Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122010149
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1122010149.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému M. S., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 11. 3. 2022
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
M. S. narodený XX. XX. XXXX N. Ž., trvale bytom Bratislava - Q., R.. Č.. N. Ú. B. Ú.N. Bratislava
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 05.12.2021 v čase okolo 01:00 hod. v Bratislave na Šafárikovom námestí v priestoroch verejných
toaliet nachádzajúcich sa v parku, po slovnej výmene názorov jedenkrát udrel rukou do chrbtovej časti
Z. Q., dva krát ho udrel rukou do tváre a následne ako ho išiel s kuchynským nožom s čiernou rukoväťou
s dĺžkou čepele asi 20 cm a so šírkou čepele 2,5 až 3 cm bodnúť do oblasti hrudníka, tak sa Z. Q. chcel
ubrániť a preto dal pred seba ľavú ruku, ktorú mu však obvinený prepichopl, pričom prienikom noža
cez dlaňovú časť ruky a zasiahol podkožie ľavej oblasti hrudníka, kde zanechal drobnú otvorenú ranu o
veľkosti 1,5 cm, čím poškodenému Z. Q. spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela vpravo, pomliaždenie

nosa, nekrvácajúcu bodnú ranu v oblasti hornej tretiny ľavého hrudníka o veľkosti 1,5 cm, zasahujúcu
len po podkožie, bodná rana veľkosti 3 cm prechádzajúca z dlaňovej časti ľavej ruky na chrbát ľavej ruky,
medzi 1. a 2. záprstnými kosťami, s deficitom citlivosti všetkých prstov a poruchou hybnosti palca, ktoré
si vyžiadali obmedzenie v obvyklom spôsobe života minimálne 14 dní a objektívne si vyžiadali liečenie,
ako aj pracovnú neschopnosť v trvaní menej ako 42 kalendárnych dní,

t e d a

sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k jeho dokonaniu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), §
39 odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
kuchynský nôž s čiernou rukoväťou s dĺžkou čepele asi 20 cm a so šírkou čepele 2,5 až 3 cm.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestne´ho za´kona su´d obžalovanému uklada´ ochranne´
protialkoholické liecˇenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestne´ho za´kona sa ochranne´ protialkoholické liecˇenie vykona´ ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému M. S.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno

b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I zo 7. 2. 2022, č. k. 3 Pv 290/21/1101 - 33. Súd následne postupoval v súlade s
§ 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/,
f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Súd
potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení prokurátora

uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom
obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhrade škody, prípadne aj o ochrannom opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
znaleckého posudku č. 79/2021 MUDr. Lucii Žlnayovej (č. l. 91 - 105) a čítaním listinných dôkazov podľa
§ 269 Trestného poriadku, a to: odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie CESDAP a lustrácie v
systéme Avízo.

K výroku o trestoch a ochranných opatreniach

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému

žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody ukladaný zároveň pod hranicou zákonom určenej trestnej sadzby stíhaného trestného
činu za použitia § 39 ods. 4 Tr. zák. (možnosť znížiť sadzbu o tretinu pod dolnú hranicu). Súčasne
výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali aj uloženie trestu prepadnutia veci a ochranného

opatrenia - ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 155 odsek 1 Tr. zák. (4 až 10
rokov), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v §
34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a

vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písmeno l/ Tr.
zák. - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a súčasne zistil jednu
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno m/ Tr. zák. - prechádzajúce odsúdenia obžalovaného za trestné
činy). Vzhľadom na rovnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností nedošlo k pohybu trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 3 resp. ods. 4 Tr. zák..Obžalovaný sa od začiatku trestného stíhania priznával k spáchaniu skutku, pričom doplnil, že
poškodeného nechcel pichnúť, nemal taký úmysel a pichol ho lebo mal nervy, hádali sa a mal vtedy
vypité. Zároveň uviedol, že ľutuje čo sa stalo. Rovnako postupoval aj na hlavnom pojednávaní, kedy

urobil vyhlásenie o vine a zároveň v rámci záverečnej reči a posledného slova oľutoval čo spravil. Vo
vzťahu k § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. možno konštatovať, že ak by poškodený pred seba (pred oblasť
hrudníka) nedal ľavú ruku, je vysoko pravdepodobné, že by došlo aj k dokonaniu žalovaného zločinu -
spôsobeniu minimálne ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko zo znaleckého posudku č. 130/2021 prof. MUDr.
Mariana Vidiščáka, PhD. vyplýva, že pri popísanom útoku na telo poškodeného hrozilo poranenie pľúc,

srdca a veľkých ciev, pričom vloženie ľavej ruky do trajektórie noža zabránilo jeho prieniku do hrudníka
a tým zabránilo aj horšiemu následku. Obžalovaný sa svoje konanie snažil ospravedlniť konzumáciou
alkoholu v ktorom kontexte súd bral na zreteľ aj záver znalkyne MUDr. Lucii Žlnayovej, že obžalovaný
v čase spáchania skutku bol v stave jednoduchej intoxikácie alkoholom, ktorá sa v jeho správaní
prejavila zvlášť zvýšeným podráždením, oslabením zábran a agresívnym správaním, ale zároveň počas
skutku nestratil kontakt s realitou, jeho správanie bolo v kontexte situácie psychologicky zrozumiteľné,

s dominujúcim zvýraznením afektívnej reakcie a agresívneho správania.

Napriek tomu, že dokonanie žalovaného trestného činu prekazila de facto len obrana poškodeného
(ľavá ruka pred hrudníkom), je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa žalovaného zločinu dopustil stále v
„strednom“ vývojovom štádiu - v pokuse. Súd žiadnym spôsobom neospravedlňuje jeho konanie, avšak

poukazuje na okolnosti významné pre výrok o treste a to, že nedošlo k poslednému vývojovému štádiu
trestného činu - k jeho dokonaniu a teda poškodeniu zdravia poškodeného napĺňajúceho intenzitu ťažkej
ujmy na zdraví.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný má 12 záznamov v odpise registra

trestov z toho 8 krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a 4 odsúdenia má zahladené.
Pred spáchaním skutku bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody 9. 9. 2003. Súd prihliadal aj na
priestupkovú minulosť obžalovaného, kde má 44 záznamov.

V kontexte naznačeného, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (4 až 10 rokov) a so zreteľom na

výsledky dokazovania, najmä prihliadajúc na priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným premietnuté
do vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní, ale aj skutočnosť, že išlo o trestný čin spáchaný
v štádiu pokusu a nedošlo k závažnému poškodeniu zdravia poškodeného, súd ustálil, že je na mieste i
použitie § 39 ods. 4 Tr. zák. - zníženie trestu, avšak nie o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (kedy by spodok bol 2 roky a 8 mesiacov), ale spravodlivé, primerané a

napĺňajúce účel trestu bude pôsobenie na obžalovaného nepodmienečným trestom, pod sadzbou, a to
vovýmere3rokya6mesiacovatonajmäprenásledokktorýpriamohrozil,akbypoškodenýnevložilľavú
ruku pred hrudník a kedy by pravdepodobne došlo k poraneniu pľúc, srdca a veľkých ciev, teda životne
dôležitých orgánov. Súd bral na zreteľ aj trestnú minulosť obžalovaného a viacero nepodmienečných
trestov,avšakzároveňpoukazujenafakt,žeposlednýnepodmienečnýtrestvykonalešte9.9.2003,teda

takmer pred 19 rokmi a posledné odsúdenie má z roku 2012 (Obvodný súd Praha 10 - právoplatné 5. 12.
2012), teda takmer spred 10 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne posledných cca. 10 rokov sa
nedopúšťal žiadnej trestnej činnosti aj keď zároveň je sprítomnená rozsiahla priestupková minulosť (44
záznamov) aj z posledných rokov, ktorá poskytuje obraz o porušovaní právnych predpisov obžalovaným,
avšak menšej závažnosti ako trestná činnosť.

Citovaná výmera trestu odňatia slobody, ako aj nepodmienečný spôsob jeho výkonu podľa názoru
súdu odzrkadľuje a zohľadňuje všetky zákonom predpokladané zásady pre ukladanie trestov. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia
pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší život

obžalovaného, kedy v jeho prípade išlo síce o recidívne konanie, avšak s pomerne dlhým časovým
odstupom (posledný odsúdenie pred takmer 10 rokmi a posledný výkon nepodmienečného trestu pred
takmer 19 rokmi) považuje súd nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov
za dôvodný, primeraný a spravodlivý. Zároveň súd v zmysle konštatovaného i v kontexte závažnosti
trestného činu (zločin), uložený trest považuje za dostatočný na jeho nápravu ako i ochranu spoločnosti

pred páchaním trestných činov zo strany obžalovaného.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmenoa/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci - noža špecifikovaného vo výroku rozsudku, ktorý patrí
obžalovanému a ten ho použil na spáchanie trestného činu - pichol ním poškodeného.

Zároveň súd obžalovanému uložil aj ochranné opatrenie - ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou a to s poukazom na závery znaleckého posudku č. 79/2021 MUDr. Lucie Žlnayovej, ktorá

uviedola, že u obžalovaného ide o rozvinutú závislosť od alkoholu so somatopsychickými komplikáciami
a konštatovala, že je potrebné nariadiť mu citované ochranné liečenie.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný

súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd
prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.