Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/96/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010423
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121010423.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szaba, v trestnej veci odsúdeného P. E., nar. X. Y. XXXX v E., trvalé
bydlisko E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu riaditeľa
ústavu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 22. februára 2022, č. k. 29Nt/85/2021-95, na neverejnom zasadnutí konanom

19. mája 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 22. februára 2022, č. k. 29Nt/85/2021-95,
podľa § 9 ods. 3, ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších
predpisov a § 411 Trestného poriadku odsúdenému P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., t. č. vo výkone

trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len odsúdený), zmenil spôsob výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.01.2015, sp.
zn. 7T/52/2014 tak, že odsúdeného preradil z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd skonštatoval, že návrh podaný riaditeľom
ÚVTOS na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného bol podaný dôvodne, nakoľko

z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je dlhodobo problémové
a nie je na požadovanej úrovni, čo sa premietlo do piatich disciplinárnych trestov, ktoré mu boli
uložené. Odsúdený taktiež neplní ciele stanovené programom zaobchádzania a doterajším výkonom
trestu odňatia slobody nepreukazuje polepšenie, nepodrobuje sa požadovaným spôsobom ústavnému
poriadku, neplní program zaobchádzania, z čoho možno vyvodiť, že náprava odsúdeného a jeho
resocializácia v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia nenapreduje, preto je namieste,

aby sa táto realizovala v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kde bude možné na
odsúdeného pôsobiť intenzívnejšie (v prípade potreby uplatniť u odsúdeného ďalšie metódy a postupy
zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu aj umiestneným v špecializovanom
oddiele) tak, aby uložený trest odňatia slobody splnil svoj účel.
3. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí zahlásil voči nemu odsúdený do zápisnice
sťažnosť. Prokurátorka sa vzdala práva podať sťažnosť.

4. Odsúdený sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Kruteka písomným
podaním doručeným okresnému súdu 23. februára 2022.
5. V úvode sťažnosti obhajca poukazuje na závery znaleckého psychiatrického posudku znalcov MUDr.
Dany Šedivej, MUDr. Marty Pavlíkovej a Mgr. Jolany Múdrej, vypracovaného 4. júna 2020, z ktorého
vyplýva,žeodsúdenýtrpíduševnouporuchou„Zmiešanáporuchaosobnosti“,ktorávšakniejeduševnou
poruchou v pravom slova zmysle, ale jedná sa o trvalé, od detstva sa vyvíjajúce odchýlky od harmonickej

štruktúry osobnosti; má znížený intelekt na hranici miernej retardácie. V tej súvislosti uviedol, že u
odsúdeného nie je možné, aby sa z uvedeného stavu vyliečil pomocou predpísaných liekov, pretopreradenie do stredného stupňa stráženia nebude mať žiadny pozitívny účinok, skôr naopak, odsúdený
bude vytrhnutý zo známeho prostredia a umiestnený do neznámeho prostredia s neznámymi ľuďmi, čo
by podľa jeho názoru viedlo k opätovnému vyhroteniu jeho duševnej poruchy a k opätovným prejavom

sebapoškodzovania. Ak by bol odsúdený umiestnený do izolácie alebo do najprísnejšieho stupňa
stráženia, tak jeho chápanie a správanie sa nezmení a ani nepríde k zlepšeniu jeho stavu.
6. Ďalej obhajca poukázal na dokument venovaný zmiešanej poruche osobnosti (štandardný postup)
vypracovaný Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z neho citoval, že: „Nakoľko symptómy a charakteristiky
skupiny pacientov so zmiešanou poruchou osobnosti pokrývajú široké rozpätie, nie je žiadna špecifická
liečba pre túto skupinu porúch. Je produktívne terapiu orientovať podľa dominujúcich symptómov a z
registra psychoterapeutických i farmakoterapeutických voliť postupy prináležiace dominantnej, aj keď
podprahovo zvýraznenej poruchy osobnosti. Liečbu môže dopĺňať liečebnopedagogická intervencia
zameraná na zlepšenie kvality života a na stratégie zvládania. ... Je potrebné počítať s nutnosťou

dlhodobého odborného vedenia a nutnosťou prispôsobovania terapeutických intervencií. Pri vedení
pacientov so zmiešanou poruchou osobnosti sa predpokladá dlhodobý manažment problémov, preto je
dôležitý dôraz na kvalitný terapeutický vzťah.“
7. Obhajca v sťažnosti ďalej argumentoval tým, že odsúdený je momentálne zvyknutý na svoju dennú
rutinu, je v kontakte s ostatnými odsúdenými umiestnenými na oddiele, vychádza si s nimi, trávi s

nimi voľný čas. V tejto súvislosti poukázal aj na jeho vyjadrenie na verejnom zasadnutí 22. februára
2022. Poukazuje na to, že po umiestnení odsúdeného na oddiel špecializovaného zaobchádzania a
jeho priradení pod nového pedagóga p. Lovásika sa samopoškodzovacie sklony odsúdeného dostali do
úzadia a od jeho preradenia nedošlo ani k jednému pokusu o samovraždu. Uvedené je spôsobené tým,
že p. Lovásik nemá na oddiele 30 odsúdených, ale len 16 a má čas sa týmto osobne venovať.

Uvedené je práve to, čo odsúdený potrebuje, mať sa s kým porozprávať (s odborníkom) a zároveň mať
pocit, že mu niekto načúva a má snahu jeho problémy riešiť. Zároveň znovu dodal, že odsúdený si
vytvoril svoju dennú rutinu, ktorú každý deň podrobne dodržiava, zúčastňuje sa skupinových stretnutí
každý pondelok, pozná sa s ostatnými odsúdenými vďaka čomu sa z výbušného a prchkého človeka
stal človek, ktorý dokáže pracovať so svojim stresom a návalmi hnevu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je obhajca toho názoru, že ak príde k premiestneniu odsúdeného do
výkonu trestu zo stredným stupňom stráženia, môže u neho dôjsť k zmene jeho stavu, keďže bude
premiestnený z miesta, na ktoré je zvyknutý a kde má vytvorenú svoju dennú rutinu a zároveň, kde si
vychádza s ďalšími odsúdenými. V súvislosti so zmiešanou poruchou osobnosti a miernou retardáciou,
ktorou trpí odsúdený môže táto zmena viesť k opätovnému prehĺbeniu jeho duševnej poruchy a k

opätovným prejavom sebapoškodzovania. Preto obhajca v konečnom návrhu žiadal, aby odsúdený
nebol premiestnený do výkonu trestu zo stredným stupňom stráženia.
9. Prokurátorka sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia
nevyjadrila.
10. Okresný súd riadne predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podanej

sťažnosti dňa 10. mája 2022.
11. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
12. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou - odsúdeným, postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
13. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného
súdu žiadne pochybenia. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že o návrhu odsúdeného bolo

rozhodnuté na verejnom zasadnutí, po predchádzajúcom výsluchu odsúdeného a zástupcu ÚVTOS, pri
dodržaní lehôt na prípravu verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom súladným s Tr. por.
vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Následne vyhlásené rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.14. Pokiaľ ide o meritum veci, okresný súd rozhodol vecne správe a v súlade so zákonom, keď vyhovel
návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody na preradenie odsúdeného do ústavu s vyšším
stupňom stráženia.

15. V napadnutom uznesení podľa § 176 ods. 2 Tr. por. rozviedol okresný súd všetky relevantné
skutočnosti a právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si uvedenú
argumentáciu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na ňu v podrobnostiach poukazuje a pripomína, že
v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvorí rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z
ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať.

16. Sťažnostné námietky odsúdeného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. V tomto prípade
je kľúčovým fakt, že podľa hodnotenia ÚVTOS odsúdený neplní ciele stanovené programom
zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané
správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v zákone NR SR
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a v iných všeobecne
záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie

na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade
s účelom výkonu trestu. Krajský súd primárne prihliadol na správanie a vystupovanie odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nebolo na požadovanej úrovni a v prípade ponechania odsúdeného
v ústave s minimálnym stupňom stráženia by negatívne pôsobilo aj na ostatných odsúdených v ústave s
minimálnym stupňom stráženia. Aj napriek tomu, že pedagóg prítomný na verejnom zasadnutí uviedol,

že došlo k zmene správania odsúdeného v pozitívnom smere, v konečnom dôsledku ústav aj naďalej
zotrváva na svojom návrhu. Neexistuje totiž záruka, s ohľadom na jeho predchádzajúce správanie, že
uvedený stav polepšenia je trvalého charakteru a nie len reakciu na podaný návrh riaditeľa na preradenie
do ústavu s prísnejším režimom.
17. Pokiaľ odsúdený prostredníctvom obhajcu v sťažnosti poukázal na svoju duševnú poruchu, ktorá

mu bola v minulosti diagnostikovaná, je na mieste konštatovať, že nemožno problémové správanie
odsúdeného vo výkone trestu a neadekvátne prejavy v jeho správaní z tohto dôvodu tolerovať alebo
ospravedlňovať. Nakoniec, nie je jediným odsúdeným v predmetnom ústave, ktorý trpí zmiešanou
poruchou osobnosti, čo je známe krajskému súdu z jeho úradnej činnosti. Aj krajský súd je toho názoru,
že je nevyhnutné vykonať opatrenia, aby sa správanie odsúdeného stabilizovalo a v čo najmenšej

možnej miere v budúcnosti opakovalo. Odsúdený svojim doterajším správaním vo výkone trestu však
naplnil všetky zákonné podmienky na preradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia, kde aj podľa
názoru krajského súdu bude možné na odsúdeného pôsobiť intenzívnejšie a v prípady potreby uplatniť
ďalšie metódy zaobchádzania. Aj v ústave so stredným stupňom stráženia sú prítomní pedagógovia, s
ktorými bude môcť v prípade potreby odsúdený spolupracovať a ktorý sa mu budú venovať. Aj pedagóg

na verejnom zasadnutí, uviedol, že v ústave so stredným stupňom stráženia sa nachádza špecializovaný
oddiel ešte s menšou kapacitou odsúdených, kde by prístup k odsúdenému bol na rovnakej úrovni.
18. Keďže aj krajský súd mal v konaní preukázané, že v prípade odsúdeného boli splnené všetky
zákonné podmienky potrebné na jeho preradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia, tak postupom
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú

zamietol.
19. Nad rámec vyššie uvedeného krajský súd dodáva, že okresný súd pochybil, keď u odsúdeného
zmenil spôsob výkonu trestu odňatia slobody v rozpore s návrhom riaditeľa len v prípade toho
trestu, ktorý odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou aktuálne vykonáva a ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava z 13. januára 2015, sp. zn. 7T/52/2014, čo exaktne vyplýva z výroku

napadnutého uznesenia.
20. Po správnosti mal okresný súd rozhodnúť v súlade s návrhom riaditeľa aj o zmene spôsobu výkonu
ďalšieho trestu odňatia slobody, ktorý má odsúdený ešte len nastúpiť v minimálnom stupni stráženia
od 19. septembra 2022 a ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 20. septembra
2018, sp. zn. 5T/8/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17. apríla 2019, sp. zn.

4To/2/2019, čo mal okresný súd následne aj riadne vyjadriť vo výroku napadnutého uznesenia.
21.Keďžeuvedenépochybenieokresnéhosúdu,ktoréjevprospechodsúdeného,ušlopozornostinielen
prokurátora, ale aj zástupcu ÚVTOS, tak v konaní o sťažnosti odsúdeného ho už nebolo možné napraviť,
nakoľko tomu bráni tzv. zásada zákazu zmeny k horšiemu (prohibitio reformationis in peius), ktorá má v
sťažnostnom konaní svoju oporu v ust. § 195 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého orgán rozhodujúci o sťažnosti

nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech
ktorej bola sťažnosť podaná. Vyjadrené inak, predmetná zásada nepripúšťa nijakú zmenu v neprospech
odsúdeného, ak sťažnostný prieskum bol vyvolaný len na podklade sťažnosti, ktorú podal odsúdený vo
svoj prospech.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.