Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915210216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6915210216.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov 1/ W.. C. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. XXX, 3/ N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, 4/ C.. R. I. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. D., X. XXXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Borisom Čupkom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, 9. mája 22, proti žalovaným 1/ Obec Číž, Číž
48, IČO:00318655, 2/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marianom
Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 468/31, v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného

súdu Rimavská Sobota č.k. 12C/333/2015-475 zo dňa 23. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v poradí druhým okresný súd zamietol žalobu žalobcov 1/, 3/, a 4/, ktorou sa
po pripustení zmeny žaloby (uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/333/2015-378 zo

dňa 21. 08. 2019) domáhali určiť, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
savobciV.,k.ú.V.,zapísanýchnaLVč.XXXXakoQ.parcelač.XX/XovýmereXXXm2-ostatnáplocha
(ďalej v texte aj „sporná parcela“ alebo „parcela č. XX/X“ ) a súčasne sa touto žalobou po pripustení jej
zmeny domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu XXX,- €.
Žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali tým, že predajom spornej
parcely kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ č. XXX/XXXX uzavretej dňa 08.
07.2015(ďalejvtexteaj„kúpnazmluva“)došloktrvalejanezvratnejzmenevtom,žetátospornáparcela

nadobudla súkromnoprávny charakter, ktorý je v rozpore s verejnoprávnym charakterom vlastníctva
obce (žalovaného 1/), ktorého obsahovou zložkou je aj to, že uvedená sporná parcela bola verejne
prístupná a bola na nej aj zriadená všeobecne prospešná stavba cestného telesa. Žalobcovia mali za
to, že naliehavý právny záujem je daný tým, že pokiaľ by mal vlastnícke právo k predmetnej spornej
parcele žalovaný 1/, naďalej by mohli cez spornú parcelu tak, ako ktokoľvek slobodne prechádzať, keď
súčasne tvrdili, že to, či je teleso cesty miestnou účelovou komunikáciou možno vyvodiť z ohliadky, ale
aj laickým pohľadom, nakoľko je zrejmé, že tvorí jeden celok so stavbou na parcele č. XX.

2. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby žalobcov najmä tým, že na požadovanom určení nemajú
naliehavý právny záujem, pretože okresný súd nedospel k záveru, že tento určovací rozsudok by bol pre
žalobcov podstatným spôsobom užitočný. Zdôraznil, že vyhovenie žalobe by automaticky neznamenalo,že by žalobcovia mohli využívať nehnuteľnosti - spornú parcelu vo vlastníctve žalovaného 1/, teda
obce, keďže toto by bolo len v tom prípade, ak by išlo o miestnu komunikáciu. Doposiaľ však sporná
parcela ako vyasfaltovaná cesta nebola do siete miestnych komunikácií zaradená, v dôsledku čoho by

sa vyhovujúcim určovacím rozsudkom neodstránila neistota, teda, či môžu žalobcovia spornú parcelu
využívať, ak naďalej by boli nehnuteľnosti vedené ako ostatná plocha, nie ako miestna komunikácia.
Naliehavý právny záujem žalobcov by bol preto podľa okresného súdu daný len v prípade, ak by o
miestnu komunikáciu išlo, čo v konaní nebolo preukázané a nebolo preukázané ani to, či by boli splnené
podmienky na „zlegalizovanie“ tejto stavby, resp. naďalej zostáva neisté, kto uvedené cestné teleso,

vyasfaltovanú časť na spornej parcele vybudoval. Okresný súd taktiež zdôraznil, že žalovanej 2/ bola
odpredaná kúpnou zmluvou len sporná parcela ako pozemok bez stavby (asfaltovej cesty). Podanú
žalobu nepovažoval za vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcov,
nakoľko ňou nie je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

3. Okresný súd zároveň vo vzťahu k charakteru spornej parcely a na nej vybudovanej vyasfaltovanej

ceste zdôraznil najmä skutočnosť, že sporná parcela je v evidencii nehnuteľností vedená ako ostatné
plochy. Ani zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalcom Ing. B. Y. z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, dopravné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovanom
dňa 16. 06. 2020 pod č. XXX/XXXX (ďalej v texte „znalecký posudok“) nemožno mať za preukázané, že
sporná parcela je zaradená do siete miestnych komunikácií. Znalec konštatoval, že cestnú komunikáciu

na spornej parcele „možno považovať“ za miestnu komunikáciu v zmysle platných technických noriem
a právnych predpisov, a podľa jeho názoru tvorí jednotný celok s komunikáciou na parcele č. XX, ktorá
parcela je zaradená ako miestna komunikácia. Uvedené závery však okresný súd neprijal ako dôkaz
o tom, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, ak sporná parcela nie je v celom jej rozsahu
vyasfaltovaná, ale vyasfaltovanou je len jej časť. Ak by aj spĺňala sporná parcela tento charakter,

ako to uvádza znalec, potom podľa okresného súdu nemožno považovať spornú parcelu za miestnu
komunikáciu s ohľadom na skutočnosť, že asfaltová časť spornej parcely predstavuje výmeru XX,XX
m2 z výmery 240 m2 spornej parcely.

4. V konaní, podľa okresného súdu nebolo preukázané ani to, že by stavbu - cestné teleso o rozsahu

87,04 m2 vybudovala obec, teda žalovaný 1/, ani to, že by po jej vybudovaní vykonával na nej
akékoľvek opravy, či údržbu. Zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní podľa okresného súdu
nevyplynulo, že by predmet prevodu kúpnou zmluvou zo žalovaného 1/ na žalovanú 2/, teda sporná
parcela o výmere 240 m2 v celom svojom rozsahu bola zaradená do siete miestnych komunikácií, resp.
že by k vybudovaniu cestného telesa na nej došlo v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou. Ani z

kópie pozemkovej mapy a IBV plánu nie je zrejmé, že by sporná parcela o takejto výmere tvorila súčasť
miestnej komunikácie, a to ani v časti. V tomto smere preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
vo vzťahu k ich tvrdeniu, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, preto patrí do vlastníctva
žalovaného1/,tedadovýlučnéhovlastníctvaobce.Lenvprípade,akbyspornáparcelatakoutomiestnou
komunikáciou bola, čo preukázané v konaní nebolo, by žalobcovia mohli mať naliehavý právny záujem

na určení, že žalovaný 1/, teda obec je jej vlastníkom.

5. Keďže žalobu okresný súd zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, ďalšími námietkami žalobcov a žalovaných sa nezaoberal.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a domáhali sa, aby krajský súd
ako súd odvolací rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne

napadnutý rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie žalobcovia
odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Prioritne žalobcovia v odvolaní poukázali na nesprávne právne posúdenie existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Naďalej trvali na tom, že v zmysle protokolu o prevode
vlastníctva nehnuteľného majetku obcí zo dňa 06. 09. 1994 nielen parcela CKN č. XX, ktorá je miestnoukomunikáciou, ale i samotná sporná parcela prešla podľa zákona o majetku obcí č. XXX/XXXX Zb. z
vlastníctva štátu konajúceho Obvodným úradom P. na obec V.. Naďalej trvali na tom, že sporná parcela,
resp. na nej vyasfaltovaná cesta bola vystavaná v rámci jednotného projektu individuálnej bytovej

výstavby, keď bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ako aj samotným znaleckým posudkom, že
niet pochýb o celistvosti vybudovanej cestnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele CKN č. XX a
spornej parcele, a o tom, že táto cestná komunikácia spĺňa požiadavky kladené na miestnu komunikáciu,
a to komunikáciu účelovú. Poukázali aj na grafickú časť katastrálneho operátu, preto sa nestotožnili
so skutkovým záverom okresného súdu o tom, že z listinných dôkazov nevyplýva zmienka o miestnej

komunikácii na spornej parcele.

9. Ak aj okresný súd poukázal na skutočnosť, že stavba cestného telesa, obrubníkov a chodníkov sa
nenachádza na celej parcele č. XX/X., teda na parcele spornej, považujú z tohto pohľadu právny úkon,
teda kúpnu zmluvu za obsahovo nedeliteľnú, nakoľko pre úvahu o tom, či ide o časť právneho úkonu,
ktorú nie je možné oddeliť od ostatného obsahu úkonu, nie je rozhodné, že sa právny úkon týka veci,

ktorú je možné oddeliť, ale je rozhodné, že ide o časť právneho úkonu obsahovo neoddeliteľnú. Kúpnu
zmluvu tak považujú za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a obsahovo nedeliteľnú. Majú za to, že
dôvodom a účelom predaja spornej parcely bolo vyriešenie prístupu žalovanej 2/ k jej nehnuteľnostiam,
a to napriek tomu, že predmetná sporná parcela č. XX/X slúži ako jediná prístupová komunikácia aj pre
nich. Dôvod, pre ktorý pristúpilo obecné zastupiteľstvo pri hlasovaní o predaji spornej parcely, považujú

za obchádzanie zákona, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

10. Žalobcovia v odvolaní zdôraznili aj to, že spornú parcelu považujú za jedinú prístupovú komunikáciu
k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň 3/ a 4/, a to k parcelám CKN XX/X, XX/X a
stavbe rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa v obci V., okrese O. D., v k. ú. V.

a rovnako je tak jedinou prístupovou cestou k parcele Q. XX/X v k. ú. V., ktorá je vo vlastníctve žalobcu
1/. Je tak podľa nich nepochybné, že predajom spornej parcely, na ktorej sa nachádza stavba cestnej
komunikácie došlo k trvalej a nezvratnej zmene v tom, že táto nadobudla súkromnoprávny charakter a
stala sa výlučným vlastníctvom žalovanej 2/. Naproti tomu však stojí verejnoprávny charakter vlastníctva
obce, ktorého obsahovou zložkou je aj to, že táto sporná parcela bola verejne prístupná, prechodná ako

verejné priestranstvo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak považujú za daný v tom,
že pokiaľ by mal vlastnícke právo k predmetu prevodu žalovaný 1/, naďalej by mohli cez spornú parcelu
tak, ako ktokoľvek iný prechádzať.

11. Na záver žalobcovia namietali, že v konaní pred okresným súdom došlo k porušeniu ich práva

na spravodlivé súdne konanie pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Poukázali tak aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

12. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje
za vecne správne. Zdôraznila, že ani znaleckým posudkom sa nepreukázalo, že by sporná parcela,
resp. ani jej časť, bola zaradená do siete miestnych komunikácií a nebol preukázaný ani zákonný znak
vyžadovaný ustanovením § 4b Cestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“))
prejednal odvolanie žalobcov a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP
(á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s obsahom odvolania odvolací súd konštatuje, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd s poukazom na ust. § 383 CSP vychádzal zo skutkového
stavu zisteného okresným súdom, ktorý konštatoval, že žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu, v dôsledku čoho sa okresný súd ďalšími námietkami strán sporu

nezaoberal.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, že žaloba, žalobný
návrh spojený so žalobným petitom, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný 1/ je výlučnýmvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci V., k. ú. V., zapísaných na LV č. XXXX ako Q.
parcela č. XX/X o výmere XXX m2 - ostatná plocha (ako je uvedené vyššie aj „sporná parcela“) a
súčasne je žalovaný povinný vrátiť žalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu 168,- €, nie je pre žalobcov

podstatným spôsobom užitočný, teda nie je vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany ich
práv. Ak by súd rozhodol, že žalovaný 1/ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nedošlo by k zmene
právneho postavenia žalobcov, naďalej by boli vlastníkmi nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako doposiaľ
a nebolo by odstránené ani ich neisté postavenie ohľadne využívania prístupovej cesty cez spornú
parcelu k ich nehnuteľnostiam. V konaní nebolo preukázané, že sporná parcela o výmere 240 m2 je

miestnou komunikáciou, nie je zaradená do siete miestnych komunikácií, a nebolo preukázané ani to,
že vyasfaltovaná cesta na spornej parcele o výmere 87,04 m2 je vybudovaná žalovaným 1/, ktorému by
z tohto dôvodu malo svedčiť vlastnícke právo. Žalovaný 1/ v konaní uviedol, že sa necíti byť vlastníkom
spornej parcely , resp. tvrdil, že vyasfaltovanú časť cesty na parcele č. XX/X nevybudoval, poprel, že
by prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov, ktorá je vyasfaltovaná, bola na spornom pozemku ním
vytvorená.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva len toľko, že na spornej parcele je časť vyasfaltovaná ( bez jej
zamerania ) a že uvedená prístupová vyasfaltovaná cesta je prístupovou cestou k nehnuteľnostiam
žalobcov. Miestne komunikácie sú v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného zákona definované ako všeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej

doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií, pričom sieť miestnych komunikácií pre územie
obce tvoria v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb.
všeobecne prístupné a užívané pozemné komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré navzájom
spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné a zároveň platí, že v
zmysle § 4d ods. 3 cestného zákona sú takéto miestne komunikácie vo vlastníctve obce.

18. Podľa cestného zákona tvoria cestnú sieť diaľnice, cesty prvej, druhej a tretej triedy, miestne a
účelové komunikácie. Za komunikáciu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 cestného zákona nie je možné
považovať takú úpravu pozemku, z ktorej je iba zrejmé, že pozemok je používaný na komunikačné účely

napr. len tým, že je vyasfaltovaný. Ak žalobcovia tvrdia v odvolaní, že sporná parcela prešla Protokolom
o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obcí zo dňa XX. XX. XXXX na M. V., ani z uvedeného
protokolu nevyplýva, že by sporná parcela mala charakter miestnej komunikácie ( viď č.l. XXX spisu )

19. Zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní dosiaľ nevyplynulo, že by predmet prevodu

bol zaradený do siete miestnych komunikácii, resp. že by k jeho vybudovaniu došlo v súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou. V súvislosti s individuálnou bytovou výstavbou územnoplánovacia
dokumentácia zahŕňala miestnu komunikáciu, ktorá bola aj skutočne vybudovaná a je zapísaná na LV
č. XXX pre M. a kat. územie V. ako parcela registra „C“ parc.č. XX, ktorá ja vyznačená ako pozemok,
na ktorom sa nachádza inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia. Parcela č. XX/

X vedená ako ostatná plocha v zmysle čiastočného výpisu z LV č. XXXX je vyznačená ako ostatné
plochy a pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím, a iné plochy,
ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Ani z kópie pozemkovej mapy a IBV plánu, predložených v konaní nie
je zrejmé, že by sporná parcela tvorila súčasť miestnej komunikácie na parc. č. XX.

20. Ak aj ohliadka a znalecký posudok konštatujú celistvosť parcely č. XX, ktorá je miestnou
komunikáciou a patrí do vlastníctva žalovaného 1/ so spornou parcelou, resp. jej časťou v rozsahu
prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovanej 2/, ide o celistvosť funkčnú, účelovú, ktorá
nevytvára a ani nemení právne vzťahy - vlastnícke vzťahy k nim. Každá parcela, tak parcela č. XX,
ako aj sporná parcela znášajú svoj právny režim, ide o samostatné predmety záväzkovoprávnych

( občianskych ) vzťahov, samostatné veci v právnom zmysle. Nemožno preto prijať argument žalobcov,
že sporná parcela je súčasťou parcely č. XX, a preto znáša aj jej charakter miestnej komunikácie, o
to viac, ak vyasfaltovaná prístupová cesta na spornej parcele predstavuje z jej výmery cca 1/3-inu.
Na preukázanie toho, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, a preto by mala mať verejnoprávny
charakter, vlastníkom ktorej by mal byť žalovaný 1/ nepostačuje ani to, že v minulosti bola takto

využívaná, uvedené svedčí len o tom, že išlo o prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktorá
skutočnosť nebola a ani nie je spornou.21. Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú
obce (§ 2 ods. 3 Cestného zákona). Na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a
na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných

predpisov (§ 120 zák. č. 50/1976 Zb.). Pri vydávaní stavebného povolenia treba zabezpečiť ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného fondu, nerastného bohatstva, životného prostredia, ako aj
ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté. Ak nie je výslovne ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie podľa cestného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z
citovaných zákonných ustanovení cestného zákona vyplýva, že všetky naznačené otázky plánovania

výstavby a užívania miestnych komunikácii nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne
oprávnenie, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť, na základe jednostranných alebo dvojstranných
úkonov subjektov práva.

22. Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené

do siete miestnych komunikácií. Prístupová cesta na spornej parcele nie je zaradená do siete miestnych
komunikácii, a aj z tohto dôvodu žalovaný 1/ sa ako jej vlastník nesprával, neudržiaval ju, čo bolo
potvrdené aj výpoveďou žalovaného 1/.

23. Ani z výsluchu svedka Ing. I. C., ktorý bol vedúcim odboru územného plánovania na ONV v O. D.

v čase, keď začali žalobcovia stavať rodinný dom, nevyplynulo, kto a kedy vytvoril prístupovú cestu k
nehnuteľnostiam žalobcov, kto ju vyasfaltoval, a či bola žalovaným 1/ udržiavaná. Výslovne uviedol,
že: „Komunikácia tam bola určite už keď sa začalo stavať, to už nevie, či tam bolo aj vyasfaltované
vzhľadom na odstup času ale aspoň zhruba to už tam určite bolo, teda bolo to určite aspoň v podstatnom
rozsahu“. Poukázal na delimitačný protokol, v ktorom malo byť uvedené, čo prechádza zo štátu na

obec. Zdôraznil, že „predmetná slepá ulica bola v projektovej dokumentácii ako miestna komunikácia“.
Z jeho výpovede, ak je v rozpore s delimitačným protokolom, ktorý neobsahuje údaj o delimitácii
miestnych komunikácii, pretože obsahuje zoznam pozemkov s označením parciel a ich výmery, príp.
druh pozemku, a charakterizoval prístupovú cestu, resp. spornú parcelu ako „slepú ulicu“, nemožno
dospieť k skutkovému záveru, že daná prístupová cesta bola miestnou komunikáciou vo vlastníctve

obce. Na projektovej dokumentácii ( č.l. XXa spisu ) tzv. „slepá ulica“ , však zakreslená nie je.

24. Skutkový a právny záver okresného súdu, že zo žiadneho z dôkazov predložených v konaní doposiaľ
nevyplynulo,žebypredmetprevodu,tedaspornáparcelabolazaradenádosietemiestnychkomunikácií,
ale ani to, že by k jej vybudovaniu došlo v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce, je správny.

Len v tom prípade, ak by sporná parcela bola miestnou komunikáciou v zmysle ust. § 4b zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( v texte aj „cestný zákon“ ), v takom prípade by mohli mať
žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 1/ je vlastník takejto nehnuteľnosti. Je však
nutné doplniť aj to, že o právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám ( ak by ňou
sporná parcela bola ) je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci

súkromnoprávnej žaloby, a v takom prípade by nemal všeobecný súd ani právomoc o veci konať ( viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/60/2018 ), nakoľko ak žaloba smeruje k úprave užívania
pozemnej komunikácie ( miestnej komunikácie ) , ide svojou povahou o verejnoprávne oprávnenie,
ktoré je upravené osobitným predpisom. Otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejedávať
a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány.

25. K právnemu záveru o charaktere asfaltovej cesty ako miestnej komunikácie nepostačuje len
konštatovanie, že v skutočnosti už 20 rokov slúžila tomuto účelu. Všetky predložené listinné dôkazy v
konaní nepreukazujú, že by sporná parcela bola súčasťou CKN parcely č. XX, a takýmto dôkazom nie
je ani grafická časť katastrálneho operátu napriek tomu, že na predmetnej parcele CKN XX/X, teda na

parcele spornej, je vyznačená prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov. Za komunikáciu v zmysle
Cestného zákona (§ 1 ods. 3) nie je možné považovať takú úpravu pozemku, z ktorej je iba zrejmé, že
pozemok je používaný na komunikačné účely, napr. len tým, že je vyasfaltovaný. Pozemná komunikácia
podľa citovaného ustanovenia musí mať určitú technickú kvalitu na to, aby bola považovaná za
pozemnú komunikáciu, a na tomto základe byť zaradená do siete pozemných komunikácii. Preukázanie

uvedenýchskutočností,akoajsamotnéhodoterajšiehovyužívaniatejtoprístupovejcestyakovšeobecne
prístupnej a užívanej ulice, tzv. „slepej“ ulice však je na ťarchu žalobcov.26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že sporná parcela je miestnou komunikáciou, a žalovaný 1/
vo vzťahu k nej popiera vlastnícke právo, naliehavý právny záujem na strane žalobcov nie je daný.
Aj v prípade, že by žalobcovia boli v tomto konaní úspešní, ( žalovaný 1/ by bol určený za vlastníka

spornej parcely ), by sa neodstránila ich právna neistota, či môžu prístupovej cestu bez jej grafického
vymedzenia na spornej parcele využívať, ak vlastníctvo k nej zostáva sporným. Otázka prístupovej cesty
k nehnuteľnostiam žalobcov cez spornú parcelu o výmere 240 m2 , by takýmto procesným prostriedkom
-podanoužalobou,nebolavyriešená.Určenímvlastníckehoprávaknehnuteľnosti-parc.XX/X,ktoránie
je miestnou komunikáciou, ak sa tohto určenia domáha iná osoba ako ten, kto sa za vlastníka považuje,

sa nezmení neisté postavenie žalobcov v súvislosti so zabezpečením prístupu k ich nehnuteľnostiam.
Strata verejnoprávneho charakteru spornej parcely a na nej vyasfaltovanej prístupovej cesty nemení
status žalobcov, ktorí majú snahu domôcť sa svojho práva prechodu a prejazdu cez spornú parcelu
k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Uvedené právo prechodu a prejazdu nemožno upraviť určením
vlastníckeho práva k spornej parcele, ak vlastnícke právo k prístupovej ceste na spornej parcele aj po
takomto určení zostáva nevyriešené a neisté.

27. Tvrdenie žalobcov, že ich naliehavý právny záujem na požadovnaom určení je daný tým, že pokiaľ
by mal vlastnícke právo k predmetu prevodu, teda k spornej parcele žalovaný 1/, naďalej by žalobcovia
mohli cez spornú parcelu tak, ako ktokoľvek iný prechádzať, teda tvorila by prístupovú cestu k ich
nehnuteľnostiam, nemožno považovať za dôvodné, nakoľko ak z konania vyplynulo, že sporná parcela

doposiaľ nie je miestnou komunikáciou, naďalej by zostal verejnoprávny charakter tejto prístupovej cesty
neistý, nevyriešený.

28. Dôvodným nebola ani odvolacia námietka žalobcov ohľadne nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, nakoľko okresný súd sa otázkou naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení a v tom smere vyhodnotení dokazovania zaoberal v bode 50. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.

29. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa straty verejného charakteru spornej parcely z vôle obce ako
vlastníka, je však nutné konštatovať, že žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k spornej parcele na

žalovanú 2/ bez toho, aby bolo na isto dané, že prístupová cesta je miestnou komunikáciou, teda
nemožno mať za to, že prístupová cesta bez ďalšieho zdieľa vlastnícky režim tejto spornej parcely.

30. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením,
či tu právo, alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda

predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je, alebo nie
je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.
Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

31. Určovací návrh má totiž charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej
neistoty žalobcu, ktorý má práve určovací návrh žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu
na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa v ňom vyriešili všetky sporné právne otázky
medzi stranami sporu, a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Súdna prax sa

teda zhodla v tom, že určovacia žaloba je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde
jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu.

Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem na takomto určení.
Rozhodujúcim je totiž právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem totiž
nie je daný v prípade, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu.

32. Naliehavý záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotno-právneho vzťahu,
o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej apasívnej legitimácie. K tomu, aby odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru o nedostatku
podmienky naliehavosti právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení, nepotreboval vykonať ďalšie
dokazovanie a svoje rozhodnutie neoprel o nové skutkové zistenia, ku ktorému by sa strany sporu mohli

vyjadriť, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie okresným súdom rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

33. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že ak sa namieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (viď rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo/26/07, 2Cdo/231/07, 1Cdo/91/2006). Žalobcovia totiž nemôžu mať naliehavý
právny záujem na určení toho, že žalovaný 1/ je vlastníkom spornej parcely, ak sám žalovaný 1/ prejavil
svoju vôľu odpredať spornú parcelu, o to viac, ak sám tvrdí, že prístupovú cestu, resp. vyasfaltovanú
časť parcely o výmere 87,04 m2 na spornej parcele nevytvoril, teda nevybudoval a nepovažuje sa za
jej vlastníka. Ani zmena charakteru takto vyasfaltovanej cesty, ktorá nie je miestnou komunikáciou z
verejnéhocharakterunacharaktersúkromný,akototvrdiažalobcovia,nemeníničnaprávnompostavení

žalobcov, ktorí v prípade, ak tvrdia, že prístupová cesta o výmere 87,04 m2 ako časť spornej parcely
tvorí prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam a je takto využívaná dlhodobo, môžu sa tak svojho práva
na prístupovú cestu domáhať rovnakým spôsobom vo vzťahu k obci, ako aj vo vzťahu k žalovanej 2/.

34. Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z

hľadiskaposúdenianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenípovažovanézarozhodujúce,
pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia.

35. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania, kde
súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého žalobcovia neuviedli žiadnu
konkrétnu odvolaciu argumentáciu.

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu), vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, preto im
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, a to po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.