Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121202738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6121202738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX V. 40/40, zastúpeného JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou so sídlom v Považskej
Bystrici, M.R. Štefánika 157/45, proti žalovanému W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., V. A. XXXX/X,
zastúpenému JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Trenčianska
cesta 603, o zaplatenie 5 700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 15C/9/2021 - 83 zo dňa 07. septembra 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5 700,- eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konaniaprotižalobcovivrozsahu100%.Zvykonanéhodokazovaniasúdzistilnasledovnýskutkovýstav:
Žalobca na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorú ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim
dňa 16.04.2020, nadobudol vlastnícke právo k motocyklu zn. Ducati. Kúpna cena za predmet kúpy
bola dohodnutá vo výške 5 700,- eur a žalobca ju zaplatil žalovanému v hotovosti. V súčasnosti je

žalobca vlastníkom uvedeného motocyklu zn. Ducati, ktorý má doposiaľ vo svojej dispozícii. Žalobca sa
domáhalodžalovanéhovydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýškezaplatenejkúpnejcenypoukazujúc
na skutočnosť, že od kúpnej zmluvy písomne odstúpil listom zo dňa 03.11.2020 z dôvodu, že na
predmete kúpy - motocykli vyšli dodatočne najavo skryté vady, ktoré robia motocykel neupotrebiteľným.
Domáhal sa teda vydania bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanému vyplatenej kúpnej ceny s
poukazom na to, že došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej pre vady predmetu
kúpy. Takto bola žalobcom žaloba skutkovo vymedzená po spresnení skutkového vymedzenia, nakoľko

žalobca v žalobe a potom na pojednávaní súčasne tiež tvrdil, že sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy (pre uvedenie do omylu zo strany žalovaného), od ktorej
argumentácie následne upustil. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 457,
§ 458 ods. 1 a § 560 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zamietol žalobu z dôvodu, že žalobcom
uplatnené právo na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy je vzájomne podmienené
právom žalovaného na vrátenie predmetu kúpnej zmluvy, teda na vrátenie predávaného motocyklu.
Plnenia sa môže domáhať v takom prípade len ten, kto už sám dlh splnil alebo je pripravený ho plniť.

V prípade žalobou uplatneného práva na vydanie tohto plnenia, toto doposiaľ nesplnené protiplnenie je
nutné vyjadriť v žalobe. Žalobca však túto podmienenosť plnení účastníkov daného vzťahu nevyjadril v
žalobnom návrhu. Žaloba nezodpovedá synalagmatickému záväzkovému vzťahu medzi stranami sporu,
teda vzťahu v ktorom vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka sú vo vzájomnej korelácii, tedaprávu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. Uvedená
povinnosť žalovaného, ak by súd žalobe vyhovel tak, ako bola podaná, by tak bola v rozpore s § 457,
resp.§560Občianskehozákonníka.Žalobcamalodôvodneniužalobyprispôsobiťžalobnýnávrh.Žaloba

tak, ako bolo podaná, by mohla byť úspešná v prípade preukázania vzniku práva na vrátenie zaplatenej
kúpnej ceny, ak by zo zrušenej zmluvy plnil výlučne žalobca, alebo ak by do vyhlásenia rozsudku už
žalobca splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie. To sa však nestalo, pretože motocykel
má žalobca stále u seba, čo sám potvrdil. V prípade, že to mu tak nie je (napríklad aj v dôsledku
neposkytnutia súčinnosti druhej zmluvnej strany alebo z hocakého iného dôvodu), je žalobca povinný

v záujme úspešnosti žaloby prispôsobiť žalobný návrh takejto žaloby. V tejto súvislosti súd poukázal
napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/2014 zo dňa 19.03.2014, podľa ktorého
nárok účastníka neplatnej (zrušenej) zmluvy na vrátenie ceny je nárokom podmieneným zo zákona
povinnosti vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa teraz domáha.
Vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná s
ustanovením § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne tomuto ustanoveniu zodpovedá §

216 ods. 2 Civilného sporového poriadku - pozn. súdu) s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov,
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi. Súd teda v danom
prípade nie je oprávnený prekročiť rozsudkom uplatnený návrh, nemôže si ho upravovať a vyjadriť v
ňom sám potrebnú protipovinnosť. Súčasne súd ani nemôže poučovať žalobcu, akým spôsobom by
mal žalobný petit z pohľadu hmotného práva (§ 457 OZ) naformulovať tak, aby mohol byť potenciálne

v spore úspešný, pretože by tým prekročil svoju poučovaciu povinnosť týkajúcu sa len procesných práv
a povinností a porušil by zásadu rovnosti strán. Súd na synalagmatický charakter vzťahu a potrebu
hodnotenia dôvodnosti žaloby z tohto pohľadu poukázal v rámci predbežného právneho posúdenia,
na čo však žalobca nezareagoval. Otázku dôvodnosti podanej žaloby z tohto hľadiska s poukazom
na to, že žiaden z účastníkov sa nemôže domáhať vrátenia plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie,

ktoré prijal, a s odkazom na nedôvodnosť samotnej podstaty vzniku nároku nastolil aj žalovaný v
podanom odpore, avšak ani na túto argumentáciu žalobca nezareagoval. Zamietnutie žaloby vzhľadom
na uvedený nedostatok preto nemôže byť s poukazom na tieto skutočnosti vnímané ako prekvapivé
rozhodnutie. Súd uzavrel, že nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo
zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť

len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej
či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975). Nakoľko však takto žaloba
podaná nebola, súd bol nútený žalobu zamietnuť. V opačnom, nežiaducom prípade, ak by súd žalobe
vyhovel tak, ako bola v tejto veci žalobcom naformulovaná, by rozhodnutím súdu bol založený stav,
kedy žalobca by mal naďalej vo svojej dispozícii predmet kúpy a zároveň by mu bola žalovaným vrátená

kúpna cena zaň. Na jeho strane by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného, ktorý
by nemal ani motocykel, ale ani kúpnu cenu, lebo by túto sumu musel na základe rozhodnutia súdu
vrátiť žalobcovi. Uvedené právne posúdenie zodpovedá judikatúre všeobecných súdov a rozhodnutiam
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/115/2008), či Ústavného súdu Slovenskej republiky (citované rozhodnutie I.ÚS 119/2014). Súd v

záujme hospodárnosti konania, ktorej cieľom je okrem iného aj nezvyšovanie trov strán sporu, nevykonal
dokazovaniezaúčelompreukázaniaskutočností,ktorézadanéhostavunemajúvplyvnainérozhodnutie
súdu. Pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu bolo postačujúce zistenie, že kúpna zmluva bola medzi
účastníkmi uzatvorená, že žalovaný previedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu kúpy, žalobca
zaplatil žalovanému kúpnu cenu, a že žalobca je v čase rozhodnutia vlastníkom, držiteľom predmetu

kúpy. Skutočnosť, či kúpna zmluva bola platne zrušená odstúpením od zmluvy a či predmet kúpy má
vady, akého charakteru, či tieto vady oprávňovali žalobcu odstúpiť od zmluvy alebo nie a či ide o
vady, za ktoré zodpovedá žalovaný, nie je pre rozhodnutie súdu o žalobnom návrhu žalobcu vzhľadom
na dôvod, pre ktorý bolo nutné žalobu zamietnuť, rozhodná. Súd (nech už by odpovede na otázky
nastolené v predošlej vete boli akékoľvek) nemôže rozhodnúť z vyššie uvedených dôvodov o splnení

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z týchto dôvodov súd preto ani nevykonal
ďalšie navrhované dokazovanie - výsluchom svedka CK., znalca Ing. Janca, zadovážením inzerátu na
predmet kúpy a tiež neoboznamoval zvyšné listiny doložené do spisu, najmä však znalecký posudok,
pretože zistenie rozsahu a charakteru vád na predmete kúpy, ako už bolo uvedené, vzhľadom na dôvod
zamietnutia žaloby nie je potrebné ďalej zisťovať a vyhodnocovať. Z uvedených dôvodov súd prvej

inštancie zamietol žalobu vrátane uplatneného príslušenstva (úroky z omeškania a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky). Nie je dôvodné priznať náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky,
nakoľko na ňu by mal žalobca nárok len v prípade, že by bol s jej uplatnením úspešný. Hoci žalobca ďalej
výslovne netrval na svojej ďalšej argumentácii, ktorá by smerovala k tomu, že kúpna zmluva by mala byťneplatná, súd dodal, že rovnaké odôvodnenie pre zamietnutie žaloby by súd musel použiť aj v prípade,
že by sa kúpna zmluva skutočne ukázala ako neplatná. Synalagmatický charakter vzťahu v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy.

Aj keby žalobca založil svoj žalobný návrh na vydaní bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, bol
by povinný, vzhľadom na vzájomnosť protiplnení, vyjadriť záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy
na vrátenie plnení z oboch strán. Žaloba by preto ani pri takomto alternatívnom skutkovom vymedzení
nemohla obstáť z totožného dôvodu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že i
napriek tomu, že žaloba neobsahovala žalobný návrh týkajúci sa reštitučnej povinnosti predmetu kúpy
žalovanému, t. j. nevyjadrovala synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení, uvedená skutočnosť
vyplýva z listu „Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2020“, z ktorého je zrejmé, že žalobca bol

pripravený a ochotný motocykel žalovanému vrátiť spolu s príslušenstvom, avšak žalovaný o to nemal
záujem. Táto skutočnosť vyplýva aj z prednesu žalobcu na pojednávaní a z toho, že motocykel od
času, kedy na ňom zistil prvé vady, ktoré u žalovaného reklamoval, nepoužíval. Súdna prax v prevažnej
miere nepopiera ustálený výklad vysporiadania synalagmatického vzťahu podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníka, avšak k výkladu daného pravidla nemožno pristupovať mechanicky (formalisticky) bez

zohľadnenia konkrétnych okolností súdenej veci a zreteľa na všeobecné východiska CSP ako aj na
základnévýchodiskánoriemobčianskehoprávavyplývajúcez§35Občianskehozákonníka,atovzhode
s ústavným poriadkom, v súlade s dobrými mravmi a spravodlivosťou. Je žiaduce v medziach žalobného
návrhu napraviť protiprávny stav ako celok, pričom súd musí pri posudzovaní povinnosti vrátenia
plnenia zvážiť efektívnosť a zmysel jednotlivých krokov, ktoré od strany sporu pre naplnenie daného

účelu vyžaduje. Uvedené výkladové pravidlá súd prvej inštancie svojimi zjednodušenými právnymi
závermi nedodržal, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok vykazuje vady, ktorými sú dané uvedené
odvolacie dôvody. Zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu treba s poukazom na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 07.10.2015 považovať za nedôvodný formalizmus,
ak je zrejmé, že žalobca bol pripravený a ochotný vrátiť prijaté plnenie. Konanie súdu prvej inštancie

možno prirovnať k odmietnutiu spravodlivosti a svojvôli v súdnom rozhodovaní, keďže odvolávajúc sa
na hospodárnosť konania, zamietol žalobu na prvom pojednávaní bez vykonania akýchkoľvek dôkazov,
pričom nemohol objektívne a dôvodne predpokladať, že po vykonaní dokazovania v navrhovanom
rozsahu, resp. v priebehu ďalšieho konania by žalobca žalobný návrh neupravil v súlade s § 139 CSP
a § 457 Občianskeho zákonníka. Postup súdu prvej inštancie je priamym ohrozením právnej istoty

žalobcu a porušením práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka vyjadruje
všeobecnú povinnosť účastníkov zrušenej zmluvy vrátiť si všetko, čo dostali. V súdenej veci by to
znamenalo, že žalovanému by bol vrátený motocykel, čo bol žalobca ochotný splniť, a žalobcovi by
bola vrátená kúpna cena, čo žalovaný nesplnil, lebo namietal zákonnosť zrušenia kúpnej zmluvy, z čoho
logicky vyplynulo, že odmietol prevziať motocykel, a preto nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu

prvej inštancie, že ponúknutím plnenia žalobcom žalovanému pred podaním žaloby, ako aj v samotnom
konaní, nenastali účinky splnenia záväzku žalobcu vrátením predmetu kúpy. Napadnutým rozsudkom
došlo k nesprávnej aplikácii ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je v podstate postavené
na údajnom formalizme napadnutého rozsudku so všeobecným odkazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 07.10.2015, ktorý je aplikovateľný všeobecne
na akékoľvek rozhodnutie súdu. Zásady v ňom uvedené boli v plnej miere a správne aplikované
aj v napadnutom rozsudku. Napriek zásade rovnosti zbraní a napriek právnemu zastúpeniu žalobcu

advokátom súd prvej inštancie vyvinul veľké úsilie, aby odstránil totálnu zmätočnosť žalobného návrhu,
ktorý žalobca nebol schopný naformulovať v súlade s hmotným pávom ani na opakované výzvy a
neformálnu pomoc súdu. Súd využil všetky dostupné možnosti ako „pomôcť“ advokátom zastúpenému
žalobcovi preformulovať / upraviť žalobný petit priamo na pojednávaní tak, aby mohlo byť vykonané
dokazovanie. Súd nemôže nahrádzať a tvoriť za žalobcu (ktorý je naviac zastúpený advokátom) petit tak,

aby mohol rozhodnúť v jeho prospech. Ide o plnú zodpovednosť žalobcu, ktorý je povinný naformulovať
petit spôsobom, aby bol vykonateľný. Z prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 07.09.2021 je zrejmá iba
jediná skutočnosť, a to tá, že ani po opakovaných výzvach žalobca neupravil petit spôsobom, aby sa dal
podľa hmotného práva vykonať, resp. dalo sa o ňom rozhodnúť v jeho prospech. Uvedené však nemôžebyť na ťarchu žalovaného a nemôže byť ani odvolacím dôvodom. Splnenie synalagmatickej povinnosti
dokonca nevyplýva ani zo samotného spisu, ako mylne uvádza žalobca v odvolaní. Takáto skutočnosť
nevyplýva ani zo zápisnice z pojednávania, ani zo spisu, a čo je najdôležitejšie, nevyplýva z petitu a

ani nebola reálne plnená. Skutočnosť, že motocykel nebol žalobcom používaný, je len jeho tvrdením.
Žalovanýsanestotožňujestvrdením,ženapadnutýrozsudoktrpínejakýmstupňomformalizmu.Naopak,
postup súdu považuje za hraničiaci s porušením zásady rovnosti zbraní (ale paradoxne v prospech
žalobcu), keďže sa opakovane pokúšal žalobcu (zastúpeného advokátom) opakovane „naviesť“ na
správnu formuláciu petitu, avšak neúspešne. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.09.2021 je zrejmý

celkový priebeh úprav a zmien petitu zo stany právneho zástupcu žalobcu, čo je až v absurdnom
protiklade s tvrdením uvedeným v odvolaní, že „...pričom nemohol objektívne a dôvodne predpokladať,
že po vykonaní dokazovania v navrhovanom rozsahu, resp. v priebehu ďalšieho konania by som ja,
žalobca žalobný návrh neupravil...“. Keďže už na samotnom pojednávaní bol petit ústne zmenený cca
trikrát,jetakétotvrdenienaozajabsurdné.Akbysmeprijaližalobcomponúkanúpremisuademonštrovali
to na úmyselne zveličenom príklade, tak by súd nemohol rozhodnúť negatívne pre žalobcu nikdy (keby

konanie pokračuje, mohol petit žalobca ešte zmeniť). Na pojednávaní dňa 07.09.2021 najprv žalobca,
resp. jeho právny zástupca uviedol, že považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, pričom žalobca
od tejto údajne neplatnej zmluvy odstúpil odstúpením zo dňa 03.11.2021. Po upozornení, že sa od
neplatnejzmluvynedáodstúpiť,opakovaneuviedol,že„zmluvajeneplatná,pretožežalobcaboluvedený
do omylu, aby žalobca do tretice uviedol na tom istom pojednávaní, že si uplatňuje „bezdôvodné

obohatenie z dôvodu, že kúpna zmluva bola zrušená“. Žalovaný poukázal na základnú zásadu civilného
sporového konania, a to dispozičnú zásadu zakotvenú v článku 7 ods. 1 CSP a k tomuto na ustálenú
judikatúru najvyšších súdnych autorít v rámci Slovenskej republiky (ale aj Českej republiky), ktorá
zastáva názor, že súd je v sporových konaniach viazaný žalobou. Tiež poukázal na odbornú literatúru
ohľadne potreby jasne a zrozumiteľne (ale najmä vykonateľne) formulovať petit, t. j. žalobný návrh, ktorý

musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného,

nemenil petit trikrát a poukázal na zmenu rétoriky žalovaného v priebehu konania. Žalobca môže
disponovať predmetom sporu, meniť ho a v rámci CSP nikde nie je uvedené, že tak musí urobiť na
prvom pojednávaní a navyše ústne, priamo do zápisnice. Navrhol odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že ak žalobca ani po upozornení súdu nedokáže

naformulovať vykonateľný petit, nie je možné toto považovať za nezákonné konanie súdu, či nebodaj
odňatie možnosti konať pred súdom. Tvrdenie a následne dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a
žalovanýmáprávo,resp.jeočakávané,žesabudebrániťvšetkýmidostupnýmidôkazmiaargumentmi,a
preto tvrdenie o rôznej argumentácií žalovaného neobstojí. Žalovaný v konaní vo svojich písomnostiach
uviedol viacero argumentov, ktoré sú pravdivé, ale tým, že nebol nárok správne zažalovaný, stratili

opodstatnenie. Skutočnosť, že ide o synalagmatický záväzok, z čoho vyplývajú následne ďalšie
skutočnosti a následky, uvádzal žalovaný počas celého konania vo svojich písomnostiach, pričom v
tomto smere odkázal aj na príslušnú judikatúru. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že žalobca môže
svojvoľne meniť petit počas celého konania, a to s poukazom na hospodárnosť konania a najmä možnú
obranu žalovaného. Je nezmyselné a neúčelné, aby prebiehalo dokazovanie v stave, v ktorom je zrejmé,

že žalobca žiada niečo, čo nie je možné v súdnom konaní priznať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že žalobcom uplatnené právo na vrátenie
zaplatenej kúpnej ceny zo zrušenej kúpnej zmluvy je vzájomne podmienené právom žalovaného navrátenie predmetu kúpnej zmluvy a plnenia sa môže domáhať v takom prípade len ten, kto už sám dlh
splnil alebo je pripravený ho plniť a v prípade žalobou uplatneného práva na vydanie tohto plnenia je
doposiaľ nesplnené protiplnenie nutné vyjadriť v žalobe, čo však žalobca nevyjadril v žalobnom návrhu

a ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie nesplnil.

8. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenia o prílišnom formalizme
zo strany súdu prvej inštancie, keď tento nevzal do úvahy skutočnosť, že i napriek tomu, že žaloba
neobsahovala žalobný návrh týkajúci sa povinnosti žalobcu vrátiť predmet kúpy žalovanému, t.

j. nevyjadrovala synalagmatickú podmienenosť vzájomných plnení, uvedená skutočnosť vyplýva z
odstúpenia od kúpnej zmluvy a vyjadrení žalobcu v tomto konaní, z ktorých je zrejmé, že bol pripravený
plniť, t. j. vrátiť žalovanému predmet kúpy, ako aj na tvrdenia o odmietnutí spravodlivosti, porušení
právnej istoty žalobcu a práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e) a h) CSP).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej

inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a
z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

14. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy,
ktorá bola podľa tvrdenia žalobcu zrušená tým, že od nej odstúpil. V prípade platného zrušenia zmluvy
uvedeným spôsobom je v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov zmluvy povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, táto reštitučná
povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. To znamená, že domáhať sa

splnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana,
prípadne preukáže, že je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. Žalobca nepreukázal, že svoj
záväzok vydať predmet kúpy splnil. Naopak, v konaní bolo preukázané, že predmet kúpy mal v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku v držbe.15. Pokiaľ ide o druhý postulát, t. j. preukázanie toho, že žalobca je pripravený splniť svoj záväzok
žalovanému oproti plneniu žalovaného vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, tak tomuto postulátu musí bez

výnimky korešpondovať formulácia žalobného návrhu, resp. synalagmatickosť oboch povinností plniť si
navzájom musí byť reflektovaná vo výrokovej časti rozsudku, ktorá na druhej strane môže vychádzať len
zožalobnémunávrhu,pretoževzmysle§216CSPsúdjeviazanýžalobnýmnávrhomžalobcuamôžeho
prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. To však nie je prípad prejednávanej veci. Aj z ustálenej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej
alebozrušenejzmluvyjezozákonapodmienenývzmysle§457Občianskehozákonníkaatakejtožalobe
by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch
účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán. Tento samozrejme môže súd
vyjadriť vo výroku iba vtedy, ak je uvedený už v žalobnom návrhu, čo v danom prípade nebolo splnené,
a preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

16. Pokiaľ žalovaný odmietal uznať platnosť odstúpenia od zmluvy a tým aj vrátiť kúpnu cenu a
prevziať predmet kúpy, v dôsledku čoho podal žalobca žalobu, nebolo postačujúce pre úspešnosť
žaloby domáhať sa len vrátenia kúpnej ceny. Žalobca mal v žalobnom návrhu vyjadriť synalagmatickú
podmienenosť vzájomných plnení, keďže vec dospela do štádia súdneho sporu, kedy už nie

je postačujúce, aby pripravenosť a ochota vrátiť protiplnenie žalovanému bola deklarovaná len
vyjadreniami pred začatím konania, alebo v priebehu konania.

17. Súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami CSP. Uviedol stranám sporu
predbežné právne posúdenie, z ktorého sa dal jeho záver jednoznačne predpokladať, a preto napadnutý

rozsudok nemožno považovať za prekvapivý a nepredvídateľný. Rovnako ho nemožno považovať za
arbitrárny, prípadne postup súdu za formalistický. Naopak, napadnutý rozsudok je v súlade s princípom
právnej istoty, keď spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne, úplne a správne odôvodnil svoje
právnezáverypremietnutévzamietajúcomvýrokurozsudkuatietoodôvodnilajsodkazomnajudikatúru.

18. Je pochopiteľné, že každá strana sporu očakáva, že bude rozhodnuté v jej prospech. Pokiaľ tomu tak
nie je, nemožno bez ďalšieho považovať rozhodnutie súdu za rozhodnutie porušujúce princíp právnej
istoty. Tento nespočíva v tom, že bude rozhodnuté v súlade so želaním strany sporu, ale v tom, že
bude rozhodnuté len s legitímnym očakávaním v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako vyplýva aj z
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol odkazy na konkrétu judikatúru, rozhodnuté
bolo.

19. V situácii, keď žalobný návrh nemohol byť úspešný z dôvodu absencie vyjadrenia synalagmatickosti

oboch povinností plniť si navzájom, nebolo potrebné ani vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie. Aj v
tomto súd prvej inštancie postupoval správne a nielen v súlade s princípom hospodárnosti konania,
ale aj v súlade s požiadavkou konať bez zbytočných prieťahov a požiadavkou konať bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Odvolacia námietka žalobcu, že po vykonaní dokazovania, resp. v ďalšom priebehu konania mohol
zmeniť, resp. upraviť žalobný návrh, je nedôvodná. Rovnako, ako súd nemohol objektívne a dôvodne
predpokladať, že po vykonaní dokazovania, resp. v priebehu ďalšieho konania by žalobca žalobný
návrh neupravil, nemohol ani objektívne predpokladať opak. Okrem toho súd uviedol predbežné právne
posúdenie veci a žalobca už na toto mohol zareagovať zmenou žalobného návrhu, v ktorom by bola

vyjadrená vzájomnosť plnení oboch strán sporu. Žalobca na uvedené týmto spôsobom nezareagoval
a za situácie konkrétneho žalobného návrhu, ktorému z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť,
nebolo namieste vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie, ktoré by len zvýšilo trovy konania a bolo
by vo vzťahu k existujúcemu žalobnému návrhu neefektívne. Žalobca bol zastúpený advokátom a
zároveň mal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Mal objektívne možnosť nadobudnúť poznatky

o ustálenej súdnej praxi v obdobných veciach a potom aj adekvátne zareagovať na predbežné právne
posúdeniedanésúdomprvejinštancie.Stranysporumajúzodpovednosťzavýsledokkonaniazhľadiska
splnenia si povinnosti tvrdenia, unesenia dôkazného bremena, ale aj formulácie žalobného návrhu v
súlade s právnymi predpismi a judikatúrou predpokladaným spôsobom. Okrem práv v sporovom konanímajú strany sporu aj svoje povinnosti, medzi ktoré patrí aj povinnosť postupovať v súlade s princípom
hospodárnosti. Tomuto nezodpovedá taký postup, keď je žalobcovi z predbežného právneho posúdenia
zrejmé, že žalobný návrh tak, ako bol formulovaný, nemôže byť úspešný, no napriek tomu na predbežné

právne posúdenie nezareaguje a trvá na vykonaní dôkazov, ktoré je však v danom prípade zbytočné
vykonávať. Dokazovanie nie je samoúčelné a má mať konkrétny vzťah k predmetu sporu. Zmyslom
a účelom vykonávania navrhnutých dôkazov je preukázanie relevantných skutočností potrebných pre
rozhodnutie.Pokiaľbyvšakajvykonanýmdokazovanímbolipreukázanétvrdeniastranysporu,akonapr.
v danom prípade tvrdenia žalobcu o vadách motocykla, ktoré mal už v čase uzavretia kúpnej zmluvy,

a ktoré ho robia neupotrebiteľným, je takéto dokazovanie zbytočné, ak by v dôsledku inej skutočnosti
nemohlo byť strane sporu aj tak vyhovené, rovnako, ako v tomto prípade.

21. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci
dospelzvykonanýchdôkazov(resp.znespornýchskutkovýchtvrdení)ksprávnymskutkovýmzisteniam,
správne nevykonal ďalšie dokazovanie a správne aplikoval a interpretoval na zistený skutkový stav

relevantné právne normy a rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít. Nakoľko odvolacie námietky, vzhľadom na to, čo uviedol odvolací súd vyššie, neboli dôvodné,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

22. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, a preto odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
O samotnej výške náhrady trov konania v prvoinštančom, ako aj odvolacom konaní, rozhodne súd prvej
inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).