Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. október 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121295722
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6121295722.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: Anna Žilíková,

narodená 27.08.1957, trvale bytom Rúbanisko II 423/58, 984 03 Lučenec, štátna občianka Slovenskej
republiky, zastúpená: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, Advokátska kancelária so sídlom T.G.Masaryka
14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 002 443, proti žalovanej: M. O., G. XX.XX.XXXX, E. K. F. Z. XXXX/XX,
XXX XX L., adresa na doručovanie: R. X, L., štátna občianka Slovenskej republiky o zaplatenie 752,39
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 752,39 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 300,-Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 150,-

Eur od 26.11.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 302,39 Eur od 01.03.2021
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa prostredníctvom advokáta doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“
alebo len „súd“) dňa 21.06.2021 žalobu, ktorou žiadala zaplatiť 752,39 Eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 300 Eur od 26.10.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 150

Eur od 26.11.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 302,39 Eur od 01.03.2021 do
zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe tvrdila, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2018
uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomníčkou užívala žalovaná do
15.12.2020 byt č. 198 nachádzajúci sa na 2.poschodí bytového domu súp. č. XXX na P. T. Z. L.,
zapísaný v LV č. XXXX pre obec L., k. ú. L. na Okresnom úrade Lučenec, katastrálnom odbore.
Podľa čl. VII nájomnej zmluvy bola žalovaná povinná platiť mesačné nájomné 300 Eur, ktoré bolo splatné
mesačne vopred, najneskôr do 25.dňa príslušného mesiaca. Na základe Dohody o ukončení nájomnej

zmluvyzodňa16.10.2010sastranysporudohodli,ženájomnázmluvasakončíku20.12.2020.Žalovaná
napriek opakovaným ústnym výzvam žalobkyne nezaplatila dohodnuté nájomné za mesiace november
a polovicu mesiaca december 2020 (alikvotná časť nájomného do odovzdania bytu t.j. do 15.12.2020),
dlhuje nájomné v sume 450 Eur (300 Eur za 11/2020 a 150 Eur za 12/2020).
Žalovaná počas doby trvania nájmu svojim zavineným konaním spôsobila škodu na sprchovom kúte
nachádzajúcom sa v kúpeľni v takom rozsahu, že žalobkyňa ho bola nútená celý vymeniť. Výška
spôsobenej škody činí sumu 302,39 Eur (zodpovedá žalobkyňou zaplatenej cene za nový sprchový kút)

Cenu prác za demontáž poškodeného a montáž nového sprchovacieho kúta si žalobkyňa neuplatnila.
Rovnako si neuplatnila aj ďalšie úmyselné poškodenia žalovanou v prenajatom byte. V zmysle Čl. IV
ods. 1 nájomnej zmluvy je „nájomca povinný počínať si počas celej doby nájmu tak, aby nedochádzalo
ku škodám na predmete nájmu. V prípade zavineného porušenia tejto povinnosti zodpovedá nájomcaza vzniknutú škodu.“ Žalobkyňa okrem dlžného nájomného uplatnila aj náhradu škody v sume 302,39
Eur (za žalovanou poškodený sprchový kút). Žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
752,39 Eur výzvou na platenie, pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 03.02.2021.

2. Pojednávania dňa 04.10.2021 sa žalovaná nezúčastnila, neúčasť ospravedlnila písomne podaním
doručeným súdu dňa 17.09.2021 z dôvodu, že sa pojednávania nevie zúčastniť, že sa nechce viac
stretnúť so žalobkyňou, ktorá ju oklamala v nájme aj s nájomnou zmluvou. Nájomnú zmluvu považovala
za neplatnú, nakoľko „nebola potvrdená nikým a ničím“.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, vykonal dokazovanie zo skutkových tvrdení žalobkyne (v
žalobe) a k nej pripojených listinných dôkazov, nájomnej zmluvy, ukončení nájomnej zmluvy, dôkazu o
kúpe sprchovacieho kúta, výzvy na plnenie, pokusu o mimosúdnu pokonávku a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 20.12.2018 uzavreli žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaná ako nájomníčka nájomnú zmluvu

podľa ustanovenia § 663 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“).
Predmetom nájmu bol 3-izbový byt na P. T., na 2. poschodí, č. 198 v L., nájom bol dohodnutý na dobu
určitú od 20.12.2018 do 31.12.2019 (Článok V.) a nájomné bolo dohodnuté vo výške 300 Eur mesačne,
splatné mesačne vopred, najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca (článok VII. nájomnej zmluvy).
Dňa 16.10.2020 sa strany dohodli na ukončení nájomnej zmluvy ku dňu 20.12.2020 (článok II 1.

Ukončenia nájomnej zmluvy). Na základe nájomnej zmluvy vyplynula žalovanej povinnosť zaplatiť
nájomné za mesiac 11/2020 a polovicu mesiaca 12/2020 (byt bol odovzdaný 15.12.2020), čo tvrdila
žalobkyňa v žalobe, ale aj vo Výzve na plnenie, pokus o mimosúdnu pokonávku z 03.02.2021. Dlžné
nájomné v sume 450 Eur žalovaná do podania žaloby nezaplatila. s jeho zaplatením je v omeškaní.

5. Žalobkyňa tvrdila v žalobe a v konaní preukázala fotodokumentáciou na č.l. 17 až 21 spisu, že počas
doby trvania nájmu žalovaná zavineným konaním spôsobila škodu na sprchovacom kúte v kúpeľni v
takom rozsahu, že celý sprchovací kút bola nútená vymeniť. Výšku spôsobenej škody v sume 302,39
Eur (t.j. kúpna cena nového sprchovacieho kúta) žalobkyňa v konaní uplatnila od žalovanej.

6. V článku IV. nájomnej zmluvy bod 1 bolo dojednané, že „Nájomca je povinný počínať si počas celej
doby nájmu tak, aby nedochádzalo ku škodám na predmete nájmu. V prípade zavineného porušenia
tejto povinnosti zodpovedá nájomca za vzniknutú škodu.“

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Nájomná zmluva je klasickým zmluvným zaväzovacím právnym inštitútom, ktorý je v súčasnosti
najčastejším právnym dôvodom na prenechanie užívania cudzej veci. Pojmovými znakmi nájomnej
zmluvy sú: a) prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, b) individuálne určená vec, c)

dočasnosť,d)odplatnosť.Nájomnázmluvauzavretámedzistranamispĺňacitovanézákonnépodmienky.

9. Podľa § 670 prvá veta Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci
nevznikla škoda.

10. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

11. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Úprava náhrady škody v Občianskom zákonníku je komplexom lex generali vo vzťahu k osobitným
právnym úpravám. Všeobecnou zodpovednosťou je prísne vzaté len ustanovenie § 420 ods. 1 a
3 Občianskeho zákonníka. Náuka a prax pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka uvádzajú naplnenie nasledovných predpokladov: 1. protiprávny úkon
(právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, 4. zavinenie, iné než
nedbanlivosť.

V spore medzi stranami žalovaná svojim protiprávnym úkonom (pri užívaní prenajatého bytu, keď
mala zákonnú povinnosť starať sa o to, aby v byte nevznikla škoda aj podľa Čl. IV ods. 1 nájomnej
zmluvy) spôsobila škodu na sprchovacom kúte v takom rozsahu, že bolo potrebné ho celý vymeniť
(fotodokumentáciapreukázanážalobkyňou).Medziprotiprávnymúkonomžalovanejaškodoujepríčinná
súvislosť (počas doby nájmu žalovanou na prenajatej veci škodná udalosť je v priamej príčine so

škodlivým následkom, ktorý by nenastal bez príčiny). Zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby predpokladá
(prezumuje). Táto prezumpcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbanlivostné; stačí však, ak
sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať,
že škodu nezavinil.

13. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého

súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci (spore), ktorá je predmetom konania.
Zisťovanie skutkového stavu, ktorý je pre súd základom jeho rozhodnutia, možno označiť za jednu z
najdôležitejších a najnáročnejších činností súdu vôbec. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude
dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré
dôkazy vykoná. Významné povinnosti patria v rámci dokazovania aj účastníkom konania.

14. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Strany
sporu musia tiež svoje tvrdenia preukázať, keď existencia tvrdených skutočností je podmienená
existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo

veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej
strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe
a dôkazov, ktoré k nej pripojila mal preukázané, že jej žaloba je dôvodná v plnom rozsahu. Žalobkyňa
preukázala, že žalovaná jej nezaplatila dlžné nájomné za dobu nájmu, ale nezaplatila ani škodu, ktorú
spôsobila počas doby nájmu v byte napriek tomu, že zmluvné strany si priamo v nájomnej zmluve

dohodli povinnosť žalovanej počínať si počas celej doby nájmu tak, aby nedochádzalo ku škodám na
predmete nájmu. Žalobkyňa preukázala aj výšku uplatnenej škody - cenu nového sprchovacieho kúta,
ktorý musela v kúpeľni vymeniť, inú škodu v konaní neuplatnila. Naopak, žalovaná v priebehu konania
(ani v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom
konaní, ani v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní nepoprela skutkové tvrdenia žalobkyne

a nenavrhla žiadne dôkazy, ktorými by bola preukázala, že uzavretá nájomná zmluvy je neplatná a k
ničomu ju nezaväzovala. Dôvody žalovanej uvádzané v priebehu konania (v odpore a ospravedlnení
neúčastinapojednávaní) súdpovažovalzaúčelné,vsnahevyhnúťsazodpovednostizaňouspôsobenú
škodu, ale aj svojej povinnosti vyplývajúcej z nájomnej zmluvy na zaplatenie dlžného nájomného až do
doby odovzdania bytu. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobkyne vyhovel.

15. Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z).
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalovaná je so zaplatením dlžného nájomného v omeškaní, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania
tak, ako ho uplatnila v žalobe, nájomné bolo splatné vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom
26.10.2020 a 26.11.2020 sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením dlžného nájomného. V
omeškaní je aj so zaplatením škody, ktorú spôsobila, tú súd priznal žalobkyni od 01.03.2021 do

zaplatenia, keďže Výzvou na platenie, pokus o mimosúdnu pokonávku z 03.02.2021 žalobkyňa vyzvala
žalovanú na zaplatenie škody do 28.02.2021. Doba plnenia uplynula žalovanej márne, v omeškaní je
od 01.03.2021 až do zaplatenia.17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalobkyňa mala v konaní úspech v plnom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania

od žalovanej.

20. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd
rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, nezistil odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak odrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení

odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.