Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121261040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:6121261040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Z. I. S., W..S.., S. S.
G. XX, XXX XX, Ž., U.: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. D., E.. XX.X.XXXX, I. Y. XXXX/XX, XXX XX,
A., právne zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01, Lučenec,
IČO: 37 756 508, v konaní o zaplatenie 62.622,57 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 6.277,78 €, vyčíslený zmluvný úrok v sume 320,03 € a

vyčíslený úrok z omeškania v sume 26,38 €, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
- zo sumy 1.061,62 € od 28.1.2020 do 15.2.2020
- zo sumy 1.278,96 € od 16.2.2020 do 15.3.2020
- zo sumy 1.496,30 € od 16.3.2020 do 15.4.2020
- zo sumy 1.713,64 € od 16.4.2020 do 15.5.2020
- zo sumy 1.930,98 € od 16.5.2020 do 15.6.2020
- zo sumy 2.148,32 € od 16.6.2020 do 15.7.2020

- zo sumy 2.365,66 € od 16.7.2020 do 15.8.2020
- zo sumy 2.583 € od 16.8.2020 do 15.9.2020
- zo sumy 2.800,34 € od 16.9.2020 do 15.10.2020
- zo sumy 3.017,68 € od 16.10.2020 do 15.11.2020
- zo sumy 3.235,02 € od 16.11.2020 do 15.12.2020
- zo sumy 3.452,36 € od 16.12.2020 do 15.1.2021

- zo sumy 3.669,70 € od 16.1.2021 do 15.2.2021
- zo sumy 3.887,04 € od 16.2.2021 do 15.3.2021
- zo sumy 4.104,38 € od 16.3.2021 do 15.4.2021
- zo sumy 4.321,72 € od 16.4.2021 do 15.5.2021
- zo sumy 4.539,06 € od 16.5.2021 do 15.6.2021
- zo sumy 4.756,40 € od 16.6.2021 do 15.7.2021
- zo sumy 4.973,74 € od 16.7.2021 do 15.8.2021

- zo sumy 5.191,08 € od 16.8.2021 do 15.9.2021
- zo sumy 5.408,42 € od 16.9.2021 do 15.10.2021
- zo sumy 5.625,78 € od 16.10.2021 do 15.11.2021
- zo sumy 5.843,10 € od 16.11.2021 do 15.12.2021
- zo sumy 6.060,64 € od 16.12.2021 do 15.1.2022
- a zo sumy 6.277,78 € od 16.1.2022 do zaplatenia,

všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca je žalovanému povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 80 % a o výške náhrady
trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 3.3.2021 a po
odpore žalovaného na Okresný súd Martin na návrh žalobcu postúpenou dňa 25.8.2021, sa žalobca

proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 62.622,57 € titulom istiny, sumy 11.465,29 € titulom úroku,
sumy 26,38 € titulom vyčísleného úroku z omeškania a 5 % úroku z omeškania ročne z istiny 62.622,57
€ od 28.1.2020 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 15.1.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu
o úvere na bývanie č. 475418, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky

vo výške 67.520 € za podmienok dohodnutých v zmluve, v Obchodných podmienkach a Všeobecných
obchodných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať anuitnými splátkami splatnými
v platobný deň a vo výške, ktoré boli, spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami vymedzené v čl. 1
zmluvy a dodatku. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie

úveru zo dňa 27.1.2020 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade so zmluvou, VOP a OP a to po zaslaní upozornenia
na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa 19.12.2019.
Výzva na predčasné splatenie úveru a opakované upozornenie boli žalovanému doručené, resp. sa
dostali do sféry jeho dispozície. Dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 62.622,57 €.

Žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 65.520 €; do dňa vyhlásenia predčasnej
splatnostiuhradilžalovanýnaistinusumuspoluvovýške2.897,43€,nazákladečohodlžnáistinakudňu
vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavovala sumu 62.622,57 € (poskytnutá suma 65.520 € mínus
splátky istiny spolu vo výške 2.897,43 € = 62.622,57 €). Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do
dňa podania žaloby žalovaný neuskutočnil žiadnu úhradu. Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru

predstavoval 26,38 €. Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená
aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a.. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne
z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. Žalobca si uplatnil
tiež zmluvný úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, t.j. vo
výške 11.465,29 €. Žalobca vyčíslil výšku zmluvného úroku, ktorú by dlžník zaplatil ako cenu peňazí

nasledovne: Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť v zmysle dodatku k zmluve bola 78.242,40 €.
Z uvedenej sumy predstavovala v zmysle zmluvy istina 65.520 €. Na úrok v zmysle prehľadu splácania
už uhradil žalovaný sumu 1.257,11 € a teda úrok je vo výške 11.465,29 €. Na základe uvedeného výška
úroku, ktorú by pri riadnom plnení zaplatil dlžník ako cenu peňazí je: 11.465,29 € (78.242,40 - 65.520,00
- 1.257,11 = 11.465,29 €). Po zosplatnení úveru neuskutočnil žalovaný žiadnu úhradu na predmetný

úrok. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby nebola uhradená v plnej výške a to napriek tomu, že
žalobca výzvou zo dňa 4.2.2021 vyzval žalovaného na úhradu dlhu.

3. V súvislosti s nárokom na zmluvný úrok žalobca v žalobe odkázal na tam uvedené rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, predovšetkým však na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020 č.k.

5Cdo/42/2020.

4. K žalobe žalobca pripojil úverovú zmluvu a dodatok k nej, obchodné podmienky a všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, predžalobnú výzvu, opakované upozornenie, výzvu na predčasné
splatenie úveru, prehľad o splácaní úveru, stav omeškaných splátok na úvere, prepočet úrokov z

omeškania do zosplatnenia úveru.

5. Okresný súd Banská Bystrica najskôr o žalobe rozhodla vydaním platobného rozkazu, voči ktorému
žalovaný včas prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu podal odpor.

6. V odpore žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Argumentoval, že odhliadnuc od zásadného
nedostatku návrhu na vydanie platobného rozkazu (a samotného upomínacieho konania), že základom
pre právne posúdenie je skutočnosť, že vyššie uvedená zmluva o úvere bola uzatváraná medzi
dodávateľomZ.I.S.,W..S..(spĺňajúckritériápodľa§52ods.3Obč.zák.)aspotrebiteľomS.D.(spĺňajúc
kritéria podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.) Na predmetný vzťah sa aplikuje aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč.

zák. a zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný dal v prvom rade do pozornosti, že je nutné skúmať- či žalobca vôbec mohol úver predčasne zosplatniť z dôvodu porušenia § 8 zák. 90/2016 Z. z. o úveroch
na bývanie

- ak áno, je nutné považovať úkon zosplatnenia za nezákonný z dôvodu porušenia § 565 Obč. zák. v
spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.

7. Právnym predpisom lex specialis, ktorý sa na zmluvu o úvere vzťahuje je zákon č. 90/2016 Z.
z. o úveroch na bývanie (§ 1 ods. 3: Úverom na bývanie sú aj hypotekárny úver podľa osobitného

predpisu, poskytovaný spotrebiteľovi......;ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté). Podľa § 8 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie je
dodávateľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie,
pričom od 1.1.2017 je účinné „Opatrenie NBS zo dňa 13.12.2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie“ ktorý už konkrétne určuje pravidlá pre
veriteľov, pri posudzovaní bonity. Dôsledkom porušenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie je nemožnosť úver zosplatniť podľa § 15 ods. 2 (prvá
veta) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie.“ Žalobca
Z. I. S., W..S.. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere nezosplatnila zákonným spôsobom podľa §
565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.. Úkon predčasnej splatnosti nebol zrealizovaný v súlade

s § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák..

8. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k zosplatneniu predmetného úveru spôsobom akým to
vyžaduje § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč. zák., v dôsledku čoho nie je splnená primárna
podmienka pre platné postúpenie nakoľko pohľadávka sa nestala splatnou. Z citovaného ustanovenia

vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby bol úkon zosplatnenia
považovaný za v súlade so zákonom:

- upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia (na výkon práva veriteľa podľa § 565 Obč. zák.)
v lehote nie kratšej ako 15 dní

- „upozornenie spotrebiteľa“ je adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry
spotrebiteľa. Ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37
ods. 1 Obč. zák.
- zosplatnenie úveru (právo veriteľa podľa § 565 Obč. zák.) možno uplatniť až v momente, ak je
spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky „Upozornenie spotrebiteľa“ ako aj

„zosplatnenie úveru“ sú písomné jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry
spotrebiteľa. Pri oboch podmienkach je teda nevyhnutné skúmať:
- či bola dodržaná písomná forma - dodávateľ musí preukázať, že zásielky mali písomnú formu
- či jednotlivé listiny spĺňajú všeobecné kritéria pre právne úkony - dodávateľ musí preukázať, že
písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné

- či sa jednotlivé písomnosti dostali do dispozičnej sféry dlžníka - dodávateľ musí preukázať, že k
jednotlivým zásielkam existujú doručenky

9. Žalobca súdu síce predložil listiny označenú ako „Výzva na predčasne splatenie úveru“ zo dňa
27.1.2020“ a „Opakované upozornenie zo dňa 19.12.2019“, avšak žalovanému tieto listiny doručená

neboli a žalobca nepreukázal v konaní opak. Z listín taktiež nie je zrejmé, s ktorou splátkou mal byť
žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace ku dňu zosplatnenia a úkon je nutné považovať v tomto smere
za neurčitý. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal, že došlo
k zosplatneniu predmetného úveru spôsobom, akým to vyžaduje § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s §
565 Obč. zák., v dôsledku čoho bola žaloba podaná predčasne. Žalovaný súčasne vzniesol námietku

premlčania. Nakoľko žalobca nedisponoval v čase podania žalobu splatnou pohľadávkou, ale splatnými
boli iba jednotlivé splátky, žalovaný vzniesol námietku premlčania všetkých nezaplatených a splatných
splátok tri roky pred podaním žaloby.

10. Podľa § 13 Zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie Zmluva o úvere na bývanie

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať konkrétne obligatórne
náležitosti. V zmluve o úvere sa nenachádzajú nasledovné náležitosti podľa § 13 ods. 1) zákona č.
90/2016 Z. z.:
písm. c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,písm. e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie
písm. ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu

11. Dôsledkom absencie uvedených obligatórnych náležitostí je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona č. 90/2016 Z. z o úveroch na bývanie. Dôsledkom
porušenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie
je nemožnosť úver zosplatniť podľa § 15 ods. 2 (prvá veta) Zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie,
a v prípade ak ide o hrubé porušenie, kumulatívne ďalším následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť

poskytnutého úveru podľa § 15 ods. 2 (druhá veta) Zákona č. 90/2016 Z.z.. V tomto prípade je nutné
úver podľa § 11 ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bezpoplatkov.

12.Kodporužalovanéhosavyjadrilžalobcapodanímz20.8.2021,vktoromzotrvalnasvojichtvrdeniach.
Voči argumentom v odpore však uviedol, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie dňa
5.1.2018 posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Žalobca

vykonal dopyt do:

- Úverového registra, čím získal údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového
registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania. Výsledkom
vykonaného dopytu bol výstup s označením Credit report analytic, z ktorého vyplynulo, že žalovaný mal

v čase vykonania dopytu jeden existujúci kontrakt - kreditnú kartu s úverovým rámcom 300 €, ktorý však
žalovaným čerpaný nebol v plnej výške (žalovaný čerpal iba 12 € k 8/2017) a žalovaný nemal žiadnu
splátku po dobe splatnosti. Žiadny ďalší existujúci kontrakt žalovaný nemal.

- Sociálnej poisťovne - žalobca preveril príjem žalovaného v súlade s § 170 ods. 19 Zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení a vykonávacím predpisom, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje (na
žiadosť banky a za úhradu) informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok.
Súbor otázok stanovuje vyhláška Ministerstva financií (11/2018 Z.z.), ktorou sa stanovuje súbor otázok
súvisiacich s príjmom spotrebiteľa.

13. Podľa ust. § 8 ods. 4 zák. č. 90/2016 Z.z. na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky:

a) príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných

životných potrieb spotrebiteľa,
c) výška splátky poskytovaného úveru na bývanie,
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

14. Príjem spotrebiteľa žalobca overil prostredníctvom Sociálnej poisťovne - vymeriavací základ

bol minimálne 1.268 €, čistá mzda z uvedeného predstavovala 950 €. Náklady na zabezpečenie
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb boli vo výške 572,06 € a
zohľadňovali:
- životné minimum platné k januáru 2018 - 199,48 €
- výdavky žalovaného, ktoré boli uvedené v žiadosti o úver - 260 €

- fiktívne výdavky na úrovni 15% v kontexte opatrenia E. I. S. č. 10/2016, fiktívny výdavok bol vypočítaný
nasledovne: (950 - 199,48) * 0,15 = 112,58 €

15. Výška splátky poskytovaného úveru na bývanie bola v zmysle zmluvy 217,38 €. Žalobca však
zohľadnil splátku úveru na bývanie vychádzajúcu z predpokladu úrokovej sadzby najmenej o dva

percentuálne body vyššej, ako bola poskytovaná úroková sadzba (v zmysle opatrenia NBS) a teda
zohľadnil splátku vo výške 250 €. Peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa - 30 € (kreditná karta
s úverovým rámcom 300 €, z čoho bol žalobca povinný v zmysle opatrenia E. I. S. zohľadniť min. 3%,
žalobca však zohľadnil 10%, t.j. 10% z 300 € = 30 €).

16. Podľa ust. § 8 ods. 5 zák. č. 90/2016 Z.z. veriteľ je povinný limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť tak, aby položky na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie podľa odseku 4 písm. b) až d) neprevyšovali položku podľa odseku
4písm.a);tentolimitmožnoprekročiťpripredĺženílehotysplatnostizdôvoduneočakávanýchfinančnýchťažkostí spotrebiteľa, a to najviac o šesť mesiacov. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súčet
položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie v zmysle ust.
§ 8 ods. 4 zák. č. 90/2016 Z.z. pod písm. b) až d) neprevýšil položku podľa ods. 4 písm. a). Súčet pod b)

až d): 572,06 + 250 + 30 = 852,06 €, položka podľa písm. a): 950 €, suma 852,06 € (súčet položiek pod
písm. b) až d) neprevyšuje sumu 950 € (položka pod písm. a). V žiadnom prípade sa teda nemožno
stotožniť s tvrdeniami žalovaného, že banka neposúdila schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

17. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru uviedol, že po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný

porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na
základe Výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 27.1.2020 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru
v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade so Zmluvou, VOP
a OP a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným
upozornením. Žalobca v prílohe priložil doručenku k Vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný
bol zo strany žalobcu niekoľkokrát upozorňovaný na omeškanie. Na možnosť uplatnenia práva na

zosplatnenie úveru žalobca žalovaného upozornil okrem iného aj listom - Opakovaným upozornením zo
dňa 15.4.2019, teda v lehote dlhšej než 15 dní (15-dňová zákonná lehota, t.j. lehota medzi upozornením
na možnosť zosplatnenia a predčasným zosplatnením bola taktiež jednoznačne v danom prípade
dodržaná, keďže upozornenie bolo zaslané žalovanému v mesiaci 4/2019 a k zosplatneniu došlo v
mesiaci 1/2020). Žalobca v prílohe priložil Opakované upozornenie zo dňa 15.4.2019 a doručenku k

Opakovanému upozorneniu zo dňa 15.4.2019. Ku dňu zosplatnenia úveru bol žalovaný v omeškaní v
trvaní viac ako tri mesiace v čase zosplatnenia (omeškanie s úhradou splátky splatnej ku dňu 16.9.2019
viac ako tri mesiace v čase zosplatnenia). Všetky zákonné podmienky predčasného zosplatnenia dlhu
veriteľom z dôvodu omeškania dlžníka boli v danom prípade splnené. Vzhľadom na to, že žalobca
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade so zákonom, ku dňu podania žaloby teda nárok žalobcu

premlčaný nebol.

18. K náležitosti podľa § 13 ods. ods. 4 písm. c) Zák. č. 90/2016 Z.z. - adresa veriteľa, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť: žalobca uviedol, že v záhlaví zmluvy sú uvedené
identifikačné údaje žalobcu vrátane adresy žalobcu, čiže informácia o adrese žalobcu v zmluve

neabsentuje. Z obchodného mena žalobcu, identifikačného čísla, ako aj zápisu právnickej osoby v
príslušnom obchodnom registri príslušného súdu, má spotrebiteľ možnosť získať všetky potrebné
informácie v prípade akéhokoľvek kontaktu žalobcu. Hoci žalobca v zmluve neuviedol, že ide o adresu,
na ktorej môže podať spotrebiteľ sťažnosť alebo reklamáciu, uvedené jednak vyplýva zo Všeobecných
obchodných podmienok Z. I. S., W..S.., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a boli prílohou žaloby

a naviac zo samotnej podstaty uvedenia adresy v zmluve - ako miesta na kontaktovanie zmluvnej
strany, pričom vyžadovať uvedenie v zmluve, že ide o adresu, na ktorej je možné kontaktovať žalobcu
s akýmkoľvek zámerom (aj podaním sťažnosti/reklamácie) by bolo zbytočný formalizmus, nakoľko
spotrebiteľ má k dispozícii adresu žalobcu, na ktorej ho môže kontaktovať, a teda zámer zákonodarcu,
aby spotrebiteľ vedel, kam sa obrátiť na veriteľa, je naplnený. Klient žalobcu môže podať sťažnosť, alebo

reklamáciuajnaktorejkoľvekpobočkebanky,ktorásťažnosťaleboreklamáciajenáslednepostúpenána
vybavenie na sídlo banky, pričom ale uvedené je v prospech spotrebiteľa, ktorý má na výber množstvo
alternatív, ako žalobcu v uvedenom kontaktovať. Žalobca taktiež poznamenal, že pre komunikáciu
klienta s bankou prostredníctvom e-mailu je možné využiť aj elektronickú adresu: U..S. v zmysle VOP
a žalobca prevádzkuje aj infolinku dostupnú 24 hodín denne 7 dní v týždni, na ktorej môže v prípade

akýchkoľvek pochybností spotrebiteľ získať informáciu o možnosti podania sťažnosti/reklamácie.

19. V zmysle bodu 19.8. VOP (Doručovanie): Klient doručuje písomnosti určené banke prostredníctvom
poštového podniku na adresu jej sídla alebo osobne v pobočke banky. Na komunikáciu s bankou
prostredníctvom elektronických prostriedkov môže klient využiť aj emailovú adresu: U..S.. Doslovné

znenie § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 90/2016 Z.z. totiž nevyžaduje to, čo tvrdí žalovaný, teda
nevyžaduje, aby pri adrese bolo uvedené, že na nej možno podať reklamáciu alebo sťažnosť. Inými
slovami, zákon nevyžaduje poučenie pre spotrebiteľa, že na určitej adrese možno podať reklamáciu,
alebo sťažnosť. Vyžaduje len uvedenie adresy, na ktorej spotrebiteľ toto svoje právo objektívne dokáže
realizovať. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že je v nej uvedená presná adresa žalobcu - veriteľa.

Takéto uvedenie zodpovedá požiadavke § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 90/2016 Z. z. a opačný
názor žalovaného nie je správny. V dôsledku toho nemožno za správny považovať ani jeho názor,
že poskytnutý úver je pre nedostatok predmetnej náležitosti bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal
za to, že formalistickým výkladom ustanovenia § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 90/2016 Z.z., ktorý byvyžadoval v zmluve o úvere na bývanie okrem uvedenia adresy žalobcu aj uvedenie, že ide o adresu, na
ktorej je možné podať sťažnosť/reklamáciu, by došlo k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu
spotrebiteľa, nakoľko by sa zmluva v dôsledku absenciu tejto náležitosti považovala za bezúročnú a

bez poplatkov. Spotrebiteľ, napriek tomu, že má zo zmluvy vedomosť o tom, na akej adrese môže
žalobcu kontaktovať a podať sťažnosť/reklamáciu, by požíval ochranu práva a prísnu sankciu veriteľa
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Všeobecné súdy musia rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
je neprimeraná len s ohľadom na formálne neuvedenie popisu, že sídlo žalobcu je adresou, na ktorej

môže podať sťažnosť/reklamáciu, keďže spotrebiteľ má zo zmluvy vedomosť o adrese veriteľa a nemá
pochybnosť, že na danej adrese môže žalobcu kontaktovať. V uvedenom žalobca odkazuje aj na nález
Ústavného súdu SR č. ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018 o vyslovení nesúladu ustanovenia § 5b zákona č.
372/1990 s Ústavou SR, v ktorom ústavný súd akcentoval, že ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú
mieru a netreba zabúdať, že východiskovým bodom by mala byť myšlienka, že dlhy sa platiť majú a patrí
sa ich platiť, a to riadne a včas. Vzhľadom na všetko uvedené mal žalobca za to, že informácia o adrese,

na ktorej môže spotrebiteľ podať sťažnosť, alebo reklamáciu, v zmluve neabsentuje.

20. V zmysle § 13 ods. 4 písm. e/ zák. č. 90/2016 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy zmluva o
úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru
na bývanie. Z uvedeného znenia zákona nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že doba trvania

zmluvy musí byť definovaná konkrétnym spôsobom (t.j. napr. konkrétnym dátumom). V zmysle ods.
1.3 Úverovej zmluvy bola Splatnosť úveru dohodnutá na deň 15.1.2048 - termín konečnej splatnosti
úveru. Termín konečnej splatnosti a doba trvania zmluvy boli teda vymedzené celkom jednoznačne
totožným dátumom 15.1.2048; Aj vzhľadom na parametre úveru uvedené v bode 1.3. zmluvy (údaj o
počte anuitných splátok, o periodicite anuitných splátok, ktorá je mesačná) je kombinácia týchto údajov

dostatočným určením doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podstatou zákonnej požiadavky
na uvedenie tohto údaja je predovšetkým to, aby si klient bol vedomý toho, dokedy bude musieť úver
splácať. Žalobca poukázal aj na bod 7.1. zmluvy, v ktorom je taktiež uvedené, že zmluva je uzavretá
na dobu určitú - do splnenia všetkých záväzkov klienta z nej vyplývajúcich. Podľa jeho názoru ide o
ďalšie konkrétne určenie doby trvania zmluvy a je toho názoru, že zákonná požiadavka je splnená aj

bez toho, že by sa v zmluve nachádzala kolónka s výslovným názvom „doba trvania zmluvy“, ku ktorej
by bolo priradené konkrétne uvedenie tejto doby konkrétnym dátumom. Náležitosť podľa § 13 ods.
4 písm. ab) zák. č. 90/2016 Z.z. - názov a adresa príslušného orgánu dohľadu: V zmysle bodu 1.1.
zmluvy je predmetom zmluvy poskytnutie úveru na bývanie bankou klientovi za podmienok dohodnutých
v zmluve, Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Z. I. S., W..S.. a Všeobecných obchodných

podmienkach - Z. I. S., W..S.., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere na bývanie sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a
teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o úvere na bývanie obsahovať,
sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP: Predmetná náležitosť je zakotvená
v článku 13 VOP (Ochrana spotrebiteľa), v bode 13.4. (Kontrolné orgány), v zmysle ktorého: ,,Kontrolu

dodržiavania ustanovení právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa vykonáva E. I. S., S. S. U. D. X, XXX
XX I..“ Zákonná požiadavka týkajúca sa uvedenia názvu a adresy orgánu dohľadu je teda bezpochyby
splnená. Žalobca mal za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a navrhol, aby jej súd vyhovel.

21. K tomuto podaniu žalobca pripojil upomienku nazvanú Opakované upozornenie zo dňa 15.4.2019

a doručenku k tomuto listu, ako aj doručenku z 31.1.2020 ohľadne doručenia vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru, listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o preverovaní bonity klienta, čiže lustráciu
v Sociálnej poisťovni a materiál Credit report -analytic.

22. Žalovaný reagoval duplikou, v ktorej predovšetkým poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde

Martin prebieha súdne konanie, v ktorom na strane žalobcu vystupuje žalovaný a to v konaní o zdržanie
sa výkonu záložného práva proti žalobcovi Z. I. S., W..S.. a ďalšiemu žalovanému - Aukčný dom s.r.o..
Konanie je vedené pod sp. zn. 6Csp/65/2021, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/70/2021 sa
riešiaprávneotázkytýkajúcesazmluvyoúverenabývanie.Vtomtopodanížalovanývýslovnenenavrhol
prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 10Csp/70/2021 a ponechal na úvahu súdu, či niektoré z

prebiehajúcich súdnych konaní preruší v záujme hospodárnosti a právnej istoty. Uviedol, že podobný
návrh predniesol aj v konaní 6Csp/65/2021. K argumentácii žalobcu ohľadne skúmania bonity klienta
uviedol, že listinu označenú ako Credit report - analytic, nevyplýva, aká inštitúcia ju vystavila, ani kedy
mala byť vystavená a preto nemôže byť spôsobilá preukázať bonitu žalovaného bankou. Jeho údajnýpôvod v systéme SRBI a NRKI je nepreukázaný a jeho hodnovernosť je pochybná. Ak by aj pripustil
matematický záver, že príjem žalovaného je 950 € a výdavky 852,06 €, žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, na základe čoho dospel k záveru, že žalovanému môže byť poskytnutý úver vo výške

65.520 € s mesačnou splátkou 217,38 €. Poukázal, že nebol splnený limit podľa § 2 ods. 2 opatrenia NBS
č. 10/2016 zo dňa 13.12.2016 ohľadne metodiky výpočtu celkovej výšky príjmov. Žalobca nepreukázal,
že by zisťoval rodinný stav žalovaného a že by dôsledne zisťoval príjem a výdavky spotrebiteľa, čo
podľa názoru žalovaného bolo hrubým porušením povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať
úver s následkami uvedenými v § 15 Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Žalobca takto

nedodržal postup s odbornou starostlivosťou, čo má za následok jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského peru, ako aj nemožnosť jednorazového zosplatnenia spotrebiteľského úveru zo strany
veriteľa. K zosplatneniu úveru uviedol, že podľa žalobcu žalovaný mal byť v omeškaní viac ako tri
mesiace s úhradou splátky zročnej k 16.9.2019 a následne malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru dňa 27.1.2020. Žalobca ale nepredložil žiadnu listinu, ktorá by preukazovala, že upozornil
spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia pre neuhradenie splátky splatnej dňa 16.9.2019 v omeškaní v

zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Upozornenie spotrebiteľa, ale súčasne aj zosplatnenie úveru sú
dva právne úkony, ktoré musia sa dostať do poznávacej sféry spotrebiteľa. Preto listina z 15.4.2019
nazvaná Opakované upozornenie, na ktorú odkazuje žalobca, je vo vzťahu k úkonu zosplatnenia zo
dňa 27.1.2020 právne irelevantná. Žalobca takto nepreukázal doručenie upozornenia podľa § 53 ods.
9 Obč. zákonníka viažuce sa k samotnému zosplatneniu úveru. Podľa názoru žalovaného Zákon č.

90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie jasne odlišuje medzi § 13 ods. 4 písm. b) a ust. § 13 ods. 4
písm. c), ide teda o nesprávny výklad zo strany žalobcu, že ide o totožné náležitosti tak, ako sa to
žalobca snaží prezentovať. Naviac zákon jasne odlišuje medzi termínom konečnej splatnosti a dobou
trvania zmluvy o úvere. Opäť podľa názoru žalovaného nejde o totožné náležitosti tak, ako sa to
snaží prezentovať žalobca. Pokiaľ sa žalobca dovoláva platnosti iných dokumentov, v ktorých majú byť

uvádzané obligatórne náležitosti, je potrebné si zodpovedať, či inkorporačná doložka je spôsobilá byť
záväznou, teda je nevyhnuté vykonať tzv. test inkorporácie a postupovať aj v kontexte ust. § 37 Obč.
zákonníka. Na záväznosť iných dokumentov sa vyžaduje ich presná identifikácia v zmluve s odkazom
na dátum, od ktorého majú byť tieto dokumenty účinné. V predmetnej zmluve o úvere nie je presné
označenie obchodných podmienok, všeobecných podmienok, ani sadzobníka, či už v bode 1.1, alebo

bod 6.4 zmluvy o úvere a takto naformulovanú inkorporačnú klauzulu považuje žalovaný za neplatnú a
teda nezáväznú. Preto obligatórna náležitosť zmluvy spočívajúca v uvedené názvu a adresy príslušného
orgánu dohľadu nie je platne dojednaná. V tejto súvislosti poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15.

23. Pred prvým nariadeným pojednávaním vo veci samej žalobca ešte reagoval podaním z 19.10.2021,
v ktorom uviedol, že listina Credit report - analytic je výsledkom skúmania bonity žalovaného pred
poskytnutím úveru dopytom do úverového registra a výsledkom tohto dopytu bol výstup z úverového
registra vo forme listiny označenej ako Credit report - analytic, z ktorého vyplývali údaje o splácaní
záväzkov žalovaného z poskytnutých úverov a údaje o bonite a dôveryhodnosti žalovaného z hľadiska

splácania jeho záväzkov z poskytnutých úverov. V predmetnom výstupe sú zohľadnené údaje a
informácie vyplývajúce jednak zo spoločného registra bankových informácií a nebankového registra
klientských informácií (SRBI/NRKI). Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný mal jeden ukončený spotrebný
úver v nebankovej spoločnosti, ktorá je označená v listine pod č. F1 ako L02, ktorý splácal riadne a včas.
Žalovaný mal v inej banke, ktorá je označená v listine ako F1 pod č. F1 ako B03, iba jeden existujúci

kontrakt, kreditnú kartu s úverovým rámcom 300 €, ktorý však žalovaným čerpaný nebol v plnej výške.
Žalovaný totiž čerpal iba 12 € k augustu 2017 a nemal žiadnu splátku po dobe splatnosti. Žalovaný mal
v inej banke, ktorá je označená v listine pod č. F1 ako B04 v pozícii ručiteľa jeden ukončený kontrakt
- úver na stavebné sporenie, pričom tento bol splácaný taktiež riadne a včas. Žalovaný v žiadosti o
poskytnutie úveru na bývanie uviedol, že jeho najnižší čistý mesačný príjem je vo výške 950 € a je

zamestnaný v automobilovom priemysle od 2.5.2007. Deklarovaný príjem si banka overila dopytom do
Sociálnej poisťovne , z ktorého vyplynulo, že hrubý príjem žalovaného bol vo výške 1.968 € a teda čistá
mzda predstavovala sumu 950 €. Žalobca postupoval v súlade s opatrením NBS č. 10/2016, § 3 ods.
2 v spojení s ods. 4 a rovnako s vtedy aktuálnym opatrením NBS č. 10/2017, § 5 ods. 2 písm. g), v
ktorom je vyslovene upravený ako externý zdroj informácií o príjme spotrebiteľa, overení výšky príjmu

spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni. Keďže žalovaný nemal v danom čase u žalobcu zriadený účet, nebolo
možné brať do úvahy interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa. S poukazom na § 2 opatrenia NBS
č. 10/2016 a § 2 opatrenia NBS č. 10/2017 v danom prípade bol teda DSTI vypočítaný nasledovne (30
€ + 250 €) / (950 € - 260 € - 112,58 €) = 280 € / 577,42 € = 48,5% resp. 0,485 (v zmysle ods. 2 jezákonný limit 100% resp. 1) Vysvetlenie jednotlivých dosadených veličín: Ako bolo prezentované už vo
vyjadrení žalobcu zo dňa 19.8.2021, výdavok na peňažný záväzok vo výške 30 € predstavuje záväzok/
výdavok z kreditnej karty a výdavok na peňažný záväzok vo výške 250 € predstavuje novú stresovú

splátku úveru (navýšenú na sumu 250 €). Suma 950 € predstavuje čistý príjem a táto je znížená o
sumu 260 € (žalovaným uvádzané výdavky v žiadosti o poskytnutie úveru) a o sumu 112,58 € (suma
112,58 € predstavuje fiktívne výdavky, ktoré sú na úrovni 15% v kontexte Opatrenia NBS č. 10/2016 §
2 ods. 5 po zohľadnení § 9 ods. 2 resp. Opatrenia NBS č. 11/2017 § 2 odsek 5 po zohľadnení § 7 odsek
l a teda fiktívny výdavok bol vypočítaný nasledovne: /čistý príjem 950 € - životné minimum 199,48 € / *

0,15 = 112,58 €). Vzhľadom na uvedené je úplne zrejmé, že limit ukazovateľa schopnosti splácať úver
(DSTI) neprekročil hodnotu 1.

24. Žalobca uviedol, že výška poskytnutého úveru vychádzala z hodnoty limitu na ukazovateľ
zabezpečenia úveru na bývanie (loan - to - value, LTV). LTV v praxi vyjadruje pomer medzi
výškou žiadanej hypotéky a celkovou hodnotou zakladanej nehnuteľnosti. V zmysle opatrení NBS na

obmedzenie zadlženia bolo možné poskytovať úvery na bývanie v danom období do výšky 80 % z
hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zabezpečenia resp. LTV nemohla prekročiť 80% hodnotí
zálohu. Zároveň práve tento ukazovateľ znamenal pokles výšky schváleného úveru oproti pôvodne
žiadanej výške. Žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške 69.000 € na dobu splácania 30 rokov s
termínom splátky v 15. deň v mesiaci s úrokovou sadzbou fixnou na 3 roky, pričom banka mu schválila

iba sumu úveru 65.520 € ako 80% hodnoty jeho zálohu, čo bolo produktové maximum. Hodnota
nehnuteľnosti predstavujúcej záloh bola stanovená znaleckým posudkom číslo 1 / 2018 zo dňa 8.1. 2018
vypracovaným znalcom U. . A. L. na sumu 81.900 € a 80 % z hodnoty zálohu predstavovalo sumu
65.520 € (81.900 € * 0,8). Vzhľadom na schválenú výšku úveru po zohľadnení ostatných požadovaných
parametrov týkajúcich sa splácania vyšla žalovanému mesačná splátka vo výške 217,38 €. V zmysle

§ 15 ods. 2 zák. č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy, alebo registra na
účelyposudzovaniaschopnostispotrebiteľasplácaťúvernabývanie.Nazákladeuvedenýchskutočností
a predložených dôkazov je úplne zrejmé, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom vyžadované
podmienky a banka si splnila svoje zákonné povinnosti a bonitu žalovaného skúmala dostatočne a
konala s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1 zák. č. 90/2016 Z.z. a už v žiadnom prípade

sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinnosti, v dôsledku čoho by mal byt' úver sankcionovaný
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.

25. K doručovaniu upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru žalobca uviedol, že
uvedené opakované upozornenia zo dňa 15.4.2019, 19.9.2019, 17.10.2019 a zo dňa 19.12.2019, ktoré

pripojil ako prílohy svojho podania, boli žalovanému v súlade s bodom 19.8 všeobecných obchodných
podmienok žalobcu doručované obyčajnou poštou, pričom podľa tohto bodu sa písomnosť banky
adresovaná klientovi považuje za doručenú dňom jej prevzatia, alebo odmietnutia jej prevzatia, pokiaľ
sa doručuje osobne, alebo kuriérom, inak tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového
podniku. Tieto upozornenia sa preto považovali za doručené v súlade s úpravou vo všeobecných

obchodných podmienkach žalobcu tretím dňom po odoslaní, i keď sa žalovaný nedozvedel o odoslaní.
Žalobca ohľadne vyexpedovania predmetných opakovaní doručení zo dňa 19.9.2019, 17.10.2019
a zo dňa 19.12.2019 s poukazom na prehľad interného bankového systému žalobcu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že opakované upozornenia, v ktorých bol žalovaný upozornený na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru, boli žalovanému odosielané v týchto dňoch. Výpis z bankového

informačného systému preukazujúci odoslanie predmetných upozornení žalobca pripojil. Tiež pripojil
aj výpis z komunikácie so žalovaným, teda komunikáciu k problémovej pohľadávke, ktorý potvrdzuje
odosielanie upozornení na omeškanie žalovaného a kontaktovanie zo strany banky formou emailu,
SMS a telefonického kontaktovania za účelom snahy o obnovenie splácania dlhu pred predčasným
zosplatnením. Preto žalobca trvá na platnom zosplatnení úveru.

26. K náležitostiam zmluvy o úvere a k úprave zmluvného vzťahu formou všeobecných obchodných
podmienok a obchodných podmienok žalobcu žalobca uviedol, že text zmluvy priamo odkazuje
na všeobecné obchodné podmienky žalobcu a obchodné podmienky žalobcu, ktoré uvádza akoneoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný oboznámil a vyslovil súhlas svojím podpisom, pričom
poukázal žalobca aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, v
zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Tiež poukázal

na ust. § 273 Obch. zákonníka a vyhlásenie žalovaného v bode 6.1 zmluvy. Žalovaný preštudovanie
zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve, teda preukázateľne sa
oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Záväzok zo zmluvy prevzal
ako dospelá plne spôsobilá osoba na právne úkony a preto nie je dôvod spochybňovať, že k dohode
pristúpil so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Ak s podmienkam uvedenými vo všeobecných

obchodných podmienkach a obchodných podmienkach žalobcu nesúhlasil, nemusel zmluvu podpísať. V
súvislosti s touto argumentáciou žalobca potom v tomto podaní citoval z viacerých rozhodnutí krajských
súdov SR.

27. K tomuto podaniu žalobca ešte pripojil žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru na bývanie spísanú
so žalovaným zo dňa 3.1.2018, znalecký posudok k bytu v obytnom dome č. súp. 3988, zapísanom na

LV č. XXXX pre kat. úz. Y., obec Martin, ktorý vyžiadal na ocenenie bytu samotný žalovaný, podmienky
žalobcu zo dňa 19.9.2019, 17.10.2019, 19.12.2019, spomínaný výpis z elektronickej korešpondencie
so žalovaným.

28. Na pojednávaní dňa 12.1.2022, ktoré sú vykonal v neprítomnosti žalovanej strany (svoju

neprítomnosť riadne ospravedlnila, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala), súd vykonal
dokazovanie čítaním listín stranami sporu, predovšetkým žalobcom, pripojených do súdneho spisu.

29. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

30. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 15.1.2018 podpísali zmluvu o úvere na bývanie,
hypotéka č. 0000000000475418. Na základe tejto zmluvy uzavretej podľa § 13 Zákona o úveroch na
bývanie, Zákona o bankách, § 52 a nasl. Obč. zákonníka a § 497 a nasl. Obch. zákonníka, predmetom
zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru na bývanie žalovanému za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve, Obchodných podmienkach pre úvery občanom a Všeobecných obchodných podmienkach

žalobcu, ktoré tvorili jej neoddeliteľnú súčasť. Žalovanému bol poskytnutý úver s produktovým
označením „hypotéka“ vo výške 65.520 € na nadobudnutie nehnuteľnosti pri úrokovej sadzbe 1,2
% ročne pri dobe fixácie úrokovej sadzby 3 roky, s termínom konečnej splatnosti úveru 15.1.2048,
pričom úver mal byť čerpaný jednorazovo na list vlastníctva s plombou, pri anuitnej splátke 217,38 €,
splatnej vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pri počte splátok 360 s tým, že splátky boli splácané z

inkasného účtu tam uvedeného, pri odplate 1,2 % ročne, RPMN 1,22 % ročne, pri poplatku na výzvu na
splatenie úveru 30 € a celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť = 78.256,80 €. V úverovej zmluve
bola uvedená aj nehnuteľnosť, na ktorú sa poskytoval úver a v článku 2, spôsob zabezpečenia úveru
zriadením záložného práva na kupovaný byt. Z článku 4 bod 8 zmluva upravovala aj druhy poplatkov
s odkazom na sadzobník poplatkov banky - žalobcu - a v článku 6 bod 4 žalovaný vyhlásil, že bol

informovaný o postupoch poskytovania úverov na bývanie, postupoch správy úveru na bývanie, na účely
kontroly schopnosti klienta splácať úver na bývanie a o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad
nad bankou a ô pôsobnosti spotrebiteľských združení, že bol informovaný o úrokovej sadzbe, poplatkoch
a nákladoch súvisiacich s úverom podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách, tiež, že prevzal a oboznámil sa
pred uzatvorením tejto zmluvy s jej súčasťami a súhlasí s nimi a to s obchodnými podmienkami banky,

všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, aj, že pred uzatvorením zmluvy bol
informovaný, že má k dispozícii 14 kalendárnych dní od schválenia žiadosti o poskytnutie úveru na
bývanie bankou na premyslenie si ponuky banky a podpisom zmluvy prehlásil, že využil poskytnutú
lehotu na premyslenie a ponuku banky prijíma. Podľa článku 7 bod 1 zmluva sa stala platnou a účinnou
dňom jej podpisu zmluvnými stranami a bola uzatvorená na dobu určitú do splnenia všetkých záväzkov

klienta, čiže žalovaného, z nej vyplývajúcich.

31. Pred uzavretím tejto zmluvy dňa 3.1.2018 bola so žalovaným spísaná žiadosť o poskytnutie úveru
na bývanie (č.l. 118 - 120), ktorá žiadosť obsahovala aj základné údaje o žalovanom, pokiaľ ide o jeho
osobný stav, počet vyživovacích povinností, ich bývania, najnižší čistý príjem zamestnávateľa, výdavky

žalovaného, pokiaľ ide o splátky úverov a údaje o domácich výdavkoch, ktoré potom žalobca zohľadnil
pri posudzovaní bonity žalovaného pre poskytnutie úveru. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ
žalobca vo svojom podaní z 19.10.2021 poukázal na metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať
úver a výdavky, ktoré boli deklarované, tak vychádzala z výdavkov, ktoré samotný žalovaný uviedolv žiadosti o poskytnutie úveru. Žalobca predložil dostatok dôkazov preukazujúcich, akým spôsobom
skúmal bonitu žalovaného, lustráciou v Sociálnej poisťovni a tiež v registri bankových informácií a v
nebankovom registri klientských informácií. Podľa presvedčenia súdu žalobca preukázal, že postupoval

pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver na bývanie v súlade s povinnosťami uloženými v
§ 8 Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a
podľa metodiky na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie v opatrení E.
I. S. č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017.

32. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie v stave účinnom k 15.1.2018 veriteľ je povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením
zmluvy o úvere na bývanie, alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného
navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie.

33. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie v stave účinnom k 15.1.2018 pri posúdení schopnosti

spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť
schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie.
Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na
ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky

spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať
vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.

34. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie v stave účinnom k 15.1.2018 veriteľ je povinný pri
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať

limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

35. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o úveroch na bývanie v stave účinnom k 15.1.2018 na výpočet limitu pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky:
a) príjem spotrebiteľa,

b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných
životných potrieb spotrebiteľa,
c) výška splátky poskytovaného úveru na bývanie,
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

36.Podľa§8ods.5Zákonaoúverochnabývanievstaveúčinnomk15.1.2018veriteľjepovinnýlimitpre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť tak, aby položky na výpočet limitu pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie podľa odseku 4 písm. b) až d) neprevyšovali
položku podľa odseku 4 písm. a).

37. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2,
b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab),
c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

38. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom
porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy, alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver
na bývanie.

39. Teda postup banky pred uzavretím úverovej zmluvy so žalovaným nebol dôvodom pre stratu práva
banky požadovať predčasné splatenie úveru a už vôbec nie dôvodom pre konštatovanie, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa presvedčenia súdu banka zhromaždila dostatočné a zákonuzodpovedajúce informácie tak, aby posúdila schopnosť žalovaného splácať úver na bývanie s odbornou
starostlivosťou.

40. Súd preto v postupe banky, pokiaľ ide o skúmanie bonity klienta, teda žalovaného pred uzavretím
úverovej zmluvy, nezistil dôvod pre sankciu uvedenú v ust. § 15 ods. 1 a 2 Zákona č. 90/2016 Z.z. v
znení účinnom k 15.1.2018.

41. Pokiaľ ide o samotné nedostatky, ktoré sa v úverovej zmluve mali nachádzať podľa tvrdenia

žalovaného a totiž absenciu náležitostí uvedených v ust. § 13 ods. 1 písm. c), e), ab) Zákona č. 90/2016
Z.z., súd vykonaným dokazovaním k týmto námietkam zistil:

42. V zmysle článku 6 bod 4 úverovej zmluvy žalovaný vyhlásil, že bol informovaný o postupoch
poskytovania úverov na bývanie, postupoch správy úveru na bývanie na účely kontroly schopnosti
klienta splácať úver na bývanie a o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad nad bankou a o

pôsobnostispotrebiteľskýchzdružení.Súčasnetiežvyhlásil,žeprevzalaoboznámilsapreduzatvorením
tejto zmluvy s jej súčasťami a súhlasí s nimi, pričom vyznačil, že prevzal obchodné podmienky,
všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov banky. Teda, že prevzal Obchodné podmienky
pre úvery občanov a Všeobecné obchodné podmienky. Z citovaného ustanovenia zmluvy takto pre súd
jednoznačne vyplýva, že žalovaný prejavil vôľu akceptovať obchodné podmienky banky a všeobecné

obchodné podmienky banky ako aj sadzobník poplatkov, ktoré boli súčasťou zmluvy a bol s nimi pred
uzavretím zmluvy oboznámený. Akékoľvek iné tvrdenie žalovaného podľa presvedčenia súdu je len
účelovou obranou, pričom žalovaný tieto tvrdenia nepodporil žiadnym dôkazom. Je teda zrejmé, že
Obchodné podmienky pre úvery občanom - Z. I. S., W..S.., účinné od 1.1.2018 a Všeobecné obchodné
podmienky - Z. I. S., W..S.., rovnako ako Sadzobník poplatkov banky, boli súčasťou zmluvy a zmluvných

dojednaní a je v súlade s obchodnou praxou, aj legislatívou, na ktorú poukázal žalobca, že vzhľadom
na v zmluve prejavený prejav vôle žalovaného, ktorý ich akceptoval, bolo možné nimi upraviť (a oni
aj upravovali) ďalšie náležitosti zmluvy o úvere na bývanie, ktoré neboli upravené expressis verbis v
základnom tlačive zmluvy.

43. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že úverová zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú v § 13 ods.
1 písm. ab) Zákona č. 90/2016 Z.z., teda názov a adresu príslušného orgánu dohľadu, súd poukazuje
na skutočnosť, že článok 13 týchto Všeobecných obchodných podmienok Z. I., W..S.., účinných od
13.1.2018 sa týka problematiky ochrany spotrebiteľa. Z ustanovenia článku 13 bod 1 vyplýva právo
klienta spotrebiteľa, ktorým je v tomto prípade aj žalovaný, na podávanie sťažnosti na reklamácie a

článok 13 bod 4 VOP pomenúva kontrolné orgány tým, že kontroluje dodržiavanie ustanovení právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, vykonáva E. I. S., S. S. U. D. X, XXX XX, I..

44. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluva neobsahovala adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, súd dáva za pravdu žalobcovi v tom smere, že

tak samotná základná zmluva podpísaná 15.1.2018 obsahovala presné označenie obchodného
mena veriteľa, čiže žalobcu, naviac takúto informáciu žalobcovi poskytovali aj Všeobecné obchodné
podmienky Z. I. S., W..S.., ktoré v článku 25 bod 1 poskytovali podrobné označenie banky vrátane
údajov o jej zápise v obchodnom registri a vrátane údajov a bankovom povolení, ktoré jej bolo vydané
E. I. S.. Článok 24 bod 1 VOP udával, že banka na svojom webovom sídle, ako aj v obchodných

miestach (podľa úvodných ustanovení VOP v bode 1 - definície, obchodným miestom sú myslené
priestory pobočiek banky, v ktorých banka vykonáva bankové činnosti a poskytuje platobné služby, ako
aj administratívne priestory centrály banky), zverejňuje reklamačný poriadok, ktorým sa riadia všetky
právne vzťahy v súvislosti s podávaním a riešením prípadných sťažností a reklamácie klienta na kvalitu
služieb poskytovaných bankou, najmä spôsoby predkladania náležitostí, reklamácie, alebo sťažnosti,

lehoty na ich vybavenie a spôsob vybavenia.

45. Podľa presvedčenia súdu zmluva tým urobila zadosť aj ustanoveniu § 13 ods. 4 písm. c) Zákona
č. 90/2016 Z.z., nakoľko podľa presvedčenia súdu zrozumiteľným spôsobom, odkazovala klienta na
použitie reklamačného poriadku, zverejňovaného v jednotlivých pobočkách, zrozumiteľným spôsobom

udávala všetky zásadné údaje o banke ako veriteľovi a preto skutočnosť, že expressis verbis v základnej
zmluve neudávala adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, súd nepovažoval
za taký nedostatok, ktorým pri zachovaní spravodlivého pomeru medzi účastníkmi zmluvy a stranami
sporu a rovnováhe ich postavení aj s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa, bolo nutné, nedostatok tohtonevýslovného uvedenia skutočnosti podľa ust. § 13 ods. 4 písm. c) citovaného zákona, sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru a to najmä za situácie, keď samotný klient,
čiže žalovaný, vyznačil v zmluve, že mu bola poskytnutá lehota na odmietnutie ponuky banky a že túto

lehotu 14 dní aj využil. Žalovaný teda vzhľadom na skutočnosť, že zmluva obsahovala presné označenie
veriteľa duplicitne a toto bolo duplicitne označené aj vo všeobecných obchodných podmienkach spolu
s možnosťou využitia reklamačného poriadku umiestneného na jednotlivých pobočkách banky mohol a
musel vedieť, akým spôsobom môže prípadné nedostatky banky v spolupráci reklamovať a kde.

46. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a v podrobnostiach na ňu odkazuje aj ohľadne vyvrátenia
námietky žalovaného, že zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú v § 13 ods. 1 písm. e), teda dobu
trvania zmluvy o úvere na bývanie. Je totiž zrejmé z ustanovenia článku 7 bod 1 samotnej zmluvy
že zmluva je platná a účinná dňom podpisu zmluvnými stranami a je uzatvorená na dobu určitú do
splnenia všetkých záväzkov klienta z nej vyplývajúcich. Pri riadnom plnení záväzkov zo strany klienta
je možné konštatovať, že by zmluva mala zaniknúť dňom 15.1.2048, čo je termín konečnej splatnosti

poslednej 360. splátky dlhu. Logicky potom v prípade riadneho neplnenia záväzkov a prípadného vzniku
omeškania dlžníka by zmluva medzi stranami sporu trvala až do doby, kedy by sa záväzky žalovaného
zo zmluvy vyplývajúce z dlhu na istine, zmluvných úrokoch, poplatkoch, prípadne sankciách, uhradili.
Preto sa súd s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil.

47. Úverovú zmluvu súd považoval za platne dohodnutú a korektnú.

48. V čom ale bolo dať nutné za pravdu žalovanej strane, je skutočnosť, že žalobca platne nevykonal
jednostranný úkon, predpokladaný v ust. § 565 Obč. zákonníka a inak ustanovení článku 2.10.1
Obchodných podmienok pre úvery občanom - Z. I. S., W..S.., teda platným spôsobom nevyhlásil

predčasnú splatnosť úveru.

49. Takáto možnosť pre veriteľa, ako bolo konštatované, bola dohodnutá v zmluve a to vo vyššie
uvádzanom článku 2.10.1 Obchodných podmienok pre úvery občanom s tým, že právo banky vyzvať
klienta na predčasné splatenie úveru za predpokladu, že nastane akákoľvek zmena okolností, bola

dohodnutá akceptáciou týchto obchodných podmienok banky žalovaným, čo urobil vyhlásením v
základnej časti zmluvy. Takouto skutočnosťou, ktorá zakladá zmenu okolností podľa bodu 2.9 písm. a)
obchodných podmienok pre úvery občanom - Z. I. S., W..S.., je aj skutočnosť, že žalovaný, nezaplatí
ktorúkoľvek čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do troch mesiacov po lehote jej splatnosti.

50.Keďžešloalesvojoupodstatouozmluvuspotrebiteľskú,nebolopostačujúce,žebolatakátomožnosť
veriteľa dohodnutá v zmluve v súlade s ust. § 565 Obč. zákonníka, ale bolo nutné dodržať pri vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru aj ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.

51. Podľa § 565 Obč. zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

52. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

53. Z prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia (č.l. 45) je zrejmé, že žalovaný poslednú splátku
úveru zaplatil 17.10.2019 vo výške 300 €. Ale už od septembra roku 2018 úver nesplácal pravidelne, v

dôsledkučohomubankavroku2019zasielalaniekoľkoupomienokatoupomienkuz19.9.2019nazvanú
Opakované upozornenie, kde banka vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 847,20 € najneskôr
do 24.9.2019 s upozornením, že v prípade nezaplatenia tohto dlhu banka využije svoje právo podľa §
565 Obč. zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. S obdobným obsahom bolo zaslané
ďalšie opakované upozornenie v liste zo dňa 17.10.2019, kde banka s podobným poučením, vyzývala

na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 831,49 € najneskôr do 22.10.2019 a nakoniec to bolo opakované
upozornenie zo dňa 19.12.2019, k ktorom banka vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 985,75 €
najneskôr do 24.12.2019 s upozornením na možnosť zosplatnenia dlhu. Nakoniec dňa 27.1.2020 banka
zaslala žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru najneskôr do 18.2.2020. Výzva na predčasnésplatenie dlhu bola podľa doručenky, ktorú banka pripojila, doručená žalovanému dňa 31.1.2020.
Banka súčasne do spisu pripojila aj upozornenie zo dňa 15.4.2019, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
23.4.2019 (č.l. 72 - 73). V súvislosti s týmto upozornením zo dňa 15.4.2019 banka argumentovala proti

konštatovaniu žalovaného, že pred zosplatnením úveru v januári 2020 mu nebolo bankou notifikované
upozornenie, ktoré predpokladá ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.

54. Ku dňu 15.4.2019 žalovaný dlhoval banke 168,47 € a banka žiadala túto sumu s upozornením
na možnosť zosplatnenia dlhu zaplatiť do 20.4.2019 s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy k

tomuto dňu banka úver zosplatní. Je ale zrejmé, že v roku 2019 banka úver nezosplatnila napriek
tomu, že žalovanému dlh narastal. U upomienok, ktoré banka potom zasielala v septembri, októbri a v
decembri 2019, už banka nedokázala produkovať dôkaz, že tieto upomienky s upozornením na možnosť
zosplatenia úveru, sa dostali do poznávacej sféry žalovaného a samotný žalovaný skutočnosť, že mu
boli tieto upomienky, alebo opakované upozornenia doručené, namietal.

55. Žalobca takto nedokázal súdu preukázať, že by v primeranej časovej súvislosti so zaslaním listu zo
dňa 27.1.2020, ktorý podľa podpísanej doručenky bol žalovaným prevzatý 31.1.2020, bola žalovanému
notifikovala upozornenie v súvislosti s jeho narastajúcim dlhom na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti celého zvyšku úveru. Notifikačnú povinnosť, ktorá vyplýva z vyššie citovaného ust. § 53
ods. 9 Obč. zákonníka totiž nemožno považovať za splnenú zaslaním upomienky v predstihu takmer 9

mesiacov pred zosplatnením dlhu. Je totiž zrejmé, že notifikácia sa týka splátok, pre ktoré v najbližších
mesiacoch, resp. v období minimálne 15 dní a viac po doručení notifikácie z apríla 2019, k zosplatneniu
dlhu nedošlo. Keďže žalovaný po apríli 2020 ešte vykonával úhrady, ktoré sa započítavali na najskôr
zročné splátky úveru, je zrejmé, že pre dlh, ktorý existoval v apríli 2019, k zosplatneniu úveru dôjsť
nemohlo, pretože žalovaný potom urobil síce nepravidelné, ale ďalšie splátky úveru, ktorými tento dlh

vyrovnal. Táto skutočnosť, je potom zrejmá aj z materiálu, ktorý žalobca sám pripojil do súdneho spisu
a totiž, ktorý je nazvaný Stav omeškaných splátok na úvere (č.l. 46), z ktorého materiálu je zrejmé, že
žalovaný dlhuje časť splátky zročnej k 16.9.2019 vo výške 192,26 € a potom splátky zročné v októbri,
novembri, decembri 2019 a januári 2020 v celej výške.

56. Je teda zrejmé, že ak sa žalovaný dostal do úhrady s týmito splátkami, mali mu byť upozornenia
na možnosť zosplatnenia dlhu podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka doručované v poslednom štvrťroku
2019, najneskôr 15 dní pred doručením listu z 27.1.2020.Takýto postup, ktorý by bol súladný s obsahom
a účelom ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, žalobca nepreukázal. Obsahu a účelu ustanovenia § 53
ods. 9 Obč. zákonníka totiž nezodpovedá taký postup veriteľa, ktorým sa veriteľ odvoláva na doručenie

upozornenia na dlh, ktorý je v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dávno zaplatený a ktoré
upozornenie sa vzťahovalo k tomuto už zaplatenému dlhu. Notifikácia podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka
podľa presvedčenia súdu musí mať časovú súvislosť s následným úkonom veriteľa a totiž vyhlásením
okamžitej splatnosti úveru s tým, že z vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru musí byť zrejmé, pre
omeškanie s ktorou splátkou úveru veriteľ pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a to z

jednouchého dôvodu - aby bolo možné zistiť, či veriteľ postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 a ust. §
565 Obč. zákonníka. Naviac veriteľ musí preukázať, že upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu,
alebo vyhlásenia okamžitej splatnosti, že upozornenie na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti
úveru, doručil do poznávacej sféry dlžníka, teda žalovaného. Takáto povinnosť pre veriteľa vyplýva
predovšetkým z ust. § 45 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej

osobe od okamihu, keď jej dôjde.

57. Skutočnosť, že žalobca platným spôsobom nevyhlásil okamžitú splatnosť úveru, znamená, že
jednostranným právnym úkonom veriteľa nedošlo k modifikácii zročnosti poskytnutého úveru a že
žalovaný naďalej musí úver splácať spôsobom, ktorý bol dohodnutý v zmluve z 15.1.2018, čiže

dohodnutými splátkami. Za takýchto okolností preto súd žalobcovi nemohol prisúdiť viac, než je suma
omeškaných splátok (súčasťou ktorých boli aj zmluvné úroky) ku dňu rozhodnutia súdu. S prihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania, ale aj na povinnosť súdu postupovať v zmysle ust. § 54a Obč.
zákonníka, vzhľadom na ust. § 100, § 101, § 103 Obč. zákonníka súd nemohol priznať splátky
zročné pred 3.3.2018 (teda viac ako tri roky pred podaním žaloby). V prípade splátok, ktoré súd priznal

a ktoré boli omeškané, však o premlčaný nárok nešlo.

58. Súd potom zistil, že žalovaný do 27.1.2020 žalobcovi dlhoval štyri splátky po 217,34 € a jednu
splátku po 192,26 €, teda celkovo do 27.1.2020 dlhoval na omeškaných splátkach úveru sumu 1.061,62€. Následne tento dlh narastal vždy od 16. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca, pretože bolo
zrejmé(atátoskutočnosťostalamedzistranaminesporná),žežalovanýponeplatnomzosplatneníúveru
žalobcom už na úhradu úveru nezaplatil žiadnu splátku, teda každý mesiac dlh žalobcu ku dňu 27.1.2020

vo výške 1.061,62 € na omeškaných splátkach narastal o sumu zročnej splátky, teda vždy o sumu
217,34 €. Táto skutočnosť je potom vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku o prisúdených úrokoch z
omeškania. Ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu žalovaný potom dlhoval splátky zročné od 15.10.2019 do
15.1.2022, čo bolo spolu 28 splátok po 217,34 € a časť splátky zročnej k 16.9.2019 vo výške 192,26 €.
Suma omeškaných splátok ku dňu rozhodnutia súdu potom predstavuje 6.277,78 €. Preto len túto sumu

mohol súd žalobcovi priznať titulom súčinu zročných omeškaných splátok ku dňu rozhodnutia súdu,
spolu s úrokom z omeškania tak, ako žalobca žiadal, teda zo sumy, ktorá bola zročná k 27.1.2020 od
28.1.2020 a potom vždy zo sumy, ktorá narastala o zročnú splátku v tom ktorom kalendárnom mesiaci.

59. Popritom súd nemal dôvod nepriznať zmluvné úroky, na ktorých dlh podľa prepočtu zmluvných
úrokov k 27.1.2020 predstavoval sumu 320,03 € a vyčíslené úroky z omeškania z nepravidelne

splácaných splátok do 27.1.2020 v sume 26,38 €.

60. Len tieto sumy mohol súd žalobcovi priznať ako dôvodne uplatnené a vo zvyšku súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

61. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úroku a zmluvného úroku nachádza právnu oporu nielen v
ustanoveniach zmluvy o úvere, ale aj v ustanovení § 497 a nasl. Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991
Zb.), ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu akejkoľvek úverovej zmluvy.

62. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

63. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

64. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov
sa týka ročného obdobia.

65. Nárok žalobcu na úroky z omeškania z nezaplatených zmluvne dohodnutých splátok úveru cez
ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zákonníka nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Obč.

zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obč. zákonníka.

66. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

67. Podľa § 3 vyššie citovaného Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o
5 %-uálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania
pomerne rozdelil v závislosti od úspechu a neúspechu strán v spore. Je zrejmé vzhľadom k celkovej
žalovanej sume, že úspešnejšou stranou tohto sporu bol žalovaný, ktorého úspech v spore predstavuje

90 % a neúspech 10 % . Preto súd žalovanému prisúdil náhradu trov konania v rozsahu 80 %, čo
predstavuje rozdiel medzi procesným úspechom a neúspechom žalovaného v spore.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.