Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319202406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319202406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: F.. O. H., J.. XX.XX.XXXX,
G. E., Y. Č. K. Y. XX, A. U. M., XXX XX K., právne zastúpeným Z.. Z. H., M., N. N. Z. XX, XXX XX E., proti
žalovanému: ROTAX ENERGO s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 46 279
261, právne zastúpený JUDr. Ondrej Keller, advokát, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné,
IČO: 42085934, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 11C/13/2019-139 zo dňa 13.02.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal prvotne žalobu o zaplatenie sumy 13.020,- eur spolu s príslušenstvom, pričom túto
žalobu odôvodnil tým, že žalobcovi zomrel otec a keďže nemal v tom čase finančné prostriedky na
pohrebné služby požiadal o ne osobu Z.. K. J., u ktorého pracoval ako účtovník a živnostník, avšak
ten mu uviedol, že mu peniaze neposkytne, ale kúpi od žalobcu byt a garáž, čo podľa žalobcu bolo
vzhľadom na výšku sumy za pohrebné služby vo výške 800,- eur neopodstatnené a tým bola zneužitá
žalobcova finančná tieseň. Žalobca tiež tvrdil, že podpisy na kúpnych zmluvách nie sú jeho. Vychádzajúc

z týchto skutočností podľa žalobcu bol žalovaný mu povinný zaplatiť sumu 23.000,- eur, z ktorej sumy
mu doposiaľ po čiastkach vyplatil len 9.000,- eur. Žalovaný pri osobnom stretnutí s právnym zástupcom
žalobcu sa mal vyjadriť tak, že všetko uhradil a že žalobcovi nič nedlhuje, čo sa však nezakladá podľa
žalobcu na pravde.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. „

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 123, § 126 ods. 1, § 129, § 34, § 37 ods. 1, §
40 ods. 3, § 457, § 451 a § 458 Občianskeho zákonníka, § 4, § 34 ods. 1, § 34 ods. 2, § 42 ods. 3

Katastrálneho zákona, § 228 ods. 1, § 228 ods. 2 a § 137 Civilného sporového poriadku.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou podpísanou
žalobcom dňa 22.04.2015 pred notárskym úradom Z.. X. I. a žalovaným dňa 29.04.2015 žalobca akopredávajúci previedol v prospech žalovaného ako kupujúceho nehnuteľnosti, a to byt č. XX, vo vchode
č. XX na treťom poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený na pozemku parcely
registra „U.“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach

bytového domu so súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckeho podielu
k pozemkom parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a
pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. za dohodnutú kúpnu cenu 15.700,- eur, ktorá
mala byť zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné,

katastrálneho odboru č. I. XXXX/XX zo dňa 09.09.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti prospech žalovaného k nehnuteľnostiam byt č. XX, vo vchode č. XX na treťom
poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený na pozemku parcely registra „U.“ parc.
č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so
súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parcely
registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a pozemku parcely registra

„U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015. Predmetné rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2015 a žalovanému dňa 14.09.2015. Kúpnou zmluvou podpísanou
žalobcom dňa 22.04.2015 pred notárskym úradom Z.. X. I. a žalovaným dňa 29.04.2015 žalobca ako
predávajúci previedol v prospech žalovaného ako kupujúceho nehnuteľnosti pozemok parcely registra

„U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavbu so súpisným č. XXXX - garáž
postavenej na parcele registra „U.“ parc. č. XXXX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie E. za dohodnutú kúpnu cenu 3.000,- eur, ktorá bola vyplatená predávajúcemu v deň podpisu
kúpnej zmluvy. Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. I. XXXXX/XX zo dňa
09.09.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prospech žalovaného k

nehnuteľnostiam pozemok parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2 a stavbu so súpisným č. XXXX - garáž postavenej na parcele registra „U.“ parc. č. XXXX zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015.
Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 02.10.2015 a žalovanému dňa 14.09.2015. Z
listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vytvoreného z katastrálneho portálu vyplýva, že

výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti: pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 18 m2, a stavby so súpisným č. XXXX - garáž postavenej na parcele registra „U.“
parc. č. XXXX je M. N., J.. XX.XX.XXXX, ktoré nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zapísanou
v katastrálnom konaní pod číslom I. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2017 a kúpnou zmluvou zapísanou v
katastrálnom konaní pod číslom I. XX/XXXX zo dňa 29.12.2017. Z katastrálneho portálu tiež vyplýva, že

výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., a
to bytu č. XX, vo vchode č. XX na treťom poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX - bytovka postavený
na pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX a parc. č. XXXX spolu s podielom na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX - bytovka vo veľkosti XX/XXXX z celku a
spoluvlastníckehopodielukpozemkomparcelyregistra„U.“parc.č.XXXX-zastavanéplochyanádvoria

o výmere 209 m2 a pozemku parcely registra „U.“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
209 m2 je S. U., J.. XX.XX.XXXX, pričom titul nadobudnutia je uvedené Kúpna zmluva č. I. XX/XXXX
zo dňa 05.01.2016. Rozhodnutím U. K.I. K. sp. zn. 13198/2016 - KaHE zo dňa 17.11.2016 bol žalobcovi
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie časti kúpnej ceny, ktorá
žiadateľovi nebola vyplatená kupujúcim. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva že je daná pôsobnosť

centra a ide o občianskoprávnu vec. Zároveň centrum v odôvodnení poukázal na vyjadrenie žiadateľa
- žalobcu, ktorý uviedol, že po smrti svojich rodičov sa rozhodol predať ich byt a garáž a keďže nemal
peniaze na pohreb otca, tak sa dohodol s bývalým zamestnávateľom Z.. K.. J. na predaji nehnuteľností
a podpísal s ním zmluvu o budúcej zmluve a následne uzavreli kúpne zmluvy. Žalobca tiež uviedol pred
centrom, že na kúpnej cene sa dohodli, a to 20.000,- eur za byt a 3.000,- eur za garáž a keď podpisoval

zmluvu, kúpna cena tam uvedená nebola, táto bola dopísaná až následne k, o ktorej zmene nevedel.
Ďalej uviedol, že kúpna cena mu bola vyplatená postupne, nie naraz v plnej sume, po v čiastkach asi
9.000,- eur, z čoho vyplatil svoje dlžoby a zvyšná suma mu vyplatená nebola, avšak účtovníčka mu tvrdí,
že celá suma mu vyplatená bola a odmietal vydať akejkoľvek doklady. Listom zo dňa 25.01.2019 právny
zástupca žalobcu adresovanému advokátskej kancelárií Z.. K. J. oznámil prevzatie zastúpenia žalobcu

v právnej veci o zaplatenie dlžnej sumy, vrátane podania žaloby na súd. Zároveň požiadal adresáta, aby
obratom po doručení tejto žiadosti mu bol oznámený čas, kedy sa môžu osobne stretnúť na prejednanie
uvedenej veci. Tiež adresáta upozornil na to, že ak nebude táto žiadosť akceptovaná, žalobca sa bude
domáhať zaplatenia dlžnej sumy súdnou cestou. Na žiadosť súdu Okresný úrad Humenné, katastrálnyodbor oznámením zo dňa 30.10.2019 oznámil, že po opätovnom vyhľadaní, ktoré bolo vykonané dňa
29.10.2019, šetrením v katastrálnom operáte v súbore popisných informácií zistil, že žalobcovi boli
vydané fotokópie listín zo zbierky listín vedené pod spisovou značkou I. -XXXX/XX a I. -XXXX/XX dňa

07.07.2016. V záverečnom zhrnutí právny zástupca žalobcu, že trvajú na znaleckom dokazovaní, čo
sa týka ako súd vyšiel v ústrety, že pripustil zmenu žaloby, pokiaľ ide o určenie, že kúpne zmluvy zo
dňa 22.04.2015 a čo sa týka aj jednej veci aj druhej veci, byt a garáž, že proste tieto kúpne zmluvy
žalobca nepodpísal a preto má za to, že dôvodne sa žalobca domáha toho, aby bol pribratý znalec,
kde sa preukáže, že naozaj tieto kúpne zmluve nepodpísal. Právny zástupca žalovaného vo svojom

záverečnom zhrnutí uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať náhradu trov konania.
Poukázal, že žalobou sa žalobca prvotne domáhal zaplatenia kúpnej ceny, resp. zostatku kúpnej ceny,
ktorá mu nebola zaplatená, teda určitým spôsobom podľa názoru žalovaného žalobca uznal, že kúpne
zmluvy uzatvoril so žalovaným, na základe ktorých previedol predmet kúpy na žalovaného za dohodnutú
kúpnu cenu. Následne po podaní žaloby žalobca požiadal súd o zmenu petitu a domáha určenia
neplatnosti a tým pádom určitým spôsobom zrozporoval svoje právne odôvodnenie podanej žaloby. S

poukazom na právny názor, na ktorý súd upozornil žalobcu na poslednom pojednávaní, žalovaný je toho
právneho názoru, že takejto žalobe nie je možné vyhovieť, pretože predmet kúpy je už prevedený na
ďalšiu inú tretiu osobu ako kupujúceho. To znamená, že ak by aj chcel súd vyhovieť podanej žalobe
resp. keby aj vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že podpis žalobcu na predmetnej zmluve
nie je jeho, tak právny stav, ktorého sa žalobca domáha určenia, nie je v predmetnej právnej veci možný.

Žalovaný je rovnako toho právneho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z toho dôvodu, že petit
samotnej žaloby je nesprávny, pretože ak sa žalobca domáha určenia neplatnosti, tak na základe len
doterajšieho vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca prijal určitú časť, tak ako on tvrdí, kúpnej
ceny, to znamená, že v petite žaloby by malo byť minimálne určené, že aj na jeho strane je povinnosť
vrátiť zostatok kúpnej ceny, ktorú prijal od žalovaného.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou najprv
domáhal zaplatenia zvyšku kúpnej ceny, ktorá mu v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv so žalovaným
nebola vyplatená a zároveň tvrdil, že podpisy na týchto kúpnych zmluvách nie sú jeho. Následne
po zmene žaloby sa žalobca domáhal určenia, že obe kúpny zmluvy, ktorými mal žalobca previesť

vlastnícke právo k bytu a garáže na kupujúceho sú absolútne neplatné, pretože podpisy na týchto
zmluvách nie sú jeho, tieto zmluvy nepodpísal a za tým účelom navrhol vykonať znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectva. Žalobou o určenie právnej skutočnosti, tak ako je to v tomto prípade,
sa možno domáhať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Právnou skutočnosťou je aj právny úkon,
ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Právna úprava v

ust. § 137 písm. c) a písm. d) CSP je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu
konkrétneho práva, a to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý
právny záujem, pričom je aj naďalej možné žalovať o určenie právnej skutočnosti, čo je však ale
limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Z dôvodovej správy k
dotknutým ustanoveniam Civilného sporového poriadku vyplýva, že „úplne nová koncepcia je zakotvená

v písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti
podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a
míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr. Zákonník práce,
Zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Podľa názoru vysloveného Krajským súdom Banská Bystrica

v rozsudku sp. zn. 12Co/49/2018 zo dňa 30.5.2019, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, prípustnosť
použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP sa viaže na „vyplývanie“
takejto možnosti z osobitného predpisu. Postačujúcim pre prípustnosť podania žaloby o určenie právnej
skutočnosti je, „ak je takáto možnosť vyvoditeľná z osobitného predpisu, čo znamená, že ust. § 137
písm. d) CSP neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by (iba) explicitne pripúšťala

možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ale podľa názoru odvolacieho súdu postačuje,
ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne. Inými slovami, ak existuje
určité zákonné ustanovenie a z jeho obsahovej stránky možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o
určenie právnej skutočnosti, je takáto žaloba procesne prípustná.“ Vo vzťahu k ust. § 137 písm. d)
CSP je takým osobitným predpisom ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Z úvah tohto súdu

vyplýva teda záver, že ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu
do katastra nehnuteľností ako zapísateľný výsledok sporového konania iniciovaného na podklade ust.
§ 137 písm. d) CSP, treba pripustiť aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená
len parciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota, t. j. právne postaveniestrán sporu sa stane istým bez toho, že by muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie. Z ust. §
228 CSP prvého odseku vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre strany v
konaní, ale aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku. Z druhého

odseku tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade určenia vecného práva k nehnuteľnosti alebo určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby je výrok právoplatného rozsudku záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Takže pri zápise rozsudku, ktorým by bolo
rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu, sa nevyžaduje zápis poznámky o začatí súdneho konania.

Jedinou podmienkou, aby výrok rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu bol záväzný aj pre ďalšie
osoby ako strany v spore je tou, že sa právnymi nástupcami strán sporu stanú až po časovom okamihu
(dni), keď výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť. V danom prípade tomu však nie je. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný uzatvoril kúpne zmluvy so žalovaným dňa 29.04.2015. Pred Centrom
právnej pomoci žalobca uviedol doslovne „podpísal som s ním zmluvu o budúcej zmluve (neviem presne
kedy) a následne sme uzavreli kúpne zmluve.“ Až v súdnom konaní žalobca tvrdí, že podpisy na týchto

kúpnych zmluvách nie sú jeho, že tieto vlastnoručne nepodpísal. Súd je však toho názoru, že otázku,
či kúpne zmluvy žalobca podpísal alebo nepodpísal, nie je v tomto prípade potrebné riešiť, pretože
z údajov zverejnených katastrálnym portálom vyplýva, že k predmetom prevodu vlastníckeho práva
(byt č. XX vo bytovom dome súp. č. XXXX s príslušenstvom a garáž so súp. č. XXXX oba v kat. úz.
E.) došlo po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným k zmene v osobe vlastníka prevádzaných

nehnuteľností a v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobcu nebol žalovaný výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností. Z toho dôvodu (zmena v osobe vlastníka) v prípade pozitívneho výsledku tohto konania
by nemohlo dôjsť k účinkom uvedených v ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, teda nedošlo by k
vyznačeniu stavu pred týmto právnymi úkonmi (kúpne zmluvy), keďže výrok tohto rozsudku by nebol
záväzný pre právnych nástupcov žalovaného. Otázka, platnosti resp. neplatnosti napadnutých kúpnych

zmlúv môže byť prejudiciálnou otázkou v inom súdnom konaní. Aplikujúc vyššie uvedené východiská
na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že v danom prípade je žaloba žalobcu „neužitočnou“, nič
podstatné neriešiacou žalobou, pretože na jej základe vyslovená neplatnosť právneho úkonu by nebola
podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalobcu ako pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností.
Súd preto žalobu žalobca zamietol. Nakoľko súd sa v prvom rade zaoberal, či žaloba o určenie

neplatnosti právnych úkonov je prípustným prostriedkom na ochranu práv žalobcu, preto súd považoval
za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie znalcom za účelom zistenia pravosti podpisu
žalobcu na napadnutých kúpnych zmluvách a taktiež vypočutím konateľa žalovaného k okolnostiam
uzatvorenia kúpnych zmlúv a zmluvy o budúcej zmluve, ktoré navrhol žalobca. Súd je však toho názoru,
ako uviedol vyššie, že zisťovanie týchto okolností a vykonanie týchto dôkazov by pripadalo do úvahy len

vtedy, ak by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré bolo prevedené napadnutými kúpnymi zmluvami,
svedčalo stále žalovanému. Preto tiež súd návrhy na vykonanie dokazovania žalobcom zamietol.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255, § 262 ods. 1 a § 257 Civilného
sporového poriadku s tým, že vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v prípade rozhodnutia

o trovách konania je potrebné na tento prípad hľadieť ako na výnimočný. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že toho času býva v A. U. I. K., jeho príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok,
ktorý mu bol priznaný v apríli 2016 a ktorý je mu od 1.1.2020 vyplácaný v sume 193,- eur mesačne,
iný príjem nemá. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný z dôvodu epilepsie ako aj na základe
posudku podaného od ošetrujúcej psychiatričky. Výdavky žalobcu pozostávajú z platieb za ubytovňu,

pričom v mesiaci január tohto roku zaplatil 62,50 eur, ďalej spláca pôžičku 10,- eur mesačne a dlh voči
zdravotnej poisťovni W. vo výške 5,- eur mesačne. Ďalej žalobca uviedol, že voči nemu sú vedené
žaloby na tomto súde a to z dôvodu neuhradených platobných kariet, pričom posledné pojednávanie
sa konalo 29.01.2020, kde sudkyňa rozhodla v jeho prospech, avšak rozhodnutie mu doručené ešte
nebolo. Na otázku súdu žalobca uviedol, že deti nemá a nemá ani iných príbuzných, ktorí by mu vedeli

pomôcť. K svojim zdravotným problémom žalobca uviedol, že toho času sa lieči na pasový opar, pričom
na lieky vynakladá približne 3,- eur mesačne, má plánovanú operáciu pruhu, ktorá sa má uskutočniť
podľa dohody s chirurgom. Súd teda dôvody hodné osobitného zreteľa zistil z výsluchu žalobcu a tieto
spočívajú v jeho nepriaznivej závažnej sociálnej a majetkovej situácie. Žalobca nemá toho času žiadne
svoje bývanie a prespáva v ubytovni, pričom trpí zdravotnými problémami, ktoré spôsobili zníženú

pracovnú spôsobilosť, kedy jeho príjmom je invalidný dôchodok. Naproti tomu žalovaný je obchodnou
spoločnosťou vykonávajúci podnikateľskú činnosť od roku 2011. Z údajov dostupných databázy finstat
vyplýva, že žalovaný v roku 2018 znížil stratu o 96 % na -155,- eur a tržby mu narástli o 913 % na
199.532,- eur. Súd tiež je toho názoru, že nepriznaním trov konania nebude výrazne zasiahnuté domajetkovej sféry žalobcu v takom rozsahu, aby jeho podnikateľská činnosť bola ohrozená. Naproti tomu
zaviazanie žalobcu na úhradu trov konania v prospech žalovaného by malo ďalší nepriaznivý dopad do
jeho už aj tak zlej majetkovej sféry.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 písm. h) CSP, a
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
žalobcu nepochopiteľne a nevysvetliteľne súd prvej inštancie neprejavil dostatočný záujem o to, aby na
pojednávanie sa dostavil, resp. aby sa ho zúčastnil osobne žalovaný, teda konateľ spoločnosti ROTAX

ENERGO s.r.o., nakoľko od začiatku boli nezrovnalosti v jeho písomných vyjadreniach, napríklad v tom,
že tento tvrdil súdu, že nemá žiadne podlžnosti voči žalobcovi a že žalovaný všetky peňažné prostriedky
údajnevyplatilažedokoncažalobcaklameazavádzasúd.Súdprežalobcuznepochopiteľnýchdôvodov
netrval, aby žalovaný predložil všetky relevantné doklady, teda príjmové a výdavkové pokladničné
doklady, a uspokojil sa podľa svojho názoru s konštatovaním žalovaného, že je naozaj pravdou, že
on nič žalobcovi nedlhuje. Naopak, že žalobca je nemorálnou osobou, ktorá od neho niečo žiada,

načo nemá žiaden právny nárok. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval tú skutočnosť, nakoľko u
žalovanéhobolipodpísanéuvedenékúpnezmluvyazmluvaobudúcejzmluve,avšakžalovanýnásledne
svojvoľne bez vedomia žalobcu a udelenia súhlasu znova zmluvy prepísal a opravoval. Ako žalobca na
pojednávaní zreteľne uviedol, že zmluvy o predaji bytu a garáže a zmluvu o budúcej zmluve podpísal
u konateľa Z.. J., avšak tieto zmluvy boli znova prepísané a opravované a podpísané za neho, teda za

žalobcu neznámou osobou o čom sa žalobca dozvedel až keď sa osobne dostavil na katastrálny odbor
Okresného úradu Humenné, ktorý na jeho vlastnú žiadosť mu vydal fotokópie zmlúv. O tomto úkone na
katastri bol urobený úradný záznam a taktiež žalobca za to zaplatil správny poplatok. Taktiež uviedol,
že overenie podpisov bolo vykonané notárom Z.. X.. I., ktorý mal sídlo v budove, ktorej vlastníkom je
Z.. K. J., pričom táto skutočnosť by mala pre súd vyvolávať pochybnosti. Ani na jednom z pojednávaní

nepokladal za povinnosť sa zúčastniť samotný žalovaný, zúčastňoval sa pojednávaní len jeho právny
zástupca.Prežalobcujenepochopiteľnéprečotomutakbolo.Podotkol,ženasúdesúsivšetcirovnípred
zákonom a v danej veci ako žalobca zastáva názor, že tomu tak nebolo. Súd prvej inštancie mal dostatok
právnych prostriedkov vrátane predvedenia žalovaného prostredníctvom polície aby sa takýto účastník
súdneho konania osobne dostavil na pojednávanie, plne rešpektoval a podriadil sa rozhodnutiu súdu

ako žalovaný. Ohľadne neúčasti žalovaného na pojednávaniach súd prvej inštancie len konštatoval, že
svoju neúčasť žalovaný neospravedlnil a pojednávanie nežiadal odročiť. Medzi tým ako žalobca podal
písomný návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorá sa nachádza v súdnom spise, následne túto zmenu
súd prvej inštancie pripustil a napriek tomu vyslovil názor aby samotný žalobca zvážil, či podanie žaloby
v tomto prípade je dôvodné. Žalobca zastáva názor, že zmena žaloby v tomto spore bola a je dôvodná,

ale pre neho ako žalobcu je nepochopiteľné, že súd, ktorý pozná právo najskôr uznesením pripustí
zmenu žaloby a v zapätí ide poučovať žalobcu o tom, aby zvážil či podanie žaloby je dôvodné. Podľa
názoru žalobcu súd prvej inštancie sa nedokázal vysporiadať s rozhodujúcimi skutočnosťami, preto jeho
rozhodnutie považuje za predčasné a po právnej stránke za nesprávne. Z tohto dôvodu žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na

nové konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súd správne
rozhodol, ak žalobu žalobcu, ktorá bola pôvodne o zaplatenie 13.020,- eur s príslušenstvom a následne
upravená ako žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, vzhľadom na zistený skutkový a právny

stav veci, hlavne s poukazom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v spojení s ust. § 228 ods. 2
CSP zamietol. Právny názor konajúceho súdu je podľa názoru žalovaného plne v zhode s konštantnou
rozhodovacou praxou súdov v obdobných právnych veciach. Na základe uvedeného považuje žalovaný
odvolaním napadnutý rozsudok za zákonný a správny, a preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Následne využil podanie odvolacej repliky žalobca, v ktorej uviedol, že žalovaný počas súdneho
konania sa správal nezákonným spôsobom, výslovne nedôstojne a arogantne, keď na výzvy súdu
nereagoval aby sa dostavil na pojednávanie súdu a predložil písomnosti v danej veci v prvopise. Logicky
dané o niečom to svedčí a sám sa usvedčil z klamstva a aj z toho, že bol pokrytcom, keď nedokázal,

nevedno z akých dôvodov, dostaviť sa na pojednávanie súdu a priamo do očí žalobcovi potvrdiť svoje
argumenty. Ako žalobcovi mu je ľúto, že zo strany súdu jeho správanie a konanie bolo tolerované a
zostalo bez následkov. Svoj výrazný podiel viny na súčasnom právnom stave má aj Katastrálny úrad,
odborHumenné,ktorýjepodozrivýužlenztoho,ženavýzvuOkresnéhosúdusidovolilvýslovneklamať,keď súdu písomne oznámil, že kópie kúpnych zmlúv neboli z katastra vydané, pričom opak je pravdou.
Podľa názoru žalobcu boli porušené všetky dobré mravy a bola zneužitá jeho psychická a finančná
situácia, následkom čoho sa stal bezdomovcom.

10. Následne žalobca podanie odvolacej dupliky písomne nevyužil.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470

ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo,
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/7/2010). Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu

tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

16. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v skutočnosti, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie
nezabezpečil účasť žalovaného na pojednávaní, súd prvej inštancie si nezabezpečil doklady o úhradách
žalovaného za kupované nehnuteľnosti, kúpne zmluvy žalobca nepodpisoval a na predmetných kúpnych
zmluvách sa nenachádza jeho podpis, a súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď najprv pripustil
žalobu, avšak neskôr mal vyzývať žalobcu na zváženie podanej žaloby, teda na zváženie jej späťvzatia

a neskôr aj žalobu zamietol.

17. Všetky vyššie uvádzané odvolacie dôvody považuje odvolací súd za nedôvodné.

18. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd nezabezpečuje prítomnosť, ktorejkoľvek sporovej

strany na samotnom pojednávaní a je na zvážaní každej sporovej strany, či sa vytýčeného termínu
pojednávania zúčastní alebo nezúčastní. O to viac, že v danom prípade na jednotlivých pojednávaniach
bol temer vždy prítomný právny zástupca žalovaného. Nebolo v zmysle Civilného sporového poriadku
povinnosťou žalovaného dostavovať sa na jednotlivé pojednávania, v jeho prípade prichádzalo do úvahy
ospravedlnenie z pojednávania, resp. nemusel sa z pojednávania ospravedlňovať a týchto sa nemusel

ani zúčastňovať. Strana sporu sa pojednávania musí zúčastniť iba v prípade, že zákonný sudca si
výslovne vyžiada jej povinnosť dostaviť sa na pojednávanie a o tejto skutočnosti sudca stranu výslovne
poučí v predvolaní na pojednávanie. V predmetnej veci však k uvedené nenastalo.19. Čo sa týka námietok ohľadne nezabezpečenia si jednotlivých listinných dôkazov súdom prvej
inštancie k podanej žalobe zo strany žalovaného, tu odvolací súd poukazuje na jasné a presvedčivé
odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel

k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov nie je prípustným prostriedkom na ochranu
práv žalobcu, považoval súd prvej inštancie za nadbytočné a nehospodárne vykonať dokazovanie
znalcom za účelom zistenia pravosti podpisu žalobcu na napadnutých kúpnych zmluvách a taktiež
nepovažoval za hospodárne vypočutie konateľa žalovaného k okolnostiam uzatvorenia kúpnych zmlúv
a zmluvy o budúcej zmluve, ktoré navrhol žalobca. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrhy na

vykonanie dokazovania žalobcom zamietol. Tu teda možno konštatovať, že súd prvej inštancie v rámci
nevykonania dôkazov a zamietnutia dôkazov navrhovaných žalobcom sa s touto skutočnosťou riadne
vysporiadal v zmysle ust. § 229 CSP, keď riadne odôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
Odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie plne stotožňuje vzhľadom na skutočnosť, že
je rovnakého právneho názoru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade sa určovacia žaloba má
hodnotiť ako „nadbytočná“, a to z dôvodu, že by nebola odkladom preto, aby bol obnovený zápis žalobcu

ako pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností.

20. V zmysle ust. § 137 písm. d) CSP Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podania žaloby
o určenie právnej skutočnosti, pričom prípustnosť takejto žaloby by mala byť vyjadrená v osobitnou
právnom predpise implicitne. Teda malo by existovať určité zákonné ustanovenie a z jeho obsahovej

stránky by malo byť možné vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti a až v
takomto prípade by žaloba bola procesne prípustná. Pre daný prípad možno konštatovať, že vo vzťahu k
ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku by bol takýmto osobitným predpisom katastrálny zákon
a konkrétne ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ktoré konštatuje, že ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pre týmto právnym

úkonom alebo pre dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Možno teda len súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie, že predmetom prevodu vlastníckeho
práva, teda konkrétne bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX došlo po nadobudnutí vlastníckeho
práva žalovaným k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností a v čase rozhodnutia súdu

o žalobe žalobcu nebol žalovaný výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Z tohto dôvodu v prípade
pozitívneho výsledku predmetného konania by nemohlo dôjsť k účinkom uvedeným v ust. § 34 ods. 2
katastrálneho zákona, teda nedošlo by k vyznačeniu stavu pred týmito právnymi úkonmi, keďže výrok
daného rozsudku by nebol záväzný pre právnych nástupcov žalovaného.

21. Odvolací súd uzatvára, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
nemohol žalobca podať žalobu podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej zmluve, ale v prípade, že žalobca napádal ním
uvádzanéhmotnoprávnepredpokladypreuzatvorenietakýchtozmlúv,malpodaťžalobupodľaust.§137
ods. 1 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je, a to takým procesným spôsobom, že by petitom

žaloby vo veci samej žiadal o určenie vlastníka predmetných nehnuteľností. V prípade takto podanej
žaloby by sa v súlade s novou koncepciou Civilného sporového poriadku ako predbežná otázka riešila
neplatnosť jednotlivých zmlúv, no zároveň by vo veci samej došlo aj k odstráneniu konkrétnej spornosti
pri jednotlivých prevodoch nehnuteľností. Žalobcom podaná žaloba, ktorá je predmetom posúdenia
odvolacieho súdu by však iba vytvárala ďalší priestor a minula by sa samotnému účelu určovacej žaloby

tak ako je definovaná konštantnou judikatúrou.

22. V danom prípade sa nejedná o taký hmotnoprávny a procesný stav konkrétnej veci, za ktorého
by žalobcovi neostávalo nič iné, len aktivovať určovacie žalobu, tak ako ju uviedol v pozícii „ultimum
refugium“, teda posledné východisko obrany a následnej ochrany svojich práv.

23. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha
žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na
plnenie, napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody, alebo inú

určovaciu žalobu, napr. žalobu o určenie práva alebo nároku. Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy,
ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre
rozhodnutie iného, následne iniciovaného súdneho sporu.24. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2ObdoV/11/2019
zo dňa 11.12.2019, cit.: „Dovolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje že pokiaľ žalobca nemá inú
právnu možnosť domáhať sa ochrany svojich práv než určovacou žalobou (napríklad podaním žaloby

na plnenie), má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. v
znení účinnom do 30. júna 2016 a rovnako aj podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
Uvedené platí aj vtedy, ak má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.“ V
zmysle tohto rozhodnutia v prípade, že ak žalobca nemôže popri určovacej žalobe zároveň mať možnosť
žalovať na plnenie, má správne žalobca podať určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP.

25. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý
právny záujem, keď žalobcom požadované určenie podľa ust. § 137 písm. d) CSP v predmetnej veci
nepredstavuje také určenie, ktoré by napriek meritórnemu rozhodnutiu s definitívnou platnosťou aj pre
budúcnosť vyriešilo spory medzi stranami sporu, jednak odstránilo spornosť medzi nimi, zamedzilo
ďalším sporom a odstránilo právnu neistotu žalobcu voči žalovanému (rozhodnutie o merite sporu

by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného, následne
iniciovaného súdneho sporu). Uvedené určenie, ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní nemôže v
žiadnom prípade vytvoriť pevný základ právneho vzťahu medzi stranami sporu a nemá ani spôsobilosť
zamedziť ďalším sporom. Podaním žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP ako už bolo vyššie uvedené,
podľa odvolacieho súdu sa bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva, a teda iba

takáto žaloba predstavuje komplexný právny prostriedok ochrany práv žalobcu.

26. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

27. O trovách konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné a preto bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, a to aj
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nežiadal zohľadniť v rámci trov odvolacieho

konania ust. § 257 CSP. Nie je teda možné pri trovách konania z pohľadu odvolacieho súdu vychádzať
z ust. § 257 CSP tak ako ich aplikoval súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že podmienky, a to
sociálne podmienky a spoločenské podmienky u samotného žalobcu, tak ako boli zistené súdom prvej
inštancie,užtohočasunemusiaplatiťajvzhľadomnaskutočnosť,žeodrozhodnutiasúduprvejinštancie
a zisťovania predmetných podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP prebehlo viac ako pol roka a samotný

žalobca v podanom odvolaní, či v odvolacej replike na takéto svoje sociálne postavenie, resp. životné
pomery ako boli zistené súdom prvej inštancie v čase jeho rozhodnutia nepoukazoval.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).