Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 24. október 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216375
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119216375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobkyne: A. J., narodená

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, K., zastúpená: JUDr. Alexander Endrödy, advokát so sídlom Mostná 42,
Nitra, proti žalovanému: X. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. na R. XXX, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36721123, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/1 evidovanej Okresným
úradom Nitra, katastrálnym odborom pre obec K., katastrálne územie B. X., zapísanej na LV č. XXXX
ako byt č. X na X.p v bytovom dome so súpisným číslom XXX, vchod o.č.X., postavenom na parcele

registra „C“ číslo XXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 7840/31360 k celku.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „súd“) sa žalobkyňa domáha voči žalovanému
určenia vlastníckeho práva v celosti k bytu č. X, na X.p., vo vchode o.č. 2, v stavbe súpisné číslo

XXX, postavenej na parcele D. parc. č. XXX/X, a k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7840/31360-in, evidovaného na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie B. X., okres K.. Žalobu odôvodnila tým, že v roku 2012 sa dostala
do finančných problémov v zhruba vo výške 2000 eur, ktoré boli od nej exekučne vymáhané. Od
zamestnanca exekútorského úradu JUDr. S. dostala kontakt na pána X. V., ktorý jej mal údajne pomôcť
s nepriaznivou finančnou situáciou. Žalobkyňa kontaktovala pána V., ktorý jej navrhol, že istá pani Y. by
za ňu podlžnosti vo výške zhruba 2000 eur vyplatila s tým, že by sa byt dočasne formálne previedol na

pani Y. a následne po zastavení exekúcie by sa byt previedol naspäť do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyni
po zbavení sa dlhov by mohol byť poskytnutý úver, z ktorého by sa vyplatil dlh pani Y. a následne by sa
byt previedol naspäť do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa sa za účelom podpísania zmluvy, ktorou mal
byť uskutočnený dočasný prevod vlastníctva k bytu za účelom zabezpečenia pre pani Y. stretla u notára
s pánom V., ktorý jej zmluvy pripravené na podpis nedal ani k nahliadnutiu pred podpisom. V. V. tvrdil
žalobkyni, že pani Y. už dlžoby vyplatila a byt sa zakladá na ňu. Pri podpisovaní zmluvy bola prítomná
aj suseda X. O. a jej manžel A.. Žalobkyňa podpísala aj rôzne splnomocnenia o obsahu ktorých tiež nič

nevedela. V. V. po uplynutí dlhšej doby žalobkyni oznámil, že úver na jej osobu nevie vybaviť a nech si
zoženie niekoho, kto bude pre banku akceptovateľný a ktorý by si úver vzal na seba, žalobkyňa uviedla,
že nikoho takého nepozná a pán V. prisľúbil žalobkyni, že niekoho takého zoženie. Touto osobou mal byť
X. O. ( žalovaný ). Žalobkyňu pán V. opätovne zavolal k notárovi podpísať nejakú zmluvu, ktorá mala byťoznačená ako nájomná, ale v skutočnosti „nájomné“ vo výške 160 eur mesačne predstavovalo splátku
úveru, ktorú mal žalovaný zobrať pre žalobkyňu. Uvedenú sumu poukazovala mesačne na bankový
účet uvedený v nájomnej zmluve , ktorý patril istej pani G. Z., ktorá mala celú tuto záležitosť prebrať a

ďalej riešiť. Za niekoľko mesiacov žalovaný navštívil žalobkyňu v Nitre - X., pričom jej oznámil, že on
žiadne mesačné nájomné nedostáva, teda ani tie platby, ktoré posielala na účet pani G. Z. a prikázal
jej, aby už na ten účet viac neplatila. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že osoba, ktorá sa ako Y.
predstavovala, bola v skutočnosti G. Z.. Prevod vlastníckeho práva na Q.. Q. Y. prebehol vkladom do
katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX. Následne pani Q.. Y. obratom byt žalobkyne previedla na X. O.

(žalovaného) a to kúpnou zmluvou zavkladovanou na katastri pod V XXXX/XX-XXX-XX, a zároveň tento
vlastník k bytu zriadil aj záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., podľa V XXXX/XX
zo dňa 19.11.2012 na byt č.X/l p., o.č.X v celosti a podiel 7840/31360 na spol. častiach a spol. zariad.
domu s č. XXX a pozemku p.č. XXX/X-XXX/XX, B Je zrejmé, že opäť išlo o špekulatívny prevod, kedy už
mala „ skupina ľudí“ okolo X. V. reálne vyčerpať peniaze z hypotekárneho úveru získaného prevode bytu
žalobkyne na X. O.. Pani Q.. Y. za byt nezaplatila žiadnu kúpnu cenu ( údajne odovzdala G. Z. sumu

46000 eur za dva byty), ale sama Q.. Y. tieto byty previedla na žalovaného za sumu 62600 eur, ktoré
jej prišli na účet z hypotekárneho úveru čerpaného žalovaným vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.,).
Uvedené konanie je predmetom trestného stíhania obvinených X. V. a G. Z., pre pokračovací obzvlášť
závažný zločin podvodu.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 40a a
49a Občianskeho zákonníka, pretože z obsahu žaloby a ani z jej príloh nevyplýva, že by sa žalobkyňa
dovolala neplatnosti právneho úkonu počas trvania premlčacej lehoty. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril, repliku nezaslal

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý ospravedlnil
neúčasť žalobkyne, ktorá je onkologickým pacientom. Na pojednávanie sa dostavil aj samotný žalovaný
a jeho právny zástupca. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, keďže mal na takýto

postup splnené podmienky podľa § 180 CSP,

5. Svedkyňa G. Z. oznámila, že odopiera v tejto veci výpoveď z dôvodu, že svojou výpoveďou by si mohla
spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania. V uvedenej veci prebieha trestné konanie na Okresnom
súde Žilina.

6. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní okrem skutočností tvrdených v žalobe uviedol, že ak
bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy je teda
reálne daný len modus, ale jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne
neplatného úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti a teda

nemôže uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie ústavného súdu, ktoré je uvedené v žalobe. Absolútne neplatný úkon nespôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe by bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odkázal na písomne vyjadrenie zo dňa 18.03.2020 a
navrhol prihliadnuť na dobromyseľnosť žalovaného.

8. Právny zástupca žalobkyne žiadal súd, aby v konaní vypočul navrhnutých svedkov manželov O..
Svedkov V., Z. a Q.. Y. nežiadal vypočuť nakoľko v prípade V. a Y. ide o svedkov, ktoré sú pre súd

osobami nedosiahnuteľnými.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na výsluchu žalobkyne netrvá, vzhľadom na
jej závažné onkologické ochorenie.

10.Právnyzástupcažalobkynevzáverečnejrečiuviedol,žesamotnésúdnepojednávanieakoajdôkazy,
ktoré boli súdu poskytnuté preukazujú, že ohľadne prevodu nehnuteľností je možné skonštatovať, že
išlo o činnosti organizovanej skupiny ľudí, voči ktorým je vedené trestné konanie s tým, že nedošlo k
rozhodnutiu o podanej obžalobe. Táto sporová vec je jednou z tých vecí, ktoré svedčia o organizovanostia vopred premyslenom a účelovom konaní zo strany tretích osôb. Ide o jeden z prípadov s totožnými
skutkovými okolnosťami, kedy predávajúci previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe
identických kúpnych zmlúv, k podpisu ktorých došlo za obdobných okolnosti bez riadneho vyplatenia

kúpnej ceny a bez vedomosti vlastníkov o prevode svojich vlastníckych práv. Uvedenú skutočnosť
už civilné súdy opakovane skonštatovali vo viacerých rozsudkoch. Dôležitý je v tejto veci rozsudok
Okresného súdu Nitra sp.zn. 14C/315/2015, ktorým sa žalobcovia takisto domáhali svojich vlastníckych
práv a súd vo svojom rozhodnutí žalobe vyhovel. Tento právny stav a rozhodnutie bolo potvrdené aj
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2020 sp.zn. 9Co/226/2019. Odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil. V zmysle § 37 ods. 1 OZ., právny úkon je urobený vážne, ak vôľa
strán smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechce vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Vôľa, ktorá nie je vážna (nesleduje
právne následky) nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne neplatný právny
úkon. V prípade žalobkyne pani J. možno jednoznačne povedať, že takzvaná „investorka“ za žalobkyňu
vyplatila exekúcie v sume 2000 eur a byt sa mal na investorku previesť dočasne len ako zábezpeka,

kým si žalobkyňa nevybaví úver, ktorým by vrátila investorke peniaze. Strany teda simulovali uzavretie
kúpnej zmluvy, pričom ani jedna strana nemala vôľu vec na trvalo previesť resp. nadobudnúť. Pokiaľ má
byť touto kúpnou zmluvou zastrený iný právny úkon a to zabezpečovací prevod práva, ani tento nemôže
byť platný, pre rozpor s občianskym zákonníkom podľa § 553a) ods. 1, 2 OZ. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu medzi žalobkyňou pani J. a investorkou Mgr. Y. preto nemohlo dôjsť k

prevodu vlastníckeho práva, čo malo za následok , že aj ďalšia kúpna zmluva uzatvorená medzi Mgr. Y.
a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom, keď nikto nemôže previesť viac práv ako sám
má. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd nasledovne rozhodol v zmysle petitu žaloby a
žiadal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobu navrhol zamietnuť. Ak žalobkyňa
tvrdí, že bola podvedená môže si za to svojou nedbanlivosťou. V danom prípade najspravodlivejším
riešením by bolo, ak by sa žalobkyňa obrátila na súd žalobou voči V. a Z. o náhradu škody. V tejto situácií
je žalovaný tým posledným kto môže za problém žalobkyne. Ak by žalobe vyhovené bolo, žalovaný príde
o byt a zostane mu na krku úver. Takýto právny stav je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
výpisom listu vlastníctva č. XXXX, obžalobou Krajskej prokuratúry pod č.k. Kv XX/XX/XXXX - 87, spisom
z katastra Okresného úradu Nitra B a z neho najmä rozhodnutie správy katastra zo dňa 23.11.2012 a
kúpnou zmluvou medzi Q. Y. a O. zo dňa 26.10.2012, spisom katastra Okresného úradu Nitra B a z

neho najmä kúpnou zmluvou medzi A. J. a Mgr. Q. Y. zo dňa 11.05.2012 a rozhodnutím správy katastra
zo dňa 10.08.2012, rozsudkom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 14C/315/2015 zo dňa 30.11.2018 a
rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 9Co/226/2019 zo dňa 12.11.2020, výpoveďami svedkov,
pričom mal za preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:

13. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.05.2012 uzatvorenou medzi žalobkyňou ako predávajúcou a Mgr. Q. Y.
ako kupujúcou (ďalej len ako „ kúpna zmluva č. 1“) previedla žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX ako výlučná vlastníčka v podiele 1/1-ina, a to k bytu č. X, na I. nadzemnom
podlaží, vchod o.č. 2 v bytovom dome č. XXX na ulici Y., postaveného na parcele C KN č. XXX/
X a podielová spoluvlastníčka na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele

7840/31360-ín, v obci K., k.ú. B. X., za kúpnu cenu 60 000 eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že kupujúca
mala uhradiť kúpnu cenu v plnej výške pri podpise zmluvy k rukám predávajúcej, ktorá prevzatie
kúpnej ceny potvrdzujú podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyni však v skutočnosti kúpna cena vyplatená
nebola. Predávajúca sa v zmluve zaviazala fyzicky odovzdať kupujúcej prevádzané nehnuteľnosti do
90 dní od podpisu zmluvy. Predávajúca prehlásila a zaručila sa, že v nehnuteľnosti nie je prihlásená k

trvalému alebo prechodnému pobytu žiadna fyzická osoba a nemá sídlo žiadna právnická osoba. Vklad
vlastníckeho práva v prospech kupujúcej bol povolený rozhodnutím správy katastra K., číslo vkladu V
XXXX/XX dňa 10.08.2012.

14. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2012 uzatvorenou medzi Mgr. Q. Y. ako predávajúcou a žalovaným

ako kupujúcim (ďalej aj ako zmluva č. 2) bola nehnuteľnosť uvedená v predchádzajúcom bode
prevedená na žalovaného za kúpnu cenu 60.000 eur, z ktorých 31.300 eur kupujúci uhradí z finančných
prostriedkov z hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s. Bratislava, a to na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX do 30.11.2012 a zbytok 28.700 eur uhradil v hotovosti v plnej výške pri podpise zmluvy k rukámpredávajúcej, ktorá ich prevzatie potvrdzuje podpisom zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech
kupujúceho ( žalovaného) bol povolený rozhodnutím správy katastra Nitra, číslo vkladu V XXXX/XX dňa
23.11.2012. Žalovaný je súčasným vlastníkom nehnuteľnosti.

15. Na pojednávaní svedok A. O. tvrdil, že v predmetnej veci bol u notára spolu so ženou a so svojou
dcérou, bol tam prítomný aj pán V.. Nevie na koho mala pani žalobkyňa prepísať byt. Nevie sa tak isto
vyjadriť z akých odvodov mala žalobkyňa prepísať byt. Jeho dcéra bola prítomná, aby potvrdila, že to
je ten pán V.. Čo sa týka priebehu prišli k notárovi, kde ich čakal pán V., pričom žalobkyňa podpísala

nejaké listiny, pričom nevedel sa vyjadriť k tomu či si tieto listiny aj čítala. Na otázku právneho zástupcu
žalobkyne svedok uviedol, že nebol oboznámený s obsahom toho čo bolo potrebné podpísať, pretože
aj on podpisoval nejaké zmluvy.

16. Na pojednávaní svedkyňa X. O. uviedla, že najskôr dcéra spolu so susedou chceli získať nejaké
peniaze, pretože mali nejaké dlžoby, pričom našli inzerát resp. kontakt na osobu, ktorá by požičala

peniaze, podľa jej názoru to bol asi pán V.. Byt nechcela predať, s bytom nechcela urobiť nič. Nevie čo
chcela urobiť s bytom pani žalobkyňa, avšak určite ho nechcela podľa jej názoru predať. Kúpne zmluvy
nečítali, tieto im podstrčila pani notárka. Za byt nedostala zaplatené ani ona ani jej suseda. Dávali na účet
peniaze, ktoré mali byť asi nájom, pravdepodobne išli pani Z.. Obsah zmlúv si neprečítala z toho dôvodu,
že to bolo narýchlo. Rovnako to bolo u pani žalobkyne, ktorá si obsah zmlúv neprečítala, pretože ich

rýchlo vyhnali von. Pani žalobkyňa chcela peniaze, pretože mala nejaké finančné problémy, tým myslela
nejaké exekúcie. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa odpovedala, že sa nevie vyjadriť
prečo platila nájomné za vlastný byt.

17. Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina podal Okresnému súdu Žilina obžalobu z 23.03.2017 na

obvinených X. V. a G. Z. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu v spolupáchateľstve (okrem
iného aj za konanie ohľadom prevodu bytu žalobkyne v konaní ktorom vystupuje žalobkyňa ako
poškodená.

18. Z vlastnej úradnej činnosti je súdu známe, že na súde prebiehalo aj konanie vedené pod sp.

zn. 14C/315/2015, kde sú v podstate pri analogický a takmer rovnakých skutkových okolnostiach
rozhodol, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Predmetné rozhodnutie potvrdil
aj Krajský súd v Nitre, sp. zn. 9Co/226/2019 zo dňa 12.11.2020 ako vecne správne. V uvedenom
rozsudku Krajský súd v Nitre ako súd odvolací poznamenal, že na margo uvedeného je potrebné uviesť,
že z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že v danom prípade existovala skupina

ľudí vzájomne prepojených, ktorí koordinovaným konaním vytvorili a uplatňovali na rôznych miestach
Slovenska podvodnú schému s cieľom zameraným na získanie neoprávnených a bezdôvodných
finančných plnení, tzv. investorov poskytujúcich finančné prostriedky na výplatu dlhov osôb vo finančnej
núdzi, ktorí disponovali nehnuteľnosťami. Jednalo sa o nastrčené osoby v pozícii úverového dlžníka
a kupujúceho (nehnuteľnosti) bez skutočnej vôle nehnuteľnosť vlastniť. Nehnuteľnosti boli kupované

od osôb v nepriaznivej finančnej situácii, ktorým bola zo strany tejto organizovanej skupiny nepravdivo
prezentovaná schéma riešenia ich zlej finančnej situácie a prostriedkov na prefinancovanie dlhov a
odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva straty nehnuteľnosti. Takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu, keďže bolo nesporné, že v danom prípade išlo o nekalé podvodné konanie ohľadne prevodu
nehnuteľností, čo potvrdzuje fakt, že tu existovala organizovaná skupina ľudí podieľajúca sa na kúpe

a predaji nehnuteľností.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa § 553a ods. 1 zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. Podľa
ods. 2 cit. ust. zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného
záväzkuaoznačeniepráva,ktorésaprevádzavprospechveriteľa,právaapovinnostiúčastníkovzmluvy

k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch,
spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak
sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať
aj označenie dlžníka.

26. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

Žalobkyňa sa v danom konaní domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu) z dôvodu
neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými došlo k prevodu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu
osobu a následne na žalovaného. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137
písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany

práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho
záujmu, musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv
žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, tento spor musí
rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne
sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený. Podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak
jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a preto má žalobkyňa
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

28. Vzhľadom na požadované určenie vlastníckeho práva je súd povinný prejudiciálne skúmať platnosť
kúpnych zmlúv č. 1 a 2. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvy sú neplatné z dôvodu nedostatku skutočnej a
vážnej vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu. V konaní bola sporná platnosť kúpnych zmlúv a dobromyseľnosť
žalovaného ako nadobúdateľa.

29. V konaní nebolo sporné uzatvorenie kúpnych zmlúv, skutočnosť, že žalobkyni nebola vyplatená
kúpna cena žalovaným vo výške 60.000 eur.

30. Na platnosť právneho úkonu sa vyžaduje splnenie určitých zákonných predpokladov. Ustanovenie

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje náležitosti právneho úkonu vo vzťahu k vôli (táto musí
byť slobodná a vážna) a k prejavu vôle (podmienka určitosti a zrozumiteľnosti prejavu konajúcej osoby).
Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu, resp. ak konajúci
chcel svojím konaním spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho
práva. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobkyňa nemala vôľu uzatvoriť kúpnu

zmluvu, teda natrvalo previesť svoje vlastnícke právo na inú osobu. Tento záver súdu vyplýva tak z
výpovedí samotnej žalobkyne ako aj z výpovedí svedkov A. O. a X. O. v predmetnom konaní ako aj v
trestnom konaní. Žalobkyňa podľa obsahu žaloby mala formálne previesť byt na pani Y., ktorej mal byť
na základe toho poskytnutý úver na splatenie jej dlhov. Žalobkyňa konala v domnení, že pán V. akoaj pani Y., jej chcú pomôcť s jej dlhmi, pán V. voči žalobkyni vzbudzoval dôveru, presviedčal žalobkyňu
o jeho poctivom zámere jej pomôcť, hoci im išlo len o to, aby sa mohli na úkor žalobkyne obohatiť.
Žalobkyňa konala dôverčivo a naivne, keď si nepreverila obsah zmlúv, taktiež aj plnomocenstiev, ktoré

podpisovala, čo však nemá vplyv na to, že nemala vôlu byt predať. O tom, že žalobkyňa nechcela
nehnuteľnosť natrvalo previesť, svedčí aj fakt, že žalobkyňa ako predávajúca nedojednávala kúpnu
cenu, žiadnu neočakávala ani nežiadala vyplatiť. Rovnako o vôli žalobkyne svedčí to, že sa z bytu nikdy
nevysťahovala a doteraz v nej aj spolu s deťmi zotrváva.

31. Podpísaním kúpnej zmluvy č. 1 malo dôjsť len k dočasnému prevodu na investorku, po zatsavení
exekúcie by sa voči žalobkyni pánovi V. podarilo vybaviť úver na žalobkyňu, z ktorého by následne
vrátila peniaze pani Y. a následne mal byť byt prevedený späť na žalobkyňu. Ak by malo ísť o prevod
nehnuteľnosti na určitý čas ako zábezpeku za vyplatenie dlhov, išlo by o zastretý právny úkon. Pokiaľ
právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento právny úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a Občianskeho zákonníka). Ak má byť teda

určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (simulovaný právny úkon) zastretý iný právny úkon
(disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle
konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takýchto prípadoch platí zastieraný právny úkon za podmienky,
že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre
jeho platnosť. V uvedenom prípade by kúpna zmluva mala nahradiť zabezpečenie pôžičky, ktorú mala

poskytnúť kupujúca na úhradu dlhov dcéry žalobcov, avšak takýto zabezpečovací prevod vlastníckeho
práva by nemal náležitosti podľa § 553a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, teda nebol by platný. Ak by
aj súd posúdil prevod bytu ako zabezpečenie pôžičky (investície) zálohom, išlo by tzv. prepadný záloh,
čo však zákon výslovne zakazuje. V zmysle § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka je totiž akákoľvek
dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe

sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému
priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, neplatná,
ak zákon neustanovuje inak. V obidvoch prípadoch by boli teda tieto dohody neplatné pre rozpor so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

32. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva č. 1 (uzatvorená medzi žalobkyňou a Q.. Y.) nebola
urobená vážne (teda chýbala náležitosť vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je takáto
zmluva absolútne neplatná s účinkami ex nunc (od počiatku). Preto ani kúpna zmluva č. 2, ktorou mal
nadobudnúť vlastnícke právo žalovaný, nemohla spôsobiť zamýšľané účinky, účinky, keď predávajúci
nemal vecné oprávnenie nehnuteľnosť previesť, v zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre

potest quam ipse habet. V minulosti sa v judikatúre zhodne uplatňovala zásada, že samotná dobrá
viera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, nebude mať
za následok nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na
základektoréhomalprevodcaalebojehoprávnynástupcanadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnosti,
je absolútne neplatný. Túto prax prelomil nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 549/2015, ktorý

konštatoval, že „aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná
absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre

ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010 ) o
nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá
robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol
potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov

súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa
od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť
istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj
R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy

musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšiehonadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však

nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom

správnom (katastrálnom) konaní.“ (obdobne aj nález I.ÚS 151/2016-29 zo dňa 03.05.2017).

33. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný
nepoprel v konaní podstatné skutkové tvrdenia žalobkyne, jeho obrana v konaní spočívala v
odlišnom právnom posúdení žalovaného nároku. Podľa názoru súdu účinné popretie skutkových
tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP predpokladá taký postup protistrany, v zmysle ktorej uvedie vlastné

skutkové tvrdenie o predmetných skutočnostiach, v opačnom prípade je popretie skutkový tvrdení
neúčinné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne existencie organizovanej skupiny, spôsobu ich koordinovaného konania, ani spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným. Zo skutkových okolností je úplne zrejmé, že tieto žalovaný
ani nepoprel, pretože tohto skutkového stavu si bol tiež vedomý, spochybnil iba právne posúdenie

nároku, bez vecného spochybňovania skutkových okolností, ktoré ako modus operandi boli rovnaké aj
vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 14C/315/2015.

34. V danej veci je podstatné aj to, že celé konanie osôb okolo prevodov nehnuteľností je predmetom
trestného konania, a to v štádiu konania o podanej obžalobe na súde, pričom z obžaloby vyplýva,

že išlo o organizovanú činnosť osôb v opakovaných prípadoch, ktorí sú stíhaní za obzvlášť závažný
zločin podvodu (aj keď zatiaľ nedošlo k rozhodnutiu o podanej obžalobe). Preto dôverčivé až naivné
konanie žalobkyne (a sčasti aj žalovaného) možno pripísať aj schopnostiam týchto osôb presvedčiť o
správnosti, výhodnosti uzatvorenia predkladaných vopred vypracovaných, čím sa u poškodených osôb
znížila bežná opatrnosť. V súvislosti s podvodným konaním pri prevodoch nehnuteľností súd dáva do

pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 726/2016, ktorý síce vychádza z iných skutkových
okolností, avšak sčasti je aplikovateľný aj v danom prípade. Ústavný súd sa v tejto veci postavil na stranu
pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti z dôvodu potreby obnoviť stav pred podvodným konaním, ktorým
prišla o majetok.

35. Rovnako toto organizované správanie osôb bolo vo viacerých konaniach označené ako rozporné s
predpismi občianskeho práva a pôvodným vlastníkom bola poskytnutá ochrana ich vlastníckeho práva
(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co 1236/2015 z 28.02.2018, rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 40C/70/2014 zo dňa 02.02.2016, rozhodnutie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 14C/63/2014 zo dňa 03.11.2015, rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/315/2015).

V kontexte všetkých uvedených skutočností nemožno celý proces „ uzatvárania napadnutej kúpnej
zmluvy“ charakterizovať inak ako protiprávny a nekalý, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.

36. Preto keď súd pomeroval vlastnícke právo pôvodnej vlastníčky a právo nadobúdateľa v dobrej
viere, zohľadnil, že dobrá viera nadobúdateľa bola spochybnená okolnosťami uzatvorenia kúpnej zmluvy

uvedenými vyššie a že konanie účastníkov zmluvných vzťahov bolo ovplyvnené podvodným konaním
iných osôb a dospel k záveru, že z hľadiska všeobecnej spravodlivosti je potrebné poskytnúť ochranu
vlastníckemu právu žalobkyne. Na základe uvedeného súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

37. K dobromyseľnosti žalovaného súd uvádza ešte nasledovné skutočnosti. Na základe absolútne

neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na
jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom
na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo
plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený

v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo
nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutievlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Aj z
uvedeného je podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa
nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi

nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany
tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode
nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy
predávajúcinemoholnadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiarovnakotaknemohol„neexistujúce“

vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu v dobrej viere. Naďalej tak je potrebné zotrvať
na právnom závere, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak
na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (z
UzneseniaNajvyššiehosúduSR,ktorýrozhodolvoveľkomsenáteobchodnoprávnehokolégiazloženom
z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Beáty Miničovej, JUDr. Aleny
Priecelovej, JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Ivany Izakovičovej, JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Andrey

Moravčíkovej, PhD., dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020).

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Keďže súd rozhodol rozhodnutím ktorým sa konanie končí bol povinný rozhodnúť aj o nároku na

náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Keďže bola v konaní plne úspešná žalobkyňa, svedčí jej nárok na náhradu trov konania, preto
jej súd priznal proti žalovanému nárok v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd v konaní nezistil okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP,
pretože tieto netvrdili ani strany konania, pričom takéto okolnosti nemali základ ani v okolnostiach
prejednávaného sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.