Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2222010082.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného I. H., pre pokračujúci
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. d), odsek 2 písm. a), ods. 3 písm. b), písm. f) Trestného
zákona a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
30.03.2022 pod sp. zn. 1T/11/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného I. H., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť
obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu a súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a
písm. c/ Trestného poriadku väzbu obžalovaného nenahradil zárukou dôveryhodnej osoby, ponúknutým

písomným sľubom obžalovaného a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení,
že u obžalovaného naďalej existujú tak formálne ako aj materiálne dôvody väzby. Obžalovaný je naďalej
dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, čomu nasvedčujú konkrétne dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní a na ktoré okresný súd v stručnosti poukázal.

Z hľadiska skúmania existencie dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
poukázal prvostupňový súd predovšetkým na tú skutočnosť, že v prípade prepustenia na slobodu hrozí
možné pokračovanie v trestnej činnosti obžalovaným s poukazom na jeho osobu a charakter trestnej
činnosti. Obžalovanýsamaldopúšťať žalovaných skutkov vpriebehu 2mesiacov, sústavne za sebou,
pričom podľa názoru okresného súdu uvedené skutky spáchal za účelom získania majetkového

prospechu k čomu sa obžalovaný aj priznával, pričom zo spôsobu vykonania jednotlivých skutkov
ako aj vzniknutého následku dospel okresný súd k záveru, že v tomto štádiu trestného konania
žiadosť o prepustenie je priskorá vzhľadom na to, že obžalovaný je iba krátko vo výkone väzby
a zatiaľ nebola daná žiadna taká garancia, ktorá by odôvodňovala jeho prepustenie z väzby na
slobodu, keďže záruka zo strany družky obžalovaného nepostačuje na prepustenie z väzby na
slobodu, nakoľko družka mala vplývať na obžalovaného ešte pred spáchaním uvedených skutkov a v

súčasnosti táto záruka podľa názoru súdu nespĺňala by svoj účel ani pri uložení rôznych obmedzení
a povinností obžalovanému zo strany súdu. Z uvedených dôvodov súd žiadosť o prepustenie z väzby
na slobodu zamietol a neprijal písomný sľub a záruku a taktiež nenahradil väzbu dohľadom probačnej
a mediačnej úradníčky, keďže jeho prepustením na slobodu v tomto štádiu konania mohlo by dôjsť
v prípade jeho prepustenia na slobodu k zmareniu trestného konania.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný, ktorú následne náležite
písomne odôvodnil vlastným písomným podaním i prostredníctvom svojho obhajcu.V oboch podaných sťažnostiach namietal, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí náležite
nevysporiadalsotázkoupretrvávaniatzv.preventívnychdôvodovväzby,príp.možnosťoujejnahradenia.

Zastáva názor, že trvanie preventívnej väzby u neho nie je dané vzhľadom na jeho postoj k trestnému
činu, ku ktorému sa priznal, tento oľutoval, odstup času od spáchania skutkov, ako i záujem nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu, vôľu zamestnať sa, čo vo svojom súhrne eliminuje indície pre
pokračovanie v trestnej činnosti ako i hrozbu, ktorú predstavoval pre poškodené s tým, že v danom
prípadeplnepostačujenahradenieväzbyponúknutýmialternatívnymiprostriedkamivzmysle§80iods.1

písm. a), b), c) Tr. por. Okresný súd v jeho prípade vôbec nevzal do úvahy záruky dôveryhodnej osoby
(jeho matky príp. družky, ktoré sú bezúhonnými osobami). Čas strávený vo väzbe ho napravil, pochopil
čo spôsobil, chce byť doma s rodinou a žiť riadny život a byť osožný pre spoločnosť. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a jeho prepustiť na slobodu.

Zástupkyňa okresnej prokuratúry sa vzdala sťažnosti ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
obžalovaného nie je dôvodná.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu v rámci plnenia prieskumnej povinnosti krajský súd zistil,
že po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na postupoval prvostupňový súd podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku a o pretrvávaní väzby obžalovaného a nemožnosti jej
nahradenia vyššie citovanými zákonnými alternatívami rozhodol zákonným spôsobom.

Následne v odôvodnení svojho uznesenia okresný súd stručne a jasne vyložil aké konkrétne skutočnosti
bral do úvahy pri rozhodovaní o tom, že dôvod jeho väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
pretrváva aj v terajšom štádiu konania, s ktorým odôvodnením sa sťažnostný súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia z hľadiska relevantných skutočností totiž zodpovedá
obsahu spisového materiálu, ako aj osobným pomerom obžalovaného I. H..

V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby sťažnostný súd opakoval vo svojom
rozhodnutí všetky správne právne závery súdu prvého stupňa (ktorý tento v napadnutom rozsudku
procesne súladným spôsobom odôvodnil) a preto postačí, ak na tieto ako na správne len poukáže s

tým, že sa s týmito v plnom rozsahu stotožňuje.

Sťažnostný súd ( aj vzhľadom na obsah sťažnostných námietok obžalovaného) len dodáva, že dôvody
tzv. „preventívnej“ väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa u obžalovaného nezmenili
ani v momentálnom štádiu trestného konania, a tieto sú aj naďalej dané tým, že obžalovaný sa mal

dopúšťať predmetnej - závažnej majetkovej trestnej činnosti, kde poškodenými boli najmä ženy
vyššieho veku, opakovane, v minulosti už bol 3-krát súdne trestaný, mimo iného i za majetkovú
trestnú činnosť na podmienečný trest, ktorý mu bol následne (pre neosvedčenia sa ) nariadený, tento
vykonával v ústave s minimálnym stupňom stráženia, z tohto bol podmienečne prepustený a následne
sa v skúšobnej dobe opätovne neosvedčil a bol mu nariadený zvyšok trestu, ktorý vykonal. Následne

bol odsúdený pre prečin drogového charakteru. Z uvedených dôvodov preto vyššie uvedené konkrétne
skutočnosti odôvodňujú aj naďalej ( v danom štádiu konania po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku zo
dňa 09.03.2022 a uloženia úhrnného nepodmienečného 2 ročného trestu) reálnu obavu, že obžalovaný
bude (resp. môže) v takomto protiprávnom konaní pokračovať aj naďalej, bez ohľadu na to, aký postoj
zaujal k trestnému konaniu a svojmu životu v súčasnosti, v obmedzených podmienkach výkonu väzby.

Krajský súd v danom smere poznamenáva, že je pravdou, že každá osoba ( a to aj osoba už odsúdená
za trestnú činnosť) si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorých sa dopustil v minulosti a
na preukázanie, že jeho zlyhanie bolo ojedinelé a už sa nebude opakovať. K obžalovanému I. H. boli
však súdy doposiaľ rozhodne štedré, a to aj nad obvyklé zvyklosti, keď mu i po viacerých odsúdeniach v
minulosti uložili naposledy peňažný trest aj napriek tomu, že jeho protiprávna činnosť gradovala, avšak

tento premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a išlo len o ojedinelé ľudské zlyhanie.
Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu
trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd
konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je obžalovaný podľa všetkého (v súčasnosti) schopnýrešpektovať zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu väzby a preto aj akákoľvek
iná zákonná alternatíva nahrádzajúca väzobné stíhanie je v jeho prípade nedostačujúca.

Preto pokiaľ ide o obžalovaným navrhovanú možnosť nahradenia jeho väzby ponúknutým písomným
sľubom, zárukou dôveryhodnej osoby, príp. dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa §
80 ods. 1 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Trestného poriadku, sťažnostný súd dospel po preskúmaní
obsahu spisového materiálu k rovnakému záveru, ako tomu bolo v prípade rozhodovania o
žiadosti obžalovaného súdom prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie je možné dosiahnuť účel

väzby obžalovaného akýmkoľvek iným navrhovaným alternatívnym inštitútom, nakoľko písomný sľub
obžalovaného ako i záruka dôveryhodnej osoby a dohľad probačného a mediačného úradníka nie
je možné považovať za dostatočné záruky na splnenie účelu väzby u obžalovaného tak, ako to
predpokladá Trestný poriadok, a to práve s poukazom na osobnostné charakteristiky obžalovaného
a charakter stíhanej trestnej činnosti. K naplneniu účelu väzby nemožno podľa názoru tunajšieho
súdu dôjsť ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 82 odsek 1

Trestného poriadku (ani kontrolou plnenia týchto povinností technickými prostriedkami), keď postup
podľa § 82 ods.1 Trestného poriadku vyžaduje záver o tom, že účel väzby je možné dosiahnuť dohľadom
probačného a mediačného úradníka, ktorému záveru nedospel ani krajský súd.

Sťažnostný súd poznamenáva, že prepustenie obžalovaného z väzby jej nahradením prostriedkom

prípustným podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81
Trestného poriadku), a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom
obvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená, pričom pri rozhodovaní musí súd zvažovať,
či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 odsek 1 písm. a/
až písm. c/ Trestného poriadku alebo nie. V danom prípade táto obava aj podľa názoru sťažnostného

súdu je aj naďalej plne opodstatnená.

Sťažnostný súd v predmetnej trestnej veci taktiež nezistil doposiaľ ani žiadne prieťahy v konaní, ktoré
by mohli mať za následok prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a preto z vyššie uvedených
dôvodov rozhodol o sťažnosti obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.