Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201670
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7920201670.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v spore žalobcu: P. W., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXXX/X, X., práv. zast.: Advokátska

kancelária Hrčka-Sabó, so sídlom Obchodná 187/6, Sečovce, proti žalovanému: P. O., A.. X.X.XXXX,
W. W. A. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Zuzana Gazdičová, advokátka, Advokátska kancelária Gazdičová
a Jonáš, so sídlom M. R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, o vysťahovanie z rodinného domu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému vysťahovať sa z
rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. F. Č.. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX, k.ú. X.,

evidovaného na LV č. XXX a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni trovy konania.
Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s veľkosťou podielu
1 a má tam prihlásený aj trvalý pobyt. V danom rodinnom dome bývali spolu so žalovaným ako druh
a družka až do roku 2019, kedy sa rozišli. Po rozchode sa v dome nezdržiava aj napriek tomu, že je
spoluvlastníčkou a má tam prihlásený trvalý pobyt. Žalovaný v tomto dome nemá hlásený trvalý pobyt
a nie je ani vlastníkom daného domu a podľa nej nemá k nemu ani užívacie právo. Žalovaného vyzvala
na vysťahovanie sa z rodinného domu a na vrátenie kľúčov, ten však ani po viacerých výzvach dom

neopustil a neodovzdal ani kľúče. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný protiprávne vymenil zámky na
rodinnom dome a to bez jej súhlasu a bráni jej tým v užívaní domu a ona je tým pádom nútená celú
záležitosť riešiť súdnou cestou, nakoľko nepovažuje za vhodné, aby ona menila zámky na dome a aby
sa takýmto spôsobom vyvolávali nedorozumenia medzi nimi a aby nedošlo k nejakým fyzickým útokom.
Žalobkyňa na základe uvedených skutočností zároveň navrhla súdu, aby nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakáže žalovanému vstup do rodinného domu a uloží mu povinnosť vrátiť žalobkyni všetky kľúče
od rodinného domu.

V žalobe navrhla výsluch strán sporu a k žalobe priložila splnomocnenie pre právneho zástupcu; výzvu
zo dňa 21.2.2020 s kópiou obálok; Výpis z LV č. XXX;

2. Uznesením zo dňa 29.4.2020, sp.zn. 4C/35/2020 súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni
všetky kľúče od predmetného rodinného domu a to do 3 dní od obdŕžania rozhodnutia. V prevyšujúcej
časti návrh žalobkyne zamietol a určil, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude
rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

1.7.2020 a vykonateľnosť dňa 15.6.2020.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Ide podľa neho o čisto účelové a
vymyslené tvrdenia. Vo vzťahu k rodinnému domu uviedol, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkouspolu s jeho sestrou G.. H. P.Y. a že boli vo vzťahu do januára 2020, kedy sa žalobkyňa odsťahovala z
domu,dompredtýmzdevastovalaaodpojilaodmédiíscieľomčonajviacmuublížiťaspôsobiťmuškodu.
Podľa jeho tvrdení v danom rodinnom dome býval a stále tam býva na základe súhlasu jeho sestry,

ktorá má rovnako veľký spoluvlastnícky podiel ako žalobkyňa. Po odchode žalobkyne z nehnuteľnosti
vraj interiér nehnuteľnosti opravil a stará sa o dom na žiadosť jeho sestry a na jej náklady. V závere
dodal, že on žiadne zámky po odchode žalobkyne nemenil, sú tam stále tie isté zámky aké boli.
K vyjadreniu priložil splnomocnenie pre právnu zástupkyňu.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou, v ktorej zotrvala na svojich predošlých
vyjadreniach, tvrdenia žalovaného označila za nepravdivé, všeobecné bez uvedenia konkrétnych
skutočností. Podľa žalobkyne je nelogické, aby si od neho požičiavala nejaké peniaze, keď spolu družne
žili a spoločne investovali a nakupovali veci do domu. Dodala, že sestra žalovaného je spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, ale trvalý pobyt tam nemá a podľa jej vedomostí tam nikdy nebývala. Je toho názoru, že je
absolútne protizákonné, že v dome býva a užíva dom žalovaný hoci nie je podielovým spoluvlastníkom

a to údajne na základe súhlasu jeho sestry a pritom ona ako spoluvlastníčka tam predtým bývala a
žalovaný od nej súhlas k užívaniu nehnuteľnosti nemá. Tvrdenia žalovaného o tom, že ničila nábytok
sú podľa nej nepravdivé a ničím nepodložené.

5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný duplikou a uviedol, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné

bremeno a tiež, že žaloba ako aj trestné oznámenia, ktoré na neho podala sú nedôvodné. Za tým účelom
navrhla vyžiadať všetky spisy od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa týkajú trestným oznámení
žalobkyne podaných na neho. Ďalej uviedol, že sporný dom je rodičovským domom jeho a jeho sestry
a mal tam trvalý pobyt až do roku 2009 kedy daný dom prechádzal komplexnou rekonštrukciou, ktorú
aj financoval. Počas rekonštrukcie sa presťahoval do bytu v S., kde má aj trvalý pobyt. Po komplexnej

rekonštrukcii v roku 2012 sa vrátil do sporného domu kde býva dodnes. Podľa neho si je žalobkyňa
vedomá toho, že danú nehnuteľnosť dlhodobo bezplatne užíva a ona bez akýchkoľvek výhrad odkúpila
od jeho sestry podiel vo veľkosti 1 . Žalobkyňa a jeho sestra sa rozhodli, že v danej nehnuteľnosti
bude on aj naďalej bezodplatne bývať a užívať ju. Podľa žalovaného žalobkyňa opustila nehnuteľnosť
dobrovoľne, čo podľa neho vyplýva aj z SMS správ, keď mu ako oprávnenému užívateľovi nehnuteľnosti

ponúkla možnosť prehlásenia internetu a TV na jeho meno, čím vlastne potvrdila jeho právo na bývanie.
Potom poukázal na § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a je názoru, že nehnuteľnosť užíva oprávnene na základe
dohody a súhlasu oboch podielových spoluvlastníčok od roku 2016 a žalobkyňa nie je väčšinovou
spoluvlastníčkou, čo znamená, že takú dohodu bez súhlasu jeho sestry nemôže meniť a súhlas jeho

sestry nebol zo strany žalobkyne predložený. Žalovaný predložil vyhlásenie jeho sestry, podľa ktorého
jeho sestra nesúhlasí s jeho vysťahovaním z rodinného domu. Okrem toho uviedol, že podľa jeho
vedomosti žalobkyňa nahlásila pri kontrole odberu vody úmyselne vyššie hodnoty, aby on preplatil viac
ako bolo reálne spotrebované.
K vyjadreniu priložil vyhlásenie jeho sestry G.. H. P.Y. zo dňa 13.10.2020; platobné doklady SIPO II;

faktúru za vodoinštalačné práce zo dňa 6.10.2020; príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.10.2020;
faktúra zo dňa 7.9.2020 za maliarske práce; príjmový pokladničný doklad zo dňa 18.9.2020; faktúru za
celosezónnu údržbu sadových úprav zo dňa 1.10.2020; príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.10.2020;
fotku SMS konverzácie; fotografie zámku; fotografie interiéru domu; Zmluvu o združenej dodávke plynu
zo 28.2.2020; zmluva o dodávke vody zo dňa 20.2.2020; žiadosť o zmenu odberateľa zo dňa 20.2.2020

s prílohami.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že tvrdenie žalovaného o jej súhlase
ohľadom bývania žalovaného v predmetnej nehnuteľnosti je nepravdivé a zavádzajúce. Podľa jej slov
svoj podiel riadne odkúpila a do opráv domu investovala všetky svoje finančné prostriedky, ktoré

nadobudla predajom nehnuteľnosti v S.. Jej súhlas ohľadom bývania žalovaného trval len v čase ich
družobného vzťahu. Okrem toho má žalovaný trvalý pobyt v S., na ul. W.Ž. A. Č.. XXXX/X, teda má kde
bývať a nič mu podľa nej nebráni v tom, aby sa vysťahoval z predmetného rodinného domu.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, kde zopakoval svoje predošlé tvrdenia a dodal, že na

kúpu podielu v nehnuteľnostiach žalobkyni požičal v hotovosti sumu 20.000 Eur, ktorú ona ihneď v
hotovosti vyplatila ako kúpnu cenu predávajúcej.8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalovaného. Výsluch
žalobkyne súd nevykonal, nakoľko žalobkyňa sa na pojednávania nedostavila a na poslednom
pojednávaní jej právny zástupca netrval na jej výsluchu. Súd taktiež nevyžiadal žalovaným navrhované

trestné spisy, nakoľko nim navrhované dôkazy mali preukázať skutočnosti, ktoré dostatočne jasne
vyplývajú z iných dôkazov a ktoré zároveň neboli žalujúcou stranou riadne spochybnené či vyvrátené.
Z uvedeného dôvodu možno hodnotiť daný návrh na doplnenie dokazovania ako nadbytočný. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

9. Je nesporné, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. X., so
súpisným č. XXXX, par.č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom, v podiele 1. Druhým
spoluvlastníkom nehnuteľností je H. P. - sestra žalovaného. V predmetnej nehnuteľnosti žili strany sporu
ako druh a družka. Žalovaný užíva nehnuteľnosť na základe vtedajšieho súhlasu žalobkyne a jeho sestry
bez toho, aby tam mal trvalý pobyt a bez súčasného súhlasu žalobkyne, ktorá tam v súčasnosti nebýva.
Žalobkyňa viac krát písomne vyzvala žalovaného, aby sa vysťahoval z nehnuteľnosti. Podanou žalobou

sa žalobkyňa domáha vypratania žalovaného zo spomínanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa domáhala aj
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd zakázať žalovanému vstup do rodinného domu a
uložil mu povinnosť vydať žalobkyni kľúče od rodinného domu. Uznesením zo dňa 29.4.2020, sp.zn.:
4C/35/2020 súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni kľúče od rodinného domu, v prevyšujúcej
časti návrh žalobkyne zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2020.

10. Spornou je žalovaným namietaná jeho povinnosť opustiť spomínaný rodinný dom, nakoľko je toho
názoru, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti s podielom vo veľkosti 1 nemá právo požadovať
od žalovaného bez súhlasu druhej spoluvlastníčky jeho sestry - G.. H. P., aby sa odsťahoval.

11.ZpísomnéhovyhláseniaG..H.P.zodňa13.10.2020vyplýva,žeG..H.P.jepodielováspoluvlastníčka
predmetných nehnuteľností ( 1 ) a žalobkyňa nadobudla jej podiel k nehnuteľnostiam za podmienky,
že jej brat žalovaný bude naďalej bývať v daných nehnuteľnostiach. Strany sporu podľa nej užívali
dané nehnuteľnosti, medzi ňou a žalobkyňou bola dohoda resp. rozhodnutie, že žalovaný bude užívať
ich spoločnú nehnuteľnosť. Taktiež vyhlásila, že žalobkyňa ju nikdy neoslovila ohľadom vysťahovania

žalovaného z rodinného domu a že ona nikdy nedá súhlas žalobkyni k tomu, aby sa jej brat žalovaný
musel vysťahovať z rodinného domu.

12. Z predložených faktúr a príjmových pokladničných blokov vyplýva, že sestra žalovaného nechala na
svoje náklady vykonať opravy v rodinnom dome.

13. Podľa fotky SMS konverzácie strán sporu je zrejmé, že žalovaný žalobkyňu z nehnuteľností
nevyhodil, rozhodla sa sama odísť.

14. Z fotiek zámkov na dverách nie je zrejmé, aby došlo k manipulácii či poškodeniu zámkov. Z daných

fotiek nie je zrejmé ani to, že či boli zámky menené. Na niektorých fotkách je interiéru je vidno, že interiér
rodinného domu je na niektorých miestach poškodený a že tam chýbajú niektoré hnuteľné veci.

15. Podľa Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 28.2.2020, odberateľom plynu na predmetných
nehnuteľnostiach je sestra žalovaného.

16. Podľa Zmluvy o združenej elektriny zo dňa 28.2.2020, odberateľom elektriny na predmetných
nehnuteľnostiach je sestra žalovaného.

17. Podľa Zmluvy o dodávke vody zo dňa 20.2.2020, kupujúcim služby na predmetných

nehnuteľnostiach je žalovaný.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

19. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.21. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

22. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

24.Podľa§137písm.a)zákonač.160/2015Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov-Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“), Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

25. Podľa čl. 6 CSP, Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

26. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v
tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

28. Podľa § 151 ods. 1-2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Podľa § 191 ods. 1-2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

30. Povinnosťou žalobkyne pre úspech v spore bolo preukázať súdu, že je vlastníkom nehnuteľnosti, že

ju užíva žalovaný a že ju užíva bez právneho dôvodu.
Súd má preukázané, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti konkrétne v podiele 1, čo
vyplývazpredloženéhovýpisuzLV.Taktiežmápreukázané,žežalovanýpredmetnúnehnuteľnosťužíva,
čo žalovaný ani nepoprel. Žalobkyňa však súdu nepreukázala, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez
právnehodôvodu.Ztvrdenístránsporuapredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žežalobkyňaadruhá

spoluvlastníčka-sestražalovanéhosazhodlieštevčasekedyžalobkyňanadobúdalajejspoluvlastnícky
podiel na tom, že danú nehnuteľnosť bude užívať žalovaný, čo ani samotná žalobkyňa nepopiera, keďže
je nesporné, že tam spolu so žalovaným žila v družnom vzťahu. Z uvedeného ide o celkom jasný
konkludentný súhlas žalobkyne o užívaní nehnuteľnosti žalovaným. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že či tam žalovaný má alebo nemá prihlásený trvalý pobyt. Na zmenu takejto dohody o hospodárení

so spoločnou vecou je potrebný nadpolovičný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa
nepreukázala súdu tento nadpolovičný súhlas ani inú výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala
ňou požadovaný nárok. Na druhej strane žalovaný produkoval dôkaz a to vyhlásenie jeho sestry ako
podielovej spoluvlastníčky, z ktorého jasne vyplýva, že takýto súhlas na zmenu v hospodárení so
spoločnou vecou žalobkyni nedala a potvrdila ďalšie žalovaným tvrdené skutočnosti. Tento žalovaným

predložený dôkaz nebol zo strany žalobkyne nijak spochybnený.

31.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanéustanoveniaprávnychpredpisovsúdkonštatuje,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom nej tvrdených skutočnosti a preto súd žalobu
zamietol.

32. Úspešnému žalovanému súd priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 255 ods. 1CSP, § 262 ods. 2 CSP ). Pre úplnosť súd dodáva, žez obsahu spisu ako ani z vyjadrení strán sporu neboli súdom zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu § 257 CSP - dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.