Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820205439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820205439.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov senátu
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: L., zastúpeného: E., proti žalovanej: Y.,
o neúčinnosť právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. januára 2021, č.k. 4C/35/2020-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

„Žalovanej u k l a d á n e n a k l a d a ťs nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX pre k.ú. H.,
obec H., okres T., vedeným Okresným úradom T., katastrálnym odborom, a to parcelami registra „C“ č.
XXXX/X - záhrada o výmere 519 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 321 m2, č.
XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 79 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 33 m2 a rodinným domom č. súp. XXX postaveným na parcele registra „C“ č. XXXX/X , rodinným

domom č. súp. XXX postaveným parcele registra „C“ č. XXXX/XX v rozsahu, že tieto jej z a k a z u j
e scudziť, najmä predať a darovať, alebo zaťažiť inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonu.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný v prebiehajúcom konaní vo veci samej, predmetom ktorej

je neúčinnosť právneho úkonu (darovacej zmluvy).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej podanou proti
žalovanej domáha určenia, že Darovacia zmluva zo dňa 26.5.2020 uzatvorená medzi C. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX a žalovanou o prevode nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX pre k.ú. H., obec H., okres T., vedeným Okresným úradom T., katastrálnym odborom, ktorých

vklad bol na základe tejto zmluvy povolený rozhodnutím Okresného úradu T. pod V-XXXX/XXXX -
v.z. XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súčasne sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich
k scudzeniu, najmä k predaju, darovaniu, k zaťaženiu záložným právom alebo akémukoľvek inému
prevodu nehnuteľností na LV č. č. XXX pre k.ú. H., obec H., okres T., vedeným Okresným úradom
T., katastrálnym odborom - Parcely reg. „C“: parcela č. XXXX/X - záhrada vo výmere 519 m2,

parcela č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 321 m2, parcela
č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 79 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 33 m2 a rodinným domom so súpisom č. XXX, stojacim na parcele
reg. „C“ č. XXXX/XX a na na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzoval od skutočnosti, že
nehnuteľnosti boli darovacou zmluvou prevedené do vlastníctva žalovanej zo strany pôvodnej vlastníčky

týchto nehnuteľností C. Q., voči ktorej je žalobca v postavení oprávneného v exekučnom konaní pre
vymoženie jeho pohľadávky voči nej, ktorou darovacou zmluvou sa dlžníčka zbavila jediného svojhomajetku, z ktorého je možné dlh voči žalobcovi uhradiť, o to viac, že k prevodu došlo bezprostredne
potom, ako dlh uznala do notárskej zápisnice, ktorý je aj exekučným titulom v zmienenom exekučnom
konaní a keďže žalovaná je dcérou dlžníčky, má dôvodné obavy z následného konania žalovanej,

smerujúceho k znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky, ku ktorému úmyslu, podľa jeho názoru, aj
darovacia zmluva smerovala.

3. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1,
2, § 329 ods. 1 veta prvá CSP po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru o nedôvodnosti

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie dôvodov, pre ktoré by malo byť toto
neodkladné opatrenie vydané, v konkrétnosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuviedol žiadnu
okolnosť, pre ktorú by bolo potrebné neodkladne pomery strán upraviť, neosvedčil žiadne správanie
žalovanej indikujúce v prospech jej úmyslu s nehnuteľnosťami ďalej nakladať spôsobom, ktorý by
žalobcovi sťažil, resp. zmaril uplatňovanie jeho nároku, pričom posudzovanie neúčinnosti samotnej
darovacej zmluvy bude až predmetom posudzovania vo veci samej.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý uplatnil, bude v plnom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody
na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové závery a nesprávne

právne posúdenie veci) namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že z jeho strany nebola
osvedčená potreba využitia tohto procesného inštitútu. Už zo samotného obsahu odporovacej žaloby
je nielen tvrdené, ale aj pripojenými listinami preukázané, že existuje reálna a naliehavá obava, že
prebiehajúca exekúcia bude ohrozená. Darovaciu zmluvu na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa
domáha zákazu ich nakladania, považuje za fingovaný právny úkon uzatvorený medzi jeho dlžníkom a

jehodcérouscieľomvyhnúťsaplneniupovinnostidlžníka,naviac,predtýmtoúkonombolanehnuteľnosť
ešte zaťažená záložným právom, ktoré úkony sa naďalej môžu reťaziť, čím sa zmarí reálne aj cieľ,
ku ktorému exekučné konanie, ale tiež konanie vo veci samej smeruje. Poukazuje na to, že dlžníčka
sa naďalej v prevedenej nehnuteľnosti zdržiava, má tam trvalý pobyt, a to viac ako 7 mesiacov po
jej prevode. Má za to, že v dôsledku tohto konania je tu reálna hrozba ďalších právnych úkonov,

smerujúcich k uspokojeniu jeho pohľadávky v exekučnom konaní v podobe reťazenia vecných práv.
Dlžníčka nevlastní žiaden iný majetok a práve s predpokladaným úmyslom dlžníčky zmariť exekúciu
prevodom jediného jej majetku na blízku osobu, teda dcéru, je reálna hrozba toho, že sa v tomto bude
pokračovať. Podľa jeho názoru ide o učebnicový prípad odporovacej žaloby a je reálny predpoklad, že
žalovaná bude naďalej konať v prospech dlžníčky a sťažovať exekučné konanie aj postavenie žalobcu, v

konkrétnosti akákoľvek ďalšia dispozícia žalovanej s dotknutými nehnuteľnosťami konanie vo veci samej
a jeho efektivitu pre žalobcu, ako aj samotnú exekúciu reálne ohrozuje. Využitím požadovaného inštitútu
dôjde k naplneniu jeho zmyslu a účelu prostredníctvom princípu efektívnosti a princípu proporcionality.
Navrhovaným neodkladným opatrením tiež nebude vytvorený nenávratný stav.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a zavádzajúce. Žalobca sa
snaží presvedčiť súd o jej zlom úmysle, čo sa však nezakladá na pravde. Pokiaľ ide o dlh, na ktorý
odkazuje žalobca, o tomto ona nemá celkové informácie a ani predtým nemala. Aktuálne, keď sa
na to dotazovala, má len takú vedomosť, že drvivá časť dlhu je zaplatená. Podnikanie sa dostalo do

prechodných problémov, neboli uhradené vlastné pohľadávky, nebolo možné v lehote splatnosti zaplatiť
všetky záväzky. Keďže žalobca nechcel čakať, okamžite potom, ako mu to bolo umožnené, podal návrh
naexekúciu,vrámciktorejužbolasplatenáajďalšiačasťdlhu,čovšakužžalobcaneuvádza.Čakásana
zaplatenie vlastných pohľadávok, aby mohol byť záväzok voči žalobcovi plne uhradený. Nie je to však jej
dlh, preto ani nie sú tieto otázky správne smerované na ňu. Darovacia zmluva nebola urobená v úmysle

ukrátiť žalobcu. Podľa jej názoru, pokiaľ už bolo v exekúcii niečo vymožené, nemôže byť ohrozená.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, odôvodnené a zákonné. Žalobca tvrdí,
že je ohrozený exekúciou, resp. nevymožením svojej pohľadávky v rámci nej, nepriznáva ale, že už mal
dostať ďalšie peniaze. Žiada preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ponechať zamietnutý
a priznať jej trovy konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté
rozhodnutievydanépodľa§359CSP,protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný(§357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. § 388 CSP zmeniť, nakoľko
neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).

8. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel dôvodiac,
že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, v konkrétnosti že žalobca podľa jeho
názoru dostatočným spôsobom neosvedčili naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami, ktorá by
odôvodňovala využitie ním požadovaného inštitútu. Žalobca odvolaním namieta správnosť tohto záveru.

9. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahu podaného
odvolania, námietky žalobcu vyhodnotil ako opodstatnené, indikujúce k odlišnému, v prospech žalobcu
vyznievajúceho rozhodnutiu.

10. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná je

vedená ako vlastník nehnuteľností (parciel a rodinného domu identifikovaných vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia), zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. H., pričom vlastníctvo k nim nadobudla na
základe darovacej zmluvy zo dňa 26.05.2020 (odvkladovanej pod V-XXXX/XXXX), ktorú uzatvorila so
svojou matkou C. Q. ako darkyňou (ktoré skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu samotná žalovaná ani
nespochybňuje). V konaní tiež nie je sporné, že darkyňa C. Q. je dlžníčkou žalobcu, ktorý proti nej

v postavení oprávneného vedie exekučné konanie na Exekútorskom úrade R.. K. V. T., so sídlom
exekútorského úradu F. X (pod sp. zn. XXXEX XXX/XX) pre vymoženie jeho pohľadávky, ktorej uznanie
je obsahom notárskej zápisnici zo dňa 04.05.2020 pod NZ XXXXX/XXXX, na základe ktorej ako
exekučného titulu, je tiež vedená identifikovaná exekúcia proti dlžníčke C. Q.. Žalobca sa vo veci samej
domáha prostredníctvom odporovacej žaloby neúčinnosti dotknutej darovacej zmluvy, uzatvorenej

medzi žalovanou ako obdarovanou a jej matkou C. Q. ako darkyňou, ktorá je zároveň dlžníčkou žalobcu
(§ 42a a nasl. Obč. zákonníka). Z LV č. XXX tiež vyplýva, ako to tvrdí tiež samotný žalobca, že
dotknuté nehnuteľnosti sú zaťažené záložným (na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
25.05.2020), v prospech L.., ktorému právnemu úkonu rovnako má v úmysle žalobca prostredníctvom
ďalšej žaloby odporovať.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami, alebo právami.

15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania ( § 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).17. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa § 331 ods. 2 CSP znesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

19. Podľa § 331 ods. 3 CSP k je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na
zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému

orgánu, ktorý osobitný register vedie.

20. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

21. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych
vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv,
resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje,
aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal

ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti
musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie
zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi
okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov

medzi stranami, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa,
ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného
(neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

24. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcu ako navrhovateľa

neodkladného opatrenia vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej mu ujmy v podobe sťaženia, ak
nie znemožnenia vymoženia jeho pohľadávky v exekučnom konaní potom, ako jeho dlžníčka previedla
na žalovanú, ktorá je dlžníčke osoba blízka (jej dcéra) jediný majetok ktorého bola dlžníčka vlastníkom a
z výťažku ktorého mohla byť jeho pohľadávka uspokojená v exekučnom konaní, naviac bezprostredne
potom, ako došlo k spísaniu notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom vo vykonávacom

konaní. Poukazom tiež na zriadené záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech ďalšieho
tretieho subjektu (L.) po spísaní notárskej zápisnice má reálnu obavu z možného ďalšieho reťazenia
scudzovacích, či iných právnych úkonov, ktoré by vo výsledku spôsobili sťaženie tiež postupu v tomto
konaní vo veci samej o odporovateľnosť dotknutej darovacej zmluvy.

25. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že vzhľadom k osvedčeným individuálnym okolnostiam posudzovanej veci, sú splnené zákonné
predpoklady na využitie požadovaného procesného inštitútu za účelom poskytnutia ochrany ohrozených
práv žalobcu.

26. Z povahy neodkladných opatrení a k nim sa vzťahujúcej právnej úpravy je zrejmé, že zákonom
stanovenou podmienkou pre využitie tohto procesného inštitútu je naliehavosť potreby bezodkladne
upraviť pomery strán do času, než tieto budú vyriešené konečným rozhodnutím, ktorá potreba
samozrejme je daná naliehavosťou situácie, v ktorej sa javí z hľadiska ochrany práv navrhovateľa
neodkladného opatrenia neúnosným, vzhľadom na potrebu riadneho dokazovania vo veci samej,

vyčkávať až na konečné rozhodnutie, ktoré v konečnom dôsledku by pri nereflektovaní na existujúce
ohrozenieprávanavrhovateľamohloviesťlenkformálnemu,dopraktickéhoživotasanepremietajúcemu
rozhodnutiu, teda k ujme, ktorú by nebolo možné už v tom čase skonvalidovať.27. Nemožno pochybovať o tom, že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je viazaný
návrhom a jeho povinnosťou je starostlivo zvážiť rozsah navrhovaných obmedzení, ktoré môže uložiť
vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušoval hospodárske funkcie strany, voči ktorej takéto

neodkladné opatrenie smeruje, keďže jeho nariadenie je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho
práva, ako je tomu tiež v posudzovanej veci, a teda jeho opodstatnenosť je potrebné posudzovať v kolízii
s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, vychádzajúc z ktorého je možné vlastnícke právo obmedziť vlastníkovi
iba v nevyhnutnej miere. Výsledkom tohto posúdenia musí byť také rozhodnutie, v zmysle ktorého
uložením navrhovaných obmedzení dochádza k zásahu uvedených základných práv len v nevyhnutnej

miere, sledujúc prostredníctvom nich legitímny cieľ. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je jedným
zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka (§ 123 OZ), ktorého obsahom je disponovanie vecami
alebo právami prostredníctvom právnych úkonov (najmä kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná
zmluva, záložná zmluva, zmluva o zriadení vecného bremena). Oprávnenie nakladať s vecami alebo
právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním a
spotrebou.

28. Prioritne sa odvolací súd s poukazom na vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k
zabezpečovaciemu opatreniu vyjadreným v ust. § 324 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého možno
neodkladné opatrenie nariadiť len za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, zaoberal tým, či regulovanie vzťahov účastníkov nemožno dosiahnuť

primárne prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorú skutočnosť skúma súd vždy z
úradnej moci. V konkrétnosti posudzovanej veci však podmienky pre využitie inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia naplnené nie sú. Jednak návrh žalobcu k jeho využitiu nesmeruje, a jednak predmetom
konania nie je získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a špecifikovaný majetok, na ktorom by v
prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia malo byť zriadené záložné právo, nie je aktuálne vo

vlastníctve dlžníka žalobcu, ale vlastníctve žalovanej ako tretej osoby, čím je na podmienky tejto veci,
inštitút zabezpečovacieho opatrenia diskvalifikovaný z jeho využitia.

29. V ďalšom odvolací súd skúmal, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, tiež naliehavá bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami a danosť obavy,

že exekúcia bude ohrozená, keďže, vychádzajúc z obsahu návrhu, žalobca požadoval nariadenie
neodkladného opatrenia kumulatívne z oboch týchto dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo
strany žalobcu došlo k náležitému osvedčeniu potreby ním požadovanej procesnej ochrany, majúcej
pôvod v obave zo zmarenia exekúcie, ako aj pre potreby praktického života možného nevyužiteľného
rozhodnutia, či sťaženia postupu v tomto konaní pre prípad, že jeho žalobe by bolo prípadne vyhovené,

atospoukazomnareálnosťobavyzmožnéhoreťazeniaprávnychúkonov,kuktorýmdošloužvminulom
období(darovaciazmluva,zmluvaozriadenízáložnéhopráva)avýsledkomktorýchbolprechodmajetku
dlžníčky žalobcu na žalovanú, ktorými možnými ďalšími prevodmi by tak právo žalobcu na vymožiteľnosť
jeho dlhu, či ochranu prostredníctvom podanej žaloby, mohlo byť výrazne sťažené, redukované, ak
nie vôbec vo faktickej rovine znemožnené. Vzhľadom na okolnosti, a to časové súvislosti medzi

datovaním spôsobilého exekučného titulu, na základe ktorého žalobca vedie exekúciu proti darkyni ako
svojej dlžníčke a následnými právnymi úkonmi, výsledkom ktorých bolo scudzenie nehnuteľností a ich
následné zaťaženie, nemožno považovať obavu žalobcu z možného ďalšieho reťazenia týchto úkonov,
za iracionálnu aj napriek tomu, že reálne takýto úkon zo strany žalovanej nebol zaznamenaný, v ktorom
štádiu by však už požadovaná ochrana nebola efektívnou. Za nespornosti prevodu nehnuteľností vo

vlastníctve dlžníčky na žalovanú, tiež ďalšieho následného zaťaženia nehnuteľností v prospech tretieho
subjektu (po spísaní notárskej zápisnice), na strane druhej pri zrejmej spornosti účinnosti takéhoto
prevodu voči žalobcovi, s ohľadom na jeho strane existujúcu pohľadávku voči svojmu dlžníčke (darkyni)
s poukazom na možný ním tvrdený úmysel, ktorý týmto prevodom bol sledovaný, za situácie že žalovaná
(čo nespochybnila) je dcérou dlžníčky žalobcu, pričom bez riadneho vykonania dokazovania nemožno

s určitosťou uzavrieť, či nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej o určenie neúčinnosti prevodnej
zmluvy, na základe ktorej nehnuteľnosti z vlastníctva dlžníčky prešli na žalovanú, keď potvrdenie či
vyvrátenieskutočnostírozhodujúcichprezáverodôvodnostitakejtožaloby,akoajvrámcitohovykonané
dokazovanie, presahuje limity konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné
podľa názoru odvolacieho súdu do doby právoplatného skončenia konania žalobcovi ním požadovanú

ochranu poskytnúť a prostredníctvom neodkladného opatrenia takto fixovať existujúci právny vzťah k
dotknutým nehnuteľnostiam s cieľom brániť možným úkonom žalovanej, výsledkom ktorých by bola
zmena vecno-právnych pomerov k dotknutým nehnuteľnostiam. Bez dopadu na tento záver pre potrebykonania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tvrdenie žalovanej o čiastočnej úhrade
pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní (čo naviac ani nebolo preukázané, či osvedčené).

30. Záverom odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom
neho boli vyriešené sporné vzťahy strán a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne
neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci, ale slúži len ako dočasná ochrana do doby v tomto
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, keďže v týchto limitoch aj v posudzovanej veci bolo
neodkladné opatrenie nariadené. Pokiaľ ide o kolíziu práv žalobcu a žalovanej, prostredníctvom takto

dočasne fixovaného existujúceho právneho stavu k nehnuteľnostiam v podobe dočasného znemožnenia
žalovanej plnohodnotne vykonávať jej vlastnícke práva v rozsahu nakladania s identifikovanými
nehnuteľnosťami v zmysle ich scudzenia či zaťaženia, definované obmedzenie túto však nediskvalifikuje
z riadneho užívania týchto nehnuteľností, a podľa názoru odvolacieho súdu tak nemôže tejto spôsobiť
takú neprimeranú ujmu, aká by na strane druhej mohla byť spôsobená žalobcovi, pokiaľ by došlo
k naplneniu jeho nie iracionálnych obáv z ďalšieho reťazenia možných právnych úkonov, výsledkom

ktorých by bolo scudzenie, či ďalšie zaťaženie nehnuteľností.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto
inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá na rozdiel od
rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností

nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v posudzovanej veci aj došlo.

32. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel,
zmeniac tak za použ. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku ktorému neboli splnené
predpoklady na jeho zrušenie, či potvrdenie.

33. O náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia
medzi stranami odvolací súd nerozhodoval, keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa
konanie tiež vo veci samej končí (keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou
podanej žaloby vo veci samej) a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, takže neexistovali dôvody, pre ktoré

by súd o nároku na náhradu trov konania v tejto časti rozhodoval, pričom s otázkou trov konania a ich
prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať až následne v rozhodnutí
vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov vzniknutých v
odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).