Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205395
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7620205395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvSpišskejNovejVsi,sudcaJUDr.RadoslavBaláž,vprávnejvecižalobcuv1.rade:V.R.,K..

XX.XX.XXXX, I. O. R., R. XX/XX, žalobkyne v 2. rade: Ľ. R., K.. XX.XX.XXXX, I. O. R., R. XX/XX, žalobcu
v 3. rade: V. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W.Á. K. B., X. X/X, žalobkyne v 4. rade: H. W., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. W. K. B., X. X/X, žalobcovia v 1. až 4. rade právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Bečarik
& partners, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Letná 37, IČO: 47 253 126, proti žalovanej U. W., K..
XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., I. XX/XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. až 4. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území W. K. B., obec W.Á. K. B., okres W. K. B. a to k parcelám registra
„D.“ evidovaným na katastrálnej mape ako parcela číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 28 m2 a parcela číslo XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere 289
m2, to všetko podľa zápisu na LV č.XXXX, vedeného Okresným úradom W. K. B., odbor katastrálny.

II. Vyporadúva sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. až 4. rade a žalovanej tak, že žalobcom
v 1. a 2. rade sa prikazuje do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. K. B., obec W. K.
B., okres W. K. B. a to na parcelách registra „D.“, evidovaných na katastrálnej mape ako parcela číslo
XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 a parcela číslo XXXX/XX, druh
pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere 289 m2, to všetko podľa zápisu na LV č.XXXX, vedeného
Okresným úradom W. K. B., odbor katastrálny,
a žalobcom v 3. a 4. rade sa prikazuje do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 2/3 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. K. B., obec
W. K. B., okres W. K. B. a to na parcelách registra „D.“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela

číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 a parcela číslo XXXX/XX,
druh pozemku: trvalý trávnatý porast o výmere 289 m2, to všetko podľa zápisu na LV č.XXXX, vedeného
Okresným úradom W. K. B., odbor katastrálny.

III. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne titulom finančného vyporiadania zo
zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu zaplatiť žalovanej sumu 1.966,67 Eur a to v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 29.10.2020 žalobu, ktorou žiadali zrušiť ich podielové
spoluvlastníctvo so žalovanou k v žalobe ďalej bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam a prikázať tieto
nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva oproti povinnosti žalobcov v 3.a 4 . rade vyplatiť

žalovanú sumou 1.966,67 EUR z titulu vyrovnacieho podielu zrušeného podielového spoluvlastníctva,
ako aj nahradiť jej trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnili tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
pozemku - parcela S. D. č. XXXX/X o výmere 28 m2 (zastavaná plocha a nádvorie) a pozemku - parcela

S. D. č. XXXX/XX o výmere 289 m2 (trvalý trávny porast), ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XXXX,
okres: W. K. B., obec: W. K. B., k.ú. W. K. B. na Okresnom úrade W. K. B., odbor katastrálny, v podieloch,
a to žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele 1/3 k celku, žalobcovia v 3. a 4. rade v podiele 1/3 k celku, a
žalovaná v podiele 1/3 k celku. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX, vyhotoveného H.. V. Q., Š.
XX, XXX XX W., ev. č. XXXXXX, je celková všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená
na sumu 5.900,- EUR. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností týkajúca sa spoluvlastníckeho

podielu žalovanej je v zmysle znaleckého posudku 1.966,67 EUR (1/3 k celku). Žalobcovia sa nevedia
skontaktovať so žalovanou a preto im nezostáva iná možnosť ako obrátiť sa na príslušný súd.

3. Žalovanej sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe, t.j. W. K. B., I. XX/XX,
ktorá je podľa lustrácie v registri obyvateľstva adresou jej trvalého pobytu. Podľa správy Mestskej polície

W. K. B. zo dňa 21.05.2021 žalovanej sa nepodarilo doručiť súdnu zásielku na uvedenú adresu, pričom
matka žalovanej uviedla, že sa menovaná cca 4 roky zdržiava na adrese: K. Z. XXX/X, I., J., Č. Y.. Súdna
zásielka sa súdu z uvedenej adresy vrátila s poznámkou „nedostatočná, resp. neexistujúca adresa“.
Podľa správy R. W. V. V. X zo dňa 20.07.2021 o žalovanej nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej
evidencii osôb Č.. Súd matku žalovanej dvakrát písomne ( dňa 11.06.2021 a dňa 22.09.2021) vyzval o

upresnenie adresy žalovanej, resp. o uvedenie iného kontaktu na žalovanú, táto však na uvedené výzvy
nereagovala. Mesto W. K. B. prípisom zo dňa 24.09.2021 súdu uviedlo, že mesto eviduje trvalý pobyt
žalovanej na vyššie uvedenej adrese, avšak kde sa toho času menovaná zdržiava mestu nie je známe.
Ako blízke osoby žalovanej uviedlo matku a sestru žalovanej. Podľa správy Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny W. K. B. žalovaná toho času nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a

nie je ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov a ani iných štátnych sociálnych dávok.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka W. K. B. žalovaná nie je vedená ani ako poberateľ dávok
v nezamestnanosti a nemocenských dávok a ani žiadneho druhu dôchodku. Podľa správy Daňového
úradu Košice, pobočka W. K. B. menovanú vedú vo svojom systéme finančnej správy na vyššie
uvedenej adrese jej trvalého pobytu. Zároveň súdu oznámili im známy telefonický a mailový kontakt

na žalovanú. Súd sa pokúsil žalovanú kontaktovať aj prostredníctvom týchto oznámených kontaktných
údajov, a síce na jej telefonické číslo XXXXXXXXXX dňa 13.10.2021, kedy bolo súdu oznámené, že
uvedené číslo je nesprávne, a na mailovú adresu: I..U..D. takisto dňa 13.10.2021, avšak bezúspešne.
Žalovaná sa nenachádza ani v evidencii ZVJS. Následne sa súd pokúsil o opätovné doručenie súdnej
zásielky žalovanej na adresu jej trvalého pobytu cestou príslušného OO PZ, ktoré súdu správou zo dňa

13.10.2021 oznámilo, že sa žalovaná na uvedenej adrese naďalej nenachádza a podľa vyjadrení jej
matky sa zdržiava v Č. Y., údajne v meste V. na presne nezistenej adrese. Zároveň sa súd pokúsil
žalovanej doručiť súdnu zásielku žalovanej do Č.A. Y. na adresu „K. Z. XXX/X, I., J.“ aj cestou
dožiadaného súdu v Č. Y.: R. W. W., ktorý súd prípisom doručeným súdu dňa 15.11.2021 oznámil, že
uvedená adresa neexistuje a v súdnej databáze cudzincov a ani v evidencii obyvateľstva sa žalovaná

nenachádza, preto súdna zásielka jej týmto orgánom nebola doručená.

4. Dňom 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle
ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej
osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej

zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad žalovanej v
tomto konaní.

5. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel žalovanej doručovať žalobu a ostatné súdne listiny
postupompodľa§116 ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,t.j.oznámením opodanejžalobenaúradnej

tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom žaloba sa v takomto prípade považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Dňa
01.12.2021 súd v uvedenom konaní vyvesil na úradnej tabuli súdu a zároveň v ten istý deň zverejnil aj na
svojejwebovejstránke oznámenieodoručenísúdnychlistínžalovanej,atožalobyajejpríloh,uznesenia- výzvy na vyjadrenie sa k žalobe, poučenia strany civilného sporového konania a potvrdenia o pridelení
veci na rozhodnutie. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa vyššie uvedené súdne písomnosti považovali za
doručené žalovanej dňa 16.12.2021.

6. Žalovaná k žalobe nepodala žiadne písomné vyjadrenie, aj keď bola na to vyzvaná tunajším súdom
uznesením sp.zn. 16C/56/2020-25 zo dňa 08.04.2021, ktoré jej spoločne so žalobou, jej prílohami
a procesným poučením bolo doručené postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku dňa
16.12.2021.

7. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2022 právny zástupca žalobcov v rámci svojho prednesu doplnil
žalobu o vyjadrenie, podľa ktorého žalobcovia v 1. a 2. rade , ako aj žalobcovia v 3. a 4 rodina majú
naďalej platné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda to u nich dosiaľ zrušené nebolo. Pokiaľ
ide o možnosť reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti poukázal na obsah Znaleckého posudku č.
58/2020, kedy predmetné parcely sa nachádzajú v záhradkárskej osade, pričom ide o samostatnú

záhradku, ktorá by sa jednak reálnou deľbou znehodnotila čo sa týka majetkovej hodnoty a jednaj čo sa
týka možnosti užívania ako záhrady v záhradkárskej osade.

8. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na ktorom rozhodol v spore, na deň 01.03.2022,
ktorého pojednávania sa žalobcovia nezúčastnili a zúčastnil sa ho len ich právny zástupca.

9. Žalovanej bolo doručované predvolanie na adresu jeho trvalého pobytu, t.j. W. K. B., I. XX/XX.
Uvedená súdna zásielka s predmetným predvolaním adresovaným žalovanej sa v súlade s ust. § 31a
ods. 10 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) považovala za vrátenú súdu dňa

16.02.2022. Postupom podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak nemožno
doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, súd považoval uvedenú zásielku -
t.j. predvolanie na pojednávanie za doručené žalovanej dňom 16.02.2022. Žalovaná svoju neúčasť na
pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to s Výpisom z Listu vlastníctva
č. XXXX, so Znaleckým posudkom č. XX/XXXX a s výpisom z bankového účtu žalobcu v 3. rade, a
na ich základe zistil tento skutkový stav veci:

11. Žalobcovia ako aj žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území: W. K. B., Obec: W. K. B. , Okres: W. K. B. , a to parciel registra „D.“ evidovaných
na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom: XXXX/X , Druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 28 m2 a parcela s parcelným číslom: XXXX/XX , Druh pozemku: trvalý trávny porast
o výmere 289 m2, kedy žalobcovia v 1. a 2. rade majú k týmto nehnuteľnostiam spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/3 k celku, ktorý im prináleží do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobcovia
v 3. a 4. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku, ktorý aj im prináleží do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a žalovaná spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku, to všetko podľa
zápisu v liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom W. K. B., odbor katastrálny.

12. Právnym titulom nadobudnutia vyššie uvedených príslušných spoluvlastníckych podielov ako u
žalobcov, tak aj u žalovanej je podľa zápisu na uvedenom Liste vlastníctva č. XXXX Kúpna zmluva
zavkladovaná pod sp.zn. katastrálneho konania B.-XX/XX-XX/XXXX.

13. Zároveň z obsahu zápisu na uvedenom liste vlastníctve tiež vyplýva, že predmetné pozemky sú

umiestnené mimo zastavaného územia obce, pričom parcela č. XXXX/12 je vedená ako pozemok
dočasne nevyužívaný pre trvalý trávny porast.

14. Zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 22.10.2020 súdneho znalca H.. V. Q., súdneho
znalca z odboru „ Stavebníctvo“, odvetvie : „Odhad hodnoty nehnuteľnosti“, vyplynulo, že hodnota

predmetných vyporadúvaných parciel je 5.900,--EUR.

15. Podľa Výpisu z bankového účtu č. X/XXXX vedeného Č. R. O., U..W.. pre žalobcu v 3. rade k
31.01.2022 uvedený žalobca disponoval peňažnými prostriedkami vo výške XX.XXX,XX EUR.16. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších zmien
a doplnkov, (ďalej len ako „ Občiansky zákonník“) , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,

ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

20. Podľa § 21 ods. 1 zák č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom (ďalejlenako„zákč.180/1995Z.z.“),v záujmezamedzeniadrobeniapoľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia

obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

21. Podľa § 23 ods. 1 zák č. 180/1995 Z.z., Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe
právneho úkonu 48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o
dedičstve 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako

2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný
pozemok.

22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23. V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcami na strane jednej a žalovanou na strane
druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení ich podielového spoluvlastníctva k parcelám registra „D.“
evidovaným na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom: XXXX/X , Druh pozemku : zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 28 m2 a parcela s parcelným číslom: XXXX/XX , Druh pozemku: trvalý

trávny porast o výmere 289 m2, nakoľko aj v tomto sporovom konaní bolo preukázané, že sa žalovaná
dlhodobo zdržiava na neznámom mieste niekde v Č. Y. a nereaguje ani na pokusy o jej prípadný kontakt
či už cez telefón alebo mail, ktoré boli súdu známe z oznámenia daňového úradu ako kontaktných údajov
na menovanú. Zrušenie uvedeného podielového spoluvlastníctva a jeho následné vyporiadanie medzi
stranami sporu tohto sporového konania bolo preto možné jedine meritórnym rozhodnutím súdu.

24. Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaatoreálnymrozdelenímveci,prikázanímvecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkom
za náhradu alebo predajom uvedenej veci a následným rozdelením výťažku z tohto predaja medzi
spoluvlastníkov podľa ich podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom

nestanovuje len uvedený výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva,
ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným
spôsobom , a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob stranou sporu navrhnutý alebo by sa súdu javilako vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade. V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže aj
proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá

výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v
ideálnom pomere z veci.

25. Občiansky zákonník v druhej vete § 142 ods. 1 pred výpočtom jednotlivých spôsobov vyporiadania
hovorí o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci.

Systematické zaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú
použiť na všetky spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho
rozdelenia veci tak aj pri prikázaní veci jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich
povinnosti vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho
zákonníka a contrario vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
reálnym rozdelením veci je, že ide rozdelenie „ dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená

obyčajnou faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci , ale tiež
funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde
ide o predmet spoluvlastníctva fakticky a funkčne deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich
rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci
alebo by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe

a funkčnému využitiu. V prípade stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných
vecí, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi.

26. V tomto spore je predmetom vyporiadania spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným vyporadúvaným
nehnuteľnostiam, kedy spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/3 k celku k týmto nehnuteľnostiam majú ako

žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne, tak aj žalobcovia v 3. a 4. rade spoločne a v neposlednom rade aj
samotná žalovaná. Veľkosť podielov u spoluvlastníkov je teda rovnaká.

27. Podľa odôvodnenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní konanom dňa 01.03.2022 reálne
rozdelenieuvedenýchnehnuteľností-vyporadúvanýchparcielniejemožné,nakoľkotietosanachádzajú

v záhradkárskej osade, v ich prípade ide o samostatnú záhradku, ktorá by sa takouto reálnou deľbou
znehodnotila jednak čo sa týka jej majetkovej hodnoty a jednaj by sa čo sa týka možnosti jej prípadné
užívania ako záhrady v záhradkárskej osade. Uvedené tvrdenie žalobcov žalovaná nespochybnila.

28. Súd sa s týmto tvrdením žalobcov stotožnil a medzi stranami sporu ho považuje za nesporné.

29. Okrem toho tiež uvádza, že reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, ktoré by inak z hľadiska technického
rozdeliteľné boli (a to je prípad práve pozemkov ) môžu brániť aj prekážky právneho charakteru.

30. Podľa § 23 ods. 1 zák č. 180/1995 Z.z., nemôže na základe právneho úkonu 48) alebo

rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o dedičstve 50) vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o
poľnohospodárskypozemok,alebopozemokmenšíako5000m2,akideolesnýpozemok,pričompodľa
§ 21 ods. 1 zák č. 180/1995 Z.z., sú takýmito pozemkami, na ktoré sa vzťahuje predmetné zákonné
obmedzenie ich drobenia ,poľnohospodárske pozemky, lesné pozemky, resp. vinice nachádzajúce sa

mimo zastavaného územia obce.

31. To je aj prípad vyporadúvanej parcely s parcelným číslom: XXXX/XX v tomto sporovom konaní,
keďže v jej prípade sa jedná podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX o trvalý trávny porast a teda o
poľnohospodársky pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, pričom jej výmera je 289 m2,

teda ide o pozemok menší ako 2 000 m2. Vzhľadom na uvedené preto jej reálna deľba neprichádza
do úvahy.

32. Na základe uvedeného súd ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán
sporu a to reálne rozdelenie veci v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže reálne rozdelenie tejto

nehnuteľnosti medzi strany sporu nie je dosť dobré možné.33. Súd preto pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi
stranami sporu a síce prikázaním uvedených nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za náhradu, čo bol napokon spôsob, ktorý navrhovali aj žalobcovia vo svojej žalobe.

34. Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie veci do
výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto
prikázaním súhlasí , resp. chce, aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná ( § 142 ods. 1 štvrtá veta,
výklad a contrario).

35. Žalobcovia navrhli ich spoluvlastníctvo so žalovanou k vyššie uvedeným predmetným
nehnuteľnostiam vyporiadať tak, aby žalobcom v 1. a 2. rade sa prikázal do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku na predmetných
nehnuteľnostiachažalobcomv3.a4.radesaprikázal doichbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k celku na predmetných nehnuteľnostiach.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na dosiaľ platnú judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej v otázke,
či sa vec prikáže iba jednému zo spoluvlastníkov a či viacerým, rešpektujú súdy návrhy účastníkov;
do spoluvlastníctva prikazujú preto vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým
uzrozumení. Nie sú zriedkavé prípady, keď súd vyhovie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva tak, že

žalobcovi zo spoločného pozemku prikáže časť, ktorá plošnou výmerou alebo hodnotou zodpovedá jeho
spoluvlastníckemu podielu, kým zvyšok spoločného pozemku prikáže do spoluvlastníctva zvyšujúcich
spoluvlastníkov. Pri tomto riešení treba určiť priamo vo výroku rozsudku, že nehnuteľnosť sa im
prikazuje do spoluvlastníctva v pomere, ktorý sa priamo vyčísli (porovnaj stanovisko NS SSR sp.zn.
Cpj 8/72 ) (Z rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového

spoluvlastníctva a stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej
republiky z 8.3.1973, Zošit č. 7, str. 386).

37. V danom konaní žalobcovia od počiatku prejavovali vôľu prikázať predmetnú nehnuteľnosť do ich
podielového spoluvlastníctva tak, ako to bolo už vyššie uvedené a súd vzhľadom na citovanú judikatúru

najvyššieho súdu nevidel prekážku v tom, aby takémuto ich žalobnému návrhu nevyhovel. Je preto
možné pristúpiť k tejto forme vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, ktorú žalobcovia
vyššie uvedenom spôsobom navrhli, a teda prikázať žalobcom predmetné pozemky na ich podielového
spoluvlastníctva vo rozsahu spoluvlastníckych podielov, na ktorých sa vzájomne dohodli a ktoré takto
uviedli aj vo svojej žalobe.

38. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „primeraná náhrada“ je
v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, predstavovaný podielom

spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný
podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase
rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci , nie ako
cenu , za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

39. Podľa znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 22.10.2020, vypracovaného súdnym znalcom
H.. V. Q. z odboru „Stavebníctvo“, odvetvie : „Odhad hodnoty nehnuteľnosti“, ktorý bol vypracovaný
ku 21.10.2020 vyplynulo, že celková hodnota predmetných vyporadúvaných parciel predstavuje sumu
5.900,--EUR.

40. Vzhľadom na uvedené vychádzajúc z vyššie uvedenej všeobecnej hodnoty vyporadúvaných parciel,
ktorá je vo výške 5.900,--EUR, tak spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k celku prináležiaci žalovanej
z tejto sumy predstavuje hodnotu 1.966,67 Eur.

41. Zároveň z obsahu žaloby je zrejmé, že v prípade žalobcov v 1. a 2. rade predmetným vyporiadaním

sa im dostáva rovnaký spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, akým disponovali aj
pred vykonaním tohto vyporiadania, teda o veľkosti 1/3 k celku, takže vo vzťahu k ich osobám nie je
potrebné vykonať žiadnu primeranú náhradu v podobe prípadného peňažného vyporiadania.42. Naopak v prípade žalobcov v 3. a 4. rade sa veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach oproti stavu pred týmto vyporiadaním zväčšuje práve o 1/3 k celku, teda práve o
spoluvlastnícky podiel prináležiaci žalovanej, preto súd bol toho názoru, že sú to práve žalobcovia v 3.

a 4. rade , ktorým vzniká zákonná povinnosť poskytnúť príslušnú primeranú náhradu žalovanej , ktorá
týmto vyporiadaním stráca svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach.

43. Žalobcovia v 3. a 4. rade tak titulom finančného vyporiadania zo zrušenia podielového
spoluvlastníctva strán sporu by mali žalovanej vyplatiť celkovú sumu 1.966,67 Eur. V spore bolo

preukázané, že žalobca v 3. rade takýmto peňažným obnosom disponuje, keďže podľa výpisu z
bankového účtu č. 1/2022 vedeného Č. R. O., a.s. k 31.01.2022 disponoval peňažnými prostriedkami
vo výške XX.XXX,XX EUR. Žalobcovia v 3. a 4. rade tak preukázali svoju spôsobilosť vyplatiť žalovanú
z jej spoluvlastníckeho podielu.

44. Berúc tak do úvahy veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu, resp. príslušných subjektov

na tej-ktorej strane sporu ako aj ich preukázanú schopnosť žalobcov v 3. a 4. rade poskytnúť
finančnú kompenzáciu z tohto zrušenia ich spoluvlastníctva k predmetnej parcele v príslušnej výške
žalovanej , súd predmetné vyporadúvané parcely prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov
tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku oproti povinnosti žalobcov v 3. a 4. rade spoločne
a nerozdielne vyplatiť žalovanej sumu 1.966,67 Eur titulom finančného vyporiadania zo zrušenia

podielového spoluvlastníctva strán sporu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

45. Súd tiež poznamenáva, že podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Teda len výnimočne možno návrhu na
zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyhovieť, ak výnimočnosť takého postupu

bude presvedčivo doložená. Návrh na takýto spôsob rozhodnutia v tomto spore súdu od žiadnej sporovej
strany nebol podaný.

46. Napriek tomto súd uvádza, že za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a
nevysporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, možno považovať

okolnosti prevažne subjektívneho charakteru na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek
a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností
uspokojiť bytové potreby inde) /porovnaj rozsudok NS SR z 25. 2. 1998, sp. zn. 4 Cdo 137/97 (R
100/1999)/. Žiadne takéto okolnosti však vykonaným dokazovaním preukázané neboli a preto súd
vyššie uvedeným spôsobom ani nerozhodoval.

47. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

50. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcom priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanej, nakoľko mali plný úspech v spore. Po vykonanom dokazovaní
súd totiž vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak ako to navrhli žalobcovia.

53. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavkazákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo

222/2016).

54. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „ CSP“/ ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.