.

Pracovne pôsobil vo funkcii riaditeľa pre správu a personálne činnosti. Dňa 2.6.2009 bolo žalobcovi
zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm.b/
Zákonníka práce. Žalovaný ho odôvodnil nezdržiavaním sa žalobcu na pracovisku v pracovnej dobe od
15.4.2009 do 29.5.2009, pričom jeho neprítomnosť mala presiahnuť viac ako 3-pracovné dni. Ďalším
dôvodom bolo to, že si žalobca nesplnil uložené úlohy a pokyny v zmysle zápisu z porady riaditeľov

spoločnosti, ktoré sa konali v dňoch 20.4.,30.4.,6.5.,22.5.2009, povinnosti ktoré mu boli uložené
písomnými pokynmi zo 14.5.a 27.5.2009. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo vopred
prerokované zástupcami zamestnancov. Následne žalobca listom z 8.6.2009 žalovanému oznámil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada ho, aby mu umožnil pokračovať
v práci a poskytol náhradu mzdy. Tento list žalovaný prevzal 11.6.2009. Žalovaný okamžité skončenie

pracovného pomeru s rovnakými dôvodmi, avšak datované 5.6.2009, žalobcovi doručil dňa 15.6.2009.
Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami zamestnancov -
Základnej organizácie odborového zväzu Chémia SR dňa 5.6.2009. Žalobca sa neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009 nedomáhal a tiež žalobcovi neoznámil, aby ho naďalejzamestnával. Právoplatným trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol
žalobca uznaný vinným z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku formou
spolupáchateľstva tým, že porušil zákonom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, pričom

spôsobil inému značnú škodu. K spáchaniu trestného činu došlo na tom skutkovom základe, že
žalobca ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti Chemko a.s. v Strážskom vymenovaný na
valnom zhromaždení akciovej spoločnosti 7.10.2005. Na ňom bolo zástupcom spoločnosti ZACHEM
a.s. ako akcionárovi s podielom 35,56% hlasov zabránené zúčastniť sa na rozhodovaní o spoločnosti
Chemko a.s.. Spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode z Ing. Rudolfom Balažovičom,

na základe rozhodnutia z 24.10.2005 za firmu Chemko a.s. ako jediného spoločníka na strane
prevádzajúceho v rozpore so základnými ustanoveniami v tom čase účinného obchodného zákonníka
a to § 194 ods. 5 o povinnosti zodpovedne sa starať o majetok zastupovanej akciovej spoločnosti,
§ 105a ods. 1 o obmedzení vlastniť obchodnú spoločnosť jednoosobovou spoločnosťou a v rozpore
s § 37 ods. 1 OZ o podstatných predpokladoch vzájomného úkonu, medzi ktoré patria aj obchodné
zmluvy, uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu vo výške 100% v obchodnej spoločnosti

Energetika s.r.o. so sídlom v Strážskom s obchodnou spoločnosťou Myria Assets, B.V., so sídlom v
Holandsku vo vlastníctve jednej fyzickej osobe ako jedinému nadobúdateľovi, za kúpnu cenu, ktorá
bola určená až následnou písomnou dohodou zo zmluvnými stranami zo dňa 7.11.2005 o majetkovom
vysporiadaní a finančnej čiastke vo výške 10.miliónov Sk a to bez riadneho vykonania a zabezpečenia
majetkového ohodnotenia dcérskej firmy Energetika s.r.o.. Táto spoločnosť v priemyselnom areáli

firmy Chemko a.s. od svojho vzniku od roku 2000 vyrábala a dodávala materskej spoločnosti a ďalším
spoločnostiam energiu a teplo. Tento prevod vykonali na inú osobu napriek tomu, že majú vedomosť, že
obchodná spoločnosť ZACHEM a.s. ako majoritný akcionár, si výslovne neželal odpredávanie majetku
patriaceho firme Chemko a.s. Strážske, pretože sa najneskôr dňa 23.10.2005 dozvedeli o návrhu
firmy Chemko a.s. podanom príslušnému súdu na vydanie predbežného opatrenia zakázať štatutárnym

zástupcom firmy Chemko a.s. prevádzať ňou vlastniace obchodné podiely v konkrétnych obchodných
spoločnostiach, medzi ktorými figuruje aj Energetika s.r.o. na iné osoby, za spoločnosť Energetika s.r.o.,
ktorej konateľom bol v tom čase Ing. Rudolf Balažovič očakávala nárast svojho finančného majetku z
dôvodu bezodplatného pridelenia emisných kvót rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR z
11.3.2005 v celkovom množstve 721.599 t, pričom spoločnosť Energetika ktorej všeobecná hodnota

vrátane hodnoty pridelených emisných kvôt ku dňu prevodu obchodného podielu bola zistená znaleckým
posudkom 360.130.195,34 Sk získala k 11.4.2006 odpredaj nadbytočných emisných kvôt finančné
prostriedky v sume 441.377.254,52 Sk, čím spôsobili spoločnosti Chemko a.s. Strážske prevodom
celého obchodného podielu spoločnosti Energetika s.r.o. na inú osobu škodu na ušlom podiele z
budúceho zisku firmy Energetika a.s. vo výške najmenej 350 miliónov Sk.

Podľa § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce účinného k 1.6.2009 /ZP/, zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer, iba v

lehote 2-mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do 1-
ného roka odo dňa, keď dôvod vznikol.

O začiatku plynutia lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Zákonníka práce.

Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod
sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1,2 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrízamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru /1/.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať /2/.

Výrok rozsudku prvostupňového súdu z 11.6.2013 o určení, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané žalobcovi listom z 2.6.2009 je neplatné, nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2013. Žiaden
z účastníkov výrok tohto rozhodnutia odvolaním nenapadol. Žalobca však napriek tomu požadoval
náhradu mzdy za obdobie od 11.6.2009 do 11.6.2010 vo výške 57.720.-EUR z dôvodu, že mu
následné okamžité skončenie pracovného pomeru datované 5.6.2009 žalovaný nedoručil. Jednalo sa

o novú skutočnosť, ktorú do rozhodovania odvolacieho súdu netvrdil. Zároveň právne argumentoval
i tým, že likvidátor ktorý rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 5.6.2009, nebol
oprávneným orgánom žalovaného na takýto právny úkon. Svoje tvrdenia podporil i rozhodovacou
činnosťou iného súdu - predložením potvrdzujúceho rozsudku KS v Bratislave 14Co/510/2012-476,
ktorý v obdobnej právnej veci / Ing. Partila c/a Chemko a.s. Strážske v likvidácii/ ako dôvod neplatnosti

okamžitým skončením pracovného pomeru konštatoval prekročenie právomoci likvidátora, ak konal v
mene zamestnávateľa, a s tým súvisiacu neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72
Obch.zák. v spojení s ust. § 63 ods. písm.a/ Zákonníka práce.

Vzhľadom k tomu, že žalobca zotrval na svojom tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo

dňa 5.6.2009, ktoré mu malo byť doručené 15.6.2009, neprevzal, podpis nepatrí jemu, pretože zaňho
podpisovala manželka, ktorá i poštovú zásielku s týmto právnym úkonom prevzala, súd bol nútený
vykonať ohľadne týchto sporných skutočností dokazovanie.

NapožiadaniesúduSlovenskápoštaa.s.súduoznámila,žezdoručovacejknihyniejemožnézistiť,ktorý

zamestnanec doručoval poštovú zásielku žalobcovi, a či tá skutočne do jeho vlastných rúk doručená
bola, nakoľko dodacie doklady pošty boli skartované. Následne Okresný súd Trnava v dožiadanom
výsluchu vypočul žalobcu ako účastníka a jeho manželku E. ako svedkyňu. Žalobca vypovedal tak,
že zásielku žalovaného z 5.6.2009 prevzala jeho manželka. Podpis sa podobá na jeho podpis. V
tom čase bol mimo Trnavy kde robili rekonštrukciu chaty, ale presne, vzhľadom na časový odstup si

nepamätá dôvody, pre ktoré sa nenachádzal v mieste bydliska. Z výpovede svedkyne súd zistil, že
zásielku žalovaného z 5.6.2009 prevzala ona a doručenku i podpísala. Dôvodom bolo to, že sa manžel
pravdepodobne nachádzal mimo miesta bydliska, avšak presné dôvody si vzhľadom na časový odstup
nepamätá.

V nariadenom súdnoznaleckom dokazovaní bolo úlohou znalkyne MP.j zistiť, či podpis na doručenke
listovej zásielky s dátumom prevzatia 15.6.2009, patrí žalobcovi. Znalkyňa vo svojom znaleckom
posudku č. 14/2015 jednoznačne konštatovala, že podpis žalobcovi patrí ten je i jeho pravým podpisom.
Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa mala dostatok porovnávacích materiálov potrebných

k znaleckému skúmaniu. V písmoznaleckej expertíze uplatnila metódu analýzy a porovnania znakov
všeobecnej roviny skúmania /analýza podpisov a písomností ako celku/ a zvláštnej roviny skúmania /
analýza tvarovania a technika vyhotovenia jednotlivých písmových ťahov a ich detailov/. Sporný podpis
je vyhotovený v tvare nacvičené podpisu a vyhotovený spontánne so zachovaním dynamiky písacieho
pohybu, a teda bez znakov spomalenia a neistoty písmových ťahov. Vyhotovený je jednoťahovo. Bol

podrobený skúmaniu aj pod mikroskopom s použitím bočného svetla. Stopy svedčiace o možnom
mechanickom sfalšovaní neboli zistené. V znaleckom posudku ďalej podrobne dokumentuje zhodnosť
či nezhodnosť sporného podpisu s ostatnými porovnávacími materiálmi a v závere konštatuje pravosť
podpisu.

I keď žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal správnosť záverov znalkyne a
poukazoval nato, že znalkyňa úmyselne zamlčala rozdielnosť porovnávacích znakov, pretože už okom
je viditeľná rozdielnosť v tvare dolného oválu, ktorý je na spornom podpise SMč.1/14-15 sploštený,v značnej časti majúci tvar priamky a skoro na všetkých porovnávacích podpisoch má dolný ovál
výrazný oválny tvar, základňa začiatočnej časti podpisov má stúpajúcu tendenciu, je umiestnená
nad predtlačeným riadkom pričom je zamlčané, že takýto znak absentuje vo väčšine porovnávacích

podpisov, rovnako ako obraty v strede podpisu, ktoré majú mierne ľavý sklon, zhodnosti znakov v sklone
koncového ťahu, kde zvislica smerom nadol je takmer kolmá, či dolná krivka dvojoválu vytvárajúca v
podpisochzákladňumávzostupnútendenciu,súdstýmtovýhradaminesúhlasí.Ikeďsajednáoodborný
znalecký posudok, skutočnosti a závery v ňom obsiahnuté podliehajú prieskumu a hodnoteniu dôkazov
zo strany súdu ako každé iné dôkazy. Predovšetkým súd skúmal logičnosť jednotlivých zistených

skutočností i celkový záver posudku. Z podrobného porovnávania sporného podpisu s porovnávacími
podpismi žalobcu je jednoznačné, že základňa začiatočnej časti podpisov má stúpajúcu tendenciu i v
porovnávacom podpise PMč.14/14-15, PMč.15/14-15, neklesajúca tendencia podpisu začiatočnej časti
je v porovnávacích podpisoch PMč.2/14-15, PMč.12/14-15, PMč.17/14-15, PMč.19/14-15, všetky sú
umiestnené nad predtlačeným riadkom. Zhodnosť znakov v sklone-obraty v strede podpisu - možno
konštatovať i v porovnávacích podpisoch PMč.2/14-15, PMč.12/14-15, PMč.14/14-15, PMč.22/14-15.

I namietaný koncový ťah- zvislica smerom nadol je takmer kolmá sa podľa názoru súdu zjavne
nachádza i v porovnávacích podpisoch PMč.9/14-15, PMč.10/14-15 /tu je zrejmé, že až posledná časť
zvislice naberá kolmé kontúry obdobne ako sporný podpis/, či PMč.14/14-15, PMč.18/14-15. Len o
mierne vybočenie zvislice z kolmého smeru majú porovnávacie podpisy PMč.16/14-15, PMč.19/14-15,
PMč.21/14-15. Pri PMč.22/14-15 koncový ťah zvislice je pokazený, nemá kolmý tvar. Obdobne možno

konštatovať, že dolná krivka dvojoválu vytvárajúca v podpisoch základňu má zostupnú tendenciu i
v PMč.14/14-15, PMč.15/14-15, či PMč.17/14-15, treba však prisvedčiť žalobcovi, že táto zostupná
tendencia chýba pri porovnávacích podpisoch PMč.10/14-15 a PMč.16/14-15. Vzhľadom k tomu, že
znalkyňa vyhodnocovala celkovo 13 zhodných znakov v podpise, daný nesúlad nemôže spochybniť
závery znaleckého posudku. Súd má teda zato, že podpis na doručenke listovej zásielky, ktorá

obsahovala okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.6.2009 patrí žalobcovi a žalobca toto
okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal 15.6.2009.

V rámci zisťovania doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi z 5.6.2009 bolo
potrebné vyhodnotiť znalecký posudok i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a skutočnosťami.

Žalovaný sa bránil, že žalobca až v samom závere konania, po uplynutí všeobecne známej trojročnej
lehoty úschovy poštových dokladov, začal tvrdiť, skutočnosť o neprevzatí okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Dovtedy tvrdil opak. Súd tejto argumentácii prisviedča a v rámci hodnotenia
dôkazov /skutočností/ ju treba vyhodnotiť v neprospech žalovaného, rovnako i výpoveď žalovaného na
dožiadanom OS Trnava, ktorá je protirečivá. Žalobca vo výpovedi tvrdí, že v čase preberania zásielky

manželkou sa nachádzal mimo Trnavy, kde robil rekonštrukciu chaty a zároveň udáva, že pre časový
odstup si nepamätá dôvody pre ktoré sa nachádzal v mieste bydliska. S ohľadom na tieto skutočnosti
je nutné výpoveď žalobcu a svedkyne vyhodnotiť ako nepresvedčivé a účelové . I z týchto dôvodov súd
kontrolné znalecké dokazovanie nenariaďoval.

Súd konštatuje, že likvidátor žalovaného nie je orgánom ktorý je oprávnený v mene žalovaného
okamžiteskončiťpracovnýpomersozamestnancami.Pracovnoprávneúkonyzamestnávateľavykonáva
štatutárny orgán, čo v danom prípade bolo predstavenstvo žalovaného. Likvidátor podľa ust.§ 72
Obch.zák. je oprávnený len na úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a jeho podstatnou činnosťou je
speňažovanie majetku obchodnej spoločnosti. Rozširujúcim výkladom možno vyvodiť záver, že sa jedná

i o také úkony ktoré zabezpečujú čo najvyšší likvidačný zostatok obchodnej spoločnosti. Pre správne
rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či takýto neplatný právny úkon má dopad na výsledok sporu-
najmä ohľadne požadovanej náhrady mzdy.

Súdna prax v doterajšej rozhodovacej činnosti jednoznačne stanovila, že ak nebola podaná žaloba

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením včas, skončil sa pracovný pomer
podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď bol právny úkon neplatný. Platnosť skončenia
pracovného pomeru nemôže byť potom preskúmavaná súdom /napr. R40/1969, NS SR 5Cdo36/2000/.
Ak sa jedná o neplatnosť právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch smerujúcich k skončeniu
pracovného pomeru, Zákonník práce stanovuje lehotu v priebehu ktorej musí byť neplatnosť právneho

úkonu uplatnená žalobou na súde. Márne uplynutie lehoty má za následok zánik práva. Stanovenie
prekluzívnej lehoty k uplatneniu neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k rozviazaniu pracovného
pomeru a to, že neplatnosť týchto právnych úkonov musí byť uplatnená na súde, samo osebe nemení
nič na povahe neplatnosti takýchto právnych úkonov /napr. vykonaných neoprávnenou osobou/. Márneuplynutie lehôt má však za následok, že k absolútnej neplatnosti nemôže byť prihliadnuté. Ak teda
žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde nebola podaná, má to za následok, že sa na
skončenie pracovného pomeru hľadí ako na platné. Zákonník práce totiž nerozlišuje medzi ničotnosťou a

neplatnosťou právnych úkonov. Nedostatky v náležitostiach právnych úkonov spojuje len s neplatnosťou
právnych úkonov, a preto jedinou obranou zamestnanca, ako zabrániť skončeniu pracovného pomeru, je
napadnúť úkon žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. / napr. NS ČR 21Cdo/1801/2007/.
Ak teda KS v Bratislave rozsudkom 14Co/510/2012-476, ktorý v obdobnej právnej veci / Ing. Partila c/
a Chemko a.s. Strážske v likvidácii/ ako dôvod neplatnosti okamžitým skončením pracovného pomeru

konštatoval prekročenie právomoci likvidátora, ak konal v mene zamestnávateľa, a s tým súvisiacu
neplatnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 72 Obch.zák. v spojení s ust. § 63 ods. písm.a/
Zákonníka práce, rozhodoval za stavu včas podanej žalobe na súde.

Nik z účastníkov netvrdil, že v inom konaní na súde sa vedie spor o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru z 5.6.2009. Zo šetrenia v súdnom registri vyplynulo, že takáto žaloba na Okresnom

súde Michalovce podaná nebola.

Zuvedenéhoteda vyplýva,žeakžalobcanenapadolžalobounasúdeneplatnosťskončeniapracovného
pomeru, ktoré bolo vykonané okamžitým skončením pracovného pomeru z 5.6.2009, doručeného

žalobcovi 15.6.2009, má sa zato, že pracovný pomer žalobcu bol ukončený ku dňu 15.6.2009. Žalobca
mátakprávolennanáhradumzdyzaobdobieod11.6.2009do15.6.2009t.j.za3pracovnédni.Okamžité
skončenie pracovného pomeru z 2.6.2009 bolo totiž žalobcovi doručené 2.6.2009, pričom žalobca listom
z 8.6.2009 žalovanému oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a
žiada ho, aby mu umožnil pokračovať v práci a poskytol mu náhradu mzdy. Tento list žalovaný prevzal

11.6.2009.

Zo vzájomného návrhu žalovaného a z priloženého zoznamu zamestnancov s údajmi o čase skončenia
pracovného pomeru je zrejmé, že žiadnych zamestnancov nezamestnáva. S prevažnou časťou bol

skončený pracovný pomer k 30.6.2009. Likvidáciu žalovaného riadi likvidátor, pričom vykonával všetky
právne úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pokiaľ však žalovaný žiada určiť, že nemožno od
žalovaného spravodlivo požadovať, aby naďalej prideľoval žalobcovi prácu k 16.6.2009, tento návrh je
nedôvodný s ohľadom na už odôvodnený záver o platnom skončení pracovného pomeru k 15.6.2009.
Z dikcie § 79 ods.1 ZP vyplýva, že ustanovenie prvej vety v rozhodovaní súdov prichádza do úvahy len

pri neplatnom skončení pracovného pomeru a súčasnej požiadavke na ďalšom zamestnávaní. V danom
prípade však pracovný pomer skončil 15.6.2009. Skúmanie „spravodlivých dôvodov“, prečo žalobcu
nezamestnávať od 16.6.2009 neprichádza do úvahy. Preto bol vzájomný návrh žalovaného zamietnutý.

Pre rozhodnutie o peňažných nárokoch musel súd pristúpiť k výpočtu priemerného zárobku. Vychádzal

pritomzustanovenia§134ods.1až4Zákonníkapráce.Žalobcanáhradumzdypožadovalod11.6.2009.
Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku za 14 pracovných dní júna 2009 bolo obdobie
1-3 2009. Z predloženého opisu mzdového listu za uvedené obdobie je zrejmé, že žalobcova základná
mzda predstavovala 4.873,47 EUR za 1/2009, 4.413,79 EUR za 2/2009 a 5.160,14 EUR za 3/2009.
Jedná sa o mzdu bez započítania náhrady mzdy a odmeny člena štatutárneho orgánu žalovaného,

ktoré sa pri výpočte priemernej mzdy nezohľadňujú. Z tohto mzdového listu je zrejmé i to, že za
1/2009 žalobca odpracoval 127,5-hodín, za 2/2009 105-hodín a za 3/2009 135-hodín. Údaje o počte
odpracovaných hodín a dosiahnutej mzde sú zhodné i s údajmi na výplatných páskach žalobcu, ktoré
ako dôkazy v konaní predkladal. Priemerný hodinový zárobok bol vypočítaný ako súčet mzdy podelený
odpracovanými hodinami, teda 14.448,40 EUR:367,70 hod., čo predstavuje 39,2939 EUR. Keďže za

mesiac jún je potrebné vyrátať náhradu mzdy za 3-dni, a nie za mesiac, pri výpočte sa nezisťuje
priemerný mesačný zárobok. Náhrada mzdy za 3 pracovné dni v roku 2009 tak predstavuje 3dnix7,5-
hod.x39,2939, čo činí 884,11 EUR. 7,5-hodinový pracovný deň vyplýva nielen z podmienok pracovnej
zmluvy z 30.9.2005, ale i z predložených mzdových listov.

Žalovaný využijúc svoju procesnú obranu žiadal započítať do výšky uplatneného nároku svoj nárok
na náhradu škodu vyplývajúci z trestného konania vedeného proti žalobcovi. Z trestného rozkazu
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.12.2012 je zrejmé, že
žalobca ako člen predstavenstva spoločnosti Chemko a.s. napriek tomu, že z predbežného opatreniapoznal zákaz prevádzať obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Chemka a.s. Strážske
previedol na obchodnú spoločnosť a Myria Assets, B.V. so sídlom v Holandsku 100% obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti Energetika s.r.o.. so sídlom v Strážskom. Následnou písomnou dohodou zo

7.11.2005 došlo k dojednaniu sumy 10 miliónov Sk za prevod. Trhová hodnota spoločnosti Energetika
s.r.o. pritom predstavovala 360.130.195,36 EUR. Odpredajom emisných kvôt táto spoločnosť pripísala
441.377.254,52 EUR a to 11.4.2006. Žalobca porušil ust. § 194 ods. 5, 105a/ ods.1 Obchodného
zákonníka/. Podľa § 32 a násl. ZP, k zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov dochádza
iba spôsobom tam uvedeným. Započítanie nie je spôsob zániku práva zamestnanca na náhradu mzdy

v zmysle ZP. Preto ani nárok žalovaného na náhradu škody nemožno započítať do žalobcovho nároku
na náhradu mzdy.

Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovi patrí náhrada mzdy 884,11 EUR, keďže zo zistení v súdnom
registri vyplýva, že ku dňu rozhodovania nebola podaná žiadna včasná žaloba o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru z 5.6.2009 na OS Michalovce. V prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu

na náhradu mzdy zamietnutý - do výšky 56.835,89 EUR. Zároveň vzájomný návrh žalovaného bol
zamietnutý.

Vzhľadom k tomu, že k vyhláseniu rozsudku došlo v zmysle § 156 ods.2, druhá veta O.s.p. a neboli
známe trovy konania účastníkov v zmysle § 151 ods.1, druhá veta O.s.p., súd bol nútený rozhodnúť

tak, že o trovách konania, vrátane trov štátu, bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej /§ 151 ods.3 O.s.p./

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.