Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404113296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8404113296.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Mgr. H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v P., na ul. H. A. č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so
sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 11/6, proti žalovanému D. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v P., na ul. P. č. 8, právne zastúpenému JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou so sídlom v Trebišove,
na ul. Pribinovej č. 2246/2, za účasti intervenienta Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v
Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 19B, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v
Bratislave, na Dostojevského rade č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaniach strán sporu

a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14.06.2017 č.k. 3C 322/2004-584 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.03.2018 č.k. 3C 322/2004-672,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu
15.993,08 eur.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 15.993,08 Eur s 9 %-
ným úrokom z omeškania od 30.08.2004 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal voči žalovanému trovy konania v plnej výške.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzitýmnym rozsudkom zo dňa 21.07.2011
č.k. 3C 322/2004-206 bolo rozhodnuté o dôvodnosti právneho základu žaloby, teda o danosti

zodpovednostného vzťahu žalovaného voči žalobcovi. V priebehu konania bol uplatnený nárok z titulu
náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví spresnený a stabilizovaný na sumu 30.520 Eur.

3. Vo veci bolo zistené, že žalovaný dňa 18.05.1989 pri vedení osobného motorového vozidla zavinil
dopravnú nehodu v P. tým, že jazdil neprimeranou rýchlosťou, v dôsledku čoho nestačil ubrzdiť pri
predchádzaní pred ním idúcich cyklistov a zrazil tak žalobcu, vtedy ešte maloletého, ktorý prechádzal
cez vozovku z pravej strany na ľavú. Pri tejto nehode utrpel žalobca vážne zranenie, a to ťažký mozgovo-

lebečný úraz, opuch mozgu s následnou asymetriou mozgu, zlomeninu lebečnej bázy, krvný výron na
tvrdú plenu mozgovú, tržnú ranu na stehne vpravo, na stehne vľavo, nad ľavým lýtkom, pohmoždenie
ľavéhookaskrvácanímdosietniceaďalšie.Zatentoskutokbolžalovanýuznanýzavinnéhoaodsúdený
rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 20.12.1989 vydaným vo veci 2T 838/1989.4. Krajský súd v Prešove vo veci 7Co 114/2011 rozsudkom zo dňa 20.02.2012 medzitýmny rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa poukázalo na skutočnosť, podľa

ktorej ku škode na zdraví žalobcu došlo pri prevádzke motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zodpovednosťou objektívnou, čo vyplýva z ustanovenia
§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie.
To však neznamená, aby škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla nemohla byť zavinená.
Zavinenie žalovaného za vznik škody jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu

Poprad zo dňa 20.12.1989 vydaného vo veci 2T 838/1989. Týmto rozsudkom bol žalovaný uznaný
za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil pri vedení osobného motorového
vozidla dňa 18.05.1989, kedy žalobcovi z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil
dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný
rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

5. Krajský súd v Prešove sa vyjadril aj k znaleckým posudkom vypracovaným Doc. MUDr. R. C., PhD. a
Neurologickou klinikou v T., pričom uviedol, že definitívna diagnóza s názvom posttraumatická epilepsia
bola u žalobcu stanovená až po záchvate dňa 23.07.2003.

6. Po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sa ďalšia činnosť a ďalšie dokazovanie zameralo na riešenie

otázky výšky nároku uplatneného žalobcom. Pri posudzovaní výšky odškodnenia podľa vyhl. č. 32/1965
Zb. sa zohľadnili závery znaleckého posudku Doc. MUDr. R. C., PhD., ktorý vo svojom znaleckom
posudku zo dňa 28.02.2009 uviedol, že sa stotožňuje s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia
MUDr. J. D., CSc. pod položkou 251 na 1000 bodov. Žalobca je mladý človek, pričom epilepsia, ktorou
trpí, je ochorenie majúce vážny medicínsko-socioekonomický dopad. Spoločenské uplatnenie žalobcu

trpiaceho epilepsiou je veľmi vážne obmedzenie. Záchvat prichádza nečakane, môže sa generalizovať.
Zrealizované EEG svedčí i o pretrvávajúcej epileptickej aktivite. Podľa posudku ochorenie obmedzuje
žalobcu vážnym spôsobom v najzákladnejších spoločenských aktivitách. Môže sa zdať, že ide o otázku
priorít,avšakvkonečnomdôsledkuježalobcaspoločenskýznemožnený.Mázávažneobmedzenývýber
povolaní, napr. v dnešnej dobe nemôže vlastniť vodičský preukaz, čo je významne limitujúcim faktorom.

Pri poškodení mozgu žalobcu možno prognózu ochorenia považovať za nepriaznivú. Za tejto procesnej
situácie súd prvej inštancie využil ustanovenie § 6 a § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb. a sumu základného
ohodnoteniazvýšil8-násobnevsúladesustanovením§7ods.3vyhl.č.32/1965Zb.,nakoľkoochorenie
je veľmi vážne a zásadným spôsobom zasiahlo do života žalobcu.

7. Za nedôvodné sa považovali návrhy žalovaného a intervenienta na vykonanie ďalšieho znaleckého
dokazovania, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie znaleckými posudkami i kontrolným znaleckým
posudkom sa považovalo za dostatočné. Neprihliadlo sa ani na tvrdenia žalovaného o tom, že keďže
žalobca má prácu, vyštudoval vysokú školu a je v podstate živnostníkom, nie je možné vidieť nepriaznivé
dôsledky tak, ako to predpokladá znalec, resp. ako to tvrdí žalobca. Je nesporné, že žalobca trpí vážnou

duševnouporuchou,ktorásamôžeprejaviťkedykoľvekzaakejkoľveksituácie,takakotopopísalžalobca
vo svojich podaniach, pričom jeho terajšie aktivity môžu byť náhle ukončené a zostanú nedotiahnuté.

8. Súd prvej inštancie po zvýšení základného počtu bodov na 8 -násobok, priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 480.000,- Sk (8000 bodov x 60,- Sk), ktorej po prepočítaní na Eurá zodpovedá čiastka

15.993,08 Eur. Pri vyčíslení odškodnenia sa postupovalo v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb., pričom sa zohľadnili mimoriadne okolnosti prípadu súvisiace s tým, že žalobca utrpel úraz
ešte v detskom veku a tento úraz a neskôr choroba, ktorú v dôsledku tohto úrazu získal, ovplyvnili,
ovplyvňujú a vysoko pravdepodobne budú aj ďalej ovplyvňovať osobný, rodinný a profesný život žalobcu
a jeho osobné záľuby a športové aktivity.

9. Zároveň bol žalobcovi priznaný i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.08.2004 do zaplatenia.

10. V prevyšujúcej časti prvoinštančný súd žalobu zamietol.

11. Čo sa týka trov konania, tieto boli žalobcovi priznané v plnej výške.

12. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali odvolania strany sporu a intervenient.13. Žalobca napadol výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a navrhol ho zmeniť tak, aby z titulu
náhrady škody mu bolo priznaných ďalších 14.526,92 Eur s prísl. Ako dôvod uviedol, že pri určení výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo potrebné postupovať podľa právneho predpisu

aktuálneho v čase rozhodovania, teda podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s objektívnym dôvodom hodným
osobitného zreteľa a to zohľadnením aktuálnych mzdových pomerov a náhlou zmenou výšky ceny bodu
následkom legislatívnej zmeny metodiky na jej určenie. Aj v prípade, ak by sa vec mala posúdiť podľa
vyhl.č.32/1965Zb.,nemožnožalobcovinepriznaťvýškunáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia

v časovo aktuálnej výške adekvátnej jeho sťaženiu spoločenského uplatnenia a jeho následkom v
praktickom každodennom živote. Pri určovaní rozsahu odškodnenia súd má možnosť, aby podľa svojej
úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v posudzovanej veci
primerané. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti potom môže byť primerané aj niekoľkonásobné
zvýšenietohtoodškodnenia.Priposudzovaníotázky,čiideoprípadhodnýosobitnéhozreteľaaurčovaní
rozsahu odškodnenia, súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za

spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať
také, ktoré rešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp proporcionality patriaci
medzi všeobecné zásady právne. Tento princíp vyžaduje, aby medzi priznanou výškou náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia založenou na objektívnych a rozumných dôvodoch a spôsobenou
škodou existoval vzťah primeranosti.

14. Žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie. Zdôraznil,
že v celom konaní sa doposiaľ vôbec nepreukázal rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca
úspešne vyštudoval vysokú školu, pracoval a pracuje aj vo výškach, má cestovnú kanceláriu a
sprevádza klientov, čo si vyžaduje komunikáciu s nimi. Od roku 2012 vlastní vodičský preukaz, čo

pred prvoinštančným súdom zatajil. Od roku 2016 prevádzkuje J. a teda žalobca nie je spoločensky
znemožnený. Okrem toho za 28 rokov od havárie mohlo na strane žalobcu dôjsť aj k mnohým iným
udalostiam v živote (pád z výšky, keď pracoval vo R.), ktorých následky by sa teraz mali pripísať udalosti
z roku 1989. Pokiaľ ide o samotnú dopravnú nehodu, táto sa stala v čase po 14.00 hodine, kedy už
vyučovací proces nebol. Žalobca náhle vbehol do vozovky spoza brány kasární. Je namieste otázka,

kde boli rodičia, ak maloleté 7 ročné dieťa nechali bez dozoru a ktoré behalo samé po meste až do sídla
okresných kasární. Nie je možné, aby boli rodičia žalobcu vylúčení zo zodpovednosti za škodu a aby
neniesli zodpovednosť z dôvodu zanedbania náležitého dozoru nad vtedy maloletým žalobcom, tak ako
to ustanovuje § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Zrušenia rozsudku a vrátenia veci na nové prejednanie v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, sa
domáhal aj intervenient. Žalobca nepreukázal svoj nárok tak, aby odôvodňoval mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, a to dokonca na 8-násobok. Výška odškodnenia sa v tomto prípade
riadi ustanovením § 7 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., kde vo veľmi osobitých prípadoch, ktoré
musia mať preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre ďalší život poškodeného, prichádza do úvahy aj

uplatnenie ustanovenia § 7 ods. 3 tejto vyhlášky, kedy súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť nad rámec ods.
1 a 2 vyhlášky. Dôvody prípadného zvýšenia musí mať súd za preukázané zo strany poškodeného
tak, že ten hodnovernými a žiadnym spôsobom nespochybniteľnými dôkazmi preukáže, že má také
obmedzenia spôsobené úrazom, že sa vo veľmi veľkej miere nemôže uplatniť v ďalšom živote v

akomkoľvek osobnom, spoločenskom, pracovnom, či záujmovom smere a že tieto obmedzenia ho
zjavným spôsobom obmedzujú v jeho ďalšom živote. Uvedenú mimoriadnosť obmedzenia však musí
preukázať poškodený a súd na ňu môže pri takto dokázanom prípade primerane prihliadnuť. Žalobca
v žalobe poukázal na to, že je vysokoškolským študentom na K. a že jeho profesionálne zameranie
smeruje k vykonávaniu duševnej práce. Od uvedeného obdobia ubehlo 12 rokov, kedy žalobca úspešne

ukončil vysokoškolské vzdelanie, pracuje a aj pracoval vo výškach a zaoberal sa prácou, na ktorú nemá
vplyvjehozdravotnýstavaanipreukázanépoškodenia,ktorésúpredmetomjehonárokuvtomtokonaní.
Aj napriek tomu, že mal diagnostikované epileptické záchvaty, je držiteľom vodičského oprávnenia.
V priebehu celého konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia svedčiace o jeho
nároku na odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nepreukázal žiadnym spôsobom ani fakt,

že nebyť dopravnej nehody a jeho poškodenia zdravia, mohol profesionálne, osobne, spoločensky,
či športovo rásť a nebol by žiadnym spôsobom obmedzovaný. S poukazom na uvedené, ako aj na
princíp sudcovskej koncentrácie konania, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia týkajúce sa preukázania
mimoriadneho uplatnenia odškodnenia, ktoré by zásadným spôsobom poukázalo na jeho hendikep.Prvoinštančný súd len v krátkom odôvodnení cituje časti znaleckých posudkov znalcov prizvaných do
konania, ktorí v negatívnom slova zmysle prognózujú zdravotný stav žalobcu napr. tým, že nemôže
vlastniť vodičský preukaz, čo je významne limitujúci faktor. Uvedené sa však nezakladá na pravde,

pretože žalobca vlastní vodičský preukaz, čo je mimoriadne závažný faktor pri tejto diagnóze. V
tejto súvislosti sa poukázalo na štúdiu MUDr. E. P., PhD., ktorý sa zaoberá životosprávou chorých s
epileptickými záchvatmi. Ide o chorých, u ktorých sa epileptické záchvaty vyskytujú v istých intervaloch,
u ktorých boli záchvaty riadne preukázané a diagnostikované. Ak je žalobca vlastníkom vodičského
oprávnenia, je bezpochyby zvláštne, že by mal byť odškodnený práve za tak závažné ochorenie, o to

viac ak takúto osobu súd odškodnil podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Odôvodnenie
rozhodnutia je preto nedostatočné a nepresvedčivé. Čo sa týka priznaného úroku z omeškania, nie
je možné spravodlivo požadovať od žalovaného jeho zaplatenie, pretože úrok z omeškania je viazaný
na nesplnenie si povinnosti z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu v časti istiny - základu
nároku žalobcu. Až do momentu doručenia rozsudku žalovaný ani intervenient nemali vedomosť o tom,
aký nárok a v akej výške bude žalobcovi priznaný. Až od momentu právoplatnosti rozsudku a jeho

následného nesplnenia sa môže žalovaný dostať do omeškania.

16. Krajský súd v Prešove vo veci už raz rozhodol, keď rozsudkom zo dňa 29.10.2018 č.k. 7Co
98/2018-722, 7Co 99/2018 potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou časti
týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania. Zároveň zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom

v časti týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania tak, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 6 % -ný úrok z omeškania zo sumy 1.991,64 eur od 15.06.2005 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 28.10.2021 č.k. 6Cdo 22/2020-791 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 98/2018, 7Co
99/2018 z 29.10.2018 v potvrdzujúcom výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby nad sumu 15.993,08
eur a výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

18. Dovolací súd skonštatoval, že formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia odvolacieho súdu sú
upravené v § 393 C.s.p. Popri tejto všeobecnej úprave umožňuje ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolaciemu
súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. V takom prípade sa môže obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Táto forma spĺňa požiadavky

kladenénaodôvodnenierozhodnutiazpohľaduprávanaspravodlivékonanie.Zákonvšakvyžaduje,aby
aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam
strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je zároveň
vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný
je potrebné považovať taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanom

vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s
ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

19. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s uplatnenými námietkami žalobcu v
odvolacom konaní ohľadne výšky priznaného odškodnenia a zohľadnenia okolnosti hodných osobitného

zreteľa, v rámci ktorých namietal neodôvodnenie priznaného 8-násobku zvýšenia odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR v skutkovo obdobnej veci (sp.
zn. 6Cdo 146/2011).

20. K otázke právnych dôsledkov nepreskúmateľnosti rozhodnutia prijalo Občianskoprávne kolégium

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stanovisko z 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod R2/2016, podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, čo je, pokiaľ ide o druhú vetu stanoviska
použiteľné aj po rekodifikácii civilného procesu s účinnosťou od 01.07.2016. V danom prípade použitie
tohtojudikátuvsúvislostisnamietanýmporušenímprocesnýchprávprichádzadoúvahy,lebonapadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k zamietavému výroku v časti požiadavky žalobcu nad sumu15.993,08 eur neobsahuje žiadne odôvodnenie, okrem stotožnenia sa s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie, ktorý ale taktiež neuviedol žiadne dôvody.

21. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa
odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup
musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho

súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu
konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu
vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený
skutkový stav.

22. Keďže dovolateľ opodstatnene namietal porušenie jeho procesných práv v takej miere, že postupom

súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v tej časti veci samej, ktorá vyznela v neprospech dovolateľa, t.j. v zamietavom výroku
nad sumu 15.993,08 eur a aj vo výroku o trovách konania v súlade s ust. § 449 ods. 1 C.s.p. a vec vrátil
na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p. s prihliadnutím na ust. § 390 C.s.p.).

23. V ďalšom konaní bolo odvolaciemu súdu uložené v novom rozhodnutí o odvolaní žalobcu proti
zamietavému výroku nad sumu 15.993,08 eur náležite v súlade s ust. § 393 ods. 2 C.s.p. vysporiadať
sa s jeho relevantnými odvolacími námietkami (§ 455 C.s.p.).

24. Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a

§ 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom (ďalej len napadnutý
rozsudok) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a
zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 15.993,08 eur nie je
opodstatnené.

25. Čo sa týka námietok žalobcu poukazujúceho na potrebu aplikácie ustanovení zákona č. 437/2004
Z.z. pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o opakované námietky, ohľadne
ktorých už odvolací súd zaujal stanovisko v uznesení zo dňa 24.01.2013 č.k. 10Co 85/2012-315. V
ňom poukázal na nemožnosť použitia záverov vyplývajúcich z dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydaných vo veciach 4Sžso 23/2018 a 9Sžso 18/2009 na prejednávanú vec.

Podľa záverov týchto rozhodnutí zo znenia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb stanovených v
doterajších predpisoch sa posudzuje podľa doterajších predpisov, ale takýto postup neprichádza do
úvahy pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Ako to vyplýva
z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2010 vydaného vo veci 9Sžso 18/2009,

ďalšou okolnosťou majúcou vplyv na možnosť aplikácie ust. § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. upravujúceho
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, je moment vydania
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.

26. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ako aj k vypracovaniu posudku o sťažení spoločenského

uplatnenia (č.l. 6 spisu) došlo ešte pred 01.08.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za takejto situácie aj
pri posudzovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu sa malo vychádzať z
ustanovenívyhláškyč.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženiaspoločenskéhouplatneniavznení
neskorších predpisov a nie z ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia.

27. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Pojem bolestné a ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia Občiansky zákonník
nevymedzuje. Nie je v ňom vymedzené ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva

priznávajú. Uvedené otázky boli do 31.7.2004 upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Možnosť použitia tohto
právneho predpisu i v terajšej dobe vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého na bolesť a sťaženiespoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

28. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti

(§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).

29. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu
bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú

v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov).

30. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk
za 1 bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného
poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie
presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 (§ 7
ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).

31. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo ohodnotené MUDr. J. D., CSc. dňa 17.10.2003 na
1000 bodov podľa položky 251 Prílohy vyhl. č. 32/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Správnosť

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia potvrdil i do konania pribratý znalec Doc. MUDr. R.
C., PhD. vo svojom znaleckom posudku. Podľa znalca poúrazová epilepsia, ako každá epilepsia, má
limitujúci dopad na každého postihnutého. Obmedzenia sú v sociálnom aspekte života. Pacienti s
epilepsiou mávajú problémy sociálne aj osobné. V osobnom živote častým problémom sú partnerské
vzťahy. Majú strach z očakávania epileptického záchvatu a obavy zo spoločenského znemožnenia,

ak by záchvat vznikol pre nich v dôležitom prostredí. Náhle epileptické záchvaty totiž prichádzajú bez
varovných signálov. Postihnutí epilepsiou mávajú obavy navštevovať spoločenské zariadenia ako kiná,
divadlá, tanečné zábavy, či športové podujatia. Žalobca je mladý človek a epilepsia, ktorou trpí, je
ochorenie majúce vážny medicínsko-socioekonomický dopad. Spoločenské uplatnenie trpiaceho na
epilepsiu je veľmi vážne obmedzené. Žalobca je tak vážnym spôsobom obmedzený v najzákladnejších

spoločenských aktivitách.

32. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených
lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho

spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Už samotné
základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) zohľadňuje
okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach,
napr. vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v
možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách spoločenského uplatnenia.

Primerané zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (až na
dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia
poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, keď konkrétne
skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné
odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony

poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.

33. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení
neskorších predpisov prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovaťnajmä prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v
porovnaní s vysokou, mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred
vznikom škody. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 20-násobok sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi
výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a
mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo
vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady na
uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Súd má

možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Táto úvaha nie je
celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na
uvedenú náhradu v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov a pre vznik nároku na jej zvýšenie
na dvojnásobok, stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým treba prihliadať a ktorými je úvaha súdu o miere
primeranosti zvýšenia v jednotlivých prípadoch hodných osobitného zreteľa usmerňovaná.

34. V prejednávanej veci žalobca utrpel úraz vo veku 7 rokov. V tom čase úroveň jeho kultúrnych,
športových, spoločenských, či iných aktivít nemohla byť ešte na mimoriadnej úrovni. Na strane
druhej žalobca je vo svojich spoločenských aktivitách pre neustále a pretrvávajúce obavy z možného
epileptického záchvatu výrazným spôsobom obmedzený. Len skutočnosť, že ide o obmedzenie

vnútorné, súvisiace s prežívaním pracovného, osobného, či spoločenského života žalobcu, ktoré
navonok vo vzťahu k tretím osobám sa výrazne neprejavuje, ako napr. pri telesne postihnutých osobách,
neznamená, aby žalobca svoj život prežíval rovnako ako osoba žiadnym ochorením netrpiaca. Výrazne
obmedzenie spoločenského života pre obavy z možného opakovania epileptického záchvatu a s tým
súvisiaceho strachu zo spoločenského znemožnenia je možné hodnotiť ako prípad hodný osobitného

zreteľa umožňujúci v súlade s ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, zvýšiť
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nad stanovený limit.

35. Napriek vyššie uvedenému, aj keď kvalita života žalobcu je znížená, nemožno u neho hovoriť
o takmer úplnom vyradení zo života, tak ako je to napr. pri ťažkých zdravotných postihnutiach osôb

trpiacich poúrazovou paraplégiou alebo poúrazovou kvadruplégiou. Žalobca napriek úrazu vyštudoval
vysokú školu s čím sú spojené nielen študijné, ale aj spoločenské a kultúrne aktivity. Úraz neviedol
k invalidite žalobcu a tento pracoval a pracuje vo výškach a v priebehu konania získal tiež vodičské
oprávnenie.

36. Za takejto situácie, a to s prihliadnutím na následky poškodenia zdravia žalobcu a so zreteľom
k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej a
preventívnej funkcie náhrady za primerané je potrebné považovať odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia sumou 15.993,08 eur, ktorá už žalobcovi bola právoplatne priznaná.

37. Čo sa týka ďalšieho odškodnenia spoločenského uplatnenia nad sumu 15.993,08 eur, toto už za
primerané nemožno považovať.

38. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2011
vydaný vo veci 6Cdo 146/2011, v ktorom sa za primerané považovalo zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu, toto sa na prejednávanú vec aplikovať nedá. V uvedenom prípade poškodený utrpel úraz
vo veku 35 rokov, pričom pred úrazom, okrem zamestnania, vykonával všetky domáce fyzické práce,
ktoré po úraze nebol schopný vykonávať ani v minimálnom rozsahu, pričom sa stal plne invalidným
dôchodcom. Na rozdiel od tohto prípadu, žalobca, pokiaľ ide o vykonávanie pracovnej činnosti, takýmto

výrazným spôsobom obmedzený nie je .

39. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov vychádzalo zo základného počtu bodov uvedeného v lekárskom posudku. Tento bodový
systém hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prevzal i v súčasnosti účinný zákon č.

437/2004 Z.z. Jednotlivé poškodenia zdravia boli ohodnocované z hľadiska ich závažnosti a to od
poškodení najmenej nepriaznivých až po poškodenia mimoriadne nepriaznivé. Pri rovnakých alebo
porovnateľných poškodeniach a dôsledkoch pre život výška odškodnenia nemôže výrazne prevyšovať
výšku odškodnenia priznávanú v obdobných prípadoch.40. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cdo 29/2007 týkajúcej sa
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, za neprimerané považoval zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému
ohodnoteniu. V tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, ktorý stratil schopnosť uchádzať
sa o štúdium medicíny a pokračovať v aktívnej športovej činnosti, trpel zvýšenou únavou, zníženou
schopnosťou pamäti, poruchou čuchu, mal ťažkosti v psychickej oblasti a uvedomoval si zníženú kvalitu
života. Aj keď išlo o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl . č. 32/1965 Zb.,

dovolací súd sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého je namieste zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia až na 20-násobok základného bodového hodnotenia, ktoré pripúšťa súdna
prax v prípadoch, kedy u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu, či k strate jeho možnosti
spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho vysokou a mimoriadnou úrovňou kultúrnych, športových
alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo vtedy, keď pre následky úrazu je takmer vyradený
zo života a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sa sám

obslúžiť a podobne. Podľa názoru dovolacieho súdu v porovnaní s uvedenými prípadmi v danej veci
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20-násobok základného bodového
hodnotenia nevystihuje rozsah v akom bol žalobca obmedzený v ďalšom živote a vo svojom uplatnení
v spoločnosti. V tomto prípade pritom následky úrazu boli závažnejšie ako u žalobcu.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 15.993,08 eur potvrdil ako vecne
správny.

42. Zároveň úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho a

dovolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení §453 ods. 3, § 396 ods. 1,2, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

43. Napriek tomu, že žaloba žalobcu bola čiastočne zamietnutá, výška uplatneného nároku na náhradu
škody na zdraví spôsobenej pri dopravnej nehode závisela od vypracovaného posudku a úvahy súdu.

Hoci Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v ustanovení § 142
ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od posudku
a úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody je žalobca povinný v žalobe uviesť jeho
požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé

od posudku a úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná
za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až
vtedyjeznámahodnotasporu.Vsporovomkonaníjekritériumprocesnéhoúspechuprvoradýmkritériom
posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 Civilného

sporového poriadku. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy,
ak súd prizná nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku
závisí od posudku alebo úvahy súdu.

44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).