Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205473
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205473.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. X. nar. XX.X.2003 zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: W. C. nar.
XX.X. XXXX bývajúcej v E. O. H.. Č. Č.. X zastúpenej JUDr. Martinou Vnemčákovou advokátkou
Advokátrskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Čučmianskej dlhej č. 6 a W. X. nar. XX.X.XXXX
bývajúcom P. U. Č.. XXX na návrh starej matky W. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej P. B. Č..XX prechodne

v E. O. H.. W.. E. Č.. X, o úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo
dňa 26.6.2014 č.k. 7P 203/2014-37 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k.
7P/337/2011 - 60 zo dňa 20.12.2011 tak, že upravil styk otca s mal. F.. každý druhý týždeň v mesiaci

od soboty 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý rok počas Vianočných sviatkov 25.12. od 9.00
hod. do 19.00 hod., počas zimných prázdnin od 2.1. od 9.00 hod. do 4.1. do 19.00 hod., počas
Veľkonočných sviatkov - Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 13.00 hod., počas letných prázdnin
druhý týždeň v mesiaci júl s tým, že prvý deň druhého týždňa si otec maloletého prevezme od matky
o 9.00 hod. a posledný deň druhého týždňa maloletého matke odovzdá o 19.00 hod. pred jej bytom.
Upravil styk starej matky s maloletým F. X.Ö. každý štvrtý týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod.

do nedele 16.00 hod., počas letných prázdnin tretí týždeň v mesiaci júl s tým, že prvý deň tretieho
týždňa si maloletého prevezme od matky o 9.00 hod. pred jej bytom a posledný deň tretieho týždňa
maloletého matke odovzdá o 19.00 hod. pred jej bytom. Matka je povinná maloletého na styk s otcom
a starou matkou riadne pripraviť a odovzdať a prevziať ho od otca a starej matky v stanovený čas a na
stanovenom mieste. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zrušil
rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa nemá
žiadny podklad vo vykonanom dokazovaní. Poukázala na skutočnosť, že bez návrhu zo strany otca

maloletého došlo k výraznému rozšíreniu styku otca s maloletým napriek tomu, že v priebehu konania
vyslovila s tým nesúhlas. Uviedla, že v priebehu prvostupňového konania bola preukázaná potreba
venovať sa maloletému pred vyučovacím procesom. Tieto jej tvrdenia boli preukázané vykonaným
znaleckým dokazovaním, ako aj lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletého. Z uvedeného
dôvodu bolo nevyhnutné určiť styk otcovi tak, aby sa maloletý mohol vrátiť domov po víkende s otcom o
11.00hod.vnedeľu,abymoholurčitýčastráviťspolusňouajehobratom,ktoréhopočasvíkendunevidel

a následne sa po adaptácii venovať riadne príprave na vyučovací proces. Výrok rozsudku súdu prvého
stupňa podľa jej názoru nemá oporu v žiadnom dôkaznom prostriedku vykonanom prvostupňovýmsúdom. Otec maloletého potvrdil, že si je vedomý potreby riadnej prípravy maloletého na vyučovanie
a z uvedeného je evidentné, že ani jeden z rodičov nesúhlasil s rozšírením styku a prvostupňový súd
bezdôvodne o ňom rozhodol. Konštatovala, že obaja rodičia v priebehu konania zhodne uviedli, že

maloletý odmieta návštevy otca a teda aj styky so starou matkou, keďže tieto prebiehali súčasne.
Zdôraznila, že súd prvého stupňa mal zisťovať záujem maloletého v tomto konaní a k tvrdeniam oboch
rodičov vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by preukázalo dôvod postoja maloletého, prípadne či je
vhodné postupovať proti jeho vôli. Poukázala na to, že otec maloletého v minulosti požíval alkoholické
nápoje a v rodine starej matky došlo k rozpadu vzťahu. Napriek tomu, že tieto skutočnosti boli súdu

známe, nevykonal dokazovanie na zisťovanie záujmu maloletého. Súd nemal vedomosť o tom, či v
uvedenom prostredí nedochádzalo k vypätým situáciám, ktoré vystresovali maloletého natoľko, že sa
týmto stykom odmieta podrobovať. Uviedla, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
súd primárne zisťuje záujem maloletého dieťaťa, čo však v tomto konaní splnené nebolo. Poukázala na
vek maloletého, ktorý nebol v konaní vypočutý a ani príslušný orgán sociálnej kurately sa nezaoberal
jeho názorom a práve týmto konaním bolo porušené právo maloletého na vypočutie v súdnom konaní.

Po skončení pojednávania ako matka sa pokúsila maloletému vysvetliť rozsah styku s otcom aj so starou
matkou, maloletý však zúčastňovať sa styku s otcom a starou matkou odmieta, z toho dôvodu bola
nútená napadnúť predmetné rozhodnutie odvolaním a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Poukázal na to, že na prvostupňovom pojednávaní dňa 26.6.2014 matka súhlasila s
pozmeneným návrhom otca, aby sa obmedzil jeho styk s maloletým v prospech stretávania sa
maloletého so starou matkou. Všetci účastníci s týmto návrhom súhlasili a rešpektovali jeho záujmovú

činnosť v piatok večer, teda z toho dôvodu bol upravený styk od soboty do nedele a rozšíril sa čas styku.
Názormaloletéhodieťaťazisťovanýnebol,bolvšakzisťovanýsprostredkovane.Posúdnompojednávaní
kolízny opatrovník pozval matku a starú matku na konzultáciu za účasti psychológa referátu poradensko-
psychologických služieb úradu. Tejto konzultácie sa zúčastnili individuálne a bol vykonaný aj rozhovor
s maloletým. Maloletý toho času odmieta navštevovať otca aj starú matku z dôvodu nedostatku voľno

časových aktivít. Maloletý mal veľmi silnú citovú väzbu na starého otca, s ktorým však stará matka
prerušila spolužitie. Starej matke aj matke bolo individuálne poskytnuté psychologické poradenstvo.
Konštatovali, že je v záujme maloletého F., aby sa pravidelne stretával so svojím otcom a starou
matkou, je však potrebné rešpektovať jeho vnútorné prežívanie a želania a zároveň je potrebné dieťa
k stretnutiam motivovať. Dieťa je začlenené do rodiny svojej matky, ktorá žije v manželskom vzťahu, z

ktorého už pochádza dieťa a túto rodinu toho času preferuje. Matka však uviedla, že nikdy nebránila
maloletému stretávať sa s otcom a jeho príbuznými a je nastavená na spoluprácu s úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny a rovnako aj stará matka.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa platí vyšetrovacia zásada podľa § 120
ods. 2 O.s.p., ktorá znamená, že súd je povinný dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia si ani nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. Prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby súd pri rozhodovaní rešpektovalprávo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa
vychovávať nie je daná len hmotnými podmienkami, ale aj prístupom k právam druhého rodiča a k
právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s

druhým rodičom stretávať a že ho nemôže nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval
ešte väčší stres. Rodič má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom
a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam pokiaľ jeden z rodičov nie je
schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne

pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa
možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu,
obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ v konaní sa preukáže, že dieťa odmieta
stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a
obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť
do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom.

Musí byť ale jednoznačne preukázané, že ide o skutočnú vôľu dieťaťa, ktorá je podložená konkrétnymi
skutočnosťami a že dieťa neprezentuje navonok vôľu druhého rodiča, ktorý v práve dieťaťa vyjadrovať
sa ku všetkým skutočnostiam vidí príležitosť vyhrať nad druhým rodičom súboj o dieťa. Ďalšími kritériami
pre posudzovanie záujmu dieťaťa sú jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného
prostredia, ako aj schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. V konaniach

týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa platí vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2 O.s.p.,
ktorá znamená, že súd je povinný dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli. V
prípade rozhodovania súdu o úprave styku je potrebné zamerať dokazovanie na zistenie, či oprávnený
rodič je schopný sa o dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania, či existujú okolnosti na strane
dieťaťa alebo oprávneného rodiča, ktoré vyvolávajú potrebu obmedzenia styku pod hranicu štandardnej

úpravy, prípadne či existujú skutočnosti, pre ktoré je potrebné stretávanie sa rodiča s dieťaťom obmedziť
iným spôsobom, napr. obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti
tretej osoby pri stretávaní. Zároveň je potrebné dôsledne zistiť denný režim dieťaťa aj v súvislosti
so školskou dochádzkou, prípravou na vyučovanie, záujmovou činnosťou a eventuálnou možnosťou
oprávneného rodiča participovať na týchto aktivitách dieťaťa. Rovnako je potrebné spoľahlivo zistiť

možnosti oboch rodičov zabezpečiť úspešnú realizáciu styku oprávneného rodiča s dieťaťom z hľadiska
ich pracovnej doby, prípadne iných okolností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že každý výrok rozsudku, a
teda aj výrok o úprave styku musí spĺňať základné obsahové náležitosti, najmä určitosť a vykonateľnosť.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, pretože súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o zmene úpravy styku a úprave styku maloletého so starou matkou mal
prihliadaťajnanázormaloletéhovsúlades§100ods.3O.s.p.,ktorývpriebehuprvostupňovéhokonania
súdom zisťovaný nebol. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky vyplýva, že maloletý

odmieta navštevovať otca aj starú matku z dôvodu nedostatku voľno časových aktivít. Maloletý mal silnú
citovú väzbu na starého otca, s ktorým stará matka prerušila spolužitie. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre
konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úpravu styku s maloletým
dieťaťom, ak nezisťoval všetky významné okolnosti pre rozhodnutie o úprave styku, pričom je potrebné

zdôrazniť povinnosť súdu vo veciach starostlivosti o maloletých prihliadať predovšetkým na najlepší
záujem maloletého dieťaťa, pri zisťovaní ktorého je potrebné zistiť pravé príčiny odmietania styku z toho
pohľadu, či existujú závažné okolnosti odôvodňujúce obmedzenie alebo prípadný zákaz styku rodiča s
dieťaťom alebo či odmietanie styku nie je spôsobené zámerným pôsobením preferenčného rodiča, teda
rodičia, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Navyše matka v priebehu prvostupňového aj

odvolacieho konania zdôrazňovala nutnosť zisťovania názoru a záujmu maloletého, ktorého navrhovala
v priebehu konania pred súdom vypočuť, prípadne zisťovať jeho názor prostredníctvom orgánu sociálnej
kurately za účelom zistenia okolností, ktoré môžu byť významné pre rozhodnutie súdu o úprave styku
prípadne pre vyhodnotenie odmietavého postoja maloletého vo vzťahu k realizácii styku s otcom aj
starou matkou.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nevykonal dostatočné
dokazovanie pre rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1písm.h/O.s.p.zrušilavrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,ktoréhopovinnosťoubudedoplniť
dokazovanie v naznačenom smere, opäť rozhodnúť o úprave styku otca aj starej matky s maloletým,
ako aj o trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho

závery boli spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.