Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010573
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220010573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.

Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného J. C., pre pokračovací zločin
krádežepodľa§212odsek1písmenoa/,písmenog/,odsek3písmenob/Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písmeno j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného čo do výroku o treste proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 28. apríla 2021, č. k. 18T/78/2020-204, na verejnom zasadnutí
konanom 5. mája 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný J. C., nar. X. J. XXXX v R. P., trvalé bydlisko R. P., prechodne B.
cesta XXXX/XX, R. P.,

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, za použitia §
36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na spoločný a úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona sa v trestnom rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 0T/21/2020 z 21. februára 2020, právoplatnom 21. februára 2020, ruší skorší výrok o vine o

pokračovacom trestnom čine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku
o vine svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) z 28. apríla 2021, č. k.
18T/78/2020-204, bol obžalovaný J. C. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného v bodoch I./ a II./ z
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/ Trestného zákona (ďalej len Tr.
zák.), v bode III./ z prečinu (správne zločinu - pozn. súdu) krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a v bodoch IV./ a V./ z

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
I. dňa 14. júla 2019 v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. v R. P., na Trhovisku za pohostinstvom zvanom
Zerda, z osobného motorového vozidla značky Citroen Evasion, EČV: DS 738 BK odcudzil zváračku
nezistenej značky s rokom výroby 2007, čím poškodenému T. Q. spôsobil škodu vo výške 251,50 eur,pričomdňa13.mája2019bolpostihnutýrozkazomouloženísankcieOkresnéhoúraduDunajskáStreda,
odbor všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-DS- OVVS-2019/012992 za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., ktorý mu bol doručený dňa 30. mája 2019 a ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 14.6.2019
II. dňa 7. augusta 2019 v čase okolo 12.00 hod. v Dunajskej Strede, na ulici B. S., z neuzamknutého
osobného motorového vozidla značky Opel Vivaro, EČV: DS 650 GD zaparkovaného pri novostavbe
bez súpisného čísla, odcudzil z odkladacieho priestoru na strane spolujazdca peňaženku čiernej farby
značky Borelli a textilnú príručnú tašku s obsahom dvoch občianskych preukazov, dvoch vodičských

preukazov, štyroch bankomatových kariet, dvoch kariet poistenca, jedného osvedčenia daňového
identifikačného čísla, jedného preukazu na vysokozdvižný vozík, jedného kľúča od vchodovej brány a
hotovosti vo výške 100,- eur, čím poškodenému C. R. spôsobil škodu vo výške 135,- eur, pričom dňa
13. mája 2019 bol postihnutý rozkazom o uložení sankcie Okresného úradu Dunajská Streda, odbor
všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-DS-OVVS-2019/012992 za priestupok proti majetku podľa § 50
ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., ktorý mu bol doručený dňa 30. mája 2019 a ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 14.6.2019,
I. dňa 19. novembra 2019 v čase o 14.30 hod. v Dunajskej Strede, na Ohradskej ceste pred predajňou
Hecht z úložného priestoru neuzamknutého nákladného motorového vozidla značky Fiat Ducato, EČV:
DS 561 EU, odcudzil motorovú pílu značky Stihl MS 181 a motorovú pílu značky Oleo-Mac 947, čím
poškodenému I. Q. spôsobil škodu vo výške 650,- eur, podľa odborného vyjadrenia, pričom dňa 13. mája

2019 bol postihnutý rozkazom o uložení sankcie Okresného úradu Dunajská Streda, odbor všeobecnej
vnútornejsprávysp.zn.OU-DS-OVVS-2019/012992zapriestupokprotimajetkupodľa§50ods.1zák.č.
372/1990 Zb., ktorý mu bol doručený dňa 30. mája 2019 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2019,
II. dňa 17.02.2020 v čase od 13,00 hod. do 13,30 hod. v meste R. P. na Adyho ulici 28 bez použitia násilia
z riadne neuzamknutého motorového vozidla zn. Iveco Daily, bielej farby, EČ: VT 153 BL, z odkladacieho

priestoru odcudzil príklepovú vŕtačku/búracie kladivo značky Makita, výrobného čísla 857724, modrej
farby, spolu s kufríkom a príslušenstvom, čím pre spoločnosť PLANGAS-TRANS, s. r. o., so sídlom
Vranov nad Topľou, Budovateľská 2770/33, IČO: 36477605, spôsobil škodu vo výške 870,- eur,
III. dňa 17.02.2020 v čase okolo 11,30 hod. v meste Dunajská Streda na ulici Y. P. pred rodinným domom
č. 1735/56 z tam zaparkovaného, riadne neuzamknutého motorového vozidla značky Renault Trafic,

bielej farby, EČ: BL 332 XS, bez použitia násilia odcudzil 1 ks merač rýchlosti internetu zn. Arrus v
hodnote 1.024,- eur, 1 ks merač rýchlosti internetu zn. Max Control v hodnote 2.646,- eur, čím pre
spoločnosťSlovakTelekom,sosídlomBajkalská28,Bratislava,IČO:35763469,spôsobilškoduvovýške
3.688,- eur na základe odborného ohodnotenia, pričom uvedeným konaním spôsobil škodu v celkovej
výške 4.558,- eur.

2. Okresný súd obžalovaného za to odsúdil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na spoločný súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný
súd zrušil podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. výrok o vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 0T/21/2020 zo dňa 21.02.2020, právoplatný dňa 21.02.2020. Zároveň podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
0T/21/2020 zo dňa 21.02.2020, právoplatný dňa 21.02.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa
§ 76 ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Okresný súd

tiež rozhodol o nárokoch na náhradu škody uplatnených poškodenými.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
realizoval vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal a následne vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní
len čo do výroku o treste, náhrade škody či ochrannom opatrením.

4. Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol najmä na
spôsobspáchaniatrestnéhočinuobžalovaným,najehonásledok(spôsobenieškodyviacerýmosobám),
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, na osobu páchateľa
(doposiaľ 23-krát súdne trestaná osoba), jeho pomery (dôchodca) a možnosti jeho nápravy (minimálna
možnosť nápravy, keď si vedome a pravidelne zabezpečuje prostriedky na živobytie trestnou činnosťou).

Okresný súd za prejednávanú trestnú činnosť uložil obžalovanému spoločný a súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 roky, ktorý považoval za primeraný a zákonný s tým, že u obžalovaného bola zistená
jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal
a jeho spáchanie oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že užbol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu potom súd postupoval podľa § 38 ods. 2 T. z. vzhľadom
na rovnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného zákona
v rámci trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov, pričom obžalovanému vzhľadom na obmedzené možnosti

nápravy uložil trest na úplne dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby.
5. Okresný súd dodal, že trestné činy v bodoch 1/ a 2/ sú pokračovacím trestným činom (medzi
spáchaním skutkov bolo obžalovanému doručené uznesenie o vznesení obvinenia pre skutok 1/), zatiaľ
čo trestný čin v bode 3/ je pokračovacím trestným činom s trestnými činmi v bodoch 4/ a 5/ (uznesenie
o vznesení obvinenia pre skutok 3/ bolo obžalovanému doručené až po trestnom rozkaze 0T/21/2020 -

skutky 4/ a 5/). Za všetky trestné činy bolo potrebné uložiť jeden trest - jednak súhrnný za trestné činy
v bodoch 1/ a 2/ vo vzťahu k trestnému rozkazu sp. zn. 0T/21/2020, ktoré sú v súbehu (za zrušenia
výroku o treste trestného rozkazu 0T/21/2020 zo dňa 21.02.2020, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad)
a jednak spoločný za trestné činy v bodoch 3/, 4/, 5/, ktoré sú pokračovacím trestným činom, a to podľa
§ 212 ods. 3 Trestného zákona (pri zrušení celého výroku o vine aj treste trestného rozkazu Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/21/2020 zo dňa 21.02.2020).
6. Takýto trest okresný súd považoval za dostatočný na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej
aj generálnej prevencie. Na dosiahnutie obmedzenej možnosti prevýchovy obžalovaného (vzhľadom
na jeho vek 66 rokov a doterajších 23 odsúdení - v čase rozhodovania súdu), resp. skôr ustanovenia
dozoru nad správaním obžalovaného na slobode mu okresný súd uložil ochranný dohľad v trvaní 3 roky,

počas nutnosti absolvovania ktorého by bolo možné snáď aspoň čiastočne eliminovať páchanie trestnej
činnosti obžalovaným.
7. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody okresný súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestusostrednýmstupňomstráženiavzhľadomnato,ževposlednýchdesiatichrokochpredspáchaním
trestného činu bol obžalovaný vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.

8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prítomné strany
k opravnému prostriedku nevyjadrili. Prokurátorovi následne márne uplynula zákonná lehota na podanie
odvolania.
9. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 6. mája 2021 zahlásil obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu JUDr. Mgr. Petra Rochovského voči rozsudku odvolanie čo do výroku o treste,

ochrannomdohľadeanáhradeškody,ktorédodatočneodôvodnilďalšímpísomnýmpodanímdoručeným
okresnému súdu 7. júla 2021.
10. V odvolaní obhajca uviedol, že počas hlavného pojednávania v tejto trestnej veci napadla na Okresný
súdDunajskáStredapodsp.zn.4T/38/2021obžalobaOkresnejprokuratúryDunajskáStredasp.zn.1Pv
398/2201zo16.apríla2021preskutokspáchaný25.mája2020právnekvalifikovanýakoprečin krádeže

podľa § 212 ods. 1, písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., o ktorej skutočnosti bol súd konajúci v tejto trestnej
veci informovaný. S poukazom na ust. § 18 ods. 3, § 21 ods. 3 Tr. por. je obhajca toho názoru, že boli
splnené podmienky na spoločné konanie o oboch podaných obžalobách, pretože všetky veci sa týkajú
toho istého obžalovaného, taktiež trestné činy spolu súvisia, ide o čiastkové útoky, ktoré sa posudzujú
ako jeden pokračovací trestný čin, pretože ich spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin. Ak by nedošlo k spojeniu vecí, hrozilo by porušenie práv obžalovaného, lebo vzhľadom na
vysokýpočetjednotlivýchútokovniejemožnévylúčiťprocesnépochybeniesúduvjehoneprospech,kde
súd môže pochybiť pri ukladaní trestu obžalovanému a v dôsledku toho uložiť obžalovanému prísnejší
trest bez toho, aby bol na to daný dôvod. Obhajca dodal, že ak by okresný súd čakal na skončenie

trestného konania v tejto trestnej veci, spôsobil by prieťahy vo veci vedenej pod sp. zn. 4T/38/2021.
11. Na základe uvedených skutočností obhajca v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd pre
podstatné chyby konania napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol so záväzným pokynom krajského súdu na spojenie oboch konaní vedených na okresnom

súdu pod sp. zn. 18T/78/2020 a 4T/38/2021.
12. Zahlásené odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 21. júla
2021 aj samotný obžalovaný. V odvolaní uviedol, že okresný súd porušil ust. § 279 ods. 1 Tr.
por., ďalej namietal, že okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení, nakoľko 21. októbra 2020 konala
iná sudkyňa než tá, ktorá 28. apríla 2021 vyhlásila napadnutý rozsudok. Súčasne v odvolaní namietal

uložený ochranný dohľad s tým, že je abstinent, hracie automaty nehráva, preto žiada ochranný dohľad
zrušiť, nakoľko v jeho prípade nie je dôvodný.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností potom obžalovaný v konečnom návrhu žiadal, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.14. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu ku dňu konania verejného zasadnutia nevyjadril.
15. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 9. septembra 2021.

16. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
5. mája 2022. Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor a obhajca obžalovaného. Pokiaľ ide o
obžalovaného, tento bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia, nezúčastnil sa
ho, v telefonickom hovore pracovníčke súdu uviedol, že sa nedostaví a súhlasí s tým, aby sa konalo
v jeho neprítomnosti.

17. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy
v tomto smere neboli.
18. Keďže strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali, krajský súd dokazovanie vyhlásil za
skončené a pristúpil ku konečným návrhom. V rámci nich prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. a obhajca obžalovaného navrhol, aby krajský súd vyhovel
odvolaniu obžalovaného a rozhodol v zmysle konečného návrh uvedeného v písomnom odvolaní.

19. Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

20. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou
osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného vytýkané, prihliadal krajský súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

21. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné, aj keď z iných ako ním prezentovaných skutočností.
22. Úvodom treba v prvom rade zdôrazniť, že rozsudok okresného súdu odvolaním napadol len
obžalovaný len čo do výrokov o treste, ochrannom dohľade a náhrade škody. Tým bol jasne vymedzený
rozsah prieskumnej povinnosti krajského súdu. Inak povedané, napadnutý rozsudok okresného súdu je

v časti výroku o vine právoplatný (bez ohľadu na kvalitu tohto výroku - pozn. súdu) a tento fakt musel
krajský súd pri posudzovaní tejto veci rešpektovať.
23. Druhé pravidlo, ktoré musel odvolací súd v odvolacom konaní striktne dodržiavať, je tzv. zásada
zákazu zmenu k horšiemu, ktorá je v prípade odvolacieho konania vyjadrená v ust. § 322 ods. 3 Tr.
por. Predmetná zásada predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces

a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje
právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť
rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu. Vyjadrené
inak, keďže odvolanie bolo podané len obžalovaným výlučne v jeho prospech, tak ak by aj krajský súd
prieskumnou povinnosťou zistil porušenie zákona v prospech obžalovaného, nemohol by tieto chyby

reparovať v jeho neprospech, môže na ne len poukázať, aby sa im konajúci súd do budúcna vyvaroval.
24. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, najskôr bolo potrebné preskúmať, či konanie predchádzajúce
tomuto výroku bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Obžalovaný v tomto smere namietal, že
vo veci rozhodoval súd v nezákonnom zložení, nakoľko mali pojednávať v tejto veci rôzne sudkyne. Tiežnamietal, že konala samosudkyňa, zrejme súc toho názoru, že mal konať senát, nakoľko v odvolaní cit.
ust. § 349 Tr. por. Obe tieto námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
25.Zobsahuspisovéhomateriálukrajskýsúdzistil,žeobžalobanapadlanaokresnýsúd 5.augusta

2020 pre skutky uvedené v bodoch I. až III. výroku o vine napadnutého rozsudku, právne kvalifikované
v obžalobe v bodoch I. a II. ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/, písm. g/ Tr. zák. a v bode III. obžaloby ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a/, písm. g/ Tr. zák. Obžalobu o prečinoch v zmysle ust. § 349 Tr. por. prejednáva samosudca,
správne preto v tejto veci konal samosudca, keď ani výnimka predpokladaná ods. 2 ust. § 349 Tr. por.

splnená v tejto veci nebola, lebo hoci prichádzalo do úvahy uloženie spoločného trestu, je zrejmé, že
aj skorší trest vo veci Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 0T/21/2020 bol uložený v konaní
pred samosudcom, nie pred senátom.
26. Z obsahu spisového materiálu krajský súd ďalej zistil, že obžaloba v tejto veci bola prostredníctvom
elektronickej podateľne (programových a technických prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR) pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Jane Kobliškovej, ktorá túto

trestnú vec prejednávala na hlavnom pojednávaní, pričom dňa 3. februára 2021 prijala vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 písm. b) Tr. por., že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu v obžalobe
a na ďalšom hlavnom pojednávaní konanom 28. apríla 2021 táto istá sudkyňa doplnila dokazovanie a
následne po skončení dokazovania vo veci rozhodla rozsudkom, ktorý obžalovaný napadol odvolaním.
K žiadnej zmene sudkyne tak v priebehu konania nedošlo.

27. Pokiaľ ide o obhajcom namietanú chybu konania, že okresný súd mal spojiť trestné konania
ohľadom toho istého obžalovaného na spoločné konanie, túto námietku rovnako krajský súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Z dikcie ust. § 18 ods. 1 Tr. por. je evidentne zrejmé, že ide o možnosť súdu,
nie jeho povinnosť. Naviac je táto možnosť limitovaná podmienkou, že daný postup zrejme nebude
brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Ak sa okresný súd v tomto prípade rozhodol trestné veci

obžalovaného na spoločné konanie nespojiť, nedopustil sa žiadnej chyby a neporušil žiadne práva
obžalovaného.
28. Iné chyby konania vytýkané obhajobou neboli a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby
konania, na ktoré by musel prihliadnuť z úradnej povinnosti z dôvodu, že by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Naopak, bolo zistené, že okresný súd ohľadom tohto výroku vykonal

dokazovanie procesne správne a v dostatočnom rozsahu.
29. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste, obžalovaný mu v odvolaní konkrétne chyby nevytýkal, uviedol
len, že je prísny. Skôr ako sa krajský súd vysporiadal s touto námietkou obžalovaného musel preskúmať,
či výrok o treste zodpovedá stavu veci a zákonu, resp. či netrpí chybami, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

30. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné pripomenúť niektoré východiská rozhodné pre
ukladanie trestu.
31. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
32. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
33. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.34. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
35. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu

musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Rovnako musí súd prihliadať na to, či zo strany páchateľa nejde o
opätovnéspáchaniezločinu,prípadneobzvlášťzávažnéhozločinu,nakoľkotomávplyvnadolnúhranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá sa v prípade opätovného spáchania zločinu zvyšuje o jednu

polovicu a pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu o dve tretiny.
36. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V
stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. spočíva v tom,

že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu
najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento
trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest
ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

37. Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti

skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

38. Správne okresný súd ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať spoločný trest podľa § 41 ods. 3
Tr. por., keďže okresný súd obžalovaného odsudzoval aj za ďalší čiastkový útok spáchaný 19. novembra
2019, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 1. augusta 2019 s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. z toho v bode
III/ aj podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., za ktoré iné čiastkové útoky (oba spáchané 17. februára 2020)

už bol skôr odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2020, č. k.
0T/21/2020 - 112, doručeným obžalovanému do vlastných rúk 21. februára 2020 (s účinkami vyhlásenia
odsudzujúceho rozsudku), ktorý nadobudol právoplatnosť 21. februára 2020.
39. Pokiaľ ide o druh trestu, správne okresný súd ustálil, že obžalovanému musí byť uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody a to práve s poukazom na fakt, že sa mu ukladá spoločný trest v

zmysle ust. § 41 ods. 3 Tr. zák., ktorý zo zákona nesmie byť miernejší ako nepodmienečný trest odňatia
slobodu vo výmere 1 rok, ktorý mu bol uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda z 21. februára 2020, č. k. 0T/21/2020 - 112, právoplatným 21. februára 2020, ktorý bol vo výroku
o vine a treste zrušený. Iný druh trestu preto neprichádzal do úvahy.
40. Okresný súd tiež správne skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne

u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu všetkých trestných činov priznal
a úprimne ich oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.), čo aj správne vyjadril vo výrok o treste poukazom na ust. § 38 ods.
2 Tr. zák. Iné poľahčujúce okolnosti ani krajský súd nezistil.41. Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), (v bode III. aj podľa písm. g)), ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom od 1. augusta 2019 s poukazom na § 138 písmeno j/ Tr.

zák., za ktorý Tr. zák. ustanovuje v osobitnej časti trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov,
na ktorú právnu kvalifikáciu okresný súd pred prijatím vyhlásenia aj výslovne upozornil, ako vyplýva zo
zápisnice z hlavného pojednávania (viď č.l. 193 rub).
42. Okresný súd však pochybil, keď v tejto trestnej veci pri ukladaní spoločného trestu obžalovanému
podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. mu súčasne ukladal vo vzťahu k tomu istému rozhodnutiu Okresného súdu

Dunajská Streda z 21. februára 2020, sp. zn. 0T/21/2020, trest aj ako súhrnný podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
Ide o logický nezmysel, ktorý vzbudzuje pochybnosti v tom smere, či okresný súd vôbec správne chápe
podstatu a zmysel spoločného, úhrnného a súhrnného trestu. Predsa ak sa zruší postupom podľa § 41
ods. 3 Tr. zák. celý skorší výrok o vine (o pokračovacom trestnom čine) trestného rozkazu Okresného
súdu Dunajská Streda z 21. februára 2020, sp. zn. 0T/21/2020, právoplatný 21. februára
2020, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a

následne uznáva obžalovaného za vinného pre všetky čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu,
ako v tomto prípade, tak je vylúčené už raz zrušený výrok o treste tohto trestného rozkazu rušiť opätovne
v rámci ukladania súhrnného trestu, pretože už neexistuje výrok o treste, voči ktorému by mal byť podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. ukladaný súhrnný trest.
43. Pochybením opísaným v predchádzajúcom bode okresný súd porušil Trestný zákon v neprospech

obžalovaného, ktoré pochybenie musel krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.
por. napraviť aj napriek tomu, že to obžalovaný nenamietal, keďže toto pochybenie bolo v neprospech
obžalovaného a zakladalo by dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
44. Krajský súd vecným prieskumom zistil zo strany konajúceho súdu aj porušenie Trestného zákona
v prospech obžalovaného. Náprave týchto pochybení zo strany krajského súdu však bránila vyššie

spomínaná zásada zákazu zmeny k horšiemu bližšie opísaná v bode 23. tohto odôvodnenia.
45. Prvý krát okresný súd pochybil v prospech obžalovaného, keď nezohľadnil fakt, že obžalovaného
aktuálne trestná za zločin (pokračovací zločin krádeže), hoci on už bol za zločin v minulosti odsúdený -
viď odsúdenie pod bodom 6. odpisu registra trestov - vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/184/1989 - za trestný čin krádeže vlámaním spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1,

ods. 3, ods. 4 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov so zaradením do II. NVS, ktoré odsúdenie dosiaľ zahladené nemá (pozri § 437 ods. 1 Tr. zák.).
Páchateľovi, ktorý opätovne spácha zločin, je súd povinný ukladať trest s použitím ust. § 38 ods. 5 Tr.
zák., podľa ktorého sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.
46. Druhý krát okresný súd pochybil v prospech obžalovaného, keď potom, ako zrušil v trestnom rozkaze

Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2020, sp. zn. 0T/21/2020, právoplatný 21. februára
2020, skorší výrok o pokračovacom trestnom čine, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú
v uvedenom výroku o vine svoj podklad a pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom trestnom
rozkaze znova rozhodol o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku (viď skutky
III. až V. výroku o vine napadnutého rozsudku), ako aj o spoločnom treste podľa § 41 ods. 3 Tr. por.

za pokračovací trestný čin, pričom nezohľadnil fakt, že ukladal trest aj za ďalší žalovaný pokračovací
trestný čin (viď skutky I. a II. výroku o vine napadnutého rozsudku, keď v tejto veci bola obžaloba podaná
pre skutky I. až III. výroku o vine napadnutého rozsudku, ktoré boli posúdené ako dva trestné činy), teda
nezohľadnil vôbec to, že v konečnom dôsledku trestal páchateľa za dva trestné činy spáchané viacerými
skutkami, z nich jeden je pokračovacím zločinom krádeže a druhý pokračovacím prečinom krádeže. V

takej situácii mal okresný súd obžalovanému ukladať podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest úhrnný
s použitím tzv. asperačnej zásady, pri ktorej sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
najprísnejšie trestného činu zvyšuje o jednu tretinu, čo okresný súd neučinil.
47. Vyššie uvedené pochybenia okresného súdu spôsobili, že okresný súd neukladal obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody ako mal za použitia ust. § 212 ods. 3, § 38

ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v rámci upravenej
trestnej sadzby v rozpätí od 6 rokov 6 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiace, ale spôsobom opísaným v
napadnutom rozsudku ukladal trest iba v rámci základnej trestnej sadzby od 3
rokov do 10 rokov, pričom mu vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody 3 roky. Jednoznačne teda
ide o trest nezákonný, uložený mimo trestnej sadzby predpokladanej Tr. zák.

48. Pre absenciu odvolania prokurátora čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného nebolo možné
žiadne z vyššie uvedených pochybení napraviť.
49. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestuje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
50. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa
neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže
považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú
trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu

je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho
protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad
prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
51. Ohliadnuc od vyššie spomínaného faktu, že trest bol obžalovanému ukladaný mimo trestnej sadzby

akej mu ukladaný mal byť, tak aj v rámci chybne stanovenej trestnej sadzby mu bol uložený trest ako
neprimerane mierny, úplne nesprávne na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Úplne nelogicky okresný súd v odôvodnení argumentuje na strane jednej osobou páchateľa, ktorého
označuje pri 23 odsúdeniach za nenapraviteľného recidivistu trestnej činnosti, no na strane druhej mu
ukladá trest na samej dolnej hranici troch rokov. Takýto trest podľa názoru krajského súdu nesplní svoju

funkciu ani z hľadiska individuálnej, ani generálnej prevencie. Pasivita prokurátora tolerujúca všetky
vyššie uvedené porušenia zákona v prospech obžalovaného je zarážajúca.
52. Tu vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä jeho trestnú minulosť a zjavné sklony k páchaniu rôznej
trestnejčinnosti,závažnosťsúdenejtrestnejčinnosti(opätovnýzločin),početnosťútokov(päť)nazáujmy
chránené Trestným zákonom, okolnosti ich spáchania a nepriaznivú prognózu jeho nápravy, keďže bol

dosiaľ 23-krát súdne trestaný, pričom nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ vykonal,
evidentne na neho nemali odstrašujúci účinok v tom smere, aby od páchania ďalšej trestnej činnosti
odradili, tak mu mal byť ukladaný trest v strede trestnej sadzby.
53. Pokiaľ ide o vonkajšiu súdnu diferenciáciu, krajský súd z napadnutého rozsudku prevzal ako vecne
správny výrok okresného súdu, ktorým rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia aplikujúc ust. § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák., pretože ako vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za spáchanie úmyselného trestného činu, dokonca opakovane.
54. Z dôvodov prezentovaných vyššie v texte vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky obžalovaného

čo do výroku o treste ako nedôvodné.
55. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
ochrannom dohľade, tiež konanie mu predchádzajúce, no žiadne pochybenia nezistil.
56. Ochranný dohľad bol v tomto prípade obžalovanému uložený v súlade s ust. §
76 ods. 2 Tr. zák. ako fakultatívna sankcia určená páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorý už bol

v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin a ktorému znovu
ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti,
sa nedá očakávať, že po výkone trestu odňatia slobody povedie riadny život.
57. Vyššie opísané zákonné podmienky boli u obžalovaného do bodky splnené, nakoľko tento bol

opakovane vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, znova sa mu ukladá nepodmienečný trest odňatia
slobody za takýto trestný čin a keďže je už 23 krát súdne trestný, tak skutočne od neho nemožno
očakávať, že povedie po výkone trestu riadny život. Námietky obžalovaného, že nepije a nehráva
automaty sú v tomto smere nepodstatné.
58. Trojročná výmera ochranného dohľadu je síce na hornej hranici zákonného rozpätia upraveného

v ust. § 78 ods. 1 Tr. zák., avšak krajský súd ju považoval za primeranú osobe obžalovaného. Toto
ochranné opatrenie spolu s uloženým trestom snáď napomôže k dovŕšeniu jeho nápravy.
59. Rovnako krajský súd preskúmal aj výrok o náhrade škody, ktorý obžalovaný síce odvolaním napadol,
avšak žiadne konkrétne nedostatky mu nevytýkal. Odvolacím prieskumom krajský súd zistil, že okresný
súdoriadneavčasuplatnenýchnárokochpoškodenýchsprávnerozhodoltak,žeobžalovanéhozaviazal

postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. na ich náhradu, lebo výška škody je súčasťou popisov skutkov
(čiastkových útokov) uvedených vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného.
60. Na základe vyššie prezentovaných skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.61. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.