Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/332/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909209562
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7909209562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
A. D.Ú. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: C. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v D. na ul. G. č. X zastúpenej JUDr. Blankou
Nagyovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Letnej č. 45 a U.. Ľ. D.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho K. ul. Š. č. XXX okres K. E. J. zastúpeného JUDr. Petrom Rychnavským
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Vranove nad Topľou na ul. Rázusovej č. 111/19 o
zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 31.7.2012

č.k. 21P 102/2010-180 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zníženie výživného zastavil. Zvýšil výživné od
otca pre mal. A. na 85 € od 1.9.2010 do 28.2.2011, od 1.3.2011 do 30.4.2012 na 150 € mesačne a od
1.5.2012 do budúcnosti na 100 €, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 31.7.2012 1.442,34 € povolil otcovi zaplatiť do 100 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieotecsnávrhom,abyodvolacísúdzrušilrozsudokavrátilvecsúdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a špecifikoval, že odvolanie do výroku o zastavení konania
a znížení výživného odvolanie nepodáva. Poukázal na to, že rozhodnutie považuje za nezákonné pre
nedostatok dôvodov. Súd v rámci dokazovania nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že v súvislosti s
výkonom práce aj regeneráciou jeho pracovných síl má nevyhnutné výdavky, čo preukazoval v súvislosti
s prácou v Rakúsku, kde vynakladal sumu 1.496 €. Rozpis pripojil a z prehľadu bolo zrejmé, že
nepožíval extra výhody, ktoré by bolo možné považovať za nadštandard. V prípade, že súd je názoru, že

nemá cestovať z Rakúska domov na Slovensko, pretože bez akéhokoľvek právneho dôvodu mu chce
zakázať návštevy domova a tak porušiť jeho základné ľudské právo spočívajúce v slobode voľného
pohybu a cestovania. Skutočnosť, že chodil v priemere jedenkrát mesačne domov nasvedčuje tomu,
že v skutočnosti sa snažil byť šetrný, pretože Rakúsko je blízkou krajinou a aj z toho dôvodu si ju
zámerne vybral na prácu, čím sa mu relatívne znížili náklady na cestovanie ako napríklad z Francúzska,
Anglicka a podobne. Súd mal zohľadniť jeho práva na život, cestovanie, kultúrne vyžitie a regeneráciu
síl a ak má plniť vyživovaciu povinnosť, tak prvým predpokladom na jej plnenie je, že bude zdravý

fyzicky aj psychicky. Bez vyváženosti medzi pracovnými povinnosťami a časom na oddych a regeneráciu
pracovných síl by to nebolo možné. Vytkol konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil skutočnosť,
že má úspory, pretože tieto nie sú pre to, aby sa rozhadzovali, ale pre prípad naozaj ťažkej osobnej,
finančnej krízy, aby bolo možné z týchto peňazí niečo zobrať a uhradiť potrebnú sumu, ale naozaj ibav čase najťažšej krízy. Doposiaľ určené výživné pravidelne uhrádzal a zvýšenie výživného v rozsahu
určenom súdom prvého stupňa považuje za neprimerané odôvodneným potrebám maloletej, ale aj jeho
schopnostiam a možnostiam. Uviedol, že podarilo sa mu zamestnať v súčasnosti s mesačným zárobkom

500 € v hrubom. Uviedol, že prvostupňový súd nevzal na vedomie a nevyhodnotil tú skutočnosť, že
v súvislosti s hľadaním zamestnania od času, keď bol nezamestnaný, mal zvýšené výdavky spojené
s cestami, o čom predkladal aj potvrdenia. Skutočnosť, že matke maloletej v októbri 2010 sa narodilo
ďalšie dieťa z nového manželstva, bol vlastne dôvodom, prečo podala návrh na zvýšenie výživného a
preto súd sa mal dôslednejšie zaoberať finančnou situáciou matky a jej rodiny a až po tom zvýšiť výživné

a vyhodnotiť, v čom vidí dôvody na zvýšenie výživného pre maloletú, nakoľko nestačí poukaz na to, že
maloletá je staršia od predchádzajúcej úpravy výživného, pretože je to veľmi všeobecná a nedostatočná
konštatácia. Vyslovil názor, že zvýšením výživného je vlastne potrestaný za to, že má nejaké úspory
a navyše pri zvyšovaní výživného dostatočne nezisťoval, aké sú príjmy a výdavky matky v súvislosti s
výchovou a výživou maloletej a vzal do úvahy aj budúce možné výdavky, napríklad výtvarný krúžok. K
odvolaniu pripojil kópiu pracovnej zmluvy, keďže sa mu podarilo zamestnať.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a uviedla, že napriek tomu,
že otec v súčasnosti opäť je zamestnaný, platí výživné pre mal. A. 57 € mesačne. Odvolacie námietky
otca považuje za účelové, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že v čase

pracovnej aktivity otca v Rakúsku po odpočítaní odvodov 2.550 € otcovi ostal mesačný príjem 1.719
€, z ktorého po odpočítaní jeho základných nevyhnutných výdavkov okrem cestovného na Slovensko
(otcom udávaných 300 €) a výdavku na kultúrne vyžitie (otcom uvádzaných 100 €), mu ostalo 900
€, teda aj keby súd započítal otcovi výdavky na cestovné na Slovensko, ako aj výdavky na otcove
kultúrne vyžitie, dovoľuje si tvrdiť, že by otcovi ostala suma 500 €, z ktorej mohol a teda aj mal možnosť

prispievať na výživu maloletej 150 € mesačne na jej výživu. Preto je nepochopiteľný odvolací dôvod
otca, ktorým konajúci súd mu údajne zakazuje jeho právo na pohyb a cestovanie, o čom ani v celom
kontexte citovaného rozsudku niet ani zmienky. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že má úspory v banke, matka uvádza, že mal. A. úspory v takej výške
nemá, pričom práve matka jej pravidelne prispieva na poistku 18 € za účelom tvorby úspor pre jej budúce

vzdelávanie, čo však otec neplatí, ale platil si poistku 27 € aj v čase, keď bol nezamestnaný a keď
sa zamestnal, ju zvýšil na 34 €. K svojím príjmom uviedla, že je na materskej dovolenke, pretože jej
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. D. nar. X.X.XXXX a jej jediným reálnym príjmom sú dávky
v materstve a rodinné prídavky 239 €. Zároveň však poukazuje na to, že jej príjmovými a majetkovými
pomermi sa konajúci súd v rámci vykonaného dokazovania zaoberal. Nesporne dôvodom na zvýšenie

výživného pre mal. A. boli jej odôvodnené potreby, akými sú šatstvo, obuv, hygienické potreby, potreby
súvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelávania,rozvojomjejzáujmov,záľubaúhradoukultúrnych,
športových a rekreačných potrieb. Maloletá od 2.9.2010 začala navštevovať prípravu v materskej škole
pred zápisom do 1. ročníka. Jej odôvodnené potreby sa tiež zvýšili aj nástupom na základnú školu do
1. ročníka. Dôkaz o tejto skutočnosti súdu prvého stupňa predložila, že musela zakúpiť sadu na písanie

5 €, zaplatiť triedny fond mesačne 10 €, zabezpečiť na angličtinu knihu a pracovný zošit za 19,30 €,
časopis Vrabec 7 €, výtvarný krúžok mesačne 12,24 €, musela zakúpiť prezuvky, hygienické potreby,
oblečenie na telesnú výchovu aj ďalšie školou požadované finančné plnenia (po konaní rodičovského
združenia). Naviac zdravotný stav maloletej si vyžadoval nadmerné výdavky v súvislosti so zvyšujúcimi
sa jej zdravotnými problémami, pretože má kožné ochorenie genetického pôvodu, ktoré sa zhoršuje,

problémy so zubami a je silnou alergičkou, čo taktiež v konaní náležite preukázala. Nakoľko si otec
našiel novú prácu, čo fakticky potvrdil vo svojom odvolaní, pretože dôvodmi podania odvolania z jeho
strany sú špekulácie s účelom oddialiť platenie zvýšeného výživného.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s
námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého
stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali
za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností

vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že došlo
k zmene pomerov na strane účastníkov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného v rozsahu, ako rozhodol
súd prvého stupňa. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo
povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o

zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať
pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi
v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide

o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd po zohľadnení všetkých
relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému záveru ako
súd prvého stupňa, že zvýšené výživné pre mal. A. je primerané jej odôvodneným potrebám súvisiacich
s návštevou základnej školy, čím sa podstatne zvýšili jej odôvodnené potreby od predchádzajúcej
úpravy výživného, keď bola vo veku 5 rokov a navštevovala materskú školu a táto skutočnosť je bez

ďalšieho kvalifikovanou, podstatnou a trvalou zmenou pomerov na jej strane, ktorá odôvodňuje zmenu
rozhodnutia o výživnom a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať.
Navyše jej matka uspokojuje všetky jej odôvodnené potreby kontinuálne, nielen finančne, ale aj osobnou
starostlivosťou, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje, pretože rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne aj poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava,

nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne), preto berúc do úvahy výkon osobnej
starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletej, jej podiel na výživnom je porovnateľný
s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Konajúci súd správne zistil príjem otca a jeho
schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. A. a v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, ktorý rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality

má prednosť pred princípov fakticity, preto pri rozhodovaní o výživnom je potrebné prihliadnuť aj k
zjavne nevyužitím schopnostiam povinného rodiča, ktorý ako povinný rodič má dieťa sústavne sa
pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím
svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné
aktivity tak, aby mal reálne možnosti riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z vyššie

uvedených skutočností odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a poznamenáva, že považuje odvolanie otca so zreteľom
na jeho majetkové pomery za účelové a právne irelevantné najmä s poukazom na okolnosť, že toho
času je už zamestnaný a teda jeho finančná situácia sa tým zlepšila.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.