Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119221191
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119221191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Michala Boroňa a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanej: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XX, XXX XX K., právnej zastúpenej: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Orlia 4,
040 01 Košice, IČO: 52 280 799, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/70/2019-118 zo dňa 04.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje:
- byt č. X nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX a orientačným
číslom XX na ul. I. v K., zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. N., stojaci na parcele U. č. XXXX/X;
- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

obytného domu so súpisným číslom XXXX, a orientačným číslom XX, na ul. I. v K., ktorý je postavený
na parcele U. č. XXXX/X;
- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na pozemku, parcela U. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 398 m2.
II. Žalobca je povinný vyplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 31.015,13 € v lehote do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva ako aj
zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti súd považoval za nespornú vo výške 99.000,- eur, nakoľko žalobca
uvedenú hodnotu spoločného bytu nespochybnil. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepožadovala byt na
I. ulici, pričom už má vlastné bývanie, súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi.
Pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalovanej súd postupoval tak, že od výšky celkového majetku
tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa odpočítal vnosy a pripočítal investície

vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok jedného z manželov. Na
základe uvedeného tak, súd odpočítal vnos žalobcu vo výške 40.000,- eur a 7.500,- eur (dar rodičov
žalobcu) a vnos žalovanej vo výške 3.500,- eur, pričom pripočítal sumu 7.030,27 eura, t.j. sumu, ktorá šla
zo spoločných prostriedkov na splácanie výlučného úveru žalobcu v S.. Takto zistená suma je určujúcapre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov. Vychádzajúc zo zásady rovnosti
podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny podiel každej zo strán konania činí 27.515,13 eura (55.030,27
eura).

K podielu každého z účastníkov na čistom majetku súd následne pripočítal výšku ním uskutočneného
vnosu a odpočítal sumu, ktorá bola z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vynaložená na jeho výlučný majetok. Súčet oboch takto zistených čiastok potom musí dať vo svojom
súhrne celkovú hodnotu aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva. Podiel žalobcu tak činí 67.984,86
eura (27.515,13 eura + 40.000,- eur + 7.500,- eur -7.030,27 eura) a podiel žalovanej 31.015,13 eura

(27.515,13 eura + 3.500,- eur). Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej
titulom vyrovnania sumu vo výške 31.015,13 eura.
Ohľadom vnosu žalobcu vo výške 40.000,- eur titulom predaja jeho bytu nebol medzi stranami rozpor.
Súdprivyporiadanívzaldoúvahyvnosžalobcuvpodobedarujehorodičovvovýške5.000,-eur,nakoľko
tútoskutočnosťpreukazovalokremvýpovedesvedkaajvýpiszúčtumatkyžalobcu,zktoréhovyplýva,že
na účet jej syna previedla dňa 28.05.2015 sumu vo výške 5.000,- eur, teda ešte pred kúpou spoločného

bytu dňa 07.08.2015. O tom, že sa jednalo o účet žalobcu svedčí aj kúpna zmluva z 07.08.2015 uzavretá
medzi žalobcom ako predávajúcim a S. I. ako kupujúcim, podľa ktorej sa časť kúpnej ceny (5.200,-
eur) mala poukázať žalobcovi práve na tento účet. Súd tiež vzal do úvahy vnos žalobcu v podobe daru
od jeho rodičov vo výške 2.000,- eur, nakoľko výber hotovosti z účtu matky žalobcu bol realizovaný
dňa 22.05.2015, pričom podľa kúpnej zmluvy s manželmi H. prvú časť kúpnej ceny za byt na ul. I.

uhradili strany konania dňa 26.05.2015, teda uvedený výber bezprostredne predchádzal zaplateniu časti
kúpnej ceny vo výške 1.700,- eur. Skutočnosť, že rodičia žalobcu mu darovali 7.500,- eur nakoniec
nespochybňovala ani samotná žalovaná.
Súd tiež prihliadal aj na vnos žalovanej vo výške 3.500,- eur. Súd vychádzal z toho, že podľa kúpnej
zmluvy druhú časť kúpnej ceny za byt vo výške 31.000,- eur uhradili strany konania dňa 01.06.2015,

pričom podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a S. I. mal kupujúci uhradiť žalobcovi prvú časť
kúpnej ceny len vo výške 15.000,- eur dňa 01.06.2015. Žalobca počas konania tvrdil, že na kúpu ich
bytu dali zo spoločných prostriedkov iba sumu vo výške 5.000,- eur. Aj po zrátaní týchto dvoch súm
predstavuje rozdiel medzi časťou kúpnej ceny vo výške 31.000,- eur a sumou 20.000,- eur (15.000,-
eur + 5.000,- eur) čiastku 11.000,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že na úhrade kúpnej ceny sa

musela podieľať aj žalovaná svojim vnosom. Tretia časť kúpnej ceny bytu na I. ulici vo výške XX.XXX,-
eur bola uhradená z prostriedkov poukázaných S. I. za kúpu bytu žalobcu na I. ulici priamo na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril predávajúcim, manželom H.. Z uvedeného teda vyplýva, že zo
spoločných prostriedkov šlo na kúpu spoločného bytu suma vo výške 1.500,- eur.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania

BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva
v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada
na potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o

rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie
okolnosti. V zmysle rozhodnutia NS ČR zo dňa 26.01.2012, sp. zn. 22Cdo/656/2010, pokiaľ sa jeden
z manželov počas manželstva staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, nemožno znižovať jeho
zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa
o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom. Dôvodom na priznanie podielov v

rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelenie a spoločne nehospodária
(ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1137).
Vyrovnávací podiel jedného z manželov tiež nemožno tiež znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu
manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (pozri NS ČR, sp. zn. 22Cdo/1112/2006, z 23.05.2007).
Hľadisko parity by sa nepoužilo napr. v prípade, ak by si niektorý z manželov počínal nezodpovedne,

utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu (pôžičky pre potrebu len jedného z manželov a pod.).
V danom prípade síce žalobca mal počas trvania manželstva vyšší príjem ako žalovaná, no z práce
prichádzal neskoro večer a podľa výpovede svedka bol často na pracovných cestách a teda nepochybne
žalovaná zabezpečovala starostlivosť o spoločnú domácnosť a o ich spoločné dieťa, čo potvrdil aj
samotný žalobca. Na základe uvedeného preto súd nezistil dôvody pre odklon od rovnosti podielov.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých
manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanejprávnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné

postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku (po zohľadnení vnosov a toho čo šlo na výlučný majetok jedného
z bývalých manželov) a ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna

zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil vo výroku II. tak, že žalobca je povinný zaplatiť na úplné finančné vyrovnanie sumu
11.662,95 eura žalovanej v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Poukázal

okrem iného na to, že byt č. X na I. ulici č. XX . v K. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, a
teda žalobca nemá výhrady k prikázaniu nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, nesúhlasí však so sumou,
ktorú má žalovanej na úplné finančné vyrovnanie vyplatiť.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nezobral do úvahy dve skutočnosti.
V prvom rade išlo o hodnotu nehnuteľnosti, ktorú nadobudli strany sporu za trvania manželstva, ktorá

bola nadobudnutá od manželov H. (52.500,- eur). Podľa jeho názoru kúpna cena bola medzi účastníkmi
zmluvy dohodnutá v nižšej sume, ako bola všeobecná cena nehnuteľnosti s tým, že rozdiel podľa jeho
názoru činí 8.000,- eur a táto suma podľa jeho názoru by mala byť započítaná v jeho prospech.
V druhom rade podľa odvolateľovho názoru súd prvej inštancie nezapočítal výšku pôvodného úveru a
taktiež výšku nesplatenej časti tohto úveru, ktorý do uzavretia manželstva žalobca splácal zo svojich

výlučných finančných prostriedkov a po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti opäť spláca zo
svojich výlučných finančných prostriedkov. Zmluvu o úvere žalobca uzavrel dňa 23.10.2008, ešte pred
uzavretím manželstva a finančné prostriedky vo výške 39.832,70 eura použil na kúpu bytu na I. ulici
v K.. Tento byt žalobca predal, po uzavretí manželstva, za sumu 40.000,- eur, ktorá v celom rozsahu
bola použitá na kúpu bytu na I. ulici v K.. Kúpený byt sa stal bezpodielovým spoluvlastníctvom strán

sporu. Preto splácanie úveru po kúpe bytu na ulici I., ktorý patrí do BSM, je záväzkom oboch strán sporu.
Za trvania manželstva od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou bolo splatených 7.030,27 eura
a to zo spoločných prostriedkov v rámci hospodárenia spoločnej domácnosti. Žalobca od 30.10.2017
doteraz splatil sumu 4.417,39 eura a do úplného vyrovnania dlhu je potrebné zo strany žalobcu zaplatiť
nesplatenú časť úveru vo výške 22.807,- eur.

Ak by žalobca mal sám vyrovnať zvyšnú časť úveru od 30.10.2017 (opustenie spoločnej domácnosti
žalovanou) a vyplatiť žalovanú z trhovej hodnoty nehnuteľnosti, bez jej participácie na záväzku z úveru,
bolo by to nespravodlivé, a podľa názoru žalobcu sa jedná o nesprávne právne posúdenie veci súdom.
Žalobca na túto skutočnosť v priebehu celého konania poukazoval. Súd prvej inštancie nezohľadnil a
ani neodôvodnil, prečo by celý zostatok úveru mal uhradiť výlučne žalobca.

Súčet sumy vo výške 31.015,13 eur, ktorú je podľa výroku II. rozsudku povinný vyplatiť žalovanej a sumy
vo výške 22.807,- eur, ktorú je žalobca povinný vyplatiť na základe úveru tak činí 53.822,13 eura. Ak má
teda podľa súdu byt trhovú hodnotu 99.000,- eur, žalobcu považuje za neprimerané, aby súd vychádzal
z trhovej hodnoty bytu bez ďalšieho a vôbec neprihliadol k finančným prostriedkom vo výške 53.822,-
eur, ktoré by musel podľa výroku II. rozsudku a podľa zmluvy o úvere zo svojich prostriedkov vynaložiť.

Aj keď si úver žalobca vzal pred uzavretím manželstva, kúpil z týchto prostriedkov byt na I. ulici, ktorý
predal a prostriedky 40.000,- eur použil na kúpu spoločného bytu. Žalobca tieto prostriedky nepoužil na
vyrovnanie úveru ale spoločne ich manželia použili na kúpu spoločného bytu.
Žalobca rovnako namieta započítanie sumy 3.500,- eur ako dar matky žalovanej na kúpu bytu na ulici
I.. Rodičia žalobcu exaktne preukázali svoj dar pre žalobcu vo výške 7.500,- eur výpisom z účtu a

otec žalobcu bol aj súdom prvej inštancie vypočutý. Žalovaná najprv navrhla vypočuť matku, následne
nežiadala tento dôkaz vykonať a súd prvej inštancie vychádzal z jej čestného prehlásenie o dare
bez preukázania skutočného odovzdania peňazí. Svoje tvrdenie tak podľa žalobcu žalovaná vôbec
nepreukázala.
Predmetom vyporiadania BSM je byt na I. ulici (výrok I. rozsudku) vo všeobecnej hodnote 99.000,- eur.

Z tejto sumy je podľa žalobcu potrebné odpočítať sumu 40.000,- eur - hodnota bytu na I. ulici, 7.500,- eur
- darované finančné prostriedky pri kúpu bytu na I. ulici od rodičov žalobcu, 8.000,- eur poskytnutá zľava
pre žalobcu od predávajúcich bytu na I. ulici = 43.500,- eur : 2 = 21.750,- eur - 1 podielu pre každého
zo strán sporu - AKTÍVA.Nesplatená časť úveru od 30.10.2017, kedy prestali žalobca so žalovanou spoločne hospodáriť, až do
úplného vyrovnania v sume 27.224,19 eura : 2 = 13.612,18 eura - 1 podielu pre každého zo strán sporu
- PASÍVA.

Splatená časť úveru za trvania manželstva a spoločného hospodárenia 7.030, 27 eura : 2 = 3.515,13
eura pre každú sporovú stranu, teda sumu 3.515,13 eura započítať v prospech žalovanej, keďže byt ,
ktorý je predmetom vyporiadania je prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

akovecnesprávnypotvrdil.Vovyjadreníokreminéhouviedla,žezostranyžalobcuideofiktívnetvrdenie,
ktoré navyše v konaní pred súdom prvej inštancie neprezentoval tak ako ho uvádza v predmetnom
odvolaní. Relevantnou skutočnosťou pre vyporiadanie BSM je v prvom rade hodnota nehnuteľnosti k
momentuzánikumanželstva,tedakmomentuvyporiadaniaBSM,sprípadnýmprihliadnutím,ktosaakou
mierou zaslúžil o jej nadobudnutie. Žalovaná namieta akékoľvek špekulatívne fabulovanie dohodnutej
zľavy kúpnej ceny zo strany žalobcu. Dôkazom toho, že ide o ex post vyfabulovanú zľavu z kúpnej ceny

jeajfakt,žesaneuvádzažiadnymspôsobomanivsúdupredloženejkúpnejzmluve,ktoroubytnadobudli
účastníci tohto konania. Ide teda výlučne o účelové tvrdenie žalobcu, ktorým sa snaží zvýšiť svoj podiel
na vysporiadavanom BSM, ktoré navyše nie je relevantné pre vyporiadanie BSM. Žalovaná uvádza, že
takáto argumentácia žalobcu je navyše nóvum v tomto konaní, ktorá je v odvolacom konaní neprípustná.
Žalovaná uviedla k tvrdeniu žalobcu, že prvoinštančný súd vôbec nezapočítal výšku pôvodného úveru

a taktiež výšku nesplatenej časti tohto úveru, že konajúci súd prvej inštancie aj v tomto smere konal v
súlade s platnou právnou úpravou a doterajšou judikatúrou.
Žalovaná tiež opakovane aj k tejto argumentácii žalobcu uviedla, že do BSM patrí a po zániku BSM
sa vyporiadava všetko to, čo v súlade s ustanovením § 143 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení
patrí do BSM a to je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za

trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To čo
nadobudol jeden z manželov, resp. k čomu sa zaviazal jeden z manželov pred uzavretím manželstva,

nepatrí do BSM.
Žalobcasadomáhatoho,abykonajúcisúdzapočítalnajehopodielto,žesámsplácalúver,ktorýsizobral
pred uzavretím manželstva na kúpu bytu na ulici I. v K., ktorý sa mal predať za kúpnu cenu 40.000,- eur
a táto kúpna cena sa mala použiť na kúpu bytu na ulici I., ktorý bol predmetom tohto vyporiadania BSM.
S týmto samozrejme žalovaná nesúhlasí, lebo konajúci súd prvej inštancii v odôvodnení rozsudku, v

bode 23. započítal na vnos žalobcu celú sumu 40.000,- eur. Ak by teda konajúci súd pri vyporiadaní
BSM zohľadnil žalobcovi to, že on splácal pred uzavretím manželstva úver, za ktorý nadobudol byt na
I., tak by tým súd priznal žalobcovi dvakrát tento byt ako vnos, čo je samozrejme nedôvodné.
Žalovaná uviedla, že predmetný úver, ktorým žalobca argumentuje, si zobral žalobca pred uzavretím
manželstva a teda nepatrí do BSM. Predmetný úver, ktorý žalobca splácal pred uzavretím manželstva,

splácali ho spolu so žalovanou počas manželstva a teraz ho spláca aj po zániku manželstva bol
žalobcom použitý na kúpu bytu na I. v K. a jeho predajom získal žalobca sumu 40.000,- eur, ktorá mu
bola konajúcim súdom prvej inštancie pripočítaná v celom rozsahu ako vnos. Nie je teda možné, tak ako
to už uviedla žalovaná aj vyššie, aby opätovne aj zvyšok úveru bol žalobcovi pripočítaný na jeho podiel
z vyporiadania BSM. Nie je možné v rámci vyporiadania BSM duplicitne zohľadniť rovnakú hodnotu, len

v iných formách.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich dôvodoch odvolania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá v podstate zotrvala na dôvodoch svojho vyjadrenia

a vyjadrila súhlas s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusíbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu celého spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i čiastočne správne
právne posúdil, s výnimkou neskôr uvedenou.

9. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

13.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

15. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke

a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

16. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku aprostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela

ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

19. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.

20. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým

a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého
súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.

21. Logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad

(princípov spravodlivého súdneho konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi
stranami sporu je výrok rozsudku okresného súdu, ktorý zohľadňuje spravodlivé usporiadanie pomerov
medzi stranami sporu ako bývalých manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.

22. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo podľa názoru žalobcu v jeho neprospech nemá

automaticky za následok, že je nesprávne.

23. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri úvahe o vyporiadaní BSM tiež významné, ako sa každý z
manželov v priebehu manželstva staral o rodinu, spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných
potrieb, a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Odvolací súd má v zhode so
súdom prvej inštancie za to, že obe strany sporu majú na tomto rovnaký podiel. V prípade ak jeden
z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho majetku, ktorý nadobudol, či už pred

vznikombezpodielovéhospoluvlastníctva,alebohozískaldarom,akotobolovtomtoprípadejepotrebné
poukázať na ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré rieši práve takúto situáciu, a to ustanovením
práva manžela požadovať, aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ide
o tzv. vnos jedného z manželov, teda určenie sumy, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného
majetku manželov a výška ktorej sa potom premietne do sumy určenej na záverečné vyrovnanie medzi

manželmi (obdobne do pozornosti rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1821/2004).

25. Základnou zákonnou zásadou vyporiadania BSM je zásada rovnosti podielov (princíp parity), pri
ktorej sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku sú rovnaké. Z tejto zásady je možné
výnimočne uplatniť postup, výsledkom ktorého je nerovnomerné určenie podielov. Ide však vždy o

výnimočné opatrenie v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. V prejednávanej veci súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak vychádzal zo zásady parity a keď dospel k záveru, že pričinenie žalobcu
na nadobudnutí bytu č. X je možné vysporiadať s prihliadnutím na inštitút tzv. vnosu do BSM, teda toho
čo žalobca vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku
bolo uhradené.

26. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného
majetku, druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich
dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R57/1970). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že bytč. 7 patrí do BSM strán sporu, rovnako ako aj okolnosť, že z hodnoty bytu je potrebné odpočítať hodnotu
peňažných prostriedkov, ktoré vynaložil žalobca výlučne zo svojho majetku, a to z peňazí z úveru pred
uzavretím manželstva. Takéto rozhodnutie je v súlade s ustálenou súdnou praxou.

27. Nemožno akceptovať spochybnenie sumy, za ktorú na základe samotnej akceptácie dohodnutej
ceny aj zo strany odvolateľa došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti od manželov H.. Navyše rozdiel v čase
nadobudnutia nehnuteľnosti ani nebol preukázaný a zápočet rozdielu v tvrdenej výške 8.000,- eur je
neakceptovateľný aj preto, že rozhodná je hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania BSM.

28. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Snahu odvolateľa opakovane započítať sumu 40.000,- eur a náklady na jej získanie, ktorú odvolateľ
nadobudol preukázateľne v čase pred uzavretím manželstva a ktorá bola (pozri bod 23. a 25.
napadnutého rozsudku) aj okresným súdom v celom rozsahu započítaná ako jeho vnos nemožno ako

námietku v tomto smere hodnotiť ako opodstatnenú.
Uvedené platí obdobne v súvislosti príslušenstvom uvedeného úveru a niet rozumného dôvodu aby
bývalá manželka akokoľvek participovala na nákladoch za úver ktorý získal bývalý manžel pred
uzavretím manželstva navyše úver bol s najväčšou pravdepodobnosťou splácaný počas manželstva a
nie je vylúčené, že aj zo spoločných prostriedkov avšak v tomto smere počas konania odvolateľ svoje

bremeno dôkazu neuniesol (že úver bol splácaný z jeho výlučných prostriedkov).
Napokon vo vzťahu k námietke o nepreukázaní daru matky žalovanej je potrebné pripomenúť, že súd
v takomto konaní je odkázaný na aktivitu strany sporu a na pojednávaní dňa 6.11.2020 a žalobca v
tejto súvislosti uviedol „...... že v prípade ak má súd pochybnosti o relevantnosti čestného prehlásenia
navrhujeme vypočuť svedkyňu matku žalovanej.“ (pozri č.l. 111 spisu). Okresný súd zjavne pochybnosti

o relevantnosti čestného prehlásenia nemal a tomu zodpovedal jeho postup pri hodnotení dokazovania
ktorému nemožno nič vytýkať.

30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

31. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

32. Nakoľko je nepochybným čiastočný úspech oboch strán sporu a rozhodnutie súdu sa zjavne dotklo
rovnako majetkovej sféry oboch strán sporu, je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania veci,
aby si trovy konania hradili strany sporu samostatne. Uvedené skutočnosti považoval odvolací súd za

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré postupom podľa § 257 v spojení s ust. § 396 CSP náhradu
trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).