Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219761
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7110219761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú I. H.,

J.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, na
návrh matky H. E., J.. XX.XX.XXXX, G. H., G. Č.. X, za účasti otca V. H., J.. XX.X.XXXX, G. H., G. Č..
XX, zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Manikom, AK so sídlom Jantárova č. 30, Košice v konaní
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu t a k t o

r o z h o d o l :

Z v e r u j e mal. I. H., J.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zo strany otca určuje pre dieťa výživné vo výške 66 € od 1.4.2011 do budúcnosti, ktoré je otec p o v i

n n ý posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

U p r a v u j e styk otca s maloletou I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou prvé dva víkendy
v mesiaci od piatku 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. posledné dva júlové týždne počas letných
prázdnin, cez Veľkonočné prázdniny v každom nepárnom roku od soboty od 09:00 hod. do pondelka
do 18:00 hod. a v párnom roku počas vianočných sviatkov od štedrého dňa od 09:00 hod. do druhého
sviatku vianočného do 18:00 hod.

Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec
povinný dieťa po skončení stretnutí matke vrátiť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej I. dňa 10.8.2010 požiadala súd, aby zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi
maloletej upravil styk s dcérou, pretože nežijú v spoločnej domácnosti. Na pojednávaní sa o výške
výživného pre dieťa dohodli.

Otec s návrhom matky súhlasil.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, upraviť styk dcéry s otcom a
výživné určiť podľa potrieb dieťaťa a majetkových a zárobkových pomerov jeho otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že
rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, matka s dcérou žije u svojich rodičov.

Z výpovede matky maloletej I. súd zistil, že, otec uznal otcovstvo k dieťaťu, rodičia nežili v spoločnej
domácnosti aj z toho dôvodu, že pracoval v zahraničí. Neprispieval pravidelne na potreby dcéry, ale
občas jej niečo kúpil.I. má v súčasnosti 4 roky, chodí do materskej škôlky, za ktorú matka mesačne platí 47,50 €. Je dosť často
chorá, vzhľadom k tomu, že je alergička v priemere polovicu mesiaca je doma, takže to, čo matka ušetrí

na poplatkoch za škôlku, vynaloží na jej lieky. Maloletá má bežné potreby na stravovanie, obliekanie,
hygienické potreby a trávenie voľného času ako iné deti v jej veku.

Matka maloletej je evidovaná na Úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a na dohodu pracuje ako
I. K. I. P. V., kde zarobí XX € za mesiac. Spolu s dcérou bývajú u rodičov a matka sa stará aj o dcéru

z predchádzajúceho manželstva, ktorá má teraz 10 rokov. Mame dáva sumu 100 € mesačne za to, že
tam bývajú a za to, že sa tam stravujú. Poberá rodinné prídavky na dve deti. Doteraz otec prispieval na
potreby I. sumou 33 € a dohodli sa s matkou, že od apríla 2011 do budúcnosti bude platiť na jej výživu
sumu 66 € mesačne. Matka chcela, aby bol upravený aj styk otca s dcérou tak, aby sa mohli spolu
stretávať prvý a druhý víkend v mesiaci od piatku 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. posledné dva
júlové týždne počas letných prázdnin, cez Veľkonočné prázdniny v každom nepárnom roku od soboty

od 09,00 hod. do pondelka do 18,00 hod. a v párnom roku počas vianočných sviatkov od štedrého dňa
od 09,00 hod. do druhého sviatku vianočného do 18,00 hod.

Otec maloletej je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Žije v podnájme, za ktorý mesačne platí

300 €. 4 roky pracoval v M., ale v tom čase ešte tvorili s matkou a maloletou rodinu aj keď spolu nebývali.
Vždy prišiel po 3 mesiacoch k nim domov a snažil sa, aby jeho dcére a aj staršej dcére jeho priateľky
nič nechýbalo, takže si zo zarobených peňazí nič neušetril. Nikdy neminul peniaze
s priateľmi alebo na rôznych akciách. Po návrate na Slovensko bývali spolu 3 mesiace, ale prestali si
rozumieť a rozišli sa. Odišiel k svojim rodičom, ale keďže tam sa bývať nedalo, musel si nájsť privát. Je

absolventom obchodnej akadémie a veľmi ťažko si hľadal prácu. V minulom mesiaci sa zamestnal vo
firme P. H., ktorá vyrába komponenty pre osobné motorové vozidlá. Pracuje tam ako Q. I. a jeho čistý
priemerný mesačný zárobok je XXX €. Zatiaľ má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú, na jeden
rok, ešte je v skúšobnej dobe. Kým si nenašiel prácu, bol rok nezamestnaný a vtedy si požičal veľa
peňazí, ktoré musí teraz splácať. Preto nevie dať na výživu dcéry momentálne viac ako 66 € mesačne.

Dcéru má rád a chce sa s ňou stretávať čo najčastejšie. Kým nepracoval, chodil s dcérou a s jej staršou
sestrou na rôzne aktivity, trávili čas spolu.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará.

Zo strany otca súd určil výživné primerané potrebám maloletého dieťaťa, ako aj jeho možnostiam a
schopnostiam. Styk upravil podľa ich vzájomnej dohody.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz

f) neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.