Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011392
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714011392.9

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 28.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
I. Š. P. Í. G. S. B. S. , L.. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom P. Š.T., A.. X.
C. XXX/XX, okr. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 24.06.2014 v čase o približne o 21.13 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf,
ev. č. C. vo Vrútkach, okres Martin po ceste číslo I/18 smerom z Martina do Žiliny, po Ul. Francúzskych

partizánov nepovolenou rýchlosťou najmenej 70 km/h, pričom v dôsledku toho, že sa nevenoval plne
vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca I. T., L.. XX.XX.XXXX,
ktorý prechádzal v kilometri 479,200 cez vyznačený priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy
osobného motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný a následne predným pravým kolesom vozidla
prešieltomutochodcovipopravomchodidle,čímpoškodenémuI.T.spôsobilzlomeninučlenkovejkostiv

oblasti krčka dislokovanú s luxáciou, trieštivú zlomeninu fibulárneho členka vpravo, ťažké pomliaždenie
v oblasti pravého členkového zhybu a dorza nohy, pomliaždenie odreniny v oblasti dorza oboch rúk,
s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v dobe od 24.6.2014 do 16.7.2015, počas ktorej bol
poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života s nemožnosťou zaťažovania pravej dolnej končatiny
a bolesťami, opakovanými operáciami a opakovanými hospitalizáciami s nutnosťou chodenia o dvoch
nemeckých barlách, so spôsobenými trvalými následkami - déza členkového kĺbu a subtalárnych kĺbov,

úplná stuhnutosť členkového kĺbu v priaznivom postavení, úplná stuhnutosť subtalárneho kĺbu, jazvy po
poraneniach a operáciách v rozsahu do 200 cm štvorcových,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti, uloženej mu zákonom,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia
slobody určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. mu ukladá trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin pod sp. zn 1T 85/2014 obžalobu

na obv. I. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť skutkom v nej uvedeným.

Okresný súd Martin rozhodol vo veci vydaním trestného rozkazu pod sp. zn. 1T 85/2014 dňa 23.1.2015,
ktorým obv. I. Š. uznal za vinného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, súčasne rozhodol o treste.

Proti vydanému trestnému rozkazu podali obvinený a aj prokurátor riadne a včas odpor, čím vznikla súdu
povinnosť vec prejednať na hlavnom pojednávaní.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného I. Š.,
výsluchom svedka poškodeného I. T., výsluchom svedkov O. C., S. O., výsluchom znalca MUDr. P. C.D.,

výsluchom znalca Ing. C. V., vrátane ním podaného odborného vyjadrenia, výsluchom znalca MUDr. G.
N. vrátane ním podaného znaleckého posudku, postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. boli oboznámené
fotografie doložené poškodeným I. T. v súvislosti so zaznamenanými jeho zraneniami, i vyhotovenými
fotografiami bezprostredne po dopravnej nehody s danou polohou i miestom na priechode pre chodcov,
vrátane detailných fotografií na zranenie nohy i procesu hojenia, postupom podľa § 269 Tr. por. bol

oboznámený záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody s náčrtom
miesta nehody, tiež fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, lekárske potvrdenie, rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu, znalecká doložka MUDr. P. C., výpis z evidenčnej karty vodiča na
obžalovaného, tiež odpisu z registra trestov, registra priestupkov a po prečítaní aj ostatného spisového
a dokumentačného materiálu bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Sám obžalovaný zmenil svoj postoj k veci na hlavnom pojednávaní, keď v prípravnom konaní sa k
spáchaniu žalovanej trestnej činnosti priznával a jej spáchanie ľutoval, tak na hlavnom pojednávaní
svoju obhajobu zmenil, urobil vyhlásenie o nevine. K samotnej veci na hlavnom pojednávaní v podstate

uviedol, že 24.6.2014 šiel o približne 21.00 hod. z miestnej časti Priekopa v Martine, napojil sa na
hlavnú cestu smerom na Žilinu stúpajúc na kopec, nevie akú rýchlosť mohol mať. Za križovatkou, ktorú
prechádzal po hlavnej ceste, je priechod pre chodcov, mal pred sebou oblohu, chodca nevidel, až keď sa
dostal na rovnú úroveň zbadal pred sebou psa, ktorý išiel prvý, následne aj chodca s rýchlou chôdzou,
ktorý mal psa na vôdzke, a keďže si ich všimol neskôr, videl, že nemá význam brzdiť, trúbiť, že by to

bolo možno ešte horšie. Vošiel do protismeru, aby obišiel chodca popred neho, vôbec neriešil dotyk
s chodcom, pretože mal ešte dosť priestoru v protismere, aby sa mu vyhol, urobil kľučku, obišiel psa
aj s chodcom a až keď sa pozrel do spätného zrkadla si všimol, že protiidúce autá brzdia, preto sa
otočil a vrátil sa späť. Prišiel za poškodeným, videl, že nemá v poriadku nohu, pýtal sa ho, že ako
mu mohol prejsť po nohe, keďže mu poškodený vravel, že mu prešiel po nohe, topánku mal čistú,

zašnurovanú, nepoškodenú. Na miesto činu sa vrátil hlavne kvôli psovi, myslel si, že sa stalo niečo
jemu. Ak uviedol v prvej výpovedi, že cítil, že niečo prešiel kolesom, tak na hlavnom pojednávaní svoju
výpoveď pozmenil tvrdiac už, že to nebolo cítenie prejdenia kolesom, ale zvuk a rachot z kufra, ktorý
mal plný vecí a ktoré sa mu pri vyhýbaní autom prehodili. Na mieste činu, keď sa pýtal poškodeného,
že čo mu vlastne je poškodený mu odpovedal, že veď vidí, že má zlomenú nohu a keď sa ho pýtal,

ako sa mu to mohlo stať, poškodený mu odpovedal, že „veď si mi prešiel po nohe“, tiež mu vravel,
že vie o čo ide, lebo toto isté mal pred štyrmi rokmi. Na ruke mal aj červenú bodku, ktorú mal mať z
kamienka na ceste, na ktorý dopadol. I keď sa nevie vyjadriť k rýchlosti vozidla, ktoré viedol v čase
vyhýbania sa, určite nešiel rýchlejšie ako 60 km/h. Ďalej vypovedal, že i keď týmto miestom, kde došlo k
dopravnej nehode, chodieval denne aj desaťkrát, tak dovtedy si priechod pre chodcov nevšimol. Má ale

vedomosť, že pred týmto priechodom je umiestnená dopravná značka upozorňujúca na priechod prechodcov. Na psa nestihol zareagovať inak než vyhýbacím manévrom, nestihol a ani neznižoval rýchlosť
jazdy. Vzhľadom k rozporom v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného
konania bol s ňou konfrontovaný, keď v prípravnom konaní vypovedal, že zacítil, že niečo prešiel, myslel

si, že zrazil psa a až keď vyšiel z auta, všimol si, že na zemi leží nejaký pán, ďalej vypovedal o tom, že
boli jeho dohady o tom, že chodec chcel odskočiť a noha sa mu šmykla pod jeho koleso, nevie však,
akým spôsobom k uvedenej nehode a následným zraneniam došlo, zranený chodec bol otrasený a
nevyjadroval sa bližšie k tomu, akým spôsobom sa dostala jeho noha pod koleso. K tejto výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedol, že pri písaní výpovede policajtke len prikyvoval, trvá na tom, čo vypovedal

na hlavnom pojednávaní, v skutočnosti išlo o posun vecí v kufri, na zemi nevidel ležať poškodeného,
videl ho sedieť na obrubníku, k spísanej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že to nechcel vtedy
nijak riešiť, bál sa, že bude mať problém a obsah výpovede nekorešponduje tomu, čo v skutočnosti
vnímal. Nevedel sa však vyjadriť a ani sa nevyjadril potom k tomu, že ak by malo zodpovedať skutočnosti
jeho obhajobné tvrdenie, prečo sú potom v tom podstatnom zaprotokolované a uvedené jeho vlastné
dohady o tom, ako došlo k dopravnej nehode a k zraneniu poškodeného, čo mu bolo prečítané z jeho

vlastnej výpovede z prípravného konania. Obžalovaný ďalej vypovedal k rozhľadovým pomerom, že bolo
šero, začínalo sa stmievať. Ako išiel do kopca, vnímal pohľadom oblohu a ako sa dostával na rovinu z
kopca, zaregistroval psa a poškodeného, používal tlmené, stretávacie, svetlá. Poškodeného navštívil v
nemocnici asi sedem - osemkrát, posledne si už poškodený neprial, aby za ním chodil, zistil však, že
stav poškodeného je taký vážny, že ak sa mu nepolepší noha, že mu ju budú amputovať.

Svedok poškodený I. T. vypovedal a potvrdil, že bol so psom na prechádzke, pred priechodom pre
chodcov cez hlavnú cestu ostal stáť, keďže videl z oboch strán prúd áut. Čakal, kým z ľavej strany od
Martina nič nepôjde a následne z pravej strany, keď zistil, že má voľno, vstúpil na priechod pre chodcov
aj so psom na vôdzke. Prechádzal po priechode a keď bol približne na konci ostrovčeka vyznačeného

bielymi čiarami, približne v strede cesty, počul a cítil zašuchotanie do neho z ľavej strany, predtým
nepočul nikoho trúbiť, brzdiť. Zrazu sa ocitol na zemi, auto nezastalo. Prišla k nemu slečna, ktorá bola
predtým na náprotivnej strane cesty, urobila mu na mobile fotky s polohou, v akej bol. Pravú nohu, oblasť
chodidla mal vylomenú, volali mu záchranku. Na miesto sa vrátil aj obžalovaný, povedal mu, že nevedel
o tom, že ho zrazil, vtedy ešte ľutoval, že to nechcel. Následne bol hospitalizovaný dva mesiace v

nemocnici,nemoholsaanipohnúť,boltrvalenalôžkusozávažímnanohe,obžalovanýhobolasidvakrát
pozrieť. Obžalovanému volal, či nahlásil udalosť na poisťovni, tvrdil mu, že ju nahlásil. K vlastnému úrazu
došlo tak, že ako vykročil pravou nohou, tak mu vozidlo vedené obžalovaným po nej prešlo kolesom.
Ukázal i následok úrazu, ktorý stále vidno v úrovni členka, má pozostatky zranenia, na oboch rukách
mal zošuchnuté, boli i chrasty na vonkajšej strane rúk, už vtedy bola predpokladaná doba liečenia 8

až 10 mesiacov, došlo však k trvalej invalidite, hrozila mu amputácia celého chodidla, opakovane ho
operovali, odsávali mu tekutiny, mal porušené cievy, puchla mu noha, liečba bola intenzívna. Mal aj
otvorené rany, bol i v domácej liečbe, následne však musel ísť znova na hospitalizáciu do nemocnice,
kde mu museli vybrať členok a nahradiť kovovým implantátom, tzv. „deza“ s následkom takým, že môže
kývať len prstami, ostatné má všetko len napevno. I po tejto operácii chodil dva mesiace o barlách,

polroka s pomocou palice. Chodí, kríva, je invalid. Obžalovaný mu pritom nepovedal poisťovňu, od
ktorej si má žiadať náhradu škody, hľadal zákonnú poistku podľa čísla auta obžalovaného, avšak auto
nebolo povinne poistené. Vylúčil, že by ho pod auto vtiahol pes. Potvrdil, že psovi sa nestalo vôbec
nič, po nehode ostal stáť vedľa neho. V minulosti mal úraz členka v roku 2006, keď sa pošmykol, mal
zlomeninu s klinmi, toto sa mu vyliečilo bez následkov. Nepamätá si, či cítil náraz, bolesť nohy však

bola strašná. Predložil na oboznámenie sa, i založenie do spisu, predmetné fotografie jeho zranenia,
miesta a pozície, v akej bol bezprostredne po dopravnej nehode na ceste, i stav nohy v rámci postupu v
liečení s komplikáciami. Na vozovke nebolo klzko, nebolo žiadne pokĺznutie z jeho strany, ani žiadne zlé
došliapnutie. Po oboznámení sa s výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že mu auto prešlo
po nohe, keď mal nohu na zemi, auto išlo značnou rýchlosťou, nebrzdilo, a tým, že mu prešlo nohu, tak

s druhou nohou nemohol zostať stáť a zvalilo ho na zem, čo trvalo sekundu možno dve, na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že na zem nepadol kvôli tomu, že by ho auto odrazilo, na zem padol v dôsledku
prejdenia mu po nohe, ktorá sa vylomila, nemohol ostať stáť. Vtedy vôbec nevedel, že z toho bude až
trvalá invalidita. Lekárov, ktorí ho ošetrovali nepoznal, nie sú jeho známi, primára N. si nevybral, vie o
tom len toľko, že išlo o vážnu operáciu, ktoré robieva primár.

Svedok O. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal a potvrdil, že bol vodičom auta, ktoré išlo oproti vozidlu
obžalovaného, ktoré sa niečomu vyhýbalo, všimol si a zaujal ho pes, s vozidlom sa vyhýbal až tak,
že i on (sv. C.) sa musel vyhnúť do pravej strany, pribrzdil až zastavil, všimol si, že nejaká postavapadá na zem. Vozidlo obžalovaného však pokračovalo ďalej v jazde. Pribehol k poškodenému, odviedol
ho z cesty na chodník aj za pomoci ešte jednej pani - svedkyne O.. Poškodený mu povedal, že má
zlomenú nohu, sám videl, že ju má vykrivenú, krv si nevšimol, bolo však vidieť ranu, krvavú ponožku. Iné

zranenia si nevšimol. Potvrdil, že poškodený išiel cez priechod so psom, ktorého mal na vodítku. Kontakt
medzi vozidlom obžalovaného a poškodeným nevidel. Poškodeného videl na priechode pre chodcov
v protismernom pruhu, bližšie k stredu cesty, nemal na sebe reflexné prvky. Po oboznámení svedka s
jeho výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že videl ako má poškodený otvorenú zlomeninu
na členku pravej nohy, videl ako krv presiaka cez ponožku, tak k tomuto svedok vypovedal, že už si

nepamätá na hlavnom pojednávaní, či videl otvorenú zlomeninu na členku, avšak vypovedal, že mal
zlomeninu, videl ranu a krvavú ponožku.

Svedkyňa S. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala a potvrdila, že videla na druhej strane cesty suseda
so psom v čase, keď sa už stmievalo. Poznala ho, chodievala mu venčiť psa. Zastala a čakala, kým
poškodený prejde k nej na druhú stranu. V čase, keď už poškodený prechádzal na druhú stranu cesty,

psa mal pred sebou, tešil sa, keď ju videl, začal sa ťahať dopredu, sa zrazu objavil obžalovaný a snažil
sa poškodenému vyhnúť smerom doľava. Nemala šancu vidieť ich priamy kontakt, keďže bola od nich
šikmo, preto nevidela, že by poškodeného zrazil alebo niečo, obžalovaný pokračoval ďalej v ceste.
Poškodeného následne videla v pololehu na zemi, psa držal na vodítku. Rozbehla sa k nemu, odfotila ho.
Videla, že má vykĺbený, zlomený členok. Ešte s jedným pánom, ktorý vystúpil z auta dali poškodeného

z cesty, psa poškodeného zaviedla domov. Keď sa vrátila bol tam už i obžalovaný, vravel jej, že si
najprv myslel, že prešiel psa, jemu sa uhýbal. Na poškodenom neregistrovala žiadne zranenia. Po jej
oboznámení s jej vlastnou výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedala, že psa poškodeného
dobre pozná, že je poslušný, že sa neťahá, že ovláda na povel chôdzu pri nohe, tiež že si všimla okrem
poranenia nohy u poškodeného aj odreté ruky z vrchnej strany, kde mali krv, odôvodňovala to i tým, že to

bolo v dôsledku pádu na vozovku, tak k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedla, že výpoveď vo vzťahu
k psovi bola všeobecná, nie konkrétne na tohto psa k nej, a že keď ju zbadá, tak ku nej vystrelí. V ďalšom
poukázala na to, že určite si pamätala lepšie to, čo vypovedala v prípravnom konaní. Oboznámila sa
i s fotografiami, ktoré sú obsahom trestného spisu, predložené samotným poškodeným. Potvrdila, že
fotografie, kde poškodený leží na priechode so psom a vodítkom robila ona, na fotografie chrbta rúk

poškodeného si nespomína. Potvrdila, že medzi jazdnými pruhmi je bielou farbou v strede vyznačený
ostrovček a poškodeného naposledy videla približne v polke, štvrťke jazdného pruhu smerom do Žiliny,
potom jej už bránilo auto, ktoré sa vyhýbalo doľava. Muselo zasahovať do ostrovčeka, poškodený
reflexné prvky nemal.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obhajobou zabezpečeného znalca MUDr. P. C., znalca pre
odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia),
ktorý žiadal svoju výpoveď diktovať na hlavnom pojednávaní, čím fakticky podával znalecký posudok,
obsahovo tak, ako ho i podal, pričom neboli dávané návrhy i na jeho samotné oboznámenie,
keď samotná výpoveď znalca tomuto zodpovedala a bola vykonaná v súlade, a so zachovaním,

kontradiktórnosti konania s dôrazom na zachovanie obhajobných práv. Znalec MUDr. P. C. vypovedal,
že poškodený utrpel zlomeninu členkovej kosti v oblasti krčka s vyvrtnutím vpravo, trieštivú zlomeninu
fibulárneho členka vpravo a pomliaždeninu v oblasti pravého členkového zhybu a chrbta nohy, tiež
pohmoždeniny na rukách. Prichádzalo do úvahy viacero mechanizmov, a to:
a) zrazenie poškodeného osobným motorovým vozidlom,

b) prejdenie osobným motorovým vozidlom po chodidle poškodeného,
c) podvrtnutie nohy, resp. zlé došliapnutie poškodeného,
d) zachytenie vystretej pravej dolnej končatiny poškodeného so zachytením pravej nohy medzi koleso
a blatník pravého predného kolesa.
Vo vzťahu k možnosti zrazenia poškodeného by došlo najpravdepodobnejšie k pádu, resp. k odhodeniu

poškodeného na vozovku. Tento mechanizmus spravidla zanecháva aj stopy na zraňujúcom vozidle,
pritom vozidlo poškodené nebolo. Vo vzťahu k mechanizmu pod písmenom b) znalec uviedol, že
nie je možné jednoznačne vylúčiť takýto mechanizmus t. j. prejdenie kolesom osobného motorového
vozidla po chodidle poškodeného, avšak v tomto prípade by malo dôjsť k poškodeniu len kostí a
mäkkých tkanív chrbtovej časti nohy, tu však došlo k trieštivej zlomenine členka vpravo. Dal by sa

predpokladať v danom prípade vznik poranení na vnútornej časti nohy, chrbtovej časti nohy a členka
pravej dolnej končatiny, vľavo. V tomto prípade však nebolo zistené znečistenie obuvi ani šatstva,
čo sa pri takomto mechanizme dá predpokladať. Ak by malo dôjsť k prejdeniu pravej nohy, musel
by poškodený stáť tesne pri vozidle a malo by dôjsť k poškodeniu pravého spätného zrkadla aleboaspoň minimálne k zmene jeho polohy v zmysle ohnutia, keď bola rýchlosť určená znalcom z odboru
dopravy okolo 70 km/h. Vo vzťahu k ďalšiemu mechanizmu, a to podvrtnutia nohy resp. zlé došliapnutie
poškodeného, poukázal na to, že ani tento mechanizmus nie je možné vylúčiť a považuje ho za dosť

pravdepodobný. Poškodený mal už v roku 2006 zlomeninu členka pravej nohy a nie je uvedené, akým
mechanizmom resp. pri akom úraze táto zlomenina vznikla. Vo vzťahu k poslednému mechanizmu, a to
zachytenie vystretej pravej dolnej končatiny so zachytením medzi koleso a blatník, uviedol, že je menej
pravdepodobný spolu aj s možnosťami pod písmenami a), b). Najpravdepodobnejšie by došlo k pádu
poškodeného, nedá sa vylúčiť ani jeho čiastočné vlečenie pri pohybe vozidla. Z daných štyroch možností

vzniku poranenia poškodeného sa znalcovi javí najpravdepodobnejší mechanizmus pod písmenom c),
t. j. podvrtnutie nohy, čo nie je v rozpore s výpoveďami svedkov. Ostatné mechanizmy sú vzhľadom
na neprítomnosť stôp na zraňujúcom vozidle a neprítomnosti znečistenia na šatstve poškodeného
menej pravdepodobné. K ťažkému pomliaždeniu v oblasti pravého členkového zhybu a chrbta nohy
uviedol, že toto by sa malo prejavovať aj výraznou krvnou podliatinou, fialovo-modrým sfarbením kože,
ktoré však nebolo v odbornom vyjadrení uvedené, pritom pomliaždenie mohlo vzniknúť pri zlomenine,

nadmerným extrémnym ohnutím v oblasti členka, kedy súbežne dochádza aj k poškodeniu mäkkých
tkanív - svalov, šliach a podkožia. K odumretiu povrchového krytu kože aj podkožia mohlo dôjsť aj pri
poškodení ciev, žíl a tepien s tým, že došlo k neprekrveniu a nedostatočnej výžive a okysličeniu kože
v danej oblasti. Pokiaľ znalec C.. N. uvádza odumretie kožného krytu a podkožia s defektom až na
kostné štruktúry so zameraním sa na oblasť, kde došlo k stretu, znalec C.. P. C. uviedol, že takéto

poškodenia môžu vznikať aj pri mechanizme podvrtnutia, keďže v týchto oblastiach koža pevne a tesne
nalieha na kostené štruktúry v oblasti členka, a tiež dochádza k jej poškodeniu v zmysle extrémneho
natiahnutia, natrhnutia, tiež možnými úlomkami, ktoré môžu poškodiť kožu z vnútornej strany. Ak by
došlokprejdeniuceznohupoškodeného,muselobydôjsťajkzraneniupsa,keďžepesjepredchodcom.
K predloženým fotografiám poskytnutým poškodeným znalec uviedol, že ide o zadokumentovanie času

po nehode, po páde, tiež fotografie so zraneniami a pohľadmi na nohu, povrchové poškodenia kože
mohli vzniknúť aj počas liečby poškodeného v dôsledku ťažkého opuchu členka so zväčšením jeho
objemu pri súčasnej fixácii resp. stabilizácii zlomeniny sádrovou dlahou, jej tlakom na tieto štruktúry,
čo tiež býva pri takýchto typoch zlomeniny, ktoré sú sprevádzané výrazným opuchom a následnými
preležaninami v tejto oblasti. Vzhľadom však v súvislosti s týmito fotografiami zranení poškodeného,

tak už k pravdepodobnosti verzií vzniku poranení, znalec uviedol, že vzhľadom na protichodné zistenia
a skutočnosti sa nedá jednoznačne ustáliť, ktorý mechanizmus je jednoznačný, môže sa pohybovať
len v rovine pravdepodobností, následne už uviedol, že sa prikláňa k možnosti pod písmenom c) t.j. k
podvrtnutiu nohy resp. zlému došliapnutiu poškodeného. Vzhľadom k vyjadreniu znalca primára C.. G.
N. v odbornom vyjadrení, k vysokej intenzite pôsobiaceho násilia spredu a zboku na pravý členkový

kĺb poškodeného, znalec C.. P. C. už uviedol, že ani tento typ mechanizmu vznik poranení nevylúčil
jednoznačne, avšak znova poukázal na to, že pri mechanizme, ktorý uviedol pod bodom a) t.j. zrazenie
poškodeného, neboli zistené poškodenia na vozidle, ktoré by tento mechanizmus podporovali. Keďže už
v minulosti poškodený utrpel poranenie členka, chirurgicky ošetrené, mechanizmus podvrtnutia, zlého
došliapnutia môže spôsobiť takéto poranenia a nemusí ísť pritom o vysokú intenzitu tak, ako to myslel

prim. C.. N.. Stotožnil sa s tou časťou odborného vyjadrenia primára C.. N., v ktorej sa poukazuje na to,
že poškodený nebol zachytený kapotou auta, nemal žiadne poranenie, ktoré by o tomto svedčilo, avšak
k ďalšej časti tvrdenia, že k zraneniu došlo najpravdepodobnejšie tak, že bol zachytený a čiastočne
prejdený v oblasti zlomeniny kolesom auta, C.. P. C. uviedol, že tento mechanizmus je z jeho pohľadu
menej pravdepodobný, pes mal byť pred poškodeným, nebola prítomnosť oterov pred pravým predným

kolesom. Povrchové poranenia na rukách poškodeného, mohli vzniknúť aj pri páde poškodeného na
zem.

Znalec C.. G. N. na hlavnom pojednávaní potvrdil správnosť a úplnosť ním podaného znaleckého
posudkuvovzťahulenkopravezrejmýchpisárskychchýbvsúvislostispredchádzajúcouhospitalizáciou

poškodeného v dobe od 21.1.2006 do 30.1.2006 s operovaním dňa 27.1.2006. Prim. C.. G. N. je
znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie, so zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu.
Vypovedal, že poškodený Ján Kubinda pri dopravnej nehode dňa 24.6.2014 utrpel poranenia: zlomenina
členkovej kosti v oblasti krčka dislokovaná s luxáciou, trieštivá zlomenina fibulárneho členka vpravo,
ťažké pomliaždenie v oblasti pravého členkového zhybu a dorza nohy, pomliaždenie odreniny v oblasti

dorza oboch rúk. Zranenie bolo spôsobené vysokou intenzitou pôsobiaceho násilia, ktoré spôsobilo
zlomeninu fibulárneho členka trieštivú a zlomeninu talu s jeho luxáciou s ťažkým poškodením lokálnych
mäkkých štruktúr, a to ako v oblasti fibulárneho členka, tak aj na vnútornej strane nohy. Násilie pôsobilo
spredu a zboku na pravý členkový kĺb. Priebeh zlomenín, vychádzajúc aj z röntgenových snímok, ako ajlokalizácia poranenia mäkkých štruktúr jednoznačne vylučuje mechanizmus vzniku podvrtnutím členka.
Pri takomto mechanizme by vznikol úplne iný typ zlomeniny, nemohlo by dôjsť k luxačnej fraktúre
talu a poškodenie mäkkých štruktúr v žiadnom prípade nemohlo by byť takého charakteru, ako je

dokumentované v zdravotnej dokumentácii a na fotodokumentácii. Intenzita pôsobiaceho násilia bola
tak vysoká, že došlo následne k odumretiu kožného krytu a podkožia s defektom, ktorý zasahoval
až na kostné štruktúry, kde došlo nielen k pomliaždeniu mäkkých štruktúr, ale i k ich posunu tzv.
decolmann, ktorý je typický pre pôsobenie vonkajšej sily trením o vysokej intenzite. Všetky tieto uvedené
objektívne skutočnosti svedčia jednoznačne o tom, že zranenie bolo spôsobené vysokým tlakom

a trecím mechanizmom z oboch strán, čo je typické pre mechanizmus poranenia tak, ako uvádza
poškodený, teda poranením končatiny kolesom auta. Zranenia poškodeného sú takého charakteru,
že si vyžiadali liečbu od 24.6.2014 do 16.7.2015, čo je aj doba prípadnej práceneschopnosti. Stav
po déze, teda súčasný stav, je takého charakteru, že ak by bol poškodený v pracovnom pomere,
vyžadoval by si minimálne čiastočný invalidný dôchodok. Poškodený bol od úrazu obmedzovaný v
obvyklom spôsobe života počas celej doby liečby s nemožnosťou zaťažovania pravej dolnej končatiny

a bolesťami, opakovanými operáciami a opakovanými hospitalizáciami s nutnosťou chodenia o dvoch
nemeckých barlách až do vyliečenia stavu, resp. jeho stabilizácie. Zranenie je závažným poranením
s ťažkou ujmou na zdraví, s dlhodobou liečbou, s opakovanými bolestivými ošetreniami a trvalými
následkami. Vo vzťahu k vyjadreniu sa či je, alebo nie je daná súvislosť medzi aktuálne posudzovaným
zranením členka nohy poškodeného (v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 24.6.2014) a poranením

toho istého členka nohy poškodeného v minulosti (rok 2006), ktoré bolo chirurgicky liečené, znalec
uviedol, že ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie zlomeninu členka a následnú operáciu poškodený
utrpel v januári roku 2006, bol liečený operačne a ambulantne doliečovaný, keď dňa 20.6.2006 je
konštatované, že stav je zhojený s obnovením plnej hybnosti v členku. V čase úrazu z röntgenu
jednoznačne vyplýva, že členkový kĺb u poškodeného nie je nijakým spôsobom tangovaný prípadnou

posttraumatickou artrózou. Je možné jednoznačne konštatovať, že súčasný nález trvalých následkov
tak, ako je popísaný v znaleckom posudku i s obodovaním je len z predmetného úrazu zo dňa 24.6.2014.
K znalcovi C.. P. C. uviedol, že tento je znalcom z oblasti súdneho lekárstva a nemá skúsenosti s
klinickoupraxouvoblastitraumatológie,ktorávdanomprípadezohrávapodstatnúúlohu.ZnalecC..P.C.
neprihliada na klinický aspekt uvedených poranení, preto do možnosti vzniku daného poranenia zahŕňa

aj podvrtnutie členka, ktoré označuje ako za najpravdepodobnejšie, hlavne na základe predpokladu,
že pes, ktorého viedol poškodený išiel pred ním a že na aute neboli známky oterov na karosérii. K
tomuto znalec C.. G. N. uviedol, že z klinického hľadiska poškodený utrpel vysoko energetické poranenie
v oblasti členkového kĺbu a podčlenkovej oblasti so zlomeninami, ktoré v žiadnom prípade nemôže
vzniknúť mechanizmom podvrtnutia. Tento mechanizmus podvrtnutia vylučujú i ťažké pohmoždenia a

decolmann, ktoré vyústili v nekrózu mäkkých tkanív, čo podkladá i fotodokumentáciou, a to na vnútornej
strane členka, dorzálnej (chrbtovej) strane členka a nohy ako aj na vonkajšej strane členkového kĺbu.
Takéto zranenia v žiadnom prípade nie sú sprievodným znakom podvrtnutia. Zranenie poškodeného
v takom rozsahu, ako je dokumentované a diagnostikované v žiadnom prípadne nemohlo vzniknúť
mechanizmom podvrtnutia členka. Mechanizmus vzniku poranenia je - vzhľadom na nutnosť prítomnosti

vysokej energie a trecieho momentu pre vznik poškodenia mäkkých štruktúr - prejdenie pravej
nohy kolesom auta, a to v čase, keď poškodený mal pravú nohu predkročenú. Takýto mechanizmus
vysvetľuje všetky vzniknuté poranenia u poškodeného. Priebeh poranenia je jednoznačne viditeľný na
fotodokumentácii členka a predkolenia na trakcii. Zranenia na dorze rúk vznikli najpravdepodobnejšie
odretím pri náraze pádom dozadu pri obrannom reflexe. Bolestné bolo položkovite uvedené i s danými

diagnózami s hodnoteniami v bodoch, spolu aj v niektorých prípadoch so zvýšeniami, ktoré boli náležite
znalcom zdôvodnené s celkovým počtom bodov 1 150, čo v prepočte predstavuje sumu 18 952,-
€. Vo vzťahu k posudku o sťažení spoločenského uplatnenia poukázal na objektívny nález a trvalé
následkyvyšetrenéazistenéakonásledokpriamosúvisiacispredmetnýmúrazom,atodézačlenkového
kĺbu a subtalárnych kĺbov, úplná stuhnutosť členkového kĺbu v priaznivom postavení, úplná stuhnutosť

subtalárneho kĺbu, jazvy po poraneniach a operáciách v rozsahu do 200 cm2 , čomu zodpovedá počet
bodov 450, predstavujúcich tak sumu 7 416,-€. Znalec prim. C.. G. N. jednoznačne priamo a bez
možnosti pripustenia akéhokoľvek pochybenia uviedol a konštatoval, že vôbec nepripúšťa, že by sa ako
lekár mohol mýliť pri popísaní zranení a mechanizmu ich vzniku, poukázal na 43 rokov svojej praxe,
počas ktorej prešlo cez neho 10 000-ce zranení, čo je dôležité z klinického hľadiska, tiež s poukazom

na to, že práve v klinickej praxi sú dané presné typy zranení, ktoré určujú potrebnú liečbu a v danej
tejto konkrétnej trestnej veci podvrtnutie členka je diametrálne odlišné od skutočnosti, ktorá nastala.
Diagnóza je objektívna skutočnosť a v tejto konkrétnej veci je daná už pri prvotnom ošetrovaní lekárom.
C.. P. C. nie je klinik, nemá klinické skúsenosti ani prax a pokiaľ by to ďalej rozvádzal, bolo by toz jeho strany nemedicínske. S plnou vážnosťou svojej osoby výslovne uviedol, že je „blud a klam“,
aby z podvrtnutia členka a zlého došliapnutia mohla vzniknúť tak hlboká nekróza, až na kosť, ako to
bolo v danej konkrétnej veci u poškodeného, túto možnosť úplne vylučuje. Došlo k drvivému poraneniu

členkovej kosti s luxáciou, teda s pohybom, čo malo za následok odumretie kosti v dôsledku vysokého
energetického pôsobenia. Vylučuje tvrdenie C.. P. C., že predmetné poranenie poškodeného mohlo
vzniknúť podvrtnutím, keďže už v základných učebniciach lekárstva pri zlomeninách členkov sú presne
popísané možnosti vzniku lomných línií, ale pri žiadnom type k poškodeniu členkovej kosti nedochádza,
tobôž nie k drvivému poraneniu s luxáciou. Ako znalec prim. C.. N. uvádza záver a to to, že týmto je

prejdenie kolesom. Typickým pre odumretie v celej hrúbke kože pri tomto type zranenia poškodeného je
práve tento daný prípad ako popísal - decolmannu, teda krúživého pohybu telesa, v tomto konkrétnom
prípade kolesa, na plochu, a to s tak veľkou intenzitou, že potiahne, až roztrhne všetky vrstvy kože a
kožného krytu, tiež mäkkých štruktúr až na kosť, čo aj v prípade poškodeného nastalo. Poukázal na
objektívnu skutočnosť danosti síce skoršieho zranenia členka u poškodeného avšak i s vyhodnotením
tohto zranenia ako nesúvisiaceho s posudzovaným zranením poškodeného pri dopravnej nehode dňa

24.6.2014, i vyhotovené röntgenové snímky skoršieho zranenia členka poškodeného preukazujú, že
členok bol plne hybný, bez trvalých následkov. Len výlučne teoreticky uviedol, že ak by členok nebol
dostatočne stabilný alebo ináč postihnutý, a ak by došlo k zraneniu podvrtnutím, tak by nemohli nastať tie
následky, zmeny na skelete u poškodeného, aké vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou z 24.6.2014.

Znalec W.. C. V. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa oboznámil s celým spisovým materiálom
vzhľadom k tomu, že odborné vyjadrenie podával pred viac ako 4 rokmi, platí rovnako a aj jeho závery,
ktoré sú však v pomere k novo zisteným skutočnostiam v rámci konania pred súdom, pre obžalovaného
ešte mäkšie, t.j. priaznivejšie, oproti zisteniam v rámci hlavných pojednávaní s poznamenávaním
doplnkov a korekcií, o ktorých na hlavnom pojednávaní vypovedal. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní

uviedol, že sa s vozidlom vyhýbal až do protismeru, D. C. potvrdil, že registroval oproti prichádzajúce
auto (obžalovaného), ako sa vyhýba, či už postave alebo psovi, a že aj on sám (svedok C.) sa musel
so svojim vozidlom protiidúcemu vozidlu vyhýbať vpravo. Fotografie boli predložené do spisu až v rámci
konania pred súdom so zaznamenaním pozície poškodeného na ceste, keď na priechode vidno stredový
predeľovací pás i s jeho fiktívnym stredom, čo znamená korekciu oproti pôvodne vypracovanému

odbornému vyjadreniu s posunutím miesta nehody viac k vyznačenému stredovému ostrovčeku. Závery
v odbornom vyjadrení sú tak ešte pre obžalovaného mäkšie, t. j. priaznivejšie, než tie, ktoré vyplynuli
z uvedených zistení až v rámci konania pred súdom, konkrétne keď možný čas pohybu poškodeného
po priechode vzrastie o 1-2 sekundy, čo súčasne znamená, že ten istý čas sa pridáva aj na strane
vodiča - obžalovaného, aby riešil vzniknutú situáciu, inak i povedané, obžalovaný mal viac času na jej

riešenie. Chodec nemohol byť v čase možnosti registrovania poškodeného obžalovaným na chodníku,
ani v blízkosti medzi chodníkom a vozovkou, keďže o 1-2 sekundy naviac to poškodeného ako chodca
posúva dlhšie do cesty. K vyjadreniu obžalovaného, že nešiel rýchlejšie ako 60 km/h znalec uviedol, že
čím rýchlejšie ide, tým rýchlejšie sa odohrávajú aj udalosti na ceste a tým je menší čas, až môže byť
nemožnosť čeliť kolízii. Pritom rýchlosť v meste 50 km/h má schopnosť eliminovať rôzne chyby vodiča i

chodca. V konkrétnej tejto trestnej veci poukázal na veľmi významnú okolnosť uvedenú obžalovaným, že
miestom, kde sa stala dopravná nehoda, chodil aj desaťkrát denne a nevedel pritom, že tam je priechod,
s čím súvisí i ďalšia okolnosť, že je potom iluzórne od neho očakávať pozornosť, keď by išiel aj o 10 km
rýchlejšie, čím je dané i vyššie riziko, keďže sa pohybuje v „polosne“, a neuvedomuje si, že priechod pre
chodcov znamená možnosť výskytu chodcov na ňom. Znalec demonštroval rozdiel v rýchlostiach 7 km/

h, aký veľký vplyv to má na možnosť reakcie, keď sa získa rozdiel až 4 sekúnd a za tieto sa dá zo strany
vodiča veľa urobiť, rozmyslieť, premyslieť a prípadne aj úplne bez problémov a plynule zabrzdiť pred
priechodom. Poukázal i na existenciu dvoch zvislých dopravných značiek upozorňujúcich na priechod
pre chodcov pred miestom dopravnej nehody. Ak by sa vodič pohyboval predpísanou rýchlosťou a
poškodený by vstúpil na priechod, tak vozidlo, ak jeho vodič je pozorný a rešpektuje priechod, tak bez

problémov môže pred priechodom aj zastaviť, ide o tzv. nekolíznu situáciu. Po technickej stránke nie
je dôvod spochybňovať výpoveď poškodeného, že sa pozrel pred vstupom na priechod doľava, cesta
bola prázdna, keď v tomto čase mohlo byť vozidlo obžalovaného buď tesne za horizontom, alebo ešte
ďalej a následne poškodený vstúpil na priechod, k tomuto ak sa spojí rýchlosť jeho pohybu ako chodca,
tak je možné dospieť k technickej pravdepodobnej rýchlosti vozidla obžalovaného tak, ako je uvedená v

odbornom vyjadrení, t.j. 70-80 km/h. Rozobral i situáciu fázy tzv. civilného súmraku, ktorá bola aktuálna v
tejtotrestnejveciapritejtofázejedôležitýlendeňačas,kedydošlokdopravnejnehode,totojenemenné
a nemá na to vplyv, na ktorom mieste sa dostane slnko pod horizont. V ďalšom, k otázkam obhajcu
obžalovaného, jednoznačne uviedol, že je daný jediný záver znamenajúci, že obžalovaný prekročilpovolenú rýchlosť, keď sa pohyboval rýchlosťou 70-80 km/h. Chodec bol v pohybe a situáciu dopravnej
nehody, ktorá nastala, nemohlo jeho telo ustáť,. Vo vzťahu k otázke obhajcu na polohu nohy a kolesa v
čase stretu tela poškodeného auta a k zraneniam, ide o problém medicínsky, faktom však je, že nehoda

sa stala a poškodený tam jednoducho bol. Vo vzťahu k hypotetickej možnosti rekonštrukcie nehodového
deja uviedol, že táto sa dá vyhotoviť, avšak je daná otázka, s akou presnosťou by to bolo, pretože je tu
„x“ možností, ako noha poškodeného mohla byť, je „x“ faktorov a v danosti tejto konkrétnej veci musí
„zostať pri zemi“, inak i povedané, ak by dostal všetky dáta nehody tak ako sa stala, tak je možno urobiť
rekonštrukciu, ak sa však všetky dáta nehody nedajú, tak sa to nedá a bude situácia taká, ako je aj

v súčasnosti. Výslovne obhajcovi uviedol, aby sa „takéto hry naozaj nehrali“. Vyjadril sa jednoznačne
i k obhajobou opakovane prezentovanej situácii, keď mal mať poškodený psa na vôdzke a pes mal
ísť pred ním, s opísaním situácie, ktorá mala podľa obhajoby byť, tak k tomuto znalec jednoznačne
uviedol, že nie je možné poukazovať na to, že by zo psa nič nezostalo, nie je možné vychádzať ani z
toho, že by pes musel byť zrazený alebo usmrtený, keďže pes je živý tvor, má svoj mozog, pes bol na
pohyblivom vodítku, je to inteligentný tvor a v danej chvíli mohol na túto situáciu zareagovať tak, že sa

mu nič nestalo. Následne k obhajobe prezentovanej problematickosti vzniku zranenia bez kontaktu s
napr. blatníkom auta prečnievajúcim cez koleso, znalec i názorne ukázal formou „primitívnej geometrie“,
danej ako úplne bežnej a normálnej, že keď má vykročenú pravú nohu s chodidlom, je daný dostatočne
veľký priestor pri pohybe dopredu, s ohýňaním kolena, čo nevylučuje, že k tomuto takto mohlo dôjsť,
teda prejazdom kolesa po danej časti nohy. Obžalovaný musel mať v dobe svojho približovania sa k

vyznačenému priechodu pre chodcov také výhľadové pomery z vozidla, kedy sa tá časť priechodu pre
chodcov, v ktorej sa poškodený pohyboval, musela objektívne nachádzať v jeho priamom zornom poli.
Konanie poškodeného chodca v žiadnom prípade nemohlo mať charakter prekážky technicky náhlej.

Ďalším obsahom spisu je samotný záznam z dopravnej nehody s pripojenou zápisnicou o ohliadke

miesta činu, fotodokumentáciou z miesta dopravnej nehody s uvedením času nehody 24.06.2014 v čase
približne o 21,13 hod., cesta č. I/18, s konštatovaním nepoškodeného vozidla, ktoré viedol obžalovaný.
Z lekárskeho potvrdenia vystaveného lekárom Univerzitnej nemocnice Martin ešte dňa 24.06.2014, je
zistený objektívny nález, ako zlomenina priehlavkovej kosti a vonkajšieho členka vpravo, s tým, že
tento nález zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov poškodeného. Oboznámené boli aj fotografie

predložené samotným poškodeným do spisu, na ktorých sú zaznamenané pohľady na zranenie rúk,
nohy, z nich dve fotografie sú bezprostredne po dopravnej nehode s polohou pololežiac na priechode
pre chodcov i s tým, ako drží za vôdzku psa. Ďalšie fotografie preukazujú detailný stav zranenia nohy
v jednotlivých procesoch hojenia, resp. stavu s časovým odstupom. Obsahom spisu je aj rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu obžalovanému zo dňa 04.07.2014, ku ktorému zadržaniu došlo dňa

24.06.2014. Výpisom z evidenčnej karty vodiča obžalovaného je preukázané, že sa opakovane a
početne dopúšťal rôznych priestupkov v cestnej premávke, počnúc už rokom 2005, keď došlo i k
uloženiu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel z dôvodu vedenia motorového vozidla v súvislosti
s alkoholom s uložením mu aj pokuty ešte vo výške 5 000,- Sk, následne sú zaznamenané dva
priestupky pre porušenie povinnosti vodiča, účastníka cestnej premávky v roku 2008, priestupok z roku

2010 spojený so zadržaním vodičského preukazu z dôvodu užívania cesty bez úhrady, v roku 2011 má v
dvoch prípadoch uloženú pokutu pre rýchlosť jazdy, čo je signifikantné i v tejto trestnej veci, v roku 2012
má zaznamenané dva priestupky za porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky,
za zastavenie a státie, v roku 2013 má zaznamenané tri priestupky pre porušenie povinnosti vodiča,
z toho v jednom prípade išlo aj o závažný spôsob, v roku 2014 má zaznamenané dva priestupky pre

porušenie povinnosti vodiča, pričom posledný je len pár dní pred prejednávanou dopravnou nehodou, t.j.
dňa 13.06.2014, kedy taktiež porušil povinnosti vodiča a bol postihnutý pokutou. V registri priestupkov
má zaznamenané priestupky z marca a júna roku 2014 pre porušenie pravidiel cestnej premávky. V
odpise z registra trestov má jedno rozhodnutie ešte z roku 2005, ide však o majetkový charakter a v
súčasnosti sa už na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku,
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní, predovšetkým stranami, pri
zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho,

či by ich obstaral sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto mal
za jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný I. Š. svojou vedomou nedbanlivosťou,
keď si musel byť vedomý svojich povinností vodiča, ignoroval predpísanú rýchlosť v mieste dopravnej
nehody, ignoroval jednoznačné avizovanie až dvomi dopravnými značkami priechodu pre chodcov,nevenoval sa plne vedeniu motorového vozidla, ktoré viedol a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
spoliehal sa na to, že k ničomu nedôjde, nespozoroval tak prechádzajúceho chodca - poškodeného
I. T. cez vyznačený priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy ním vedeného osobného

motorového vozidla a následne predným pravým kolesom ním vedeného vozidla prešiel poškodenému
po pravom chodidle, čím mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - v dôsledku zlomeniny členkovej kosti v
oblasti krčka dislokovanú s luxáciou, trieštivú zlomeninu fibulárneho členka vpravo, ťažké pomliaždenie
v oblasti pravého členkového zhybu a dorza nohy, v pomere k týmto zraneniam nevýznamnému
pomliaždeniu a odreninám v oblasti dorza oboch rúk, ktoré si vyžiadali objektívne potrebu liečenia a

práceneschopnosti v dobe od 24.06.2014 až do 16.07.2015, počas ktorej bol poškodený obmedzený po
celý čas v obvyklom spôsobe života s nemožnosťou zaťažovania pravej dolnej končatiny a bolesťami,
opakovanými operáciami a opakovanými hospitalizáciami s nutnosťou chodenia o dvoch nemeckých
barlách i so spôsobenými trvalými následkami, ktorými sú déza členkového kĺbu a subtalárnych kĺbov,
úplná stuhnutosť členkového kĺbu v priaznivom postavení, úplná stuhnutosť subtalárneho kĺbu, tiež
jazvy po poraneniach a operáciách v rozsahu do 200 cm2, čo je jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností, možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ust. § 123 ods. 3 Tr. zák., t.j. ide o
vážnu poruchu zdravia s potrebou v prípade, ak by bol poškodený v pracovnom pomere, minimálne
čiastočného invalidného dôchodku, súčasne s ochromením údu, konkrétne pravej dolnej končatiny v
danej postihnutej oblasti, ktorá je trvalého charakteru a aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorý
vysoko prekračuje súdnou praxou akceptovateľnú hranicu približne 6 týždňov, keď súčasne za dané

obdobieod24.06.2014do16.07.2015jehomožnépovažovaťpocelýčaszataktozákonomvyžadovanú
poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas. Obžalovaný tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j.
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 8/2009 Z. z. v cestnej
premávky v účinnom znení, podľa ktorého je vodič povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na
vozovkuaprechádzacezpriechodprechodcov,pritomhonesmieohroziť,súčasneiporušilust.§16ods.

4 citovaného zák. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého smie vodič v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h a v
súvislosti s týmito porušeniami je daná i priama súvislosť s § 4 ods. 1 písm. c/ citovaného zák č. 8/2009 Z.
z., keď je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, pričom
v kombináciách týchto porušení a v ich vzájomných súvislostiach v danej konkrétnej situácii trestnej veci
došlo k zlyhaniu, t.j. výlučne vinou obžalovaného, keď sa bez akýchkoľvek dôvodov spoliehal na to, že

i keď tieto povinnosti porušuje, že k žiadnemu následku nedôjde, čo sa však ukázalo byť nedôvodným
a v neprospech, s trvalými následkami, priamo u poškodeného. Porušenie týchto povinností uložených
zákonom obžalovanému, v danej nerozlučnej spojitosti a súvislosti v tejto konkrétnej veci, je možné
považovať za povinnosti, ktoré sú dôležité, a plnenie ktorých je zákonom vyžadované práve preto,
aby nedochádzalo k dopravným nehodám a už tobôž nie k takým, ktoré majú ťažké, veľmi ťažké, v

mnohých prípadoch až nezvratné následky zasahujúcich nielen významne do zdravia poškodených, ale
aj i samotnej podstaty bytia - života.

I keď sa sám obžalovaný k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, poukazujúc na to, že nešiel
rýchlejšie ako 60 km/h, má vedomosť o umiestnení dopravnej značky upozorňujúcej na priechod pre

chodcov, avšak dovtedy si ten priechod pre chodcov nevšimol, i keď tadiaľ chodieval dennodenne
i desaťkrát tiež, že chodca nevidel, tesne pred dopravnou nehodou zbadal len psa a až následne
chodca, popieral, že by mu motorovým vozidlom, ktoré viedol, mohol prejsť po nohe, ak by tak bolo,
musel by byť pes zrazený, čo nebol. Táto obhajoba obžalovaného vyznieva výrazne nepresvedčivo a
nedôvodne vzhľadom k rozsiahlemu a detailnému vykonanému dokazovaniu, vyhodnotená bola ako

účelová v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Treba poznamenať, že samotný obžalovaný
svoju obhajobu výrazne zmenil až v rámci konania pred súdom, keď predtým sám vypovedal o tom,
že si bol vedomý a aj zacítil, že niečo prešiel, najprv si myslel, že zrazil psa, keď však vyšiel z
auta, videl na zemi ležiaceho pána, sám vyslovil dohady o tom, že sa chodcovi šmykla noha pod
jeho koleso. Samotné priznanie a oľutovanie trestnej činnosti bolo zvýraznené i v rozhodovaní ešte

trestným rozkazom, proti ktorému však i samotný obžalovaný podal odpor s následným už vyhlásením
o nevine a vykonaním dokazovania v plnom rozsahu, potrebnom k spravodlivému rozhodnutiu o veci
s vykonaním dôkazov k tomuto nevyhnutne potrebných, v širokom rozsahu rešpektujúc i práva na
obhajobu obžalovanému, k čomu mu bol poskytovaný opakovane široký priestor, avšak s výsledkom v
rámci obhajobných dôkazov, ktoré vyznievajú výrazne nepresvedčivo oproti matérii dôkazov, ktoré jeho

vinu jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností plne odôvodňujú. Matéria usvedčujúcich
dôkazov spočíva predovšetkým v bezprostrednej priamej a konzistentnej výpovedi samotného svedka
poškodeného I. T., ktorý riadne a v súlade so zákonnými predpismi využil na priechod cez hlavnú cestu
priechod pre chodcov, pred vstupom na cestu sa presvedčil, či na ňu môže vstúpiť, predovšetkým z ľavejstrany, následne počas prechádzania sledoval i situáciu zo smeru od Žiliny, čo je logické, keďže k tejto
časti cesty smeroval. I podľa znalca poškodený ešte vôbec nemusel mať vedomosť o tom, že prichádza
auto obžalovaného z pravej strany. Poškodený čakal pred priechodom pre chodcov na moment, kedy

naň bude môcť bezpečne vstúpiť a cez cestu prejsť, aspoň si to mysliac, obžalovaného s vozidlom
nepočul brzdiť ani trúbiť, až na vnímanie zašuchotania popred neho prejdenia tohto vozidla. Ocitol sa
na zemi ležať, mal vylomenú pravú nohu, po ktorej chodidle mu kolesom vozidlo obžalovaného prešlo,
bolesť nohy bola veľmi silná. Poškodený vylúčil, že by sa pokĺzol, pošmykol, zle došliapol. Dlhodobo bol
hospitalizovaný, opakovane operovaný s trvalou invaliditou, hrozila mu amputácia, podstúpil intenzívnu

liečbu, museli mu vybrať členok, nahradiť kovovým implantátom. Významným z hľadiska poškodeného
má byť okolnosť, ktorú zistil, že obžalovaný ho zavádzal, keď tvrdil, že vozidlo má povinne zmluvne
poistené, keďže zistil, že toto pravda nie je a obžalovaný ho poistené nemá. Potvrdil, že ešte v roku
2006 mal úraz na tej istej nohe, avšak toto sa mu vyliečilo bez následkov. Usvedčovaný je i výpoveďou
svedka O. C., ktorý potvrdil, že videl vyhýbací manéver auta, ktoré viedol obžalovaný až tak, že i
sám sa mu musel vyhnúť, v jazde pokračoval ďalej. Sám svedok si všimol, že poškodený následne

padá na zem a prvé čo mu povedal, keď k poškodenému prišiel, že má zlomenú nohu, túto mal i
vykrivenú. Potvrdil i to, že poškodený prechádzal cez priechod pre chodcov so psom, ktorého mal na
vodítku, v časti bližšie k stredu cesty. V jemu protismernom jazdnom pruhu išlo len jedno auto - auto
obžalovaného, aj to vo vzdialenosti 50-70 m. Usvedčovaný je i výpoveďou ďalšej svedkyne S. O., ktorá
potvrdila, že na druhej strane cesty, než ona, stál poškodený, čakala ho, kým prejde, keďže ho poznala,

i jeho psa. Poškodený prechádzal cez priechod pre chodcov, zrazu sa objavil obžalovaný so svojím
vozidlom, chcel sa mu vyhnúť doľava. Keď prešiel a pokračoval ďalej v ceste, videla už poškodeného
v pololehu resp. v polosede na zemi, držiac psa na vodítku. Videla, že má vykĺbený, zlomený členok
do strany. Potvrdila i, že vyhotovila fotografie bezprostredne po dopravnej nehode so zaznamenaním
polohy poškodeného so psom a vodítkom v danej časti priechodu pre chodcov. Obhajoba obžalovaného

je vyvrátená aj vykonaným dokazovaním znalca z odboru dopravy, ktorý už pôvodne, ešte v štádiu
prípravného konania, jednoznačne a detailne rozoberalsituáciu v tom čase danú do spisu, s okolnosťami
v neprospech obžalovaného, pričom ide o logické a odborne podložené fakty, ktoré znalec preberal,
k zmenám došlo v tomto odbornom vyjadrení až v štádiu konania pred súdom, ku ktorým vypovedal
priamo znalec Ing. C. V.. Tieto zmeny sú ešte viac v neprospech obžalovaného, než tomu bolo v

štádiu prípravného konania a vyhotovenia odborného vyjadrenia, čo znalec znova logicky argumentačne
podložil, vychádzajúc z relevantných dôkazov vykonaných na súde. Významným v tomto smere boli
fotografie, ktoré boli zaznamenané bezprostredne po jej vzniku D. O., ktoré so stopercentnou istotou
zachytávajú priestorové miesto na priechode pre chodcov, pozíciu, polohu poškodeného na ňom, z čoho
vyplynuli tie závery, ktoré boli rozobrané v skoršej časti odôvodnenia tohto rozsudku, t.j. že obžalovaný

mal ešte dlhší čas na možnosti reakcie na vzniknutú situáciu, ktorá by pri dodržaní povolenej rýchlosti
bola tzv. nekolíznou, t.j. úplne bezproblémovo zvládnuteľnou. Znalec podložil i svoje vyjadrenia, ktoré
smerujú k minimálne zistenej rýchlosti vozidla v čase dopravnej nehody, v rozsahu 70-80 km/h, priechod
pre chodcov je riadne vyznačený dvomi zvislými dopravnými značkami, vrátane vodorovnej, na mieste
ktorej je fotodokumentačne zachytený z rôznych pozícií i časov pred priechodom pre chodcov, tento je

bežne a bezproblémovo rozpoznateľný, nielen on samotný, ale i dopravné značky. Objasnil i v danom
čase fázu tzv. civilného súmraku, ktorý bol a vylúčil, že by tento mohol spôsobiť situáciu, ktorá by
bola obžalovaným neriešiteľná alebo, že by sa spolupodieľala na jej vzniku. Vyjadrenia samotného
obžalovaného k tomu, že toto miesto veľmi dobre poznal, chodieval tadiaľ veľmi často, aj napriek
tomu nemal mať vedomosť o priechode pre chodcov, svedčia o vysokej benevolencii, nepozornosti

a neuvedomení si, že priechod pre chodcov znamená možnosť výskytu chodcov na ňom. Obhajoba
obžalovaného je vyvrátená i ďalšou časťou výpovede znalca, ktorý po technickej stránke potvrdil, že
nie je dôvod spochybňovať výpoveď poškodeného, že pred vstupom na priechod pre chodcov sa pozrel
doľava, a keďže bola cesta voľná, vychádzajúc z toho, že vozidlo obžalovaného mohlo byť buď tesne za
horizontom, alebo ešte ďalej, až následne vstúpil na priechod pre chodcov, ďalej s rýchlosťou pohybu

chodca po priechode, je možné technicky potvrdiť rýchlosť vozidla už uvedenú minimálne 70-80 km/h.
Vyvrátil tvrdenia obhajoby spočívajúce v tom, že keď by malo dôjsť ku kontaktu vozidla alebo jeho časti
s poškodeným, že by to malo následky aj na psovi, ktorého poškodený viedol na vôdzke, tvrdiac pred
dopravnou nehodou pred sebou, keďže nie je možné vychádzať z toho, že by pes musel byť zrazený
alebo usmrtený, ide o živého tvora, ktorý bol na pohyblivom vodítku a v danej chvíli mohol zareagovať

tak, že sa mu nič nestalo. Tieto tvrdenia znalca sú úplne logické, zrozumiteľné bežne inteligentnému
a priemerne vzdelanému človeku, že táto situácia v žiadnom prípade nemôže byť vylúčená a v danej
konkrétnej trestnej veci i v spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré veľmi dobre do seba zapadajú,
navzájom spolu korešpondujú a dopĺňajú sa tak, ako už bolo uvedené v odôvodnení tohto rozsudkui vyhodnotenia dôkaznej situácie v nadväznosti aj na významné závery znalca C.. G. N. so zvláštnou
špecializáciou práve na odbor traumatológie. Ako technickú prijateľnú možnosť priebehu dopravnej
nehody a prejdenia kolesom vozidla vedeného obžalovaným po chodidle nohy poškodeného, znalec

priamo na hlavnom pojednávaní veľmi jednoznačne a presvedčivo znova logicky, i s použitím primitívnej
geometrie predviedol a znázornil, konkrétne, že bez problémov je možné mať vykročenú pravú nohu
s chodidlom a vzhľadom k dostatočne veľkému priestoru pri pohybe dopredu i s ohýňaním kolena, nie
je v žiadnom prípade vylúčená možnosť, že takto k dopravnej nehode mohlo dôjsť, t. j. prejdením po
danej oblasti nohy kolesom vozidla, čím mal súd aj za vyvrátenú argumentáciu, z hľadiska obhajoby

a tvrdenej takejto nepravdepodobnosti iným znalcom, znalcom obhajoby C.. P. C., ktorý opakovane
poukazoval na to, že by v takomto prípade muselo dôjsť k nejakým znakom poškodenia i na vozidle
oterom, spätnom zrkadle, prípadne blatníku a pod. V neposlednom rade je obžalovaný usvedčovaný
aj jednoznačnými závermi, či už skôr podaného odborného vyjadrenia alebo neskôr vypracovaného
znaleckého posudku, vrátane priameho výsluchu, znalca C.. G. N. na hlavnom pojednávaní, ktoré
z hľadiska medicínskeho a odborného zobral súd za základ svojho rozhodnutia, keď výsluch znalca

obhajoby C.. P. C. bol v rovine viacerých možností a pravdepodobností, teoretizovaní, s poukazom
na rôzne variácie možností, z ktorých niektoré vylúčil, niektoré nechal v rovine pravdepodobnosti a
alternatívu, ktorú považoval za najviac pravdepodobnú, nepodložil tak argumentačne a jednoznačne,
ako to urobil práve znalec prim. C.. G. N. s osobitným zdôraznením, že ide u neho o dlhoročnú klinickú
prax so zvláštnou špecializáciou práve pre traumatológiu, čo nie je dané u znalca C.. P. C., i keď

súd nezľahčuje jeho znalecké schopnosti, avšak práve v danej veci je významnou a špecificky danou
okolnosťpriebehudopravnejnehody,keďvýznamnúúlohuvdanejvecizohrávaprávevýznamnáklinická
prax a možnosť bezprostredného a priameho dlhodobého sledovania liečenia a volenia medicínskych
postupov pri liečbe poškodeného s hroziacou amputáciou, ktorej sa po výraznej a dlhodobej snahe
podarilo zabrániť, i keď s trvalými následkami. Znalec prim. C.. G. N. svoje vyjadrenia a závery veľmi

jasne, logicky a presvedčivo argumentačne zdôvodnil nepripúšťajúc žiadne pravdepodobnosti, žiadne
iné možnosti, keďže v danej veci je úplne bez pochybností a jasné, že len jedným mechanizmom mohlo
dôjsť k vzniku tých poranení, ktoré poškodený utrpel. Poukázal na práve u poškodeného prípadu tzv.
decolmanu, teda krúživého pohybu telesa, čo v danom prípade jednoznačne zodpovedá prípadu kolesa,
a to na plochu - chodidlo nohy poškodeného, až s tak veľkou intenzitou, že došlo k potiahnutiu, až

roztrhnutiuvšetkýchvrstievkožeakožnéhokrytu,tiežmäkkýchštruktúr,ažnakosť,čojepráveprípadiu
poškodeného. Uvedenému plne zodpovedá a korešponduje aj fotograficky zaznamenaný priebeh liečby,
zranenia, obsahom znaleckého posudku sú röntgenové snímky, tento znalecký posudok je kompletný a
komplexný a veľmi dobre argumentačne podložený v spojitosti a zhode i s ďalšími vykonanými dôkazmi,
ktoré obhajoba prehliada a nereflektuje na ne, znova pripomenujúc, ak už nič iné, tak priamu výpoveď

svedka poškodeného I. T. s tvrdeniami o zranení bezprostredne po dopravnej nehode, verifikované i
ďalšími vypočutými svedkami, pôvodne i samotného obžalovaného. Znalec prim. MUDr. G. N. veľmi
jasne, vylučujúc akúkoľvek pochybnosť, priamo uviedol, že nie je nijak možné a je úplne vylúčené,
aby z podvrtnutia členka a zlého došliapnutia mohla vzniknúť tak hlboká nekróza až na kosť, ako to v
rámci možnej a najväčšej pravdepodobnosti pripúšťal znalec MUDr. P. C.. Pri týchto svojich vyjadreniach

poukazoval až na samotné základy lekárstva, základné jeho učebnice, kde pri zlomeninách členkov
sú presne popísané možnosti vzniku lomných línií, ale pri žiadnom type k poškodeniu členkovej kosti
nedochádza, a to už tobôž nie k drvivému poraneniu s luxáciou. U poškodeného došlo k drvivému
poraneniu členkovej kosti s luxáciou, teda s pohybom a s následkom až odumretia kosti, v dôsledku
práve vysokého energetického pôsobenia iným telesom.

Súdodmietolvykonaťdôkaznavrhovanýobhajobou,atoďalšímznalcomzodborudopravysnepriamym
aj naznačovaným dokazovaním v súvislosti s vysporiadaním sa s tvrdenými dvoma verziami znalcov
k vzniku zranení v rámci prezentácie obhajcu, z dôvodov, ktoré sú už dostatočne jasne vyjadrené v
odôvodnení tohto rozsudku, keď súd od počiatku svojho konania pred súdom plne rešpektoval práva

obhajoby, poskytoval širokú možnosť na ich uplatnenie v rámci postupu v zmysle Trestného poriadku.
Súd poukazuje aj na významný fakt poskytnutia dostatočného času na možnosť bezproblémového
konania obhajobou a je len subjektívnym vyjadrením bez racionálneho zdôvodnenia, tvrdenie o hľadaní
kvalitného a ochotného znalca s poukazovaním na jeho nestrannosť mimo Žilinského regiónu a dané
väzby. Uvedené nijakým spôsobom a nikde nebolo namietané, znalci boli zákonne poučení, neboli a nie

sú im známe žiadne okolnosti, pre ktoré by nemohli byť vo veci činnými ako znalci, podali či už znalecký
posudok, resp. odborné vyjadrenia. Priamo bol umožnený a vytvorený priestor na kontradiktórnosť
konania na súde, s plným využitím práv procesných strán. Nie je možné prijať argument obhajoby,
ktorý sa snaží predlžovať stav právnej neistoty nielen samotného poškodeného, ale i obžalovaného,keď treba obhajobe pripomenúť, že i samotný obžalovaný sa dožadoval rozhodnutia vo veci, čo na
jednej strane koná, na druhej strane však vyvíjajú úkony, ktoré ho majú nedôvodne predĺžiť. V Trestnom
poriadku je upravený presný postup v prípade, ak sú podané dve rôzne znalecké verzie, ako sa s

nimi súd má vysporiadať, súd takýmto spôsobom aj postupoval, vysvetlil a objasnil, z akých dôvodov
a prečo zobral za základ svojho rozhodnutia odborné vyjadrenie, znalecký posudok i výpoveď znalca
prim. C.. G. N.. Jeho výsluchom došlo k odstráneniu možných pochybností alebo nejasností v reflexii
na skoršiu výpoveď obhajobou do konania pribratého znalca C.. P. C.Á., a tak nie je žiadny dôvod, aby
bol do konania pribratý iný znalec, resp. aby išlo o výnimočný a obzvlášť závažný prípad, kedy by sa

vecou musel zaoberať v rámci posudku znalecký ústav. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie obhajoby,
že X. W.. C. V. by sa nezameriaval v rámci odborného vyjadrenia a podanej výpovede znalca na
hlavnom pojednávaní priamo k nehodovému deju, že by sa nezaoberal otázkou, v akej polohe mohol
byť poškodený, keď došlo k spôsobeniu mu zranení v danom mieste, nezodpovedá skutočnosti, že táto
otázka by doteraz v rámci trestného stíhania nebola riešená. Súd dospel do štádia, keď má za to, že
bol náležite a úplne zistený možný a dôkazne podložený skutkový stav veci tak, že nie je dôvod, aby

boli o ňom pochybnosti, postupoval i v rozsahu vykonávania vecne potrebného dokazovania, poskytol
priestor na možnosť obstarania dôkazov aj procesným stranám, rovnako bol daný široký priestor na
možnosť objasňovania okolností svedčiacich nielen proti obžalovanému, ale aj tých, ktoré obhajoba
tvrdila, že svedčia v jeho prospech. Za jednostranné súd považuje aj tvrdenie obhajoby, že samotný
znalec Ing. C. V. uviedol, že je možná rekonštrukcia dopravnej nehody. V tomto súd len odkazuje na

inú časť odôvodnenia tohto rozsudku, kde sa práve na otázku obhajoby dotknutý znalec uvedeným
vysporiadaval, čo obhajoba smerovala až do takej miery, kedy sám znalec už poukázal na to, aby sa
„hry, ktoré chce hrať obhajoba, aby sa nehrali“, keďže vec rekonštrukcie dopravnej nehody je vecou
dát, ktoré sa poskytnú a ak iné dáta nie je možné poskytnúť, tak daná vec je v situácii, v ktorej je
i v súčasnosti a v danosti konkrétnej tejto trestnej veci s ohľadom aj na iné vykonané dokazovanie,

keď obhajoba posudzuje a poukazuje na znalecký posudok izolovane, čo však nie je správne, pretože
dôkazy sa hodnotia aj vo vzájomných súvislostiach, nielen jednotlivo. Odmietnuť vykonanie obhajobou
navrhovaného dôkazu žiadal prokurátor i poškodený.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere

trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
predpáchateľomtým,žemumázabrániťvďalšompáchanítrestnejčinnostiavytvoriťpodmienkynajeho
prevýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinov.Súčasne
tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1 Tr.
zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák.

na spôsob spáchania trestného činu - prečinu, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
aj na osobu obžalovaného, tiež na jeho pomery a možnosti nápravy. U obžalovaného súdu nezistil ani
poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť. Zvážiac tak všetky zistené skutočnosti, vychádzajúc aj z ust. §
38 ods. 2 Tr. zák., mu súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmer 18 mesiacov,
t.j. v dolnej polovici trestnej sadzby, a v jej rámci skôr pri jej strede, keď trestná sadzba ustanovená v

Trestnom zákone je v dolnej hranici 1 rok a v hornej hranici 5 rokov odňatia slobody, s poukazom na to, že
i keď obžalovaný už mal v minulosti jednu trestnú vec, hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, nebola
danámateriálnasúvislosťvtedyprejednávanejtrestnejčinnostikaktuálneprejednávanej.Prihliadolvšak
na to, čo má danú nepochybnú súvislosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov práve na
úseku cestnej premávky, prihliadajúc aj na vedomú nedbanlivosť u obžalovaného, viaceré porušenia

dopravných predpisov so spôsobeným závažným následkom nezvratného a trvalého charakteru u
poškodeného, obžalovaným prezentované neuvedomenie si závažnosti následkov v ďalšom živote u
poškodeného, charakter kvalifikovanej ťažkej ujmy na zdraví s dlhotrvajúcim vyradením poškodeného
z bežného spôsobu života. Súčasne však mal súd za preukázané, že sú splnené všetky zákonné
podmienky umožňujúce podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vyžadovali ukladať trest nepodmienečný,
v tomto smere poukazujúc i na nezistenie závadného spôsobu života obžalovaného po 24.06.2014,
nespáchanie iného trestného činu, nespáchanie iného priestupku, byť i na úseku dopravy, v čom sa
reálne prejavuje i účinok zadržaného vodičského preukazu, keď k trestnému činu došlo v súvislosti s
vedením motorového vozidla, čím sa i aktuálne prejavuje účinne snaha o ochranu spoločnosti. Následne

mu tak podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil primeranú skúšobnú dobu na dva roky, t.j. v dolnej polovici sadzby,
ktorá je inak ustanovená v dolnej hranici 1 rok a v hornej hranici 5 rokov, opätovne s poukazom na to,
že v súčasnosti už má zahladené jedno odsúdenie, bolo iného charakteru, nepôsobilo sa ešte na neho
uložením tzv. podmienečného trestu odňatia slobody a súd musel prihliadnuť aj na objektívny faktorplynutia času, čo je v prospech obžalovaného, keďže i sám preukazoval, že po začatí vyšetrovania tejto
trestnej veci sa nedostal do rozporu či už s Trestným alebo priestupkovým zákonom. Druh a charakter
trestnej činnosti v rámci následkov a závažného porušenia dopravných predpisov neumožňuje uložiť

skúšobnú dobu pri samej dolnej hranici sadzby. Súčasne z tých istých dôvodov, ako už boli uvedené, mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov,
t. j. opätovne v dolnej polovici trestnej sadzby, avšak skôr pri jej strede, keď dolnou hranicou v zmysle §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je 1 rok trestu zákazu činnosti a v hornej hranici 10 rokov trestu zákazu činnosti,
keďžekspáchaniužalovanéhoprečinudošlojednoznačnevsúvislostisvedenímmotorovéhovozidla,na

ktoré je potrebné osobitné oprávnenie. Je potrebné obžalovaného na významnú dobu vyradiť z možnosti
vedenia motorového vozidla akéhokoľvek druhu, pričom súčasne pri výmere tohto trestu sa zvýraznila
privilegovanápotrebauloženiaprávetohtodruhutrestu,akovýznamnéhoprejavuzásadukladaniatrestu
v zmysle § 34 Tr. zák. Súd je presvedčený, že takto uložené dva druhy trestov postačia na splnenie
hlavne svojho prevýchovného účelu a zabezpečia, aby sa obžalovaný už aspoň do budúcnosti v ďalšom
svojom živote vystríhal páchaniu trestnej činnosti i činnosti priestupkového charakteru, čo však záleží

na samotnom obžalovanom, aký bude ďalší spôsob jeho života. Obžalovaný sa v tomto smere poučuje
i o tom, že počas plynutia skúšobnej doby bude súd zisťovať, či vedie riadny život a ak zistí, a to aj
počas plynutia skúšobnej doby, že riadny život nevedie, teda že spáchal predovšetkým trestný čin, alebo
priestupok, musel by rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody; ak však zistí po skončení skúšobnej
doby, že viedol riadny život, rozhodne o jeho osvedčení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.

Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.