Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. máj 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4Csp/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201863
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8620201863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ECLI:SK:OSSK:2021:8620201863.1

4Csp/73/2020- 76
8620201863

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobkyne GE., zastúpená Sidor a partneri,

s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému Profi Credit
Slovakia,s.r.o.,Pribinova25,82496Bratislava26,IČO:35792752,zastúpenýadvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné
zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný n a h r a di ť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 400,- Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.06.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500026374 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť mu úver vo výške
1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur, pri dojednanej ročnej
úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 67,70 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovanému vrátiť bola 3.375,54

Eur. Okresný súd
- 2 - 4Csp/73/2020

Bratislava I rozsudkom sp. zn. 6Csp/39/2016 zo dňa 24.2.2020 vyhovel jeho žalobe a určil, že úver
vyplývajúci zo zmluvy je bezúročný. Súd zistil najmä to, že zmluva neobsahuje správnu výšku RPMN
a správnu výšku ročnej úrokovej sadzby a ročnú úrokovú sadzbu vyhodnotil ako odporujúcu dobrým
mravom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020. Na základe týchto nedostatkov bolorozhodnuté, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo pre neho znamenalo znamenalo, že bol povinný
veriteľovi vrátiť len istinu úveru. Je toho názoru, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. Vo veci

totiž existuje 1. porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č. 129/2010 Z. z. ako
aj zákon 250/2007 Z. z., a to uvedenie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy a zákaz konania proti
dobrým mravom, 2. úspešne uplatnil na súde porušenie predmetných povinností a 3. príčinná súvislosť,
pretože bol v konaní úspešný práve v dôsledku toho, že žalovaný porušil právne predpisy a vyhotovil
Zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej úpravy. Žiadne ďalšie podmienky na priznanie finančného

zadosťučinenia pritom zákon nevyžaduje. Na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie
teda podľa neho postačí, ak veriteľ poruší práva spotrebiteľa a spotrebiteľ tieto porušenia úspešne
uplatní na súde. Spotrebiteľ nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí, ak mu takáto škoda hrozí. V
danom prípade možno konštatovať, že škoda mu nie len hrozila ale reálne aj vznikla. Pri čestnom a
odbornompostupežalovanéhoprivyhotovovanízmluvy,byjehomajetkovéprávaakospotrebiteľaneboli
ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Tento zásah spočíval v tom, že bol ukrátený pri poskytnutí

úveru, pretože nemohol čerpať schválenú výšku úveru 1.500,- Eur, ale iba úver v krátenej výške,
pričom ku kráteniu výšky úveru došlo v rozpore s dobrými mravmi (započítaním s odmenou z Dohody).
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/934/2015 zo dňa 29.6.2016, rozhodnutie
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13C/329/2015 zo dňa 12.5.2016, rozhodnutie Krajského súdu Prešov,
sp. zn. 18Co/285/2014 zo dňa 24.2.2015 a rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 11Co/159/2015 zo

dňa 25.5.2015. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyčíslil na sumu 400,- Eur. Odplata za
poskytnutie úveru formálne predstavovala 1.875,54 Eur a skutočná odplata po zohľadnení nezákonného
strhnutia poplatku však predstavovala až sumu 2.091,29 Eur, teda v tejto výške boli zároveň ohrozené
jeho majetkové práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.12.2020 uviedol, že popiera splnenie zákonných
podmienok vyplývajúcich z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje:
a) úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa a b) zodpovednosť za porušenia práva alebo povinnosti takto ustanovenej zákonom. Zo
žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a žalobca ani

neoznačil a ani nekonkretizoval porušenie, ktorého práva alebo povinnosti mu zakladá nárok, ktorý si
uplatňujepodanoužalobou.Akbychcelzákonodarcapriznaťspotrebiteľoviprávonaprimeranéfinančné
zadosťučinenie za akékoľvek úspešné uplatnenie akéhokoľvek práva, potom by zakotvil to priamo (za
porušenie) a neviazal by ho na t o, či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal jeho ochrany na súde.
Účelom tohto

- 3 - 4Csp/73/2020

ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho
spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje

práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 19Co/110/2019.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie vo veci pod. sp. zn. 16Csp/9/2016 je pre žalobcu dostatočne
satisfakčným. Z podstaty finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o satisfakciu za imateriálnu ujmu.

Všeobecne teda primerané finančné zadosťučinenie znamená
odčinenie nemajetkovej ujmy. Existencia ujmy ako predpoklad priznania jej vyrovnania v podobe
zadosťučinenia síce nemusí byť exaktne preukazovaná, ale v rámci racionálnych záverov musí byť
odôvodnená konkrétnymi okolnosťami ako daná, inak by zadosťučinenie nepredstavovalo žiadnu
satisfakčnú funkciu. Právna úprava len uľahčuje postavenie spotrebiteľa v tom, že nie je povinný

dokazovať rozsah ujmy, príčinnú súvislosť a pod., na strane druhej ale neznamená, že nárok vznikne
za každých okolností, aj keď ujma nevznikla. Pre úspešné uplatnenie takejto nemajetkovej ujmy v
súdnom konaní je potom nevyhnutné, aby bola jej existencia tvrdená a aby bola takáto ujma skutočná.
Samotnýzáver,žeporušilprávaspotrebiteľavyplývajúcezozmluvy,niejezáveromoskutočnejexistencii
takejto ujmy a pre priznanie finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa

a nie je dostatočný. Nárok žalobcu považuje za neopodstatnený aj čo do výšky, pretože v podanej
žalobe žalobca nekonkretizoval žiadnymi dôvodmi, pre ktoré požaduje práve žalovanú sumu. Namieta
nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu ohľadne žalovaného nároku.5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že okrem podanej žaloby v tomto konaní bola v časovej
bezprostrednosti podaná aj iná žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, o ktorej je konanie
vedené pod sp. zn. 3Csp/40/2020 a 4Csp/27/2020. Žalobcovi nebránila žiadna existujúca prekážka

uplatňovať požiadavku na primerané finančné zadosťučinenie v jednej žalobe. Takýto postup je nielen
príkladom toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že
žalobca takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5 zákona, pretože nesleduje dosiahnutie
účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale vytvorenie neoprávneného obohatenia. Na túto
skutočnosť poukázal vo svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v Prešove, rozsudok sp.

zn. 14Co91/2012. Nejestvuje žiadny oprávnený, zákonný a ani logický dôvod, aby žalobca za účelom
získaniafinančnéhozadosťučineniaúčelovopodávalniekoľkožalôb,aktakmoholpreukázateľnespraviť
jednou. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný iba všeobecne a paušálne popiera
jeho nárok na primerané zadosťučinenie, hoci jeho nárok objektívne existuje a je podopretý relevantnými

dôkazmi. V žalobe jednoznačne označil povinnosti, ktoré žalovaný porušil a za predmetné porušenia
zodpovedá práve a výlučne žalovaný, ktorý predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mu predložil
na podpis a mal z tejto zmluvy prospech. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa
- 4 - 4Csp/73/2020

30.1.2019 ako aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorej
zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o
súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných

a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú
finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. (povinnosť dodávateľa konať v súlade s dobrými mravmi), ktorá bola zo strany
žalovaného porušená tým, že úročil úver neprimerane vysokými úrokmi (až 70%) je potrebné považovať
za priame porušenie zákonnej povinnosti, ktoré nemožno pričítať nikomu inému než žalovanému.

Pokiaľ ide o sumu primeraného finančného zadosťučinenia, túto dostatočne odôvodnil s odkazom
na konkrétne skutočnosti. Námietky žalovaného ohľadom podávania viacerých žalôb považuje za
nedôvodné. Potvrdil, že podal tri žaloby, avšak tie boli podávané nasledovne: dňa 19.06.2020 podal
žalobu, ktorou sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia z rozsudkov Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 12Csp/10/2016 v spojení s Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 9Co/60/2019 a

súdne konanie je vedené pod sp. zn. 3Csp/40/2020. Dňa 17.09.2020 bola podaná žaloba vo veci
6Csp/65/2020, pričom tento nárok žalobkyni vznikol až 14.09.2020, kedy bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručený rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 15Co/61/2018, ktorým sa potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 16Csp/9/2016 a dňa 27.10.2020 bola podaná žaloba v
predmetnej veci. Avšak napriek tomu, že rozsudok 6Csp/39/2016, z ktorého žalobca odvodzuje svoje

právo, nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020, žalobca o tejto skutočnosti nemal vedomosť (pretože
mu nebola doručená doložka právoplatnosti) a dozvedel sa o nej až dňa 14.10.2020, kedy mu bolo
doručenéuznesenieotrováchkonania.Ztohovyplýva,žejednotlivéžalobynemohlibyťpodanésúčasne
v jednom podaní, pretože v čase podania žaloby nárok žalobcu v iných konaniach ešte neexistoval.
Od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby čakal na právoplatne skončenie všetkých sporov so

žalovaným, pretože by sa tým sám vystavoval riziku premlčania jeho skorších nárokov.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že popiera vznik a výšku nároku, ktorého sa zaplatenia
žalobca domáha. Z podanej žaloby ani vyjadrenia nevyplýva preukázanie takých skutočností, ktoré
by preukazovali uplatňovaný nárok čo do základu, ako aj čo do výšky. Žalobca v podanej žalobe ani

vyjadrení neosvedčil a nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Žalobca síce nárok odôvodňuje od úrokov, ktoré žalovaný za poskytnutý úver požadoval, avšak
nezohľadnil skutočnosť, koľko žalobca aj reálne uhradil.

8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

9. Profi Credit Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26 ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník
uzavreli dňa 12.6.2013 zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vovýške 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/24 s mesačnou splátku
80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník

- 5 - 4Csp/73/2020

zaplatiť 3.375,54 Eur, RPMN 67,70 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 48,52.

10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 6Csp/39/2016 - 92 zo dňa 24.2.2020, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2020 je zrejmé, že v tomto konaní sa žalobca domáhal proti
žalovanému určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500026374 zo dňa 12.6.2013 obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a preto je úver zo zmluvy bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň sa
žalobca domáhal určenia, že dohoda o poskytnutí služieb uzavretá v bode 8 Zmluvy o revolvingovom
úvere je neplatná. Predmetným rozsudkom súd určil, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500026374 zo dňa 12.6.2013, ktorý bol uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný

a bez poplatkov. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že predmetná zmluva neobsahuje
dve obligatórne podmienky, ktorý vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. a to správnu výšku RPMN a správnu
výšku ročnej úrokovej sadzby. Taktiež súd dojednanú ročnú úrokovú sadzbu v zmluve uzavretej medzi
stranami sporu vo výške 70,01 % vyhodnotil ako odporujúcu dobrým mravom. Tuto časť zmluvy
považoval za absolútne neplatnú časť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 41 Občianskeho

zákonníka.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

12...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500026374 dňa 12.6.2013. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp. zn.
6Csp/39/2016 - 92 zo dňa 24.2.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2020 bolo určené, že úver
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500026374 zo dňa 12.6.2013, ktorý uzavrel žalovaný

so žalobcom je bezúročný a bez poplatkov.

13. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola
neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného
zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané
finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že
žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé
privodiť žalobcovi ako
- 6 - 4Csp/73/2020

spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou
ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu
na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje
samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú. Na súde si žalobca

úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na
zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo.

14. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak

sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne
podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak
stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok
KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).15. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú

s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné
zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho
žalovaného,ktorýakododávateľfinančnejslužbyzávadnekonal.Spotrebiteľ,tedažalobcaniejepovinný
preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné

zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv
spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa
žalobca úspešne domáhal svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

16. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou

úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku
porušenia jeho práv, čo v danom prípade by na základe uzatvorenej zmluvy, keď žalobcovi mala byť
poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500,- Eur, pričom reálne mu bola poskytnutá čiastka 790,84 Eur
a za takto poskytnutú sumu by žalobca v prípade, že by predmetný úver splácal, zaplatil celkom sumu
1.928,88 Eur.

17. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom
je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov.
Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 400,- Eur.

- 7 - 4Csp/73/2020

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a

priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška
finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a preto žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že bolo
jeho žalobe vyhovené, je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo
do základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu
závisela výlučne od úvahy súdu.

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)
- 8 - 4Csp/73/2020

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 5. mája 2021

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca

r o z h o d o l :