Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204009
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7814204009.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., D. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Attila Elekom, advokátom so sídlom v Rožňave, Jovická 2, proti
žalovanému: WEXIM TRUCK, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Štítnická 23, IČO: 45 420 165, zastúpeného
JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 25.500

eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 10.11.2020 č.k.
4C/261/2014-167 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu. Priznal žalovanému náhradu
trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe v znení jej zmeny navrhnutej žalobcom v priebehu konania na pojednávaní dňa
23.07.2020, ktorú súd uznesením pripustil a ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
25.500 eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo E. F., pôvodne
evidované pod ev. č. C. XXXBJ, VIN: G., r. v. 2007, čierno - bielej farby, to všetko do troch dni od

právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že kúpnou
zmluvou zo dňa 20.10.2011 odkúpil od žalovaného motorové vozidlo zn. E. F., evidenčné číslo C.,
VIN: G., rok výroby 2007, čiernobielej farby, za ktoré uhradil žalovanému kúpnu cenu vo výške 25.500
eur. Žalovaný ho výslovne ubezpečil, že predmetné motorové vozidlo netrpí žiadnymi technickými

ani právnymi vadami, ktoré by mu bránili nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu a jeho riadne
užívanie, čo vyplýva aj z obsahu článku V. zmluvy. Dňa 05.11.2013 bolo žalobcovi motorové vozidlo
zaistené príslušníkmi Policajného zboru SR, ORPZ Rožňava, Odbor kriminálnej polície z dôvodu vzniku
dôvodného podozrenia, že motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Žalobca tvrdil, že v čase kúpy
predmetného motorového vozidla nemal žiadnu vedomosť o tom, že by mohlo pochádzať z trestnej
činnosti. V opačnom prípade by takéto motorové vozidlo nekúpil a nezaplatil zaň tak vysokú kúpnu

cenu, navyše do vozidla investoval ďalšie nemalé finančné prostriedky vo výške niekoľko tisíc eur. Dňa
05.11.2013 žalobca sám požiadal o vykonanie ďalšej kontroly originality, po ukončení ktorej mu bolo
oznámené, že vznikli určité problémy s „legalitou“ vozidla. O tejto skutočnosti boli vyrozumené aj orgány
polície, ktoré napokon vozidlo zaistili. Nakoľko žalovaný ako predávajúci ubezpečil žalobcu, že predmet
kúpy nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým, vznikol žalobcovi nárok odstúpiť
od kúpnej zmluvy v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak urobil písomne listom

adresovaným žalovanému dňa 02.01.2014, v ktorom ho vyzval na vrátenie mu vyplatených finančných
prostriedkov vo výške 25.500 eur. Žalovaný mu doposiaľ kúpnu cenu nevrátil. Žalobca zastáva názor, žedodnes nedisponuje predmetom kúpy, nevlastní motorové vozidlo, a to bez svojho zavinenia a zároveň
od zmluvy odstúpil, čím sa zrušila zmluva od počiatku. V intenciách § 451 Občianskeho zákonníka
mu preto vznikol nárok na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny vo výške 25.500 eur, ktorú požaduje od

žalovaného oproti tomu, že ho súd zaviaže vrátiť žalovanému predmetné osobné motorové vozidlo.

Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.09.2015 č.k. 4C/261/2014-69 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10C/199/2015.

Rozsudkom zo dňa 01.04.2019 súd v tomto súvisiacom konaní právoplatne určil, že žalobca je
vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla. Súd v rozsudku na zdôvodnenie rozhodnutia
uviedol, že žalobca nadobudol predmetné motorové vozidlo kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2011 od
spoločnosti WEXIM TRUCK s.r.o. Rožňava (žalovaný), ktoré riadne a nerušene užíval v presvedčení,
že mu vlastnícky patrí, a to až do 05.11.2013, kedy mu bolo vozidlo zaistené príslušnými orgánmi
polície, keď vzniklo dôvodné podozrenie, že súvisí so spáchaním trestného činu. Súd prvej inštancie

tak konštatoval, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu vydržaním
v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že mal vec nepretržite v držbe, pričom mu započítal
aj dobu, po ktorú mali vec v držbe jeho právni predchodcovia, a to spoločnosť WEXIM TRUCK s.r.o.
a H. I.. Držba tak trvala od 28.07.2010 do 05.11.2013. Z rozsudku tiež vyplynulo, že pôvodný majieľ
motorového vozidla žalovaný v 2. rade Volswagen leasing GMBH neuplatnil vlastnícke, prípadne iné

majetkové právo vo vzťahu k tomuto motorovému vozidlu. Preto za vlastníka vozidla určil žalobcu.

Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že rozhodnutím OR PZ v Rožňave, ODI zo
dňa 12.12.2019 bolo predmetné motorové vozidlo vyradené z evidencie vozidiel na základe návrhu

doručeného z operatívneho oddelenia Odboru kriminálnej polície ORPZ v Rožňave zo dňa 26.11.2019.
Týmto rozhodnutím o vyradení vozidla z evidencie vozidlo stratilo schválenie na prevádzku v cestnej
premávke, z čoho vyplýva, že nie je ho možné používať v cestnej premávke.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po citácii ust. § 48 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu

v Rožňave sp. zn. 10C/199/2015 zo dňa 01.04.2019 možno dôjsť k záveru, že sám žalobca sa
v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia považoval za vlastníka predmetného motorového vozidla, t.j.
sám považoval kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.2011, a to nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase
vyhlásenia rozsudku, za platnú. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť platne k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy listom žalobcu zo dňa 17.12.2013, keď žalobca sa ešte v roku 2019 považoval

za vlastníka vozidla. Žalobca vozidlo prevzal v auguste 2019 a momentálne ho má vo svojej moci
(v garáži). V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie ORPZ v Rožňave, ODI zo dňa
12.12.2019, ktorým sa rozhodlo, že predmetné motorové vozidlo sa vyradilo z evidencie vozidiel a v tej
súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, aj keď bol
o možnosti podania odvolania riadne poučený. Následkom toho došlo k vyradeniu vozidla z evidencie

vozidiel, čo nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie pričítať na ťarchu žalovaného. V tej súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 17.04.2014 príslušného OR PZ, ktorý už raz
rozhodoval o vyradení vozidla z evidencie vozidiel z toho istého dôvodu, t.j. z dôvodu neoprávneného
pozmeňovania identifikátora vozidla. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie
druhej kumulatívnej podmienky, t.j. že vozidlo nemožno identifikovať podľa skrytých identifikátorov.

Pokiaľžalobcažiadavráteniekúpnejcenyoprotivydaniumotorovéhovozidlazdôvodu,žekúpnazmluva
zanikla, v tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn.
10C/199/2015 zo dňa 01.04.2019, ktorým bolo určené, že žalobca je vlastníkom sporného motorového

vozidla. Ak sa vychádza z tohto právoplatného rozsudku, tak potom akékoľvek právne skutočnosti, ktoré
mohli nastať predo dňom 01.04.2019 podľa názoru súdu nemohli spôsobiť to, že žalobca nebol k tomuto
dňu vlastníkom tohto motorového vozidla. Okrem toho podľa rozsudku žalobca nadobudol vlastnícke
právo k spornému motorovému vozidlu vydržaním, čo je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckehopráva a tento nie je závislý na platnosti zmluvy. Od tohto spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
nie je možné jednostranne odstúpiť. Všetky skutočnosti nastali predtým, ako bolo súdom určené, že
vlastníkom predmetného motorového vozidla je žalobca. K vzniku vlastníckeho práva žalobcu nedošlo

zmluvou, ale vydržaním, čo bolo konštatované súdom v apríli 2019. Žalobca je vlastníkom predmetného
motorového vozidla na základe vydržania. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu

trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že jedným z dôvodov, pre ktoré súd žalobu zamietol je
skutočnosť, že žalobca nepodal odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým došlo k vyradeniu predmetného
motorového vozidla z evidencie vozidiel. S takýmto názorom súdu nesúhlasí, takéto odôvodnenie
podľa neho je prinajmenšom neprijateľné a navyše nie je ani vo vzťahu k prejednávanej veci náležite
odôvodnené. K vyradeniu vozidla nedošlo jeho pričinením, ale rozhodnutím správneho orgánu. Pokiaľ

súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že iným súdnym rozhodnutím bolo určené vlastnícke právo žalobcu
k predmetnému motorovému vozidlu, v tej súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 11.07.2019
sp. zn. 5Cdo/162/2018. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že určenie vlastníctva k motorovému vozidlu v inom
konaní nepredstavuje prekážku, pre ktorú by súd nemohol vyhovieť žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Týmto rozsudkom súd v zmysle § 193 a § 194 C.s.p. nie je viazaný. Skutočnosť, že v

inom konaní bol žalobca určený za vlastníka predmetného motorového vozidla, nemá žiaden vplyv
na to, že vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy sú sporové strany povinné vrátiť si už poskytnuté
plnenie v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadol ani na vyjadrenie žalovaného, ktorý
v spomínanom súvisiacom konaní o určenie vlastníckeho práva vystupoval ako intervenient a ktorý tvrdil,
že predmetné motorové vozidlo zakúpil ako právnická osoba od inej právnickej osoby, preto v zmysle

Obchodného zákonníka mohol nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, pokiaľ sa tak stalo
v dobrej viere. Súd prvej inštancie sa s týmito otázkami nevyporiadal. Z rozsudku nevyplýva, ako súd
posúdil kúpnu zmluvu zo dňa 20.10.2011, teda či bola (ne)platne uzavretá. Nesúhlasí ani s rozhodnutím
súdu o trovách konania, nakoľko má za to, že v zmysle § 257 C.s.p. mal súd rozhodnúť tak, že neprizná
nárok na náhradu trov žiadnej zo sporových strán.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázal na sled právnych skutočností, významných pre rozhodnutie súdu.
Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu kúpou od spoločnosti ČSOB

Leasing, a.s., ktorou došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v súlade s § 446 Obchodného zákonníka,
teda aj v prípade, pokiaľ predávajúci nebol jeho vlastníkom. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.2011 predal
a následne odovzdal sporné motorové vozidlo žalobcovi, a tým došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k tomuto motorovému vozidlu žalobcom. Žalobca listom zo dňa 17.12.2013 odstúpil od kúpnej zmluvy
tvrdiac, že motorové vozidlo má vady, ktoré spôsobili, že sa nestal jeho vlastníkom. Tento dôvod na

odstúpenie nebol podľa názoru žalovaného daný, keďže žalovaný platne previedol na žalobcu vlastnícke
právo k spornému motorovému vozidlu. Pokiaľ by bol aj právny úkon odstúpenia od zmluvy platný, došlo
by ním k zániku vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu na strane žalobcu a obnoveniu
vlastníckeho práva na strane žalovaného tak, ako má na mysli § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak
by zmluvným stranám vznikla v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť si navzájom

prijaté plnenia, žalobca by ako kupujúci vracal žalovanému ako predávajúcemu vec (motorové vozidlo),
ktorej by nebol vlastníkom. Pokiaľ by vec vracala strana, ktorá je vlastníkom veci, potom by takéto
vrátenie neznamenalo ani stratu vlastníckeho práva na jej strane a ani vznik vlastníckeho práva na
strane prijímacej, keďže so samotným vrátením veci zákon nespája prevod ani prechod vlastníckeho
práva.Podľanázoružalovanéhotakvrátenieplneniaprichádzadoúvahy lenvtedy,akvracajúcikupujúci

nie je vlastníkom veci, inak by mu zostalo zachované vlastnícke právo k vrátenej veci, oproti ktorej by
prijal vrátenie kúpnej ceny. Existencia vlastníckeho práva ku kúpenej veci na strane kupujúceho bráni
tomu, aby došlo k jej vydaniu predávajúcemu. Aplikáciou § 458 Občianskeho zákonníka by sme došli
k výsledku, že po započítaní vzájomných pohľadávok by prakticky nemusel nikto vydať nikomu nič.Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca neodstúpil od kúpnej zmluvy včas v zmysle ust. § 599 ods. 1
Občianskeho zákonníka v lehote do 24 mesiacov od prevzatia veci. K odstúpeniu došlo po dvojročnej
prekluzívnej lehote, teda po zániku práva na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. Opätovne

poukázal na nedbalý prístup žalobcu, ktorý nepodal odvolanie voči rozhodnutiu príslušného policajného
orgánu.

Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Poukázal na

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého nemožno vyvodiť, či predmetná kúpna zmluva je
platná alebo neplatná. Občiansky zákonník nevyžaduje, aby obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj
uvedenie dôvodu, pre ktorý príslušná zmluvná strana od zmluvy odstupuje.

Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Uviedol, že nesúhlasí

s názorom žalobcu, že by obsahom odstúpenia od kúpnej zmluvy nemalo byť vytknutie konkrétnej
vady. Z toho vyplýva, že samotná vada musí byť kupujúcim konkretizovaná. Následne po vytknutí vady,
s prihliadnutím na jej závažnosť, umožňuje zákon kupujúcemu domáhať sa primeranej zľavy z kúpnej
ceny alebo možnosti od kúpnej zmluvy odstúpiť. Opätovne poukázal na to, že pre odstúpenie od kúpnej
zmluvy žalobcovi uplynula dvojročná prekluzívna lehota v zmysle § 599 ods. 1 veta druhá Občianskeho

zákonníka.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu

danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.

Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Za právne posúdenie veci treba považovať interpretáciu a aplikáciu tých ustanovení zákona (hmotného
práva), ktoré sa vzťahujú na posúdenie merita veci, teda na základe ktorých sa vo veci rozhodlo.

Aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. vo
vzťahu k právnemu posúdeniu veci je nevyhnutné, aby myšlienkový postup súdu bol v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom nielen na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery môžu byť dostatočne preskúmateľné len
vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia (ne)podriadil zistený
skutkový stav.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie síce citoval v napadnutom

rozsudku právne normy (§ 48 a § 457 Občianskeho zákonníka), avšak v odôvodnení rozsudku
neuviedol, ako tieto právne normy na prejednávaný prípad aplikoval a akými úvahami dospel po ich
aplikácii k záveru o nedôvodnosti žaloby, ktoré ani primerane nevysvetlil. Súd prvej inštancie pochybil
predovšetkým v tom, že zistený skutkový stav neposúdil z pohľadu aplikácie konkrétnych právnychnoriem, ale iba faktického stavu, čo je neprijateľné. Pokiaľ založil záver o nedôvodnosti žaloby na zistení,
že žalobca sa považoval za vlastníka predmetného motorového vozidla v roku 2019 a tiež na tom, že
nepodal odvolanie voči rozhodnutiu príslušnému orgánu, ktorým sa rozhodlo, že vozidlo sa vyradilo

z evidencie, ide o skutočnosti, ktoré pre posúdenie nároku žalobcu nemajú právny význam.

V danom prípade sa žalobca domáha voči žalovanému (po úprave petitu) zaplatenia 25.500 eur oproti
svojej povinnosti vrátiť žalovanému predmetné motorové vozidlo titulom bezdôvodného obohatenia

v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka tvrdiac,
že kúpna zmluva zo dňa 20.10.2011, ktorou odkúpil od žalovaného predmetné motorové vozidlo sa
v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu listom zo dňa 02.01.2014 zrušila, čo zakladá
jeho nárok na vrátenie ním vyplatenej kúpnej ceny žalovaným oproti vráteniu motorového vozidla.
Žalobca vychádzajúc z tvrdení uvedených v žalobe, ale aj z jeho následných tvrdení v priebehu konania
argumentačne žalobu opiera aj o tvrdenie, že kúpna zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný nebol nikdy

vlastníkom predmetného motorového vozidla. Je preto zrejmé, že žalobca opiera svoj nárok o ust. § 457
Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje zvláštny spôsob vydania predmetu bezdôvodného obohatenia
pri neplatnej alebo zrušenej zmluve, podľa ktorej si strany vzájomne plnili. V zmysle tohto zákonného
ustanovenia sú obe zmluvné strany (v našom prípade kúpnej zmluvy) zároveň povinným aj oprávneným
z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej, či zrušenej zmluvy. Ide

o ich synalagmatické práva v zmysle ust. § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak si zo zmluvy
majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok
skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do
tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka
ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu

uzavrel. Rozdiel oproti ust. § 457 Občianskeho zákonníka je v tom, že pokiaľ ide o vrátenie plnenia
z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, nie je synalagmatický vzťah založený zmluvou, ako je tomu v § 560
Občianskeho zákonníka, ale vyplýva priamo zo zákona. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva
k prevádzanej veci.

Pokiaľ teda žalobca oprel nároky uplatnené v tomto konaní vo vzťahu k žalovanému o ust. § 451 ods.
2 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, bolo úlohou súdu vysvetliť, ako na zistený skutkový stav
aplikoval konkrétne právne normy a k akým skutkovým a právnym záverom dospel. Nestačí len citovať
právne normy bez toho, aby súd neuviedol, ako tieto právne normy na daný prípad aplikoval.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo potrebné posúdiť, či kúpna zmluva zo dňa 20.10.2011,
uzavretá medzi stranami sporu bola platným právnym úkonom, teda, či v čase jej uzavretia bol žalovaný
vlastníkompredmetnéhomotorovéhovozidlavzhľadomnaobranužalovaného,ktorýtvrdí,ževlastníctvo

k predmetnému motorovému vozidlu nadobudol v súlade s ust. § 446 Obchodného zákonníka. Tiež bolo
potrebné posúdiť, či zo strany žalobcu listom zo dňa 02.01.2014 došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej
zmluvy a či sa tak stalo včas, v rámci lehoty stanovenej v ust. § 599 Občianskeho zákonníka, teda do
24 mesiacov od prevzatia veci.

Nakoľko súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa týmito, pre rozhodnutie významnými
skutočnosťami zaoberal, rozhodol aj predčasne, teda nesprávne.

Z vyššie uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť napadnutý rozsudok v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvej inštancie bude po opätovnom prejednaní veci rozhodnúť s tým, že bude dbať na

to, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
teda aby bolo preskúmateľné. Pokiaľ dospeje k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny od
žalovaného v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je opodstatnený, bude sa potrebné vyporiadať aj
s otázkou, či je možné zaviazať žalobcu na vrátenie predmetného motorového vozidla vzhľadom nasynalagmatický charakter práv vyplývajúcich z ust. § 457 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti je
potrebnézohľadniťajto,ževzmysle§228C.s.p.niejevýrokprávoplatnéhorozsudkuvkonanívedenom
pred Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. 10C/199/2015 subjektívne záväzný pre žalovaného, ktorý

v tomto konaní vystupoval v pozícii intervenienta.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).