Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/81/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109211329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6109211329.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľov v 1/ rade U.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. 5, N., t. č. ul. M. 8, N., v 2/ rade
G. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. E. XX, N., t. č. O. ceta 3, N., v 3/ rade U.. D. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. XX, W., v 4/ rade U.. F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX,
N., v konaní právne zastúpení JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom P. O. BOX D37, Pošta 1 Žilina, v 5/ rade U.. P. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX,
C., v konaní právne zastúpený JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná 51, Banská
Bystrica, v 6/ rade G.. C. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, N. a v 7/ rade U.. Q. N., nar.

XX. 10. XXXX, trvale bytom Ľ. C. 7, N., t. č. Za kanálom XXXX/X, S. nad Q. proti odporcom v 1/ rade SR
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v 2/ rade
SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava a v 3/ rade SR - Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky, so sídlom ul. 9. mája 1, Banská Bystrica, o uloženie
povinnosti zničiť záznam a náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1/ až v 7/ v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1/ až v 7/ rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcom v 1/ a v 2/ rade trovy konania vo výške,
a to odporcovi v 1/ rade 312,86 Eur na účet č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX Q. pokladnica a odporcovi v 2/
rade vo výške 1020,22 Eur na účet č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to každý z navrhovateľov v 1/ až v 7/
rade vo výške 190,44 Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi v 3/ rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ až v 7/ rade sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 06. 2009 domáhali uloženia
povinnosti pre odporcov v 1/ až v 3/ rade zničiť zvukový a písomný záznam vykonaný pri použití

informačno-technického prostriedku na základe rozhodnutí sudcu Krajského súdu v W. W. č. p.
0029/1999 zo dňa 06. 04. 1999 zo dňa 09. 07. 1999, zo dňa 18. 10. 1999 a
č. p. 0029-1/1999 zo dňa 10. 01. 2000 zo spisu KR PZ Banská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej
polície č. p. KRP-D-340-8/2006-JKP, v prítomnosti navrhovateľov s vyhotovením zápisnice. Zároveň sa
navrhovatelia domáhali od odporcov v 1/ až v 3/ rade náhrady nemajetkovej ujmy pre každého vo výške
70 000 Eur a náhrady trov konania.

Odporcovia v 1/, v 2/ a v 3/ rade navrhli návrh navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť s tým, že
navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade uplatnili si náhradu trov konania.Navrhovatelia v návrhu uviedli, že v rokoch 1999 až 2000 použili príslušné policajné orgány proti
navrhovateľovi v 4/ rade informačno-technické prostriedky vo forme odpočúvania a zaznamenávania
v rámci telekomunikačných činností. Boli odpočúvané hovory s vyhotovením ich zvukových záznamov

a doslovných prepisov aj s poškodenými v rade 1/ až 3/ a 5/ až 7/. Odpočúvané hovory boli
zaznamenávanénakazety,časťhovorovboladoslovneprepísaná azhovorovbolivyhotovenézáznamy
operatívnych nahrávok. S použitia informačno-technického prostriedku podľa poznatkov navrhovateľov
neboli zistené významné skutočnosti na dosiahnutie zákonom stanoveného účelu pre ich použitie,
pretože proti nim nebolo vedené trestné konanie, v ktorom by mohli byť tieto skutočnosti použité.

Odposluchy boli vykonávané na základe nezákonných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
p. 0029/1999 zo dňa 06. 04. 1999, zo dňa 09. 07. 1999, zo dňa 18. 10. 1999 a č. p.
0029-1/1999 zo dňa 10. 01. 2000.

Ústavný súd SR nálezmi I.ÚS 117/2007-33 zo dňa 04. 02. 2009 a III.ÚS 80/2008-28 zo dňa 27. 05. 2008

rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici o udelení súhlasu na odpočúvanie a zaznamenávania
telekomunikačnej prevádzky zrušil.

Navrhovatelia poukázali na ustanovenia § 7 ods. 4 a § 7 ods. 1 a ods. 5 zákona č.
166/2003 Z. z., podľa ktorého mali byť vyhotovené záznamy bezodkladne zničené. Príslušný orgán štátu

doteraz uvedené záznamy nezničil a dokonca došlo k ich skopírovaniu a v súčasnej dobe uvedené
záznamy nahrávok, záznamy operatívnych nahrávok v písomnej forme a doslovné prepisy záznamov
telefonických hovorov navrhovateľov doslova ,,putujú“ po Slovenskej republike a disponujú nimi fyzické
a právnické osoby.

Navrhovateliavsúlades§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.požiadaliMSSRopredbežnéprerokovanie
návrhu. Ani jednému z nich nebola daná na žiadosť odpoveď ani oznámenie o postúpení inému orgánu.
Navrhovatelia poukázali, že nečinnosť štátneho orgánu tam, kde má podľa zákonu konať je nesprávny
úradný postup a podľa ich poznatkov materiály získané odposluchmi vedené v režime prísne tajné,
neboli zničené. Disponujú obmedzenou masou informácii z dôvodu, že záznamy a prepisy sú

vedené v režime prísne tajné. Z toho dôvodu označujú dva orgány, ktoré majú konať za Slovenskú
republiku. MS SR neoznámilo navrhovateľom, že nie je orgán, ktorý by mal konať v mene Slovenskej
republiky a na strane druhej za nezákonnosť postupu a nečinnosť sa dopúšťajú orgány Ministerstva
vnútra SR. Úkony v súvislosti s odpočúvaním boli vykonávané a spisy vedené pracoviskami KR PZ
Banská Bystrica. Navrhovatelia sa domáhajú zničenia zvukových a písomných záznamov a náhrady

nemajetkovejujmyzdôvodu,ževdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuorgánovpolíciesascitlivými
informáciami zo súkromného a pracovného života navrhovateľov dlhodobo oboznamujú neoprávnené
osoby. Navrhovatelia nemôžu s určitosťou vylúčiť, že záznamy a prepisy boli použité proti nim v trestnom
konaní i keď je pravdepodobná negatívna odpoveď, pretože im nebolo doručené žiadne uznesenie o
vznesení obvinenia, ktoré by súviselo s daným odpočúvaním.

Nesprávny úradný postup príslušného orgánu spočíva v porušení § 7 ods. 4 zákona č.
166/2003 Z. z. a dozvedeli sa o ňom v rokoch 2006 a 2009 a podľa ich poznatkov nezákonný stav trvá,
keďže nemajú vedomosť o ich zničení. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR zo dňa 04. 02. 2009 a
27. 05. 2008 sú získané dané záznamy nezákonne. Predmetom súdneho sporu je nesprávny úradný

postup orgánu a nie neoprávnený zásah do ústavných práv navrhovateľov nelegálnym odposluchom
ich telefonických hovorov. Z toho vyplýva, že argument o plynutí premlčacej doby pre daný súdny spor
je irelevantný rovnako ako aj poukaz na iné súdne spory o ochranu osobnosti. Pri nároku o náhradu
nemajetkovej ujmy je treba vychádzať zo spôsobu nesprávneho úradného postupu a jeho následkov.
Zvukové záznamy a ich písomné prepisy získané nezákonne mali byť predpísaným spôsobom zničené.

Namiesto toho s nimi disponujú fyzické osoby, advokáti, súdy. Obsah telefonických rozhovorov je bez
právneho dôvodu vystavený verejnosti v prípade medzi hovormi navrhovateľov v 3/ a v 4/ rade išlo
o telefonáty medzi advokátom a klientom a navrhovatelia nemajú možnosť zistiť rozsah následkov a
ich závažnosť v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení vzhľadom na špecifickosť nesprávneho
úradného postupu.

Poukázali na to, že navrhovatelia v 1/ a v 4/ rade boli a sú sudcovia. Navrhovateľ v 1/ rade
v období rokov 2006 a 2010 vykonával funkciu štátneho tajomníka na MS SR. Navrhovateľ v 2/ rade je
známa osobnosť v umeleckých kruhoch. Navrhovateľ v 3/ rade bol aj advokát, bývalý politik a pôsobil akovysokoškolský pedagóg a štátny tajomník MV SR. Navrhovateľ v 5/ rade bol a je advokát a navrhovateľ
v 6/ rade pôsobí ako súkromný podnikateľ, navrhovateľ v 7/ rade bol policajným funkcionárom. Všetci
žili bezúhonným životom, boli úspešní v pracovnom, v podnikateľskom, v spoločenskom, v umeleckom

i v rodinnom živote. Nesprávny úradný postup súvisí s predmetmi, ktoré tvoria utajované skutočnosti a
preto zvyšuje závažnosť ujmy, ktorá navrhovateľom vznikla.

Navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že od navrhovateľa v 4/ rade sa dozvedel, že boli odpočúvané aj jeho
rozhovory, a to pri osobnom stretnutí predtým ako bol podaný návrh na predbežné prerokovanie nároku.

O danej skutočnosti sa dozvedel aj keď bol osobne prítomný na Okresnom súde Bratislava I. v trestnej
veci pani X., kde sa oboznamovali konkrétne prepisy rozhovorov. Uvedené čítal v trestnom spise. Presne
časovo nevie vymedziť dané obdobie. V zamestnaní od kolegov na Krajskom súde v Banskej Bystrici
boli rozhovory, ako sa o tom dozvedeli alebo k tomu dostali nevie uviesť. Rozhovory boli v zmysle ,,čo
ste sa to rozprávali“, niektorý mali opačný názor, v akom štáte to žijeme. Dané prepisy sa nachádzajú
takmer v každom spise navrhovateľa v 4/ rade. On uvedené považuje za zásah do súkromia, dozvedela

sa o tom aj jeho manželka, nebola z toho nadšená.

Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že prvýkrát sa dozvedel o tom, že jeho telefonické hovory boli odpočúvané
v júli 2007 od navrhovateľa v 4/ rade s ktorým je v priateľskom vzťahu. Dobre si to pamätá, lebo 13. júla
má narodeniny, bola to pre neho šokujúca informácia. Dozvedel sa, že sa dostal do odpočúvania. Je

detailne informovaný ako sa robia záznamy, lebo bol odpočúvaný a sledovaný štátnou bezpečnosťou
27 rokov. V roku 2007 podal v dôsledku tejto skutočnosti na okresný súd návrh podľa § 11 a § 13 OZ
zároveň, kde si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v 3/ rade uviedol, že sa v podstate pripojil k návrhu, ktorý podal navrhovateľ v 4/ rade,

ktorý je jeho brat. Z pojednávaní na bratislavskom súde bolo niekoľko, kde bol ako zástupca alebo
účastník konania sa dozvedel, že bol odpočúvaný on ako aj navrhovateľ v 4/ rade. Uvedené odposluchy
sa stali súčasťou na pojednávaniach v roku 2007, 2008 Bratislava III., kde mali byť priložené ako dôkazy
nahrávky, ktoré neboli využité a pokiaľ má vedomosť neboli zničené. Z uvedeného čerpali novinári,
bolo to uverejnené v médiách. V danom období vykonával pedagogickú činnosť na policajnej akadémii.

Nepriamo zo strany študentov na prednáškach odznelo, či je stíhaný, ako dopadol jeho brat, mal z toho
nepríjemný pocit.

Navrhovateľ v 4/ rade uviedol, že bol účastníkom konania Okresného súdu Bratislava III. sp. zn.
15C/53/2002, kde konanie bolo právoplatne skončené pre späťvzatie návrhu. Vtedy bol zaslaný spisový

materiál KR PZ č. k. KRP-D-240-8/2006-JKP, kde bolo predložených asi 99 kusov magnetofónových
kaziet, štyri kusy videokaziet, niekoľko sto strán prepisov. Uvedené kazety a prepisy sa nachádzajú aj
v iných konaniach a boli oboznamované. Zistenie daného spisového materiálu, ktorý bol pripojený je
prvýmimpulzomnapodanienávrhu.Ideozáznamyvyhotovenévrokoch1999a2000,čiajpouvedenom
období, k tomu sa vyjadriť nevie. Mal za to, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 166/2003 Z. z. § 7

a § 24 ods. 4 mali byť zničené s tým, že sa nesmú skopírovať. V konaní sp. zn. 6T/47/2007 Okresného
súdu Bratislava I., kde obhajcovia používali skopírované prepisy nahrávok, keďže boli ako poškodený a
teda boli používané skopírované materiály ako dôkaz k danému konaniu.

Pokiaľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu, nikomu nie je príjemné pokiaľ jeho telefonické hovory putujú po

Slovensku s tým, že nikdy neboli použité v žiadnom trestnom konaní a teda mali byť zničené. Výšku
nemajetkovej ujmy si vyčíslil podľa vlastnej úvahy na základe toho ako pociťoval zásah do svojich práv,
ktorý vznikol v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Navrhovateľ v 4/ rade uviedol na otázku súdu, kedy sa dozvedel, že bol odpočúvaný a boli vyhotovované

záznamy a prepisy neformálne o tom vedel dlhodobo, lebo to bolo v režime prísne tajné a nebolo vedené
trestné konanie a oficiálne sa to dozvedel v roku 2007 z civilných konaní, v ktorých získal poznatky, kto
to nariadil, že to bolo zrealizované i akým spôsobom. Reagoval na to ústavnou sťažnosťou, kde ústavný
súd vydal nálezy I.ÚS 117/2007. Čo sa týka neformálnych informácii v konaní voči firme
F. na ochranu osobnosti sa dozvedel z výsluchu p. X., že mala informácie od polície, ktoré boli získané

z jeho odposluchov. Tvrdila, že to našla na stole a oficiálne z podania zo dňa 25. 05. 2006 v zmysle
ktorého KR PZ predložilo Okresnému súdu Bratislava III. spisový materiál. Krajský súd Banská Bystrica
až po roku 2006 mu sprístupnilo informáciu o spisovej značke, na základe čoho podal ústavnú sťažnosť.
Navrhovateľ v 3/ rade je jeho brat, sú teda v príbuzenskom vzťahu. S ostatnými navrhovateľmi je vovzťahu priateľskom. Navrhovateľom informoval v roku 2007, že boli vykonávané odposluchy a týkali sa
aj ich telefonických hovorov.

Uvedené audio a video nahrávky a prepisy boli doložené do spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn.
15Ct/53/2002 so sprievodným listom z KR PZ Banská Bystrica KRP-D-340-8/2006-JKP, kde
na pojednávaní dňa 23. 03. 2007 boli oboznámené, tak ako vyplýva z kópie zápisnice z pojednávania.
Vtedy sa dozvedel, že prepisy a nahrávky nie sú zničené a boli zverejňované.

Navrhovateľ v 5/ rade uviedol, že navrhovateľa v 6/ rade obhajoval, iný vzťah s ním nemá. S
navrhovateľom v 7/ rade bol v služobnom konaní, navrhovateľov v 3/ a v 4/ rade osobne pozná, sú v
priateľskomvzťahu.Navrhovateľav2/radenepozná,snavrhovateľomv1/radebolvpracovnomvzťahu.
Asi začiatkom júla 2007 sa dozvedel, že boli realizované odposluchy s tým, že v poštovej schránke našiel
prepisy odposluchov a ich vyhodnotenie a začal si overovať o čo ide. Skontaktoval sa s navrhovateľom v
4/ rade, od ktorého sa dozvedel, že boli vykonávané odposluchy, že už boli uznané za protiústavné a že

boli použité v niektorých konaniach s pani X., ktorej polícia odposluchy poskytla. Dňa 19. 07. 2007 podal
návrh na Okresný súd C., kde sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy súvisiacej s danými odposluchmi,
vec je v odvolacom konaní. Má za to, že odposluchy mali byť zničené, používajú sa v konaniach, to
spôsobilo zásah do jeho práv a preto sa domáha nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v 6/ rade uviedol, že sa prvýkrát dozvedel, že kolujú prepisy rozhovorov od JUDr. F. v lete
2007 s tým, že mu uviedla, že mali byť zničené. Má za to, že nikto nemá právo čítať prepisy záznamov
a má za to právo žiadať satisfakciu pokiaľ niekto poruší zákon a on utrpí škodu. Pokiaľ mu mala byť
spôsobená ujma tak tým, že je mu nepríjemné, pokiaľ celé Slovensko číta prepisy telefonických hovorov.

Navrhovateľ v 7/ rade uviedol, že je na výsluhovom dôchodku od februára 2003, predtým pracoval ako
zástupca krajského riaditeľa a potom ako krajský riaditeľ. Náhodne sa s navrhovateľom v 4/ rade stretol
v roku 2008, kedy mu povedal, že mali odpočúvané a zaznamenávané hovory, čo ho šokovalo. Opýtal
sa ho, či má na to dôkaz alebo záznam. Zistil, že boli zaznamenané hovory, keď mu telefonoval ako
predsedovi okresného súdu asi štyrikrát. Keďže má vedomosť ako sa to robilo, predstavoval si, že je

kriminálnik, napriek tomu, že za tridsaťosem rokov služby nebolo proti nemu vedené žiadne konanie. Z
toho dôvodu si podal aj návrh na ochranu osobnosti v roku 2008 na Okresný súd v Žiline. Keby uvedené
záznamy boli zničené, tak ako mali byť, neboli by sa dostali k novinárke a neboli by oboznamované v
iných konaniach. Má vedomosť, že kolujú aj z prostredia Ministerstva vnútra SR od bývalých policajtov.
Pýtali sa ho, čo urobil, či sa dopustil nejakého trestného konania, keď bol odpočúvaný. Pýtali sa ho to aj

prokurátori v rokoch 2008 a 2009. Uviedol, že v roku 1999 sa nestal krajským riaditeľom, o čom vtedy
nevedel z dôvodu, že mal kontakty s navrhovateľom v 4/ rade. Čo sa týka náhrady, ktorú požaduje je
pre neho nízka vzhľadom k tomu, že išlo o citlivé informácie zo súkromného života aj z pracovného
prostredia, kde ho označili ako kriminálnika. Podľa neho išlo o hlboký zásah do jeho práv, základných
ľudských práv a slobôd zaručených ústavou a európskym dohovorom.

Z písomného vyjadrenia odporcu v 1/ rade bolo zistené, že Ministerstvo spravodlivosti SR k prvej časti
žaloby, a to k povinnosti zničiť záznamy nedisponuje žiadnymi vyššie uvedenými záznamami a do
momentu podania návrhu ani nemalo o nich vedomosť a preto považuje splnenie tejto povinnosti z ich
strany za nevykonateľné.

K časti, a to k náhrade nemajetkovej ujmy odporca v 1/ rade uviedol, že nie je zrejmá miera zásahov
do osobnostných práv navrhovateľov aká im v spojitosti s vyhotovením záznamu mala vzniknúť a
z čoho takúto ujmu odvodzujú. Poukázali na rozhodnutie I.ÚS 117/2007-33 zo dňa 04. 02. 2009,
ktorým rozhodol, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutiami o udelení súhlasu na odpočúvaní a

zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli vydané pod č. p. 0029/99 zo dňa 06. 04. 1999,
zo dňa 09. 07. 1999 a zo dňa 18. 10. 1999 a rozhodnutím pod č. p. 0029-1/99 zo dňa 10. 01. 2000 bolo
porušené základné právo navrhovateľa v 4/ rade na súkromie. Podľa článku 22 ods. 1 a 2 Ústavy SR a
podľa článku 13 listiny základných práv a slobôd, základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.
1ÚstavySRapoľačlánku36ods.1listinyzákladnýchprávaslobôdprávonaspravodlivésúdnekonanie

podľa článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rešpektovanie
súkromného a rodinného života podľa článku 8 ods. 1 a 2 dohovoru. Rozhodnutia zároveň boli zrušené a
navrhovateľovi v 4/ rade bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Eur. Zákona č.
514/2003Z.z.nadobudolúčinnosťdňa01.07.2004arozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricibolivydanévrokoch1999až2000zaúčinnostizákonač.58/1969Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za náhradu škody
uplatňoval teda zákon č. 58/1969 Z. z., ale jeho ustanovenia riešia iba poskytnutie náhrady majetkovej

ujmy osobám, ktorým vznikla škoda. Zároveň odporca v 1/ rade vzniesol námietku nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie aj v časti o náhradu nemajetkovej ujmy. Z toho dôvodu žiadali návrh ako nedôvodný
zamietnuť.

Z písomného vyjadrenia odporcu v 2/ rade MV SR bolo zistené, že právna zástupkyňa navrhovateľov

opiera návrh o zákon č. 514/2003 Z. z. a domáha sa v mene navrhovateľov zničenia zvukových a
písomných záznamom a náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na nesprávny úradný postup orgánov
polície a z dôvodu, že s citlivými informáciami zo súkromného a pracovného života navrhovateľov sa
dlhodobozoznamujúneoprávnenéosoby.Odporcanamietolnesprávneoznačenieodporcov,nesplnenie
si povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k MV SR, premlčanie nároku a
nepredloženie žiadneho dôkazu na preukázanie tvrdených skutočností. V ustanovení § 4 zákona č.

514/2003 je určený konkrétny orgán, ktorý koná v mene štátu vo veci náhrady škody a ak nemožno
takýto orgán určiť, koná v mene štátu MS SR. Nemôžu byť súčasne dva konajúce orgány verejnej moci a
z toho dôvodu označenie odporcu ako SR - MS SR - MV SR nie je správne. Taktiež zákon č. 58/1969 Z.
z. obsahuje ustanovenia o tom, ktorý konkrétny orgán je príslušný na konanie v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Zároveň namietali, že nebol dodržaný § 16 zákona č. 514/2003 k

odporcovi v 2/ rade, keďže bol nárok uplatnený len u MS SR.

Odporca v 2/ rade vzniesol námietku premlčania. Túto odôvodnil tým, že ju opiera o výpoveď JUDr.
Tatiany Polkovej v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 14C/161/2003, ktorá na pojednávaní dňa 24.
09. 2008 do zápisnice uviedla ,,pokiaľ ide o mňa, bola som pohoršená keď som sa o skutočnosti, že

som odpočúvaná dozvedela. Dozvedela som sa o tom prvýkrát v roku 2002 a neskôr, keď môj manžel
(navrhovateľ v 4/ rade) podal žalobu v roku 2003, túto skutočnosť som sa dozvedela od môjho manžela“.
Uvedené konanie týkalo sa právnej veci navrhovateľov U. TY. a O. F. proti MV SR ako odporcovi v 1/
rade a SR zastúpená MV SR ako odporcovi v 2/ rade o ochranu osobnosti. Žaloba bola podaná dňa
14. 01. 2003. K návrhu uvádzali, že telefónne stanice, ktoré sú a boli v ich užívaní boli v období rokov

1999 a 2000 predmetom záujmu špeciálnych útvarov odporcov a za použitia informačno-technických
prostriedkov boli odpočúvané ich telefonáty. Tiež uviedli, že z nich bol vykonaný záznam a časť záznamu
sa mohla dostať do rúk iných osôb, napríklad obchodnej spoločnosti F.. a bývalej pracovníčke tejto
spoločnosti.

Odporca v 2/ rade poukázal na konanie Okresný súd Bratislava III., sp. zn. 15CT/22/2003 na návrh
navrhovateľa v 4/ rade zo dňa 29. 10. 2002, kde tvrdil, že SR prostredníctvom MV SR zasiahla do jeho
práv a to nezákonným odpočúvaním telekomunikačnej techniky a nezákonným zverejnením jej obsahu
neoprávnenej osobe.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený o škode dozvedel. Zákon upravuje iba subjektívnu premlčaciu lehotu, preto pre
plynutie objektívnej premlčacej lehoty je potrebné postupovať podľa OZ ako lex generalis, ktorý v § 101
uvádza všeobecnú premlčaciu lehotu - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie od doby do dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z obsahu žalôb

vyššie uvedených vyplýva, že navrhovateľ v 4/ rade v čase podania žaloby vedel, že na telefónne čísla
boli nasadené ITP. Vzhľadom k výpovedi JUDr. Tatiany Polkovej o odpočúvaní, že sa o odpočúvaní
dozvedela od manžela v rokoch 2002 až 2003 i s poukazom na žalobný návrh navrhovateľa v 4/ rade je
ich nárok premlčaný. Nakoľko navrhovateľ v 3/ rade je bratom navrhovateľa v 4/ rade je odporca názoru,
že o nasadení ITP sa navrhovateľ v 3/ rade mohol dozvedieť bez problémov od brata v období rokov

2002 až 2003 a preto vzniesli námietku premlčania aj vo vzťahu k navrhovateľovi v 3/ rade. Zároveň z
opatrnosti aj voči ostatným navrhovateľom, ktorý sa navzájom poznajú.

Navrhovatelia sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 avšak dostatočne
nešpecifikujú kedy, kde, kým, v akom rozsahu, ako dlho a s akým následkom bolo do ich osobnostného

práva, konkrétne práva na súkromie zasiahnuté. Odporca poukázal na rozsudok NS SR 4Cdo/15/2003,
podľa ktorého pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby
v spoločnosti treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom alebo
inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznaniaa vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení
dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere podľa § 13 ods. 2 OZ môže byť výnimočne
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovatelia opierajú návrh o zákon č. 514/2003, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložili
žiadendôkazvovzťahukžiadnemuznavrhovateľovanevyjadrilisakustanoveniu§17ods.3písm.a/až
b/.Dôkaznébremenovsúvislostispreukázanímnaplneniadanéhoustanoveniazaťažujenavrhovateľov.

Zároveň uviedli, že návrh sa im zdá ako účelový z dôvodu, že navrhovatelia okrem navrhovateľa v 4/
rade podali samostatné žaloby o ochranu osobnosti voči MV SR a SR zastúpenej MV SR, ktoré sa týkajú
použitia ITP v rokoch 1999 až 2000.

Na pojednávaní dňa 18. 05. 2010 odporca v 2/ rade vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľov v 1/, v 2/, v 3/, v 5/, v 6/ a v 7/ rade, okrem navrhovateľa v 4/ rade

z dôvodu, že na navrhovateľov nebol daný súhlas na odpočúvanie telefonických hovorov, ale len na
telefónne číslo navrhovateľa v 4/ rade prípadne na jeho manželku, tak ako sú špecifikované v náleze
Ústavného súdu SR.
Odporca v 3/ rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie a navrhol voči nemu návrh
zamietnuť s tým, že nie je účastníkom v zmysle zákona č. 514/2003, nie je orgánom, ktorý je oprávnený

konať v mene štátu.

Pokiaľ KR PZ Banská Bystrica zaslalo na Okresný súd Bratislava III. listom zo dňa 25. 05. 2006 spisový
materiál na ich vyžiadanie a týkal sa odposluchov, iné dôkazné materiály neexistujú a tak ako boli v
roku 2006 zaslané na okresný súd neboli vrátené a ani zničené.

Odporca v 3/ rade zároveň uviedol, že mu boli doručené písomnosti, ktorých zničenia sa navrhovatelia
domáhajú podľa zákona č. 166/2003 Z. z. v roku 2000 a 2001, teda ešte pred účinnosťou zákona č.
166/2003 Z. z. Boli označené ako prísne tajné a odporca v 3/ rade ich zaevidoval a nakladal s nimi
podľa zákona č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, neskôr zákona č. 241/2001 o ochrane

utajovaných skutočností a vyhlášky MV SR č. 129/97 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/96 Z. z.
S písomnosťami sa nakladalo v režime prísne tajné a bol im pridelený vyraďovací znak a lehota na
vyradenie v tvare S/2011, pretože sa podľa vyhlášky č. 129/97 Z. z. označené skratkou PT vyraďujú
po uplynutí lehoty uloženia, ktorá je 10 rokov. Značka S znamená skartovať a značka 2011 zaznamená
rok, v ktorom dôjde k prehodnoteniu potrebnosti a k návrhu na vyradenie a skartáciu. Poukázal na

ustanovenie § 21 vtedy platnej vyhlášky MV SR 129/97, ktorá upravovala vyraďovanie utajovaných
skutočností, na ktoré sa vzťahujú i osobitné predpisy zákon č. 149/1975 Zbierky o archívníctve. Podľa
§ 24 vyhlášky MBU č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti a § 38 ods. 5 sa znak hodnoty,
lehota uloženia, registratúrna značka vyznačí najneskôr pri ich vyraďovaní. Keďže písomnosti, ktorých
zničenia sa navrhovatelia domáhajú boli vybavené podľa doterajších predpisov znak a lehota zostávajú

platné a ak by neboli vyžiadané Okresným súdom Bratislava III. bolo by s nimi nakladané v zmysle
predpisov, to znamená boli by uložené v trezore a po uplynutí lehoty skartované, keďže nemajú trvalú
dokumentárnu hodnotu.

Navrhovateľ v 4/ rade uviedol, že k neoprávneným zásahom do ústavných práv navrhovateľov v 3/ a v

4/ rade došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 166/2003 a neznamená to, že nie je možné
aplikovať ustanovenie tohto zákona vo vzťahu k likvidácii záznamov a ich prepisov, keď nezákonný
stav pretrváva aj v čase účinnosti zákona. Záznamy a ich prepisy neboli použité v žiadnom trestnom
konaní a preto je zákonné aplikovať na ich ďalšiu existenciu aktuálnu právnu úpravu. Zákonný právny
predpissvyššouprávnousilouakovyhlášky,naktoréodporcav3/radepoukazuje.Nemožnoopomenúť,

že záznamy boli nezákonné, tak ako to vychádza z nálezov Ústavného súdu SR I. ÚS 117/2007 a
III.ÚS 80/2008. Je potrebné prihliadať pri riešení aplikácie príslušnej právnej normy na konštantné
interpretačné pravidlá, že neskorší zákon ruší skorší, respektíve, že neskorší špeciálny zákon ruší skorší
všeobecný zákon. Právny predpis vyhláška MV SR 129/1997 Z. z. bola účinná do 01. 11. 2001 a zrušená
zákonomč.241/2001Z.z.Zároveňjetrebapoukázaťinatextustanovenia§7ods.4zákonač.166/2003

Z. z., v ktorom sa nehovorí, že ustanovenie sa vzťahuje na použitie informačno-technických prostriedkov
podľa tohto zákona. Uvedený zákon je špeciálna právna norma, ktorá rieši zničenie záznamov. Záznam
nie je písomnosť a preto nemôže byť označovaný za utajovanú písomnosť a nemôžu sa naň vzťahovaťustanovenia zákona č. 215/2004 v znení neskorších predpisov a ani vyhlášky MBU č.
453/2007.

Na pojednávaní dňa 14. 06. 2012 odporca v 3 rade predložil listinné dôkazy potvrdzujúce, že
registratúrne záznamy evidované pod č. KRP-D-340/2006-JKP boli na základe návrhu na vyradenie
utajovaných písomností a rozhodnutia o vyradení utajovaných písomností dňa 03. 04. 2012 zničené. Išlo
ouvedenýspis,ktorýobsahujeprepisyaudioavideonahrávky,takakovyplývazprípisuvzmyslektorého
bolo na Okresný súd Bratislava III. uvedené zaslané dňa 25. 05. 2006. Zároveň poukázal, že viackrát

požiadal Okresný súd Bratislava III. opakovanými výzvami o vrátenie uvedeného spisu. Išlo v podstate
o všetky registratúrne záznamy, tak ako sú v uvedenom podaní vypísané. Vo februári 2012 odporca v 3/
rade odbor kriminálnej polície podal návrh na vyradenie utajovaných písomností na Ministerstvo vnútra
SR, odbor registratúr a správy dokumentov a to podľa § 19 zákona č. 395/2002. Išiel návrh aj
na vyradenie iných písomností. Pod položkou 158 je uvádzaný sporný materiál. Ministerstvo vnútra SR
listom zo dňa 20. 04. 2012 rozhodlo o ich vyradení. Táto skutočnosť vyplýva z denníka registratúrnych

záznamov, že išlo aj o spisový materiál týkajúci sa navrhovateľa v 4/ rade, ktorý bol vedený ako dôverné.
Uvedené materiály boli doručené odporcovi v 3/ rade, jeho pôvodcom, t. j. vyhotoviteľom PPZ SKFP
ÚOTČ Bratislava, keďže sa tu začalo trestné stíhanie a teda aj po jeho skončení museli ich archivovať
podľa vtedy platných zákonov a vyhlášok. Zničené boli dňa 23. 04. 2012. Z uvedených záznamov
nevyplýva, že by materiál bol skopírovaný, keďže aj tam je postup, ktorý musí byť dodržaný a to so

súhlasom spracovateľa a bola by tam poznámka, že boli vyhotovené kópie a ich počet. Odporca v 3/
rade tvrdí, že uvedené nikdy nebolo skopírované a to čo bolo doručené na Okresný súd Bratislava III. boli
originály vyhotovených záznamov, prepisov a nahrávok. Boli skartované i fyzicky zlikvidované, čiže ku
dňu pojednávania už neexistujúce. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, keby neprebiehalo
dané konanie by odporca postupoval podľa uvedeného zákona a nahrávky zlikvidoval až po uplynutí

desaťročnej škartačnej lehoty, keďže taká je prax a tak to beží s tým, že podľa zákona č. 166/2003 sa
likvidujú nahrávky, ktoré boli vyhotovené po jeho účinnosti.

Súd podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodoval v neprítomnosti navrhovateľov, ktorí boli na
pojednávanie riadne predvolaní, doručenie mali vykázané, ospravedlnil sa navrhovateľ v 7/ rade, ostatní

navrhovatelia svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého
dôvodu súd o odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, 2 OSP.

Podľa zákona č. 58/1969 účinného do 30. 06. 2004 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa § 18 ods. 1, 2 štát zodpovedá za

škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorý tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1
sa nemožno zbaviť.

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov účinného od 01. 07. 2004 § 9 ods. 1, 2 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto spôsobom spôsobená škoda.

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Nesprávny úradný postup je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho
orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Úkony
tzv. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané
bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom

súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, iná
nečinnosťštátnehoorgánualeboinévadyvspôsobevedeniakonania.Štátpodľauvedenýchustanovení
zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým
chybným postupom so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Za nesprávny úradný postupnie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím
rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne, že malo byť vydané v inej podobe alebo za

iných okolností.

Podľa § 27 - prechodné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. § 27 ods. 1 zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto zákona. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi (§
58/69 Z. z.).

Podľa ustanovenia § 18 zákona č. 58/69 Z. z. sa u náhrady škody z nesprávneho úradného postupu

neuskutočňujepredbežnéprejednanienároku(§9zákona)§7ods.4zákonač.166/2003Z.z.oochrane
súkromia pred neoprávneným použitím ITP ak sa pri použití informačno-technického prostriedku
vyhotovil záznam a neskôr sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného
účelu použitia ITP, orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil je povinný bezodkladne záznam zničiť.

Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčanéprávoveriteľovipriznať.Premlčujúsavšetkymajetkovéprávasvýnimkouvlastníckehopráva.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustálenej súdnej praxe je právom majetkovej
povahy a premlčuje sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, kedy nárok mohol byť uplatnený prvýkrát. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť

podať na jeho základe žalobu, pričom tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva v rámci ktorého je jeden z účastníkov
nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti

(je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie, tak aktívnej alebo pasívnej vedie vždy k
zamietnutiu návrhu na začatie konanie meritórnym rozhodnutím.

Podľa § 80 písm. b/ OSP návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Súdnávrhnavrhovateľovv1/ažv7/radezamietolvčasti,ktorousadomáhaliuložiťpovinnosťodporcom
v 1/ až v 3/ rade zničiť zvukové a písomné záznamy, ktoré boli vyhotovené na základe rozhodnutí
Krajského súdu Banská Bystrica č. p. 0029/1999 zo dňa 06. 04. 1999 a zo dňa 09. 07. 1999, zo
dňa 18. 10. 1999 a č. p. 0029-1/1999 zo dňa 10. 01. 2000, a to voči odporcom v 1/

a v 2/ rade z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, keďže mal za to, že nie sú nositeľmi
označenej povinnosti. Vzhľadom na predložené dôkazy na pojednávaní zo strany odporcu v 3/ rade boli
registratúrne záznamy evidované pod KRP-D-340/2006-JKP na základe návrhu odporcu v 3/ rade na
vyradenie a na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 20. 04. 2012 zničené v desaťročnej
škartačnej lehote. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na zákon č. 166/2003 Z. z., podľa ktorého mali

odporcovia uvedené záznamy zničiť, keďže neboli použité v trestnom konaní ako nezákonné v zmysle
ústavných nálezov z uvedeného zákona, a to zo záverečných a prechodných ustanovení nevyplýva táto
povinnosť odporcovi v 3/ rade, keďže tieto boli vyhotovené pred účinnosťou uvedeného zákona. V čase
rozhodnutia vo veci samej uvedené záznamy už neexistovali, tak ako vyplýva z predložených dokladov
vyššie uvádzaných a uvedené záznami, prepisy a nahrávky boli skartované a fyzicky zlikvidované.

Uvedené vyplýva z predloženého listinného dôkazu, a to z denníka registratúrnych záznamov.

Súd mal za to, že na uvedený nárok sa vzťahuje zákon č. 58/69 Z. z. z dôvodu, že vyhotovené záznamy,
prepisy, nahrávky, audio nahrávky a video kazety boli vyhotovené v roku 1999 a 2000 na základerozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. p. 0029/1999 a č. p. 0029-1/1999, t. j. za účinnosti
zákona č. 58/69 Z. z., ktorý bol účinný až do 30. 06. 2004. Podľa uvedeného zákona nevyplývala
povinnosť požiadať o predbežné prerokovanie nároku za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Súd návrh voči navrhovateľom v 1/, v 2/, v 3/, v 5/, v 6/ a v 7/ rade zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie si nároku jednak na zničenie záznamov ako aj na uplatnenie
si nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, keďže neboli účastníkmi rozhodnutia

Krajského súdu Banská Bystrica o nariadených odposluchoch, ktoré sa týkali len navrhovateľa v 4/
rade a jeho rodinných príslušníkov. Uvedený navrhovatelia sa samostatnými žalobami domáhajú na
príslušných súdoch ochrany osobnosti z dôvodu, že boli odpočúvaný a uplatňujú si z tohto titulu náhradu
nemajetkovej ujmy.

Súd návrh voči navrhovateľovi v 4/ rade zmietol z dôvodu, že mal za to, že na strane odporcu v 3/

rade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže došlo ku zničeniu uvedených záznamov v
desaťročnej zákonnej škartačnej lehote v zmysle vyššie uvádzaných zákonov. Z toho istého dôvodu by
potom nebola priznaná náhrada škody ani voči ostatným navrhovateľom. Súd mal za to, keďže uvedený
nárok posúdil podľa zákona č. 58/69 Z. z., že pasívne legitimovaným účastníkom by v zmysle uvedeného
zákona bol odporca v 1/ rade pre náhradu škody z nesprávneho úradného postupu. Navrhovatelia sa

však nedomáhali náhrady škody, ale len náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú uvedený zákon neupravoval.

Súd mal potom za to, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade nie sú vo veci vecne pasívne legitimovaný na
priznanie nemajetkovej ujmy, keďže podľa zákona č. 58/69 Z. z. nemôže byť za účastníka konania na
strane odporcu, ktorý má byť nositeľom označenej povinnosti ústredný štátny orgán alebo iný orgán, ale

zodpovedným subjektom je štát.
Súd poukazuje na to, že i v prípade, že by sa na uvedené vzťahoval zákon č. 514/2003 ustanovenie §
17 ods. 2, 3 mal za to, že nárok tak navrhovateľa v 4/ rade ako aj ostatných navrhovateľov na náhradu
nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu je premlčaný, keďže ide o trojročnú premlčaciu
lehotu plynúcu odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a to vtedy, keď vznikne možnosť podať

na jeho základe žalobu, čiže ide o daný okamih objektívne nezávisle na subjektívne okolnosti, tak ako
vyplynulo v danom konaní, a to zo skutočností, ktoré boli zistené v konaní Okresného súdu Martin sp.
zn. 14C/161/2003 výsluchom U., ktorá uviedla, že sa prvýkrát dozvedela o tom, že bola odpočúvaná
v roku 2002 a neskôr, keď navrhovateľ v 4/ rade podal žalobu v roku 2003, a to od navrhovateľa v 4/
rade. Žaloba bol podaná až dňa 19. 06. 2009, t. j. po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty.

Pokiaľ navrhovatelia preukazovali, kedy sa dozvedeli o danej skutočnosti a uvádzali obdobie rokov
2007 až 2008 súd uvedené považoval za účelové s predpokladom, že pokiaľ sú v blízkom vzťahu k
navrhovateľovi mali o tom skoršiu vedomosť, súd však zamietol voči nim návrh z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie.

Aj v prípade, že by uvedený nárok nebol premlčaný súd mal za to s poukazom na ustanovenie
§ 120 ods. 1 OSP, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
potom rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom,
že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej ako aj
procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností, že záležitosťou

účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje
tvrdenia vedie k uneseniu dôkazného bremena a k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje účastníka, na ktorom dôkazné
bremeno spočívalo a ktorý neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými
by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Súd mal za to, že zo strany navrhovateľov

nebolo unesené dôkazné bremeno, keďže skutočnosti, ktoré uvádzali zostali len v polohe tvrdení
bez navrhnutia akýchkoľvek dôkazov na preukázanie nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, a to
preukázanie závažnosti následkov, ktoré vznikli v ich súkromnom živote v spoločenskom uplatnení ako
sa prejavila v živote navrhovateľov v ich pracovnom, či osobnom živote a súd mal potom za to, že zo
strany navrhovateľov nebol preukázaný nárok pre priznanie nemajetkovej ujmy. Pokiaľ navrhovatelia

tvrdili, že boli skopírované video záznamy a nahrávky, toto žiadnym spôsobom nepreukázali, pretože
z listu odporcu v 3/ rade zo dňa 25. 05. 2006 bolo len zistené, že na Okresný súd Bratislava III. bol
zaslaný spisový materiál tak ako bol zaevidovaný a s ktorým bolo nakladané podľa zákona č.
100/1996 Z. z. a v záznamoch o uložení nie je uvedené ani z nich nevyplýva, že by boli vyhotovenéfotokópie, ktoré boli zasielané do iných súdnych konaní. Pokiaľ navrhovatelia uvádzali, že tieto boli
skopírované a kolujú po Slovenskej republike, tieto skutočnosti zostali len v polohe tvrdenia. Pokiaľ aj
bolo oznámené Okresným súdom Bratislava III., že bol vykonaný dôkaz s obsahom spisu KRPZ PZÚJ

Banská Bystrica značka KRP-D-340-8-2006-JKP, a to na pojednávaní v marci 2003 jeho oboznámením
s tým, že neboli vykonané dôkazy s audio nahrávkami, video nahrávkami a ich prepismi. Nebolo potom v
konaní preukázané, že uvedené záznamy boli skopírované a oboznamované a teda, že uvedené mohlo
spôsobiť zásah a nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľov.

Odporcovia boli v konaní úspešní. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade uplatnili si náhradu trov konania. Odporca
v 3/ rade si trovy konania neuplatnil. Súd potom odporcovi v 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal náhradu trov konania úspešným
účastníkom odporcovi v 1/ a v 2/ rade, a to odporcovi v 1/ rade vo výške 312,86 Eur a odporcovi v 2/
rade vo výške 1020,22 Eur. Trovy pozostávajú u odporcu v 1/ rade v hotových výdavkoch v

súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 27. 01. 2011, 14. 04. 2011, 27. 10. 2011, 01. 12. 2011 a 14.
06. 2012, a to za služobnú cestu dňa 27. 01. 2011 na Okresný súde W. W. za cestu z W. do
W. W. a späť za 424 km (normovaná spotreba vozidla v meste 9,49 l na 100 km, normovaná spotreba
mimo mesta 7,10 l na 100 km, vozidlo spotrebovalo 30,677 l nafty, skutočná spotreba vozidla 30,677
l = 1 liter 1,341 Eur, náklady 41,14 Eur). Za služobnú cestu dňa 14. 04. 2011 na Okresný súd Banská

Bystrica a späť vo výške 44,99 Eur s tým, že vozidlo najazdilo 460 km (normovaná spotreba
vozidla v meste 9,49 l na 100 km, normovaná spotreba vozidla mimo mesta 7,10 l na 100 km, vozidlo
spotrebovalo 33,329 l nafty, 1 liter za 1,350 Eur). Za služobnú cestu zo dňa 27. 10. 2011 na Okresný
súd Banská Bystrica a späť najazdených počet 424 km (normovaná spotreba vozidla v meste 12,69 l na
100 km, normovaná spotreba vozidla mimo mesta 10,97 l na 100 km, skutočná spotreba 46,925 l, 1 liter

1,476 Eur, skutočné náklady vo výške 69,26 Eur). Za služobnú cestu dňa 01. 12. 2011 na Okresný súd
Banská Bystrica a späť náklady vo výške 72,94 Eur (najazdených 449 km, normovaná spotreba vozidla
v meste 12,69 l na 100 km, normovaná spotreba vozidla mimo mesta 10,97 l na 100 km,
spotreba 49,754 l benzín, 1 liter po 1,466 Eur). Za služobnú cestu dňa 14. 06. 2012 na Okresný súd
Banská Bystrica a späť vo výške 84,53 Eur (najazdených 444 km, normovaná spotreba vozidla v meste

17,4 l na 100 km, normovaná spotreba vozidla mimo mesta 11,76 l na 100 km, skutočná spotreba 53,568
l, 1 liter za 1,578 Eur za benzín). Uvedené bolo doložené potrebnými listinnými dôkazmi, a to žiadankami
na prepravu a záznamom o prevádzke vozidla. Trovy, ktoré si odporca v 2/ rade uplatnil pozostávajú z
hotových výdavkov za cestu W. - W. W. a späť dňa 18. 05. 2010 za 470 km, cena PHM 1,278 Eur za liter,
spotreba vozidla 19,3 l na 100 km, náklady náhrada za použitie vozidla podľa opatrenia MPSV a R SR

č. 632/2008, 470 km x 0,183 Eur = 86,01 Eur + náklady PHM 115,93 Eur (470 km x 19,3/100 x 1,278)
a stravné 3,60 Eur za uvedený deň 205,54 Eur). Za deň pojednávanie 09. 11. 2010 spolu 130,49 Eur,
cesta W. - W. W. a späť za 430 km, cena PHM 1,260 Eur na l, spotreba vozidla 8,9 l na 100 km, náklady
PHM 430 km x 8,9/100 x 1,260 = 48,20 Eur, náhrada za použitie vozidla 430 km x 0,183 Eur = 78,69 Eur
a stravné 3,60 Eur. Za deň pojednávania 27. 01. 2011 W. - W. W. a späť za 415 km, cena PHM 1,405

Eur na l, spotreba vozidla 12,4 l na 100 km, náklady PHM 415 km x 12,4 l/100 km x 1,405 =
2,30 Eur a náhrada za použitie vozidla 415 km x 0,183 Eur, 75,945 Eur + stravné 3,80 Eur. Náhrada za
deň pojednávania 14. 04. 2011 W. - W. W. a späť 445 km, cena PHM 1,480 Eur na l, spotreba vozidla
12,4 l na 100 km, náklady PHM 445 km x 12,4/100 x 1,480 = 81,67 Eur, náhrada za použitie osobného
motorového vozidla 445 km x 0,183 = 81,43 Eur a stravné 3,80 Eur. Náhrada za pojednávanie dňa 27.

09. 2011 W. - W. W. a späť za 420 km, cena PHM 1,495 Eur na l, spotreba vozidla 13,8 l na 100 km,
náklady PHM 420 km x 13,8/100 x 1,495 = 86,66 Eur, náhrada za použitie osobného motorového vozidla
420 km x 0,183 = 76,86 Eur + stravné 3,80 Eur spolu 167,32 Eur. Za deň pojednávania 14. 06. 2012 W.
a späť 427 km, cena PHM 1,730 Eur na l, spotreba vozidla 15,7 l na 100 km, náklady PHM
427 km x 15,7/100 x 1,730 = 115,98 Eur, náhrada za použitie osobného motorového vozidla 427 km x

0,183 Eur = 78,14 Eur + stravné 3,80 Eur spolu 197,92 Eur.

Súd uložil navrhovateľom v 1/ až v 7/ rade každému zaplatiť trovy konania odporcom v 1/ a v 2/ rade
vo výške 190,44 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 14. 06. 2012

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská