Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. júl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614205498
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614205498.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: I. S.Z., T.. XX.X.XXXX, H.
W. XXX, K., právne zast. JUDr. Ľubica Sopková, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Košice, IČO: 48 301 728
proti žalovanej: W. I., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX, K., zast. JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, so
sídlomZáhorácka11/A,Malacky,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvode,

na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 24. júla 2018, č.k. 5C
239/2014-257, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov tak, že kuchynskú linku v hodnote 500,- eur, botník v hodnote 15,- eur, oplotenie pozemku
a stĺpy v hodnote 200,- eur, bazén v hodnote 100,- eur, koberec do obývačky 4x4,5 m v hodnote 30,-
eur, madlo na vchodových dverách v hodnote 30,- eur, plátenná skriňa v hodnote 66,- eur, manželská
posteľ v hodnote 66,- eur a drevené skrine v hodnote 66,- eur prikázal do vlastníctva žalovanej. Zároveň
rozhodol o finančnej čiastke vo výške 198,34 eur vedenej na účte v Prima Banka Slovensko, a.s. k
15.4.2014. Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi 6 kusov pohárov - hrnčekov, 5 - dielnu súpravu

hrncov, 6 kusov plastových misiek ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
1.471,45 eur, všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania; žalobcovi aj žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 33,- eur
každému zvlášť a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa
20.5.2014 doplnenou podaním z 15.10.2014 domáhal vyporiadania vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), keď mal za to, že predmetom vyporiadania majú byť jeho
vlastné finančné úspory vo výške 4.500 eur z roku 2011, peňažná čiastka 8.000 eur pôvodne určená na
kúpu bytu v I., ktoré žalovaná použila bez jeho vedomia a vložila na svoj účet; poistka zrušená v roku
2013, ktorá bola prevedená na spoločný účet účastníkov vo výške 2.150 eur a spoločné úspory vo výške
1.350 eur, kuchynská linku v hodnote 1.000 eur, ďalšie veci potrebné do kúpeľne, sušička. Predmetom
vyporiadaniamábyťajdlh zaúhraduinternetuaplatbazakotol,sankciahradenávroku 2012daňovému

úradu vo výške 1.700 eur a sociálnej poisťovni vo výške 1.000 eur za žalovanú, peňažné prostriedky
na účte stavebného sporenia. Podaním zo dňa 15.10.2014 upresnil majetok, ktorý má byť predmetom
vyporiadania, keď uviedol, že ide o jeho vlastné finančné prostriedky vo výške 9.877 eur, náklady na
muzikantov, fotografa a svadobné auto hodnote 1.000 eur, 6 ks pohárov v hodnote 20 eur, 30m2 parkiet
a ich pokládka v rodinnom dome v hodnote 400 eur, 5 dielna súprava hrncov v hodnote 100 eur, 6 ks
plastových misiek v hodnote 50 eur, vešiak do chodby v hodnote 50 eur, deka od zamestnávateľa,

osušky, skrinka s umývadlom za 100 eur, 3 ks vodovodných batérii za 150 eur, kuchynskú linku za
1.000 eur botník za 30 eur, obklady do kúpeľne za 800 eur, kachličky do kúpeľne za 400 eur, prácu zaobklad keramickej dlažby za 600 eur, práčku Zanussi za 400 eur, sušičku Zanussi za 350 eur, vešiak do
chodby za 50 eur, náklady na vymeranie pozemku a stavby za 300 eur, náklady na znalecký posudok za
250 eur, projekt rodinného domu za 2.200 eur, úhrada stavebného materiálu za 635 eur, 20 fúr zeminy

v hodnote 3.000 eur, oplotenie a stĺpy na pozemku v hodnote 590 eur, posuvné dvere do spálne za
450 eur, bazén za 100 eur, koberec do obývačky za 140 eur, madlo na vchodové dvere za 100 eur,
plastová skruž za 120 eur, 40m2 soklového polysterénu za 100 eur, stavebný materiál za 1.000 eur,
okrasné kamene v objeme 1t za 250 eur, plátená skriňa - 3 ks za 200 eur, manželská posteľ z roku
2014 za 200 eur, drevená skriňa 3 ks za 400 eur. Súd prvej inštancie odkázal tiež na procesnú obranu

žalovanej, ktorou spochybnila žalobcom označenú masu BSM a správnosť ním navrhovaného spôsob
vyporiadania BSM.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo sporových strán uzavreté dňa
28.8.2010 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky z 27.3.2014 sp. zn. 8P/293/2013,
právoplatným dňa 27.3.2014. Ďalej zistil, že počas trvania manželstva strany sporu nadobudli výlučne
vlastníctvo k hnuteľným veciam a peňažným prostriedkom. Skonštatoval, že žalobca okrem existencie

peňažnej čiastky 9.877,08 eur nepreukázal, že by ku dňu zániku BSM existovali aj iné spoločné
peňažné prostriedky, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania. Nepreukázal tvrdenie, že počas trvania
manželstva boli prevedené na spoločný účet prostriedky z jeho poistky, a že tieto peniaze existovali
ku dňu zániku BSM, rovnako nepreukázal existenciu prostriedkov získaných stavebným sporením, ani
existenciunímtvrdenejpeňažnejhotovostikudňuzánikuBSM. Podľasúduprvejinštanciebolopotrebné

rozhodnúť iba o peňažných prostriedkov existujúcich a zistených ku dňu zániku BSM, pričom sa jednalo
o sumu 198,43 eur vedenú na účte žalovanej v Prima Banke Slovensko, a.s.
4. Súd prvej inštancie, právne odkazujúc na ust. § 143, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák.
uzavrel, že v konaní nebolo preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi, ani výpoveďou svedkov, že ku
dňu zániku BSM existovali aj iné finančné prostriedky okrem tých, ktorých existenciu zistil v peňažnom

ústave na účte žalovanej, a o ktorých aj rozhodol. Okrem týchto finančných prostriedkov počas trvania
manželstva vložili strany sporu na účty v peňažnom ústave peňažné prostriedky svojim maloletým
deťom, ktoré však podľa súdu prvej inštancie nemôžu byť predmetom vysporiadania BSM. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že o vyporiadaní hnuteľných vecí rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku
rozsudku, pričom pri rozhodovaní o tom, ktoré z hnuteľných vecí majú byť prikázané ktorému účastníkov

vychádzal z toho, kto ich naozaj aj reálne v súčasnosti využíva, čo medzi stranami nebolo sporné. Pri
výške ocenenia hnuteľných vecí vychádzal z tvrdení účastníkov a v prípade niektorých vecí rozhodol
podľa svojej voľnej úvahy. Dodal, že pri všetkých hnuteľných veciach sa jedná o veci, najmä bytové
zariadenie, ktoré už nie je nové, pričom je vo všeobecnosti známe, že hodnota bytového zariadenia
jeho používaním prudko klesá, keďže hnuteľné veci sa rýchlo opotrebúvajú fyzicky a starnú aj morálne.

Hodnotu vecí uvedených vo výroku rozsudku považoval za primeranú, pričom v niektorých prípadoch sa
odchýlil od názoru účastníkov na ich hodnotu, v niektorých prípadoch rešpektoval ich hodnotu tak, ako
ju sami uviedli a navrhli. Pokiaľ išlo o dlhy, ktoré žiadal žalobca vysporiadať, súd prvej inštancie ozrejmil,
že ak žalobca tvrdil, že za žalovanú zaplatil finančný príspevok, ktorý jej bol poskytnutý na samostatne
zárobkovú činnosť, podľa potvrdenia ÚPSVaR Malacky zo dňa 25.09.2011 žalovaná dňa 30.06.2010

ukončila prevádzkovanie živnosti a z dôvodu nedodržania podmienok poskytnutia finančného príspevku
vrátila dňa 21.1.2011 sumu 1.671,55 eur. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že táto peňažná čiastka
bola vrátená počas trvania manželstva z prostriedkov BSM a preto žalobcovi vznikol z titulu vyporiadania
BSM nárok na polovicu z uvedenej čiastky, t.j. na sumu 835,78 eur, ktorú mu spolu s ostatnými
položkami priznal. Pokiaľ išlo o dar, ktorý mal byť žalobcovi počas trvania manželstva poukázaný,

súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by ku dňu zániku BSM
existovali finančné prostriedky, ktoré by patrili výlučne iba žalobcovi. Pokiaľ takýto dar existoval, bol v
priebehu manželstva použitý na bežnú spotrebu. Ohľadom finančných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti
s predpokladanou, ale nezrealizovanou výstavbou rodinného domu, súd prvej inštancie uviedol, že
projekt rodinného domu financovali obaja bývalí manželia rovným dielom, keď z pokladničných odkladov

založených v spise vyplýva že tak žalobca, ako aj žalovaná zaplatili za projekt rovnakú sumu po
1.100 eur. Rovnako ako pri nákladoch za znalecký posudok ide o spotrebované finančné prostriedky,
ktoré nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie
vyporiadal iba všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí patriacich do BSM. Pri rozhodovaní o tom, komu
prikázať veci do vlastníctva vychádzal z účelnosti ich využitia. Hnuteľné veci, o ktorých prikázaní do

vlastníctva žalovanej rozhodol, tieto aj reálne využíva, rovnako jej prikázal do vlastníctva peňažnú
čiastku vedenú na účte, ktorého je vlastníkom vo výške 198,34 eur. V prípade rozhodnutia o vydaní
veci rozhodol o povinnosti žalovanej vydať veci uvedené vo výroku rozsudku, keďže nebolo sporné,
že sú vlastníctvom žalobcu a neboli mu vydané. Súd prvej inštancie dodal, že v prejednávanej vecinevyšli najavo také skutočnosti, ktorý by opodstatňovali, aby sa odchýlil od zásady rovnosti podielu
bývalých manželov na spoločnom majetku. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania zistil, že všeobecná
hodnotu majetku patriaceho do BSM činí 1.271,34 eur, z toho hodnota hnuteľných vecí je spolu 1.073,-

eur a zvyšok (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli sumu 198,34 eur, poznámka odvolacieho súdu)
peňažné prostriedky žalovanej ku dňu zániku BSM vedené v Prima Banka, a.s. Uzavrel, že medzi
účastníkmi konania neprišlo k dohode o všeobecnej hodnote hnuteľných vecí, preto bola všeobecná
hodnota hnuteľných vecí určená úvahou súdu, ktorá vychádzala z návrhov účastníkov. Zdôraznil, že súd
mohol vyporiadať iba majetok, ktorého existencia bola zistená ku dňu zániku BSM a nie domnelý alebo

predpokladaný majetok, ktorého existencia ku dňu zániku BSM nebola preukázaná.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu argumentujúc, že každému z nich priznal
polovicu spoločného majetku.
6. O poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, položky 6 písm. b) v platnom znení. Za základ súdneho

poplatku stanovil sumu 1.271,34 eur.
7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol
odvolaciemu súdu, aby ho v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie viackrát pochybil pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov,
ako aj pri úvahách vedúcich k ustáleniu a ohodnoteniu rozsahu majetkových položiek BSM, z dôvodu
ktorých bol pri vyporiadaní BSM ukrátený. Namietal skutkový záver súdu prvej inštancie, že pred
vstupom do manželstva disponoval finančnou hotovosťou 9.877 eur, nakoľko správne išlo o sumu
10.387 eur. Úspory žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil matka žalobcu, ktorá rovnako

potvrdila, že žalobca tieto úspory vniesol do manželstva. Taktiež svedkyňa vypovedala, že deň po
svadbe, ako aj na Vianoce v roku konania svadby (2010) darovali spolu s manželom žalobcovi
dvakrát sumu po 5.000 eur a každý následný rok vždy na Vianoce sumu 1.000 eur. V zmysle
konštantnej judikatúry sa vnesené finančné prostriedky jedného z manželov, ktoré sú použité na úhradu
bežnej spotreby, nezapočítavajú do masy BSM. V prejednávanom prípade však nešlo o spotrebovanie

žalobcom vnesených finančných prostriedkov na bežnú spotrebu, ale prostredníctvom týchto peňazí
boli uhradené náklady na svadbu, bolo zaobstarané vybavenie a zariadenie domácnosti (posteľ, skriňa,
komoda, botník, práčka, vysávač, 3 ks vodovodných batérii, obklady do kúpeľne a kuchyne, úhradu
za prácu obkladač, kuchynská linka, skrinka s umývadlom a 30m2 parkiet, vrátane ich pokládky). Z
týchto prostriedkov bola taktiež vyplatený dlh žalovanej voči ÚPSVaR Malacky vo výške 1.671,55 eur.

Z uvedeného rozsahu majetkových hodnôt bola žalobcovi priznaná len náhrada za botník vo výške
7,50 eur, náhrada za kuchynskú linku 250 eur a polovica z výšky vráteného príspevku ÚPSVaR vo
výške 835,78 eur; žiadne ďalšie položky z majetkových hodnôt, ktoré preukázateľne tvoria súčasť
nehnuteľnosti, v ktorej sporové strany spoločne bývali, neboli do masy BSM zahrnuté. Žalobca ďalej
namietal, že hoci nebolo ohľadom výšky zostatkových majetkových hodnôt jednotlivých vecí tvoriacich

masu BSM nariadené znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie ich ocenil voľnou úvahou príliš nízko.
Prihliadnuc na dobu používania týchto vecí od ich nadobudnutia do okamihu ukončenia BSM uplynulo
len cca. 3,5 roka. S ohľadom na tento vek a mieru opotrebenie je možné uvažovať o amortizácii na
úrovni cca. 20-30%, nie 80%-90%, ktorú stanovil súd prvej inštancie. Tieto položky boli hradené z
výlučných prostriedkov žalobcu a ku dňu zániku BSM boli súčasťou nehnuteľnosti, v ktorej žalobca so

žalovanou spoločne bývali. Žalobca v tejto súvislosti dodal, že kuchynskú linku, obklady do kúpeľne,
obklady do kuchyne, 30 m2 parkiet, vodovodné batérie a skrinku s umývadlom nie je možné vysporiadať
ako samostatný predmet BSM, keďže sa nachádzajú v domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby
(rodičia žalovanej) a predstavujú súčasť rodinného domu ako hlavnej veci a tieto položky je nevyhnutné
vysporiadať ako trvajúcu pohľadávku žalobcu voči vlastníkom nehnuteľnosti z toho dôvodu, že na tieto

veci žalobca vynaložil vlastné peňažné prostriedky v sume 3.450 eur. Žalobca ďalej namietal, že súd
prvej inštancie mu priznal v súvislosti s plánovanou výstavbou rodinného domu len náhradu za pletivo
a stĺpy v hodnote 100,- eur a vo vzťahu k zemine na vyrovnanie pozemku sa bez ďalšieho priklonil k
svedeckej výpovedi G. I., ktorý sa vyjadril, že zemina na vyrovnanie pozemku má len minimálnu hodnotu.
Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk pod R 42/72 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS
347/09-13. Má za to, že svojou činnosťou na pozemku investoval svoje finančné prostriedky do komodít,
ktoré hodnotu pozemku zvýšili (cena zeminy, jej dovoz, hodnotu stĺpov, pletiva, či práce potrebné na
montáž plotu). Ako správny postup sa preto javí vyčíslenie hodnoty tejto investície ku dňu vyporiadania,a to zistením rozdielu medzi hodnotou pozemku pred investíciou a po nej. Následný rozdiel je potrebné
vyporiadiať ako trvajúcu pohľadávku žalobcu voči žalovanej ako vlastníkovi pozemku z toho dôvodu, že
na tieto veci použil vlastné finančné prostriedky v sume 3.590 eur. Súdu prvej inštancie bol predložený

dôkaz - Výpis z účtu Prvej stavebnej sporiteľne za rok 2014 vedený na meno žalovanej, ktorý mal ku
dňu 1.4.2014 zostatok na účte vo výške 2.137,72 eur. Stavebné sporenie bolo zriadené dňa 11.3.2011,
teda za trvania manželstva a sumy vkladané na uvedené sporenie pochádzali z BSM. Napriek tomu súd
prvej inštancie uvedenú položku nezahrnul do masy BSM a nevyporiadal ju. Žalobca opustil spoločnú
domácnosť v júli 2013, k uvedenému obdobiu mali sporové strany na spoločnom účte v Prima banke

úspory vo výške 8.000 eur, ktoré žalovaná vybrala a následne bez súhlasu žalobcu vložila na účty
maloletýchdetí.Tietofinančnéprostriedkyvšakneboli sporenézaúčelomichnáslednéhoprevedeniana
sporiace účty maloletých detí, žalobkyňa ich previedla svojvoľne bez toho, aby k uvedenému právnemu
úkonu mala súhlas žalobcu. Ako vyplýva zo Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk R 46/1966, plnenie
tretej osobe, na ktoré nie je právny dôvod, alebo poskytnutie daru nepatrnej hodnoty nie je bežnou
vecou, ak jeden z manželov disponoval spoločnou vecou spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods.

1 Obč. zák., je takýto právny úkon neplatný. S ohľadom na tento právny záver, je právny úkon žalovanej
neplatný s účinkami ex tunc a z tohto dôvodu sa domáha zaradenia sumy 8.000 eur do masy BSM a
jej následného vyporiadania.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná a napadla ním výrok o trovách
konania (výrok V). Dôvodila, že pokiaľ ide o napadnutý výrok, súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil a konanie v tejto časti má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p.). Argumentovala tým, že rozhodnutie o trovách konania
nereflektuje skutočný stav jej úspechu v spore, ktorý nie je zanedbateľný. Počas konania poukazovala
na nedôvodnosť väčšiny nárokov žalobcu a navrhovala aj mimosúdnu dohodu. V zmysle uvedeného
potom zastáva názor, že je potrebné náhradu trov konania pomerne rozdeliť podľa pomeru úspechu

strán sporu, kde jednoznačne prevyšuje jej úspech nad úspechom žalobcu, z ktorého dôvodu nemožno
považovať úspech strán za rovnaký. Súd prvej inštancie sa totiž pri vyporiadaní BSM priklonil skôr k jej
návrhom, z ktorého dôvodu je úspech žalobcu v konaní nepatrný. Poukázala na uznesenie Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 7Co 47/2014 z 31.3.2014 v zmysle ktorého úspech vo veci sa zaisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. V danom prípade žiadal

žalobca o priznanie sumy vo výške nad 37.000,- eur, pričom pri porovnaní uplatnenej sumy s výrokom
napadnutého rozsudku je nepochybné, že jeho úspech v konaní nie je značný. Na základe uvedeného
navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že jej prizná nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 80 %.
9. Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok vo veci samej

považuje za zákonný a spravodlivý a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcu uviedla, že
hotovosť, ktorou žalobca disponoval pred vstupom do manželstva nie je právne relevantná bez dôkazov
svedčiacich o tom, do akého konkrétneho spoločného majetku, alebo do akého majetku žalovanej mal
tieto prostriedky žalobca investovať a kedy sa tak malo stať. K námietke žalobcu ohľadom nízkeho
ocenenia hnuteľných vecí žalovaná poukázala na žalobcovu pasivitu, ktorý v tomto smere nenavrhol

vykonať žiadne dokazovanie. Ďalej uviedla, že nie je zrejmé, na základe čoho má byť preukázané, že
ďalšie majetkové položky tvoria súčasť nehnuteľnosti. Zdôraznila, že v konaní celkom jednoznačne
vyvrátila tvrdenia žalobcu o tom, čo podľa jeho predstáv patrí do masy BSM. Nepovažuje za správnu
argumentáciu, že ako sporová strana má preukazovať jeho tvrdenia. Uviedla, že v prebiehajúcom konaní
je možné vyporiadať iba majetok medzi bývalými manželmi. K výpisu z účtu Prvej stavebnej sporiteľne

za rok 2014 uviedla, že peňažné prostriedky vedené na tomto účte sú majetkom maloletých, v prospech
ktorých sú tieto sporené. Žalovaná zmenila osobu disponenta k tomuto účtu z dôvodu, že žalobca chcel
tietovybraťapoužiťnakúpubytuvosvojprospech,takakosatosnažilurobiťzospoločnýchprostriedkov
manželov v roku 2013. Na záver uviedla, že žalobca doposiaľ v konaní nenamietal prevod finančných
prostriedkov, teda tento úkon je platný v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, nakoľko už uplynula

premlčacialehota,ktorábyumožňovalažalobcovinamietaťrelatívnuneplatnosťprávnehoúkonu,pričom
o tejto skutočnosti vedel už v dostatočnom predstihu.
10. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej uviedol, že v konaní predložil všetky dôkazy na
preukázanie jeho tvrdení, rovnako navrhoval súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré považoval za potrebné
vykonať na riadne zistenie masy BSM. Zdôraznil, že žalovaná disponuje viacerými dôkazmi, ktoré však

odmietla súdu prvého stupňa predložiť (napr. dôkazy o tom, že sumu 8.000,- eur vložila na bankový
účet). Žalobca teda nemôže niesť procesnú zodpovednosť za nespoluprácu žalovanej so súdom a
rovnako nesmie byť sankcionovaný za takéto konanie žalovanej. K tvrdeniu žalovanej, že nepreukázal,
do akého konkrétneho majetku investoval peňažnú hotovosť vnesenú do manželstva namietal, že ajinvestície do zariadenia a vybavenia spoločnej domácnosti v konaní sama potvrdila. Keďže v tom čase
bývalí manželia nemali žiadne spoločné úspory a žalovaná nevniesla do manželstva žiadne peňažné
prostriedky, je podľa žalobcu jednoznačné, že všetky investície do hnuteľného majetku strán sporu boli

zrealizované práve z peňažných prostriedkov vnesených do manželstva ním.
11. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobcu poukázala na dôkaznú núdzu žalobcu.
12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c), § 380
C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a ďalší obsah spisového materiálu, prejednal obe odvolania
sporových strán a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej,
t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej,
ktorá sa týka jednotlivých hodnôt majetku bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko,
čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva
ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky

a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Základnou zásadou pre
vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady
však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže

ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam
nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí
a podobne. V rámci vyporiadania BSM súd musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel,
ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený

požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného
vlastníctva.

14. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal BSM sporových strán, avšak z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmá konkrétna masa BSM, ktorú v konaní ustálil, na podklade akých kritérií (zistení)

tak postupoval (najmä pokiaľ išlo o hnuteľné veci) a v dôvodoch rozsudku absentuje aj konkrétna
úvaha, ktorou sa pri určení hodnoty hnuteľných vecí riadil. V tomto smere je napadnutý rozsudok
nepreskúmateľným.Súdprvejinštancietotižvods.21napadnutéhorozsudkuohľadomvyporiadavaných
hnuteľných veci len vágne uviedol, že „pri hnuteľných veciach, najmä bytových veciach ide o veci, ktoré
nie sú už nové, pričom je všeobecne známe, že hodnota bytového zariadenia jeho používaním prudko

klesá, keďže hnuteľné veci sa rýchlo opotrebúvajú fyzicky a starnú aj morálne. Súd považoval hodnotu
vecí uvedených vo výroku za primeranú, v niektorých prípadoch sa odchýlil od názoru účastníkov
na hodnotu vecí, v niektorých prípadoch rešpektoval ich hodnotu tak ako to sami uviedli a navrhli.“
Pokiaľ ide o ocenenie hnuteľných vecí, ktoré tvoria masu BSM (botník, madlo, koberec, kuchynská
linka, bazén, plátená skriňa, manželská posteľ, drevené skrine, atď.) je namieste, aby súd z dôvodu

procesnej ekonomiky za aktívnej súčinnosti sporových strán preferoval dohodu sporových strán (cena
znaleckých, prípadne iných odborných posudkov by zjavne prevýšila samotnú hodnotu oceňovaných
vecí, poznámka odvolacieho súdu); pokiaľ však k tejto dohode nedôjde (a nebude daný ani procesný
návrh na znalecké dokazovanie za účelom určenia ich hodnoty), určí súd ich hodnotu voľnou úvahou,
ktorá však musí byť v odôvodnení rozhodnutia náležite ozrejmená. Úvaha súdu sa teda musí opierať

o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nielenže nie je zrejmé, v
akých položkách došlo medzi sporovými stranami k dohode ohľadom hodnoty hnuteľných vecí, v akých
položkách zhoda nebola, naviac, ohľadom týchto vecí absentuje aj konkrétna úvaha, ktoré viedla
súd prvej inštancie na stanovenie tej ktorej hodnoty vyporiadavaných hnuteľných vecí. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie dostupné amortizačné tabuľky zohľadňujúce druh

(charakter) hnuteľnej veci a jej vek, ktoré by mohli byť za procesnej situácie, kedy sporové strany nie sú
ochotné dospieť k dohode ohľadom hodnoty vecí, sú procesne pasívne, nepredložili relevantný dôkaz
o hodnote hnuteľných ku dňu zániku manželstva a nedali ani procesný návrh na znalecké dokazovanie
za účelom určenia ich hodnoty, použiteľné. Tieto v prípade hnuteľných vecí vo veku 3 rokov (ako je
to v prejednávanom prípade) predpokladajú amortizáciu cca. 50%, na čom by mohla byť zhoda oboch

sporových strán.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu k pochybeniu došlo aj v tom, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal
s finančnou čiastku 8.000 eur, ktorú (ako vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu) dňa 24.7.2013 (viďaj listinný dôkaz na č.l. 67) vybral žalobca zo spoločného účtu manželov v Prima banke Slovensko,
a.s., a ktorú následne vzala do svojej dispozície žalovaná. Pokiaľ totiž žalovaná nepreukáže, že tieto
prostriedky boli počas trvania manželstva akceptovateľným spôsobom spotrebované, tieto tvorili súčasť

BSM sporových strán ku dňu jeho zániku a je potrebné ich vyporiadať. Prípadná obrana žalovanej,
že tieto finančné prostriedky vložila na účet vedený v prospech maloletých detí (ktorého je výlučnou
disponentkou),zktoréhodôvodunetvoriamasuBSM, jebezpredmetná,pretožetakýtovkladsámosebe
nespôsobil zmenu vlastníctva k týmto peňažným prostriedkom. Pokiaľ žalovaná nepreukáže relevantný
právny titul preukazujúci prevod vlastníckeho práva k tejto finančnej čiastke v prospech maloletých detí

(napr. darovaciu zmluvu,ktorábybolasohľadomnaexistujúcukolíziuzáujmovschválenáporučenským
súdom - § 31 ods. 2 Zákona o rodine, § 28 Obč. zák.), tieto prostriedky tvoria masu BSM, ktorá musí
byť vysporiadaná v zmysle základných zásad vyporiadania BSM (§ 150 Obč. zák.).

16. Pokiaľ ide o finančnú čiastku, ktorú mal žalobca vložiť zo svojich výlučných prostriedkov do
nehnuteľnosti (rodinného domu) patriacej tretej osobe, ide o nárok, ktorý nemôže byť predmetom

vysporiadania BSM. Nešlo totiž o jeho investíciu do spoločného majetku manželov (§ 150 Obč. zák.),
ale o prípadnú náhradovú pohľadávku, ktorú si mal uplatniť voči vlastníkovi tejto nehnuteľnosti. Tvrdenie
žalobcu, že v čase realizovania tejto investície nemal vedomosť o skutočnom vlastníkovi rodinného
domu, v ktorom mal v čase trvania manželstvo odvodené užívacie právo, je podľa názoru odvolacieho
súdu účelové a neobstojí. Jednak z dôvodu, že spolu so žalovanou plánovali výstavbou vlastného

rodinného domu na pozemku žalovanej, a tiež preto, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam je evidované vo
verejne dostupnom registri (kataster nehnuteľností).

17. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o otázku dôkazného bremena v konaní o vyporiadanie BSM,
to zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak

platí zásada, že veci existujúce ku dňu zániku manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako dôkazné bremeno zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá tvrdí, že
na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V danom prípade je teda výlučne
na žalobcovi, aby hodnoverne preukázal, že svoje vlastné finančné prostriedky použil na majetok v
BSM. Skutočnosť, že pred vstupom do manželstva disponoval finančnou sumou cca. 10.000 eur sama

o sebe na preukázanie jeho tvrdenia nepostačuje.

18. Zohľadniac vyššie uvedené odvolací súd odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne vec prejednať, v naznačenom smere,
za súčinnosti sporových strán zopakovať a doplniť dokazovanie (najmä pokiaľ ide o ustálenie konkrétnej
masy BSM a jeho hodnoty), jeho výsledky riadne vyhodnotiť (čl. 15 Základných zásad C.s.p. a ust.
§ 191 ods. 1 C.s.p.) a zohľadniac zásady vyporiadania uvedené v ust. § 150 Obč. zák. vo veci
spravodlivo rozhodnúť. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní (ust. § 220 C.s.p.).

Odvolací súd dodáva, že pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené
zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využite veci tak, aby
pokiaľ možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. V súdnej praxi sa v konaniach o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje tiež zásada, aby najmä so zreteľom na dobu,
ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie manželov, boli veci prikázané tej sporovej

strane, ktorá ich mala naposledy v držbe, a u ktorej došlo k jej amortizácii.

20. Nakoľko z dôvodov vyššie uvedených bolo potrebné zrušiť aj odvolaním napadnutý výrok o trovách
konania, bolo už bezpredmetné zaoberať sa odvolaním žalovanej voči tomuto výroku rozsudku súdu
prvej inštancie.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (ust. § 396
ods. 3 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).