Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304113256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8304113256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcov: 1/ C.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v Y., B. XXXX/X, 2/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., P. XX, 3/ I.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v J., T. XX, právne zastúpená: JUDr. Pavol Kollár, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lehotského 4, IČO: 36
757 276, ako dedičia po žalobcovi C. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom v J. - D. C., E.
XXXX/XX, proti žalovanej: C. T., nar. X.X.XXXX, bytom v Y., M. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Katarínou
Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.

10C/91/2004 - 962 zo dňa 27.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o náhrade trov konania medzi
stranami sporu a vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť náklady na znalecké dokazovanie
vo výške 164,90 eur.

II. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, zamietol aj protinávrh žalovanej, rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť uhradiť 164,90 eur
a žalovanej 330,88 eur ako náhradu za znalecké dokazovanie na účet Okresného súdu Humenné do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva XXXX katastrálneho územia Y.. Keďže medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedošlo k dohode ohľadom zrušenia podielového spoluvlastníctva, podal jeden zo spoluvlastníkov

návrh na súd. Navrhovateľ navrhol, aby vec bola prikázaná do jeho vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
ostatných spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Odporkyňa (pôvodne odporkyňa v 3. rade) s týmto
nesúhlasila a žiadala, aby vec bola prikázaná do jej vlastníctva s tým, že ju celú vlastní a aby vyplatila
len navrhovateľa, pretože pôvodné odporkyne v l. a 2. rade už boli vyplatené resp. bola vyplatená
ich matka. Podľa znaleckého posudku reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná. V priebehu konania
pôvodnežalovanévrade1/a2/darovalisvojepodielyžalobcovi,ktorýsavdôsledkutohostalvlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 2/3. Súd prvej inštancie má za to, že predmetnú nehnuteľnosť nie

je možné reálne rozdeliť medzi podielových spoluvlastníkov a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré môže dôjsť k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne spočívajú v tom, že táto v predmetnom rodinnom
dome býva viac ako 25 rokov a práva bývanie získala titulom sobáša so svojím nebohým manželom.Do smrti manžela a čiastočne aj po jeho smrti sa domnievala, že je vlastníčkou tohto domu a až
súd rozhodol, že jej prináleží len podiel 1/3. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý svoju bytovú situáciu
má vyriešenú, navrhovateľka okrem bývania v predmetnom rodinnom dome, iné bývanie nemá. Za

podiel, ktorý by jej bol vyplatený, pokiaľ by súd prikázal rodinný dom do vlastníctva navrhovateľa, by
si odporkyňa, vzhľadom na ceny bytov, nedokázala zabezpečiť adekvátne bývanie. Navrhovateľ sa
zrušenia podielového spoluvlastníctva domáhal z dôvodu, že sa chce vrátiť z J. do rodičovského domu,
kdebysaonehomohlipostaraťajpôvodnéodporkynev1.a2.radeažeidevtomtoprípadeorodičovský
dom. Nie že by súd nepovažoval citové väzby navrhovateľa k rodičovskému domu za nepodstatné, ale

pokiaľ navrhovateľ túži vrátiť sa do Y., má väčšiu možnosť odpredať svoj byt v J. a za utŕžené peniaze si
zakúpiť byt v Y., vrátane starostlivosti, ktorú vzhľadom na svoj vek potrebuje a prípadne, aby sa dohodol
s odporkyňou, aby mu umožnila prístup do časti rodinného domu aspoň v určitom čase. Na základe
hore uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol. Na druhej strane zamietol
súd prvej inštancie aj návrh odporkyne, aby súd nehnuteľnosti prikázal do jej vlastníctva a to z dôvodu,
že táto jednoznačne nepreukázala investície do predmetného rodinného domu a taktiež ani platobnú

schopnosť vyplatiť navrhovateľovi jeho podiel 2/3.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca čo do výrokov I.,
III. a IV. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že: 1. žalobca je väčšinový
vlastník, 2. žalovaná je nedobromyseľná vlastníčka a užívateľka, 3. žalovaná neplatí nájom za užívanie

celého domu, 4. žalobca už nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti, a teda súd sa nezaoberal jeho
bytovou odkázanosťou, 5. investície do domu neboli preukázané, 6. silný citový vzťah žalobcu k domu,
7. skutočnosťou, že žalovaná sama vyhlásila, že má dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie
ostatných spoluvlastníkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel,
alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zopakovala svoje argumenty, na ktoré poukazovala v
priebehu celého konania. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,

že skutočnosť, že žalovaná nemá kde bývať, nie je pre toto súdne konanie dôležitá.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichz ust.§379a§380CSP,beznariadeniapojednávania

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolaciemu súdu bolo oznámené, že žalobca v priebehu odvolacieho konania zomrel dňa 2.3.2016.
Za účelom zistenia okruhu dedičov odvolací súd dotazoval konajúceho notára ako súdneho komisára
a zistil, že ako dedičia do úvahy prichádzajú C.. C. T. a C. P.. Zároveň sa do dedičského konania ako

dedička podľa ust. § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihlásila I.. C. D.. C.. C. T. a C. P. neuznali I..
C. D. ako dedičku, preto I.. C. D. podala dňa 18.01.2016 žalobu v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p.

8. Dedičia po nebohom žalobcovi odvolaciemu súdu oznámili, že na podanom odvolaní trvajú.

9. Odvolací súd má za to, že pre rozhodnutie o podanom odvolaní nie je potrebné prerušovať konanie
do skončenia dedičského konania, resp. konania o žalobe podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. Vzhľadom
na predmet sporu, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odvolací súd môže v
konaní pokračovať aj bez výsledkov dedičského konania, pričom v konaní na strane žalobcu pokračuje
so všetkými do úvahy pripadajúcimi dedičmi.

10. V rámci úpravy zániku podielového spoluvlastníctva Občiansky zákonník ustanovuje zásadu,
podľa ktorej nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V poradí prvým, a
zrejme najideálnejším spôsobom zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o
jeho zrušení a vyporiadaní. Až v prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto
vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Prvým spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné,prichádza na rad druhý spôsob vyporiadania, a tým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadnuc pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Nakoniec,
ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

11. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca, resp. jeho dedičia, nechcú byť ďalej v spoluvlastníckom

pomere so žalovanou. Nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
podal žalobca na súd žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva. V konaní bolo vykonaným
znaleckým dokazovaním preukázané, že reálne rozdelenie veci nie je možné, čo napokon nebolo
namietanéanistranami.Prvýspôsobvyporiadania,ktorýmbybolavyriešenáajnamietanábytováotázka
žalobcu aj žalovanej, v danom prípade teda nie je možný.

12. Ďalším spôsobom je prikázanie veci za náhradu jednému spoluvlastníkovi. Takýto spôsob
vyporiadania je napokon navrhnutý aj v petite žaloby. Ak by súd prvej inštancie vyhovel žalobcovi a zrušil
a vyporiadal by podielové spoluvlastníctvo prikázaním celej veci žalobcovi, ktorý by vyplatil náhradu
žalovanej za jej podiel, žalovaná by si musela zaobstarať náhradné ubytovanie, keďže v dome trvale žije.

13.Občianskyzákonníkv§142ods.2nevysvetľuje,čotrebarozumieťpoddôvodmihodnýmiosobitného
zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe
vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri
nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci

podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci je založené dôsledné porovnanie situácie,
ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade
jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov

hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený.
Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech

žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia,
stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z
dĺžky času, po ktorý vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených

na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v
prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní
do jeho vlastníctva má v úmysle predať. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

25. 2. 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97).

14. Súdna prax už dospela k názoru (znova rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.
2. 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97, R 100/1999), podľa ktorého: „Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre
ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav,
vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností
uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä
ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho
prioritu alebo že vec má v úmysle predať).“

15. Vychádzajúc z vedeného je pre posúdenie danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa potrebné
porovnať stav, ktorý by nastal, ak by súd žalobe vyhovel, a naopak, ak by žalobu zamietol.16. V danom prípade, ak by súd žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil, do úvahy by
prichádzal druhý spôsob vyporiadania, t.j. prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu.
Žalobca navrhoval prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. Takéto rozhodnutie by sa

pri zohľadnení toho, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom a podľa jeho tvrdení disponuje
prostriedkami na vyplatenie odstupujúceho spoluvlastníka, javilo ako logické. Ak by teda súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, že by nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu, resp. by určil, že vec patrí do dedičstva, žalovaná by bola nútená sa z domu vysťahovať a
hľadať si iné ubytovanie, pričom by sa musela vtesnať do sumy 453 333 Sk (15 047,89 eur), ktoré

by jej boli vyplatené za jej spoluvlastnícky podiel. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaná iný majetok
ani hotovosť nevlastní. Žalovaná je dôchodkyňa, ktorá poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške
479,30 eur a vlastní viaceré menšie podiely na poľnohospodárskych pozemkoch. V roku 2006 žalovaná
žiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. V žiadosti uviedla, že toho času je nezamestnaná,
podporu v nezamestnanosti ani iné dávky nepoberá. Jediným zdrojom príjmu v tom čase bol len vdovský
dôchodok vo výške 6 935 Sk, z čoho platila vodu, plyn, elektrinu, rozhlas a televíziu, telefón, dane,

poistenie, a po uhradení týchto platieb jej na stravu zostalo 1 000 Sk ( č.l. 342 spisu). Z uvedeného
vyplýva, že pri takýchto príjmov a výdavkoch si žalovaná nemohla vytvoriť úspory, za ktoré by si teraz
mohla zaobstarať primerané bývanie. Na zaobstaranie si nového bývania by žalovaná mala k dispozícii
cca 15 000 eur, ktoré by jej boli vyplatené ako náhrada za spoluvlastnícky podiel. Za sumu 15 000 eur v
meste Y. nie je pre žalovanú reálne zaobstarať si primerané bývanie. Tiež je potrebné brať do úvahy, že

žalovaná je zvyknutá na istý štandard, keďže už desaťročia žije v rodinnom dome. Odvolací súd má za
to, že ak si žalovaná v dôsledku zrušenia podielového spoluvlastníctva musí hľadať nové ubytovanie,
toto ubytovanie by malo byť primerané jej štandardom a zodpovedať doterajšiemu bývaniu. Navyše
žalovaná je dôchodkyňa, ktorá si v jej veku len ťažko zvykne na nový domov a ťažko sa zorientuje
na realitnom trhu. Žalovaná žije v predmetnom rodinnom dome už takmer tridsať rokov, preto možno

odôvodnene predpokladať, že k domu má vytvorené citové väzby, a viažu ju tam aj spomienky. Na druhej
strane žalobcovia v rade 1/ až 3/ - dedičia pôvodného žalobcu - zotrvaním v súdnom spore sledujú len
vyriešenie užívacích vzťahov a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pre nich nemá
žiadny konkrétny a praktický význam. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, preto odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní už neprihliada na dôvody, pre ktoré

pôvodný žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo (chcel sa do domu vrátiť a bývať
v ňom, citové väzby a pod.)

17. Opačný prípad je, že súd žalobu zamietne a podielové spoluvlastníctvo nezruší. V takom prípade
zostanú vzťahy zachované tak, ako existovali doteraz. Žalovaná by mohla v dome naďalej bývať, a

pre žalobkyne by sa ich stav nijako výrazne nezmenil. Na rodinnom dome a pozemku by mali svoj
spoluvlastnícky podiel, pričom by nemali žiadne náklady na jeho údržbu, nakoľko o údržbu domu by sa aj
naďalej starala žalovaná. Na strane žalobcov zamietnutiu žaloby nebráni žiadny problém spočívajúci v
bytovej otázke, citové väzby k domu, vek ani zdravotný stav. Zamietnutím žaloby nedôjde ani k ukráteniu
na majetku žalobcov, nakoľko pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedochádza k

zmenšeniu ani zväčšeniu majetku jednotlivých spoluvlastníkov. Rozsah, resp. hodnota majetku zostáva
nezmenená.

18. Porovnaním situácie, ktorá by nastala v prípade vyhovenia a zamietnutia žaloby odvolací súd dospel
k záveru, že stav žalobcov by sa vo svojej podstate významným spôsobom nezmenil ani vyhovením

žaloby, ani jej zamietnutím. Žalobkyne vstúpili do konania ako potenciálne dedičky žalobcu, nie sú
odkázané na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, nikdy v nej nebývali, ani ich nej neviaže bližší citový
vzťah. Uvedenému svedčí aj to, že v priebehu konania darovali žalobcovi svoje podiely na nehnuteľnosti.
Pre žalobkyne je opätovné nadobudnutie podielu na nehnuteľnostiach len akýmsi „prilepšením“ k ich
sociálnej situácii, naproti tomu žalovaná je odkázaná na bývanie v spornej nehnuteľnosti a zrušením

podielového spoluvlastníctva by jej vznikol vážny bytový problém.

19. Na základe uvedeného odvolací súd v danom prípade dospel k názoru, že zistený skutkový stav
umožňujezáveroexistenciidôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľaprezamietnutiežaloby.Týmtodôvodom
je skutočnosť, že tento návrh sa týka domu, v ktorom má žalovaná domov, žije tam takmer tridsať rokov a

jej sociálna situácia, ani s náhradou, ktorú by za svoj podiel dostala, by jej neumožnila nájsť si adekvátne
bývanie. So zreteľom na tieto skutkové okolnosti bolo potrebné ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka interpretovať a aplikovať s prihliadnutím na ochranu práva na obydlie zaručovanú právom
Európskej únie.20. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením a doplnením jeho
dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21.Správnemuvýrokuvovecisamejzodpovedáajsprávnyvýrokonáhradetrovkonaniamedzistranami
aj o náhrade trov konania štátu žalobcom.

22. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Podľa ust. § 170 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, a preto žalovaná bola povinná v zmysle ustanovení O.s.p. uplatniť a vyčísliť si náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani nevyčíslila, preto
jej súd ich náhradu nepriznal, a neúspešným žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania
nevzniklo, preto im súd náhradu nemohol priznať.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).