Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7118203015.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci manželov

navrhovateľa: Ing. W. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., C. Č.. X, t.č. N. Č. Ľ. Č.. X, J., zastúpený
JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom na ulici Bajzovej 2 v Košiciach a manželka: Ľ. Š., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J., C. Č..X, zastúpená JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom
na ulici Pollova 32 v Košiciach, za účasti maloletej N. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní
o rozvod manželstva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej N. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou 170 EUR mesačne

od 1.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.3.2019 do 30.6.2021 n e u r č u j e.

III. S c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave styku v nasledovnom znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý kalendárny nepárny týždeň v čase od piatku

od 15,15 hod. do nedele do 18,00 hod., každý párny týždeň utorok alebo štvrtok od 14,30 hod. do
nasledujúceho dňa do 8,00 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň v pracovnom
týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času. Počas letných prázdnin v
mesiaci júl od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 19,00 hod., od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8. do 19,00 hod.,
počas vianočných prázdnin od 23.12. od 19,00 hod. do 30.12. do 19,00 hod., nepárny rok od 30.12. od
19,00 hod. do 7.1. do 18,00 hod., počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od 9,00 hod. do
utorka do 18,00 hod. a počas jarných prázdnin párny rok od nedele od 9,00 hod. do nedele do 18,00
hod. s tým, že matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu dieťa pripraví, odovzdá otcovi a otec na

tom istom mieste v deň a hodinu maloleté dieťa vráti. Výnimkou je utorok a štvrtok v priebehu týždňa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ/manžel sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 9.3.2018 domáhal rozvodu svojho manželstva,
ktoré s manželkou uzavreli dňa 22.9.2012. Zároveň žiadal, aby súd maloletú N. Š., nar. XX.XX.XXXX
zveril pre čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určil výživné z jeho strany sumou 150 EUR
mesačne a zároveň upravil jeho styk s maloletou. Svoj návrh odôvodnil tým, že po dôkladnom zvážení

dospel k tomu presvedčeniu, že manželstvo neplní svoje poslanie, je iba nefunkčným vzťahom, v ktorom
nemá význam ďalej žiť. Vzájomné odcudzenie manželov došlo do takej patovej situácie, kedy sa stali
iba vychovávateľmi maloletej N.. Počas spolužitia pociťoval značný vplyv manželkinej matky na ich
partnerský a rodinný život, ktorý sa ešte viac zdôraznil po narodení maloletej N.. Z uvedených dôvodovvo februári 2018 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojím rodičom a podľa jeho vedomosti
po jeho odchode sa do ich domácnosti nasťahovala manželkina matka. Za takýchto okolnosti nevidí
možnosť obnovenia manželského spolužitia. Uviedol, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, v

súčasnej dobe prakticky neexistuje, a preto jediným možným riešením je rozvod manželstva.

2. Manželka podala vo veci písomné vyjadrenie, ktoré došlo súdu dňa 9.5.2018. Prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasila však s dôvodmi,
ktoré uviedol manžel vo svojom návrhu. Určite nie je pravdivé tvrdenie, že jej matka sa miešala do ich

života. Podľa nej sa manžel bez akéhokoľvek odôvodnenia 12.2.2018 zbalil a odišiel a iba telefonicky jej
oznámil, že bude bývať u svojej matky a už sa nikdy do bytu nevráti, pričom jej nenechal žiadne finančné
prostriedky na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Uviedla, že náklady bývania, ako aj ostatné
výdavky spojené s bežným fungovaním domácnosti a výdavky týkajúce sa maloletej Patrície znáša
sama. Pravidelne sa opakujúce výdavky s maloletou predstavujú 205 EUR mesačne, nepravidelné
výdavky 40 EUR mesačne, výdavky spojené s bývaním 179,21 EUR mesačne na nájomné, elektrina

21 EUR, plyn 6 EUR, komunálny odpad 21,94 EUR ročne. Vlastné výdavky matky 150 EUR na stravu,
cestovanie do práce 50 EUR, ošatenie cca 70 EUR, telefón 30 EUR, iné výdavky 20 EUR mesačne. Od
kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, prispieva nepravidelne na maloletú 150 EUR mesačne.
Styk otca s maloletou prebieha jedenkrát týždenne od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny. Maloletá doposiaľ
u otca ešte nikdy neprespávala, preto matka zásadne nesúhlasí s tým, aby u otca zostávala na viacej

dní a aby u neho aj prespávala. Je to aj z dôvodu, že otec maloletej pracuje na nočné, nepravidelné
smeny na železnici. Navrhovala, aby v prípade rozvodu manželstva súd určil výživné zo strany otca
dieťaťa sumou 500 EUR mesačne a to 300 EUR bežné výživné a 200 EUR sporivá časť výživného a
upravil styk otca s maloletou jedenkrát týždenne v stredu od 15:30 hodiny do 19:00 hodiny.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 4.6.2018, z ktorej vyplýva, že prešetril pomery
na strane matky, otca a maloletej N.. Zistil, že matka býva spolu s maloletou, otec býva u svojich
rodičov. Pokiaľ maloletá je u neho, tak je v prostredí starých rodičov, ktoré prostredie pozná. Pohovor s
maloletou realizovaný nebol vzhľadom na jej nízky vek a rozumovú vyspelosť, avšak počas sociálneho
zisťovania sa maloletá prejavovala uvoľneným, priateľským dojmom. Ako problém kolízny opatrovník

vnímal nedostatok komunikácie medzi rodičmi, ktoré je v súčasnosti na bode mrazu. Na základe
zistenýchskutočnostíkolíznyopatrovníkodporučilvprípaderozvodumanželstvazveriťmaloletúPatríciu
do osobnej starostlivosti matky, v otázke styku otca s maloletou zvážiť možnosť prerušenia konania
za účelom nastavenia potrebnej a nevyhnutnej miery komunikácie medzi rodičmi a výšku výživného
určiť na základe posúdenia oprávnených potrieb maloletej na jednej strane a posúdenia majetkových

možností a schopností otca na druhej strane.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 7.1.2019 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Pre čas
po rozvode zveril mal. N. Š., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na jej výživu sumou 250 EUR mesačne. Súčasne upravil stretávanie sa otca s mal. N..

5. Proti výroku o výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Proti výroku
o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8CoP/210/2019 zo dňa 18.11.2019 zrušil rozsudok v

napadnutých výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
1.3.2019.

8. Po zrušení rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku súd doplnil dokazovanie výsluchom
účastníkov konania opismi mzdových listov oboch rodičov ako aj listinnými dôkazmi, na základe ktorých
zistil nasledujúci skutočný stav.

9. Navrhovateľ manžel vo svojej výpovedi uviedol, že najväčšie problémy v manželstve pociťoval
posledný rok spolužitia, počas ktorého jeho city voči manželke ochladli. Podľa neho boli vzťahy medzi
nimi veľmi poznačené zásahmi matky z manželkinej strany, a aj keď nežila s nimi v spoločnej
domácnosti, nadobudol taký dojem, že je to práve ona, ktorá rozhodovala o ich manželstve. Manželkasa o veciach týkajúcich ich spolužitia neradila s ním, ale so svojou matkou. Jemu boli rozhodnutia
predostreté ako hotová vec. V dôsledku toho, že sa takto jeden druhému odcudzili, žili spolu len ako
vychovávatelia maloletej N. a ich rozhovory smerovali k zabezpečeniu potrieb dieťaťa. Od decembra

2017 nežijú spolu intímne a od 12.2.2018 nezdieľajú spoločnú domácnosť. Vtedy rezignoval na to, aby
sa ich vzťah mohol nejakým spôsobom zmeniť, odišiel zo spoločnej domácnosti, odsťahoval sa ku
svojim rodičom a od toho času ani on ani manželka žiaden pokus o obnovenie manželského spolužitia
nevykonali. Mimomanželskú známosť vylúčil. Vylúčil aj možnosť obnovy manželského spolužitia.
Uviedol, že jeho príjem predstavuje 800 až 900 EUR mesačne v čistom. Do práce chodí na smeny, jeho

denná 12 hodinová smena začína o 6:30 hodine a končí 18:40 hodine a nočná 12 hodinová začína
18:30 hodiny a končí 6:45 hodine ráno. Potom má tri dni voľna. Výdavky z príjmu predstavujú : 150
EUR, ktorou sumou prispieva do domácnosti svojich rodičov, platí výživné na dieťa v súčasnosti 100
eur mesačne, predtým platil 150 EUR mesačne. Takto sa rozhodol on sám. Okrem toho maloletej kúpi
veci na oblečenie, keď je maloletá u neho. Maloletej platí 20 eurové úrazové poistenie. Mesačník MHD
predstavuje 100 EUR na pol roka, mobilný telefón 10 EUR, životné poistenie spojené s úrazovým 50

EUR mesačne. Uviedol, že nič nevlastní, nemá ani auto.

10. Otec v ďalšom uviedol, že prispieval na dieťa sumou 150 EUR mesačne, po dobu predbežnej
vykonateľnosti rozsudku sumou 250 EUR mesačne, po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti
výživného, opäť prispieval výškou 150 EUR mesačne.

11. Otec má za to, že výživné vo výške 150 EUR mesačne skutočne pokrýva odôvodnené potreby
dieťaťa. Je primerané možnostiam a schopnostiam otca. Uviedol, že nakupuje maloletému dieťaťu aj
potreby v prípade, že sa nachádza u neho, kupuje darčeky a pokiaľ je potrebné prispieť inou sumou na
školské potreby, tak matke poslal primeranú výšku. Matke prispel na školské potreby sumou 50 EUR.

Vo vzťahu k úprave styku uviedol, že s dieťaťom sa počas predchádzajúceho obdobia nestretával, preto
bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia. Úpravu styku navrhuje v zmysle podaného odvolania.

12. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s tým, že by sa ona dohadovala o všetkých
veciach súvisiacich s ich manželským životom so svojou matkou, pretože dlhodobo žije sama v

Košiciach, je samostatná a jej rodičia bývajú 50 km od Košíc. Ona vnímala ich manželstvo ako
manželstvo s bežnými konfliktami, a keď manžel odišiel, vôbec to nevedela pochopiť a zostala v
šoku. Medzi nimi neprebehla žiadna komunikácia ohľadne problémov, ktoré manžel pociťoval ako
problém - zásah jej matky do ich spolužitia. O dôvodoch, prečo vlastne odišiel, sa dozvedela až zo
samotného rozvodového spisu. Manžel to nevedel odôvodniť ani maloletej N.. S ňou manžel o tom

odmietol komunikovať. Nereagoval ani na jej požiadavku, aby sa vrátil do spoločnej domácnosti a aby
sa pokúšali vyriešiť problémy. Od mája 2018 na túto tému s ňou vôbec nekomunikuje. Manžel nesúhlasil
ani s návrhom na návštevu poradne a nič ho v podstate nezaujímalo. Keď sa manžel takto rozhodol
byť sám, ona s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a vylučuje možnosť obnovenia manželského
spolužitia.Napriektomu,žespočiatkumalazáujemnazachovanímanželstva,dospelaktomuzáveru,že

manžel ju veľmi sklamal, že je to pokrytec, a preto sa rozhodla s návrhom na rozvod manželstva súhlasiť.
Ona zostala žiť v spoločnej domácnosti s maloletou N. v trojizbovom byte, ktorý patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva s manželom.

13. Matkin príjem predstavuje 750 EUR v čistom, z ktorého platí za bývanie 200 EUR, raz za tri

mesiace 20 EUR elektriku, plyn. Čo sa týka výdavkov s maloletou, ktorá navštevuje Materskú škôlku
na D. Č.. X C. J., školné predstavuje 15 EUR mesačne, strava 15 až 25 EUR mesačne v závislosti
od počtu dní, ročný poplatok za ZRPŠ 50 EUR, sporenie pre maloletú mesačne 20 EUR, poplatok za
tanečnú, ktorú maloletá navštevuje 4 eurá mesačne a v škôlke tanečná za 4 mesiace 20 EUR. Ďalšie
výdavky súvisia s jej mesačníkom MHD 20 EUR, mobil 10 EUR. Okrem toho sú to ďalšie výdavky na

stravovanie v domácnosti, hygienu, oblečenie, obutie matky a dieťaťa. Uviedla, že otec dieťaťa od kedy
odišiel,nevyvíjaprimeranýzáujemodieťa,nezaujímasaozdravotnýstavdieťaťaaonanemávedomosti
o tom, že by pre dieťa kupoval nejaké oblečenie. Pokiaľ otcovi dieťa odovzdáva, všetky potreby pre
dieťa balí ona. Matka ešte uviedla, že používa motorové vozidlo, ktoré zakúpila ešte pred uzavretím
manželstva. Auto má 14 rokov a používa ho na cestu ku svojím rodičom, alebo keď potrebuje dieťa

prepraviť do zdravotného strediska a mesačné náklady predstavujú asi 30 EUR. Matka predložila svoje
listinné dôkazy, preukazujúce jej príjmy a výdavky.14. Matka uviedla, že so sumou 150 EUR mesačne absolútne nesúhlasí. Uvedená suma nepostačuje
na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa. Otec neprispieva nad rámec výživného nijakou sumou, nekupuje
maloletej nič, neprispieva na žiadne aktivity. Vzhľadom na to, že maloletá má nastúpiť do školy od

septembra 2020 navrhuje výšku výživného 350 EUR mesačne. Okrem sumy 50 EUR, ktoré otec uviedol
vo svojej výpovedi nič nad rámec iným spôsobom neprispel.

15. Matka predložila rozhodnutia Základnej školy D. XX, J., z ktorej vyplýva, že maloletá bola prijatá na
základné vzdelávanie s dátumom nástupu 1.9.2020.

16. Matka v ďalšom predložila stručný prehľad výdavkov za mesiac jún 2020, z ktorého vyplýva, že
výdavky na maloletú boli vo výške 287,96 EUR, na matku 330,495 EUR, spolu 271,23 EUR. V mesiaci
júl 2020 výdavky na maloletú 162,395 EUR, výdavky matky 427,385 EUR, spolu 270,91 EUR. Výdavky
za mesiac máj 2020 na maloleté dieťa v sume 265,22 EUR, na matku 311,41 EUR, spolu 314,09 EUR.
Súčasne matka predložila aj listinné dôkazy vo vzťahu k výdavkom. Mesačné výdavky v ďalšom sú

obdobné.

17. Otec predložil čestné prehlásenie svojej matky, že prispieva na bývanie a na výdavky v domácnosti
sumou 150 EUR mesačne a platby na výživnom od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

18. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2018 do 12/2018 bol vo výške 1.078 EUR netto, za obdobie 1/2019 do
12/2019vovýške1.127EURnetto,zaobdobie1/2020do12/2020vovýške1.210EURnetto,zaobdobie
1/2021 do 4/2021 vo výške 1.184 EUR netto.

19. Z oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za
obdobie 4/2018 do 12/2018 bol vo výške 752 EUR netto, za obdobie 1/2019 do 12/2019 vo výške 1.057
EUR netto, za obdobie 1/2020 do 2/2020 vo výške 1.126 EUR netto, za obdobie 7/2020 do 12/2020 vo
výške 1.214 EUR netto, za obdobie 1/2021 do 4/2021 vo výške 932 EUR netto.

20. Matka predložila kópie dokladov o nákupe školských potrieb a pomôcok k nástupu dieťaťa do prvého
ročníka. Zároveň aj výšku poplatkov, ktoré bolo potrebné uhradiť z vlastných finančných prostriedkov.
Školskútaškuzakúpilirodičiamatky.Ostatnévýdavkyhradilazvlastnýchfinančnýchprostriedkov.Otcovi
dieťaťa dňa 19.9.2020 zaslala mail, v ktorom ho žiadala o úhradu 50% vynaložených výdavkov. Na mail
nereagoval a žiadne finančné prostriedky neposlal.

21. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

22. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví

rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.24. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

26. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov

na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebnénauspokojovaniejehopotrieb.Medzitietozákladnépatrí:bývanie,strava,ošatenie,hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských
povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné

potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov
slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných
mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov
budepodieľaťkaždýzrodičov.Nastranekaždéhopovinnéhosúvtomtoprípadezárobky,jehozárobkové
schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie

vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj
vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa
ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť
k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu

spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru
rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby
rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej
starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov,
ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať

nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako
napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných
prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí,
sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné
potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním

vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ

nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne
náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných
detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu
skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať.

27. Matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah odôvodnených potrieb maloletej zjavne
nevybočujúcich z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na jej vek, s prihliadnutím
na majetkové a zárobkové pomery otca, matky ako aj ich výdavky, súd stanovil výživné na maloleté
dieťa v sume 170 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa, na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú
starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané
a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté
dieťa je vo veku ôsmich rokov. Matka má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou a ošatením. Ďalej
súd zohľadnil skutočnosť, že matka i otec sú zamestnaní, pričom príjem oboch rodičov je v zásade

rovnaký. Matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté dieťa súd zhodnotil komplexne,
nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa a mať primerané oblečenie,
zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom
veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnomprípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je
potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne
dokazovať. Z pripojených listinných dôkazov predložených matkou, súd nezistil zvýšené a mimoriadne

výdavky matky odôvodňujúce vyššiu výšku výživného. Korešpondujú s výdavkami detí v rovnakom veku
arovnakomstupniškolskejdochádzky.Vdanomprípadesaotecpodieľafinančnýmspôsobomnavýžive
maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcemu svojmu príjmu.

28. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový
stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Irelevantná argumentácia matky nebola spôsobilá
ovplyvniť rozhodnutie súdu o výške výživného v jej žiadanom rozsahu.

29. Vyživovacia povinnosť pre maloleté dieťa bola určená od právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva, t.j. od 1.3.2019 do 30.6.2021. Pri určení výživného v sume 170 EUR mesačne by vzniklo
otcovi dlžné výživné vo výške 4.760 Eur za uvedené obdobie 170 EUR x 28 mesiacov). Otec však
od 1.3.2019 do 30.6.2021 spolu zaplatil na výživnom 4.850 EUR (3/2019 do 11/2019 po 250 EUR x 8
mesiacov 2.000 EUR, 12/2019 do 6/2021 po 150 EUR x 19 mesiacov 2.850 EUR, spolu 4.850 EUR).

Keďže otec si plnil vyživovaciu povinnosť, nemá dlh na výživnom za uvedené obdobie.

30. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia, vzájomne sa

podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 170 EUR
mesačne je primerané.

31. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave
styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o
styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ustanovenie § 25
ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

33. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

34. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd zdôrazňuje, že pre akékoľvek rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa,

pričom nejde o otázku skutkovú ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné
zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich
predstavami o výkone rodičovských práv a povinností. Súd takto komplexne vyhodnocuje aktuálne
pomery dieťaťa rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku,
mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie

rodičov na dieťa a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V
konaní pred súdom majú byť prijaté opatrenia vždy v najlepšom záujme dieťaťa (článok 3 Dohovoru o
právach dieťaťa). To sa týka aj rozhodovania o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa nebolo
zverenédostarostlivosti.Pokiaľideootázkučojenajlepšímzáujmomdieťaťa,jenutnévychádzaťztoho,že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa
na jeho výchove s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ
je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené

stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac
naplnený. Takého usporiadanie spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto
princípu musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne
skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam právo obdobie
rastu a je potrebné, aby sa do tejto výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac

ťažiť zo znalostí, skúseností výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného
z nich. Okrem toho možnosť širšieho zapojenia rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti
do výchovy dieťaťa v období rastu má význam i pre prehĺbenie vzájomných väzieb medzi nimi a taktiež
vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. V danom prípade teda nejde len o právo oboch
rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa ale aj na sledovaní jeho „najlepšieho záujmu“, keď styk otca
s maloletým dieťaťom nielen v priebehu týždňa ale i víkendu bude pre dieťa prínosom a obohatením.

Takéto rozhodnutie súd považuje v súlade so záujmom dieťaťa, pričom vychádzal z premisy, že sú to
práve primárny rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojho dieťaťa.

35. Záverom súd dodáva, že zákon o rodine ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by
striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom

konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem
maloletých detí v zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe zhodného prednesu rodičov
i kolízneho opatrovníka súd ustálil, že navrhovaná dohoda rodičov o úprave styku je jednoznačne v
záujme maloletého dieťaťa a preto ju schválil.

36. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

37. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

38. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

39. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

40. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

41. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
časporozvode,najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťa
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovanío zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

42. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutiaorozvodemanželstvamatričnémuúraduoznámiť,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

43. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

44. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

45. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

46. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

47. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Proti výroku rozhodnutia o schválení dohody rodičov o úprave styku, rodičia nie sú oprávnení podať
odvolanie ( § 122 CMP ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.