Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010124
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2018, prejednal
odvolania obžalovaného U.. A. A. a krajského prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica z 11.04.2018 sp.zn. 5T/14/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), f) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného U.. A. A., nar. XX.XX.XXXX v I. I., trvale bytom A. XX, I. I.,

uznáva za vinného, že

v postavení štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o.,
IČO: 36 016 934, v čase skutku so sídlom Zvolenská cesta 18, 974 01 Banská Bystrica (ďalej
aj ,,spol. GARCIA § BARTNICKI SK), nedbajúc na ust. § 134 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého

rozhodnutie v záležitostiach obchodného vedenia spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov,
vyžaduje súhlas väčšiny konateľov a teda i druhého konateľa spoločnosti U.. K. I., ktorým nedisponoval
a nerešpektujúc ani povinnosť riadnej správy majetku spoločnosti, ktorej funkciu konateľa vykonával,
uloženej mu ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol zaviazaný vykonávať
pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov, bez uprednostňovania svojich záujmov pred záujmami spoločnosti v dňoch 25.07.2013
a 26.07.2013 v Banskej Bystrici bez opodstatneného ekonomického a právneho dôvodu, ako aj bez
patričnej informovanosti o cenách nehnuteľností na realitnom trhu najprv prijal rozhodnutie o predaji

jediného nehnuteľného majetku spol. GARCIA § BARTNICKI SK, do ktorého bolo zároveň situované
sídlo spoločnosti (§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka) a následne v postavení predávajúceho v mene
tejto spoločnosti uzatvoril so spoločnosťou REALITY INDUSTRIES s.r.o., so sídlom Javorová 3, 974 09
Banská Bystrica, IČO: 36 039 357, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka v platnom znení z 25.07.2013, pravosť podpisu na ktorej osvedčil na Notárskom úrade
JUDr. Vladimíra Gondu v Banskej Bystrici pod poradovým číslom osvedčenia O 492278/2013 dňa
26.07.2013, ktorou sa v mene predávajúceho zaviazal previesť na spoločnosť REALITY INDUSTRIES

s.r.o. vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku spol. GARCIA § BARTNICKI SK, vedenému v katastri
nehnuteľností Správy katastra I. I., kat. územie X., na LV XXXX, ako pozemky registra ,,C“ KN, parc.
č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 531 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 786 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 58
m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.666 m2, parc. č. XXXX/XXX - druh
zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2 a stavba súp. č. XXXX, označená ako sklad postavená
na pozemku parc. č. XXXX/XX, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 126.136,54 Eur, hoci všeobecná

hodnota majetku, určená znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
č. XXX/XXXX ako odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by majetok dosiahol na trhu v podmienkachvoľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a bez ovplyvnenia neprimeranou pohnútkou, v tom čase predstavovala 332.000,- Eur,
pričom zároveň v kúpnej zmluve akceptoval taký spôsob úhrady kúpnej ceny, podľa ktorého kupujúci

túto uhradí v dvoch čiastkach - prvú časť kúpnej ceny vo výške 6.306,83 Eur v lehote do 31.12.2013 a
druhú časť kúpnej ceny vo výške 119.827,91 Eur v desiatich splátkach po 11.982,97 Eur ročne, hoci v
tom čase z prenájmu predávaného nehnuteľného majetku plynuli spol. GARCIA § BARTNICKI SK jediné
príjmy na území Slovenskej republiky, mesačne vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) bez DPH a ročne
vo výške 39.832,70 Eur (1.200 000,- Sk) bez DPH;

nadväzne na to dňa 26.07.2013 na Správe katastra Banská Bystrica, spoločným podaním s kupujúcim,
podal písomný návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzanému nehnuteľnému majetku do katastra
nehnuteľností v prospech spoločnosti REALITY INDUSTRIES s.r.o., so sídlom Javorová 3, 974 09
Banská Bystrica, IČO: 36 039 357, ktorému daný orgán správy katastra rozhodnutím číslo V 3556/13 z
31.07.2013, právoplatným toho istého dňa, vyhovel, ale rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo
17.03.2017 sp.zn. 60Cb/12/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica z 30.05.2018

sp.zn. 41CoB/168/2017 súdy určili, že predmetná zmluva je neplatná a vlastníkom predmetných
nehnuteľností je naďalej poškodená strana GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o. so sídlom Horná č. 116,
Čadca, ktorým konaním by inak obžalovaný spôsobil spoločnosti GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o., v
súčasnosti so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 016 934, škodu v sume 205 863,46 Eur,

t e d a

dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k spôsobeniu škody veľkého rozsahu tým, že porušil
všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, pričom k
dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchal

pokus obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 14 ods.
1 Tr. zák., § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e

podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2

písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať funkciu spojenú
so správou cudzieho majetku na 5 (päť) rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad na 1
(jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená strana GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o., so sídlom Horná 116,
022 01 Čadca, IČO: 36 016 934 s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U.. A. A. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, žev postavení štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o.,
IČO: 36 016 934, v čase skutku so sídlom Zvolenská cesta 18, 974 01 Banská Bystrica (ďalej
aj ,,spol. GARCIA § BARTNICKI SK), nedbajúc na ust. § 134 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého

rozhodnutie v záležitostiach obchodného vedenia spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov,
vyžaduje súhlas väčšiny konateľov a teda i druhého konateľa spoločnosti U.. K. I., ktorým nedisponoval
a nerešpektujúc ani povinnosť riadnej správy majetku spoločnosti, ktorej funkciu konateľa vykonával,
uloženej mu ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol zaviazaný vykonávať
pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej

spoločníkov, bez uprednostňovania svojich záujmov pred záujmami spoločnosti v dňoch 25.07.2013
a 26.07.2013 v Banskej Bystrici bez opodstatneného ekonomického a právneho dôvodu, ako aj bez
patričnej informovanosti o cenách nehnuteľností na realitnom trhu najprv prijal rozhodnutie o predaji
jediného nehnuteľného majetku spol. GARCIA § BARTNICKI SK, do ktorého bolo zároveň situované
sídlo spoločnosti (§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka) a následne v postavení predávajúceho v mene
tejto spoločnosti uzatvoril so spoločnosťou REALITY INDUSTRIES s.r.o., so sídlom Javorová 3, 974 09

Banská Bystrica, IČO: 36 039 357, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka v platnom znení z 25.07.2013, pravosť podpisu na ktorej osvedčil na Notárskom úrade
JUDr. Vladimíra Gondu v Banskej Bystrici pod poradovým číslom osvedčenia O 492278/2013 dňa
26.07.2013, ktorou sa v mene predávajúceho zaviazal previesť na spoločnosť REALITY INDUSTRIES
s.r.o. vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku spol. GARCIA § BARTNICKI SK, vedenému v katastri

nehnuteľností Správy katastra I. I., kat. územie X., na LV XXXX, ako pozemky registra ,,C“ KN, parc.
č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 531 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 786 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 58
m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.666 m2, parc. č. XXXX/XXX - druh
zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2 a stavba súp. č. XXXX, označená ako sklad postavená

na pozemku parc. č. XXXX/XX, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 126.136,54 Eur, hoci všeobecná
hodnota majetku, určená znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
č. XXX/XXXX ako odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by majetok dosiahol na trhu v podmienkach
voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a bez ovplyvnenia neprimeranou pohnútkou, v tom čase predstavovala 332.000,- Eur,

pričom zároveň v kúpnej zmluve akceptoval taký spôsob úhrady kúpnej ceny, podľa ktorého kupujúci
túto uhradí v dvoch čiastkach - prvú časť kúpnej ceny vo výške 6.306,83 Eur v lehote do 31.12.2013 a
druhú časť kúpnej ceny vo výške 119.827,91 Eur v desiatich splátkach po 11.982,97 Eur ročne, hoci v
tom čase z prenájmu predávaného nehnuteľného majetku plynuli spol. GARCIA § BARTNICKI SK jediné
príjmy na území Slovenskej republiky, mesačne vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) bez DPH a ročne

vo výške 39.832,70 Eur (1.200 000,- Sk) bez DPH;
nadväzne na to dňa 26.07.2013 na Správe katastra Banská Bystrica, spoločným podaním s kupujúcim,
podal písomný návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzanému nehnuteľnému majetku do katastra
nehnuteľností v prospech spoločnosti REALITY INDUSTRIES s.r.o., so sídlom Javorová 3, 974 09
Banská Bystrica, IČO: 36 039 357, ktorému daný orgán správy katastra rozhodnutím číslo V 3556/13 z

31.07.2013, právoplatným toho istého dňa, vyhovel, ale rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo
17.03.2017 sp.zn. 60Cb/12/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica z 30.05.2018
sp.zn. 41CoB/168/2017 súdy určili, že predmetná zmluva je neplatná a vlastníkom predmetných
nehnuteľností je naďalej poškodená strana GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o. so sídlom Horná č. 116,
Čadca, ktorým konaním by inak obžalovaný spôsobil spoločnosti GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o., v

súčasnosti so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 016 934, škodu v sume 84 375,16 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 237 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
a § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému
výkon trestu podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v

skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na tri roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v obmedzení nevykonávať
predaj majetku spoločnosti v hodnote najmenej 5.000,- Eur, v ktorých vystupuje ako konateľ na území
Slovenskej republiky, bez súhlasu probačného úradníka.

Podľa§288ods.1Tr.por.bolapoškodenástranaGARCIA§BARTNICKISK,s.r.o.snárokminanáhradu
škody odkázaná na občianske súdne konanie.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie vo svoj prospech obžalovaný v zákonnej lehote a tiež
v neprospech obžalovaného krajský prokurátor.

Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v
zmysle § 285 písm. b) Tr. por. V dôvodoch odvolania uviedol, že v nadväznosti na zrušujúce uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.07.2017, sp. zn. 3To/l01/2017, prvostupňový súd vo veci
doplnil dokazovanie, a to predovšetkým výsluchom znalcov, a to konkrétne U.. O.U., U.. O. K., U.. W..
Z. I. a U.. Z. X., ktorí v priebehu trestného konania spracovali znalecké posudky za účelom posúdenia

všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré ako konateľ spol. GARCIA & BARTNICKI SK, s.r.o. previedol
na spol. REALITY INDUSTRIES s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie ako svedka vypočul U.. W. S., ktorý
bol spracovateľom znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ako aj
svedkovU..K.D.aX.A.,ktorí(resp.ichspoločnosti)súmajiteľmiviacerýchnehnuteľnostívpredmetnom
areáli, v dôsledku čoho sa boli schopní vyjadriť k stavu sietí, prístupových komunikácii, ako aj opísať
ďalšie skutočnosti majúce vzťah k hodnoteniu celkového stavu a ceny ním prevádzaných nehnuteľností.

Z hľadiska výroku rozhodnutia súdu došlo v porovnaní s prvým rozsudkom prvostupňového súdu k
najpodstatnejšej zmene v tom, že súd jeho konanie právne kvalifikoval ako zločin porušovania povinnosti
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., teda z hľadiska zavinenia
došlo k zmene právnej kvalifikácie z nedbanlivostnej na úmyselnú formu zavinenia. Nezmenená ostala
výška škody, ktorú prvostupňový súd stanovil na sumu najmenej 84.375,16 Eur, čím mal spol. GARCIA

& BARTNICKI SK, s.r.o. spôsobiť značnú škodu. Nestotožňuje sa so záverom prvostupňového súdu,
ktorý jeho konanie z hľadiska úmyslu právne kvalifikoval ako úmyselné. Opätovne zdôraznil, že svojim
konaním neporušil žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, keďže podľa zápisu v Obchodnom
registri konal za spoločnosť GARCIA & BARTNICKI SK, s.r.o. každý z konateľov samostatne, pričom
tento stav platí aj navonok pre tretie osoby, bez ohľadu na vnútorné dohody v rámci spoločnosti, ktorých

existencia však ani nebola preukázaná. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že
dlhodobo zabezpečoval všetky podnikateľské aktivity spoločnosti GARCIA & BARTNICKI SK, s.r.o. na
území Slovenskej republiky, pričom druhý konateľ, p. I., sa o spoločnosť zaujímal len sporadicky. Bolo
preukázané, že spoločnosť GARCIA & BARTNICKI SK, s.r.o. v čase predaja nehnuteľnosti nevyvíjala
na území Slovenskej republiky žiadne obchodné aktivity, pravidelne sa nekonalo valné zhromaždenie

spoločnosti, a teda neexistovali žiadne mechanizmy deľby právomocí medzi jej konateľmi. Bolo obvyklé,
že právne úkony v mene spoločnosti realizoval samostatne, bez predchádzajúcej konzultácie s p. I.,
ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z vykonaného dokazovania je navyše zrejmé, že sám p. I. prejavil
záujemopredajnehnuteľnosti,otvorenáostalalenotázkakúpnejcenynehnuteľnosti.Realizáciapredaja
nehnuteľnosti teda vychádzala zo zámeru prezentovaného p. I. a nejednalo sa o jeho vlastnú iniciatívu.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že v danej lokalite boli komplikované vlastnícke vzťahy, a to najmä
vo vzťahu k prístupovým komunikáciám a inžinierskym sieťam, čo značne limitovalo možnosti predaja
nehnuteľností, ako aj okruh subjektov, o ktorých ako o potenciálnych kupujúcich mohol vôbec uvažovať.
Napriek jeho aktivite sa podarilo získať jediného záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ktorým bola spol.
REALITY INDUSTRIES s.r.o., čo následne determinovalo možnosti rokovania a výške kúpnej ceny a

spôsobe jej splácania. Je nepochybné, že jedným z rozhodujúcich kritérií pri posúdení (ne)výhodnosti
zrealizovanej transakcie je porovnanie kúpnej ceny, ktorú bolo za predaj nehnuteľností v danom čase
možné objektívne dosiahnuť so skutočne dosiahnutou kúpnou cenou vo výške 126.136,54 Eur. Za týmto
účelom bolo v konaní vypracovaných viacero znaleckých posudkov, v rámci ktorých bol identifikovaný
interval znalcami určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na sumu od 173.000,- Eur do 380.000,- Eur.

Už z takto prijatých záverov bolo možné usúdiť, že takéto extrémne cenové rozpätie je nevysvetliteľné a
dokumentuje rôznosť nazerania na hodnotu nehnuteľného majetku v trhových podmienkach. V záujme
odstránenia zistených odchýlok boli v konaní vypočutí jednotliví znalci, pričom ich výsluchom bolo
zistené, že rozdielne výsledky v znaleckom dokazovaní sú zapríčinené výlučne subjektívnym prístupom
znalcov k stanoveniu jednotlivých koeficientov, kombinatorika ktorých má v konečnom dôsledku za

následok stopercentnú rozdielnosť znalcami prijatých záverov a zistení; uvedený rozptyl nemôže bez
vážnych pochybností tvoriť postačujúcu skutkovú a odbornú platformu pre rozhodovanie o jeho vine. E.
takýchto rozdielov zdôraznili aj samotní znalci, ktorí akceptovateľnú mieru stanovili v intervale 20 až 50
%, jediný U.. S., ako spracovateľ znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva, pripustil odchýlku
vo výške až 100 %. Viacerí znalci (predovšetkým U.. L. a U.. K.) taktiež priamo na pojednávaní priznali,

že nemali dostatok objektívnych informácií a údajov na vecné spracovanie znaleckej úlohy, pričom
pripustili aj to, že zohľadnenie týchto novozistených skutočností by malo za následok zníženie pôvodne
určenej všeobecnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností. Znalkyňa U.. K. napokon po zadaní reálnych
vstupných údajov aj vypracovala dodatok č. 1 k svojmu znaleckému posudku, v ktorom došlo ku korekciipôvodnej stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Nesprávne východiskové údaje znalcov boli
potvrdené aj výsluchmi svedkov D. a A., ktorí ako vlastníci nehnuteľností v predmetnej lokalite
bližšie popísali špecifiká viažuce sa k užívaniu predmetných nehnuteľností. Predovšetkým svedok A.

konkretizoval problémy súvisiace so zabezpečením prístupu k predmetným nehnuteľnostiam a popísal
komplikované jednania smerujúce k riešeniu tohto problému, ktoré však v čase predaja nehnuteľností
neboli ukončené. Ako už zdôrazňoval, práve problematické zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam
bolo jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré podstatne znižovali cenu prevádzaných nehnuteľností. Aj
z laického posúdenia je zrejmé, že tento nedostatok, spolu s nevyriešenými vlastníckymi vzťahmi k

inžinierskym sieťam, komplikoval aj možnosti akéhokoľvek ďalšieho rozvoja danej lokality. Z obsahu v
konaní vypracovaných znaleckých posudkov však vyplýva, že jednotliví znalci na tieto špecifiká takmer
vôbec neprihliadli. Najviac sú tieto nedostatky zvýraznené práve v znaleckom posudku vypracovanom
Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, pričom aj z výsluchu spracovateľa posudku U.. S. vyplynulo,
že tento vychádzal z neúplných informácií, pričom pri hodnotení zaujal nesprávne a subjektívne
postoje, ktoré nezodpovedajú miestnym podmienkam a špecifikám danej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že aj

vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno za východiskový z hľadiska posúdenia výšky škody považovať
znalecký posudok vypracovaný ústavom súdneho inžinierstva. Z výpovedí jednotlivých znalcov vyplýva,
že v danom prípade nešlo o obzvlášť náročnú úlohu, ktorá by vyžadovala špecifické odborné znalosti
a vedeckú úroveň spracovania a teda nebolo vôbec nutné za účelom spracovania znaleckého posudku
osloviť znalecký ústav. Bez ohľadu na vyššie uvedené však práve znalecký posudok vypracovaný

ústavom súdneho inžinierstva pôsobí nepresvedčivo a neudržateľne, pričom jeho závery možno
považovať za zjavne nesprávne. Znalecký posudok ako každý iný dôkaz podlieha pri rozhodovacej
činnosti hodnoteniu súdu; neexistuje racionálny dôvod, aby pri existencii viacerých rôznych znaleckých
posudkov s diametrálne odlišnými výsledkami bol uprednostnený práve ten, ktorý vyhovuje obžalobe. V
zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd musí byť pri hodnotení všetkých dôkazov, v tomto prípade

zvlášťvšetkýchexistujúcichznaleckýchposudkov,nestrannýmarbitrom.ZTrestnéhoporiadku,aniiného
zákona nevyplýva privilegované postavenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v rámci
iných znaleckých ústavov a organizácií, a preto nebol dôvod tomuto znaleckému posudku pripisovať
vyššiu dôkaznú hodnotu než iným, v priebehu trestného konania vypracovaným znaleckým posudkom.
Za najobjektívnejšie v danej skutkovej situácii považuje znalecké posudky miestnych znalcov U.. X.

a U.. I., ktoré je možné považovať za dostatočne preskúmateľné a objektívne použiteľné práve pre
znalosť miestnych pomerov, ako aj ich skúsenosti so spracúvaním znaleckých posudkov na objekty
podobného typu. Najskúsenejším z vypočutých znalcov bol nepochybne U.. I., ten prezentoval odhad
kúpnej ceny na sumu cca 200.000,- Eur, pričom sám uviedol, že vypracoval približne 100 až 150
znaleckých posudkov, v ktorých stanovoval všeobecnú hodnotu porovnateľných areálov. Je zrejmé, že

ak by prvostupňový súd zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti, nemohol výšku ním údajne spôsobenej
škody určiť na sumu najmenej 84.375,16 Eur. Naďalej trvá na to, že spol. GARCIA & BARTNICKI SK,
s.r.o. žiadnu škodu nespôsobil, nakoľko jediným určujúcim kritériom pre stanovenie kúpnej ceny je zhoda
účastníkov zmluvného vzťahu v otázke ponuky a dopytu. Pri predaji nehnuteľnosti postupoval s náležitou
odbornou starostlivosťou, keď ponúkol nehnuteľnosť na predaj viacerým záujemcom, ktorí však o jej

kúpu neprejavili záujem, pričom nijakým spôsobom nebolo dokázané, že v danom čase existoval
záujemca, ktorý by bol za nehnuteľnosť ochotný ponúknuť vyššiu sumu. Aktuálna situácia na realitnom
trhu preto neumožňovala uskutočniť výhodnejší predaj, pričom ako dôkaz preukazujúci opak nemôžu
slúžiťjednotlivéznalecképosudky.Cenyvnichurčenépovažujezahypotetické,pričomzásadnýrozptylv
cenách nehnuteľnosti v nich obsiahnutých ani neumožňuje v tomto smere prijať žiadny objektívny záver.

Doposiaľ tak nebolo preukázané, že by naplnil objektívnu stránku trestného činu, ktorý mu je kladený za
vinu, t.j., že by inému spôsobil značnú škodu, pričom prvostupňový súd pri hodnotení týchto skutočností
zásadným spôsobom pochybil. Vzhľadom na existujúce pochybnosti týkajúce sa skutkových okolností
prípadu poukazuje na zásadu ,,in dubio pro reo“, v zmysle ktorej je súd v prípade existencie pochybností
o vine obžalovaného povinný rozhodnúť v jeho prospech. V konaní nebola dodržaná základná zásada

trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., a to zásada zistenia skutkového stavu
bez dôvodných pochybností. Odsudzujúci rozsudok možno vyniesť len vtedy, keď sú odstránené všetky
pochybnosti o vine obžalovaného, keď z vykonaných dôkazov záver o vine jednoznačne vyplýva. V
jeho prípade súd nerozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a preto vyhlásený odsudzujúci rozsudok nemožno považovať za spravodlivý. Dôvodné

pochybnosti v jeho prospech zjavne existujú a v priebehu konania, ako aj v tomto odvolaní na ne
súdu poukázal. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.04.2018 o jeho
vine zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. je z hľadiska základných zásad určujúcich pre vyvodenie jeho trestnoprávnejzodpovednosti neudržateľný a nesprávny. Cíti sa nevinný, pretože vykonané dokazovanie jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázalo, že by svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty
trestného činu, kladeného mu za vinu aj po jeho prekvalifikovaní súdom. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.04.2018, sp. zn. 5T/14/2017 zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku a po zrušení tohto rozsudku
sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodí.

Krajský prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku tak, aby odvolací súd
rozhodol v predmetnej veci sám a uznal obžalovaného za vinného skutkovo i právne v zhode s podanou
obžalobou krajskej prokuratúry zo 17.02.2017 a aby obžalovanému uložil primeraný nepodmienečný
trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa
§ 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák., aby mu bolo uložené ochranné opatrenie - ochranný dohľad na tri roky
a vo veci uplatneného nároku poškodeného na náhradu škody, aby rozhodol podľa stavu súvisiaceho

občianskehosúdnehokonania,vedenéhonaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.60Cb/12/2014.

Krajský prokurátor v ďalšom odôvodnil odvolanie tým, že okresný súd sa v hodnotiacej fáze svojej
činnosti, ani v prípade v poradí druhého konečného rozhodnutia nevyhol prakticky totožným chybám,
ktoré v pôvodnom konaní viedli ku kasácii jeho prvého rozsudku, pričom za príčinu tohto stavu treba

označiť predovšetkým neschopnosť alebo neochotu súdu s dostatočnou sebareflexiou sa vyrovnať s
výhradami, ktoré ohľadom jeho postupu a rozhodnutia v pôvodnom konaní formuloval odvolací súd.
Prakticky jediný ústupok oproti pôvodnému rozhodnutiu predstavuje iba akceptáciu právneho názoru
odvolacieho súdu ohľadom preukázanej úmyselnej formy zavinenia, ktorý názor však bol nadriadeným
súdom formulovaný konečným spôsobom a bezpodmienečne.

Zvýraznil, že okresný súd sa v hodnotiacej fáze svojej činnosti, ani v prípade v poradí druhého
konečného rozhodnutia nevyhol prakticky totožným chybám, ktoré v pôvodnom konaní viedli ku kasácii
jeho prvého rozsudku, pričom za príčinu tohto stavu treba označiť predovšetkým neschopnosť alebo
neochotu súdu s dostatočnou sebareflexiou sa vyrovnať s výhradami, ktoré ohľadne jeho postupu a
rozhodnutiu v pôvodnom konaní formuloval odvolací súd. Prakticky jediný ústupok oproti pôvodnému

rozhodnutiu, tak predstavuje iba akceptácia právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne preukázanej
úmyselnej formy zavinenia, ktorý názor však bol nadriadeným súdom formulovaný konečným spôsobom
a bezpodmienečne. V hodnotiacej časti napadnutého rozsudku okresný súd naďalej neponúkol
presvedčivé vecné argumenty, pre ktoré napriek záveru odvolacieho súdu o tom, že „práve znalecký
posudok, z ktorého vychádzala obžaloba, je najkomplexnejší, najaktuálnejší, najerudovanejší z pohľadu

celkových postupov zabezpečovania podkladov, ich hodnotenia, v súvislosti s príslušnými časovo
súvisiacimi a inými náležitosťami, aktuálnymi v čase spáchania predmetného skutku", si neosvojil
zistenie o všeobecnej trhovej hodnote inkriminovaných nehnuteľnosti, ako ju ustálil Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity. Na druhej strane však, nadbytočné, značnú časť svojej argumentačnej
energie venoval kritike postupu orgánov činných v trestnom konaní v procese priberania znalcov,

ktorá mala spôsobiť nepresvedčivosť údajov potrebných na určenie výšky škody, hoci nielen v obsahu
písomných dôvodov obžaloby, ale aj v obsahu oboch záverečných rečí prokurátora bola súdu poskytnutá
dostatočne vysvetľujúca argumentácia tohto postupu vrátane hodnotenia nedostatkov a vád jednotlivých
(obžalobou odmietaných) znaleckých posudkov, s ktorou sa mimochodom odvolací súd stotožnil.
Odvolateľ zotrváva na svojom názore, že výsledky znaleckého skúmania ÚSI možno naďalej považovať

za dostatočne erudované a logické, poskytujúce presvedčivé a uveriteľné zistenia o hodnote skúmaného
nehnuteľného majetku, pričom spochybnenie alebo relativizáciu záverov ÚSI nemožno oprieť o žiadne
z „nových zistení", ktoré produkovalo dokazovanie vykonané po zrušení pôvodného rozsudku. Pokiaľ
bol v dôvodoch skoršieho odvolania prokurátora a napokon aj v dôvodoch kasačného rozhodnutia
odvolacieho súdu akcentovaný kolektívny charakter výkonu znaleckej činnosti ÚSI, tak túto okolnosť

v doplnenom dokazovaní v plnom rozsahu verifikoval aj samotný spracovateľ znaleckého posudku U..
W. S., z ktorého výpovede najviac vyplynulo, že v prípravnej časti znaleckého skúmania boli miestne
pomery v lokalite, kde sa nachádzali ohodnocované nehnuteľnosti, konzultované aj s pracovníčkou
ústavu,ktorámalaskúsenosťsoceňovanímnehnuteľnostíprávevdanomteritóriu.Komparujúcznalecký
posudok ÚSI s inými vo veci podanými znaleckými posudkami je potrebné opäť pripomenúť, že tento ako

jediný vychádzal z úplných a komplexných výsledkov dokazovania, pričom zároveň ako jediný z hľadiska
rozsahuvyčerpalcelýrámecohodnocovanýchnehnuteľnostízahŕňajúciichsúčasti,akoajpríslušenstvo.
Opomínať v tejto spojitosti nemožno, že práve posúdenie kvality a úplnosti podkladového materiálu
znaleckého skúmania tvorí integrálnu súčasť hodnotenia jeho výsledkov, pričom je logické prezumovať,že z neúplných rovnako tak aj z nesprávnych podkladov znalec, hoci aj správne zvoleným postupom,
nemôže vyvodiť pravdivý a verný záver o dokazovanej skutočnosti. Zo strany obhajoby, a to nielen
vo fáze doplňovania dokazovania, ale už aj v pôvodnom konaní, bola vyvíjaná snaha navodiť zdanie

nereálnosti ocenenia sporných nehnuteľností s ohľadom na konkrétne podmienky trhu. Toto zdanie ako
vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku si osvojil aj okresný súd, ktorý v hodnotiacej časti rozsudku
opakovane zapochyboval, či sporné nehnuteľnosti sú za znalecky zistenú všeobecnú hodnotu majetku
predateľné. V kontexte s uvedeným sa upriamil na to, že orgány činné v trestnom konaní sa reálnosť
tzv. znaleckej ceny ešte v prípravnom konaní pokúsili overiť aj vyjadreniami subjektov podnikajúcich na

realitnom trhu, pričom Realitná kancelária Lux hodnotu inkriminovaných nehnuteľností odhadla práve v
úrovni blížiacej sa oceneniu zo strany ÚSI. Pokiaľ okresný súd v rámci výhrad smerujúcich k znaleckému
posudku ÚSI zvýraznil, že tento nemal povahu tzv. kontrolného posudku a teda, že znalecký ústav nebol
pribratý na účel preskúmania iných vo veci podaných znaleckých posudkov a k týmto potom nezaujal
stanovisko, treba uviesť, že danú procesnú skutočnosť v žiadnom prípade nemožno interpretovať
ako pochybenie na strane orgánov činných v trestnom konaní. V čase, keď v prípravnom konaní

bolo pristúpené k pribratiu ÚSI do konania, totiž s výnimkou spochybneného základného znaleckého
posudku U.. K., neexistoval iný znalecký posudok, ktorý by jednak sporný nehnuteľný majetok oceňoval
v celej jeho šírke a rozsahu a ďalej, ktorý by zároveň toto ocenenie realizoval ku dňu, ktorý je časom
spáchania žalovaného skutku. Podanie kontrolného posudku vo fáze dokazovania v konaní pred súdom
zo strany obhajoby iniciované nebolo, pričom takýto krok neučinila ani obžaloba, keďže vzhľadom na

povahu a charakter skúmaného predmetu a nemennosť vstupných údajov pre ohodnocovanie bolo
len ťažko predstaviteľné, že by znalecký ústav v primárnej otázke, ktorou bolo zistenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, dospel k iným záverom, ako sú tie, ktoré boli už prv kolektívne formulované
v základnom posudku. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, konečné skutkové zistenie o hodnote
inkriminovaných nehnuteľností a nadväzne na to aj skutkový záver o výške trestnoprávne relevantnej

škody okresný súd aj v tomto prípade urobil na podklade Doplnku č. 1 znaleckého posudku U.. K.. Je
pri tom zarážajúce, že takýto prístup súd zvolil v situácii, keď si bol sám vedomý nedostatkov v postupe
znalkyne (neocenenie vonkajších úprav, jej neprocesné vypočúvanie obžalovaného pri úkone obhliadky
nehnuteľností a nekritické prevzatie jeho vyjadrení), na ktoré už upriamila obžaloba v písomných
dôvodoch a ktoré pri osobnom vypočutí znalkyne na hlavnom pojednávaní, nielenže neboli vysvetlené,

ale naopak boli v plnom rozsahu potvrdené. Navyše v rámci osobného vypočutia prokurátorom znalkyňa
vôbec nedokázala presvedčivo a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom zdôvodniť skutočnosť, že
neštandardné pripojenie sporných nehnuteľností na infraštruktúru „spôsobilo" v Doplnku č. 1 znaleckého
posudku poníženie hodnoty oceňovaných pozemkov o 125.000 Eur, oproti ich hodnote z jej základného
posudku. Pokiaľ znalkyňa v rámci „zdôvodnenia" tohto poklesu poukázala na kúpne zmluvy uzavreté

medzi spoločnosťami KURTA a KAT z roku 2013, je potrebné uviesť, že jej zjavne uniklo, že išlo o
opravné úkony dojednané medzi personálne a majetkovo prepojenými spoločnosťami, ktoré práve z
tohtodôvoduÚSIzpodkladovpreurčenievšeobecnejhodnotyporovnávacoumetódouvylúčil.Obžaloba
nepopiera, že nedostatky v pripojení nehnuteľností na technickú infraštruktúru a v prístupe k nim cez
cudzie pozemky museli mať vplyv na ich výsledné ocenenie, avšak dramatickosť a zásadnosť tohto

vplyvu, ako ho vyjadruje poníženie hodnoty pozemkov v Doplnku č. 1 znaleckého posudku U.. K. by boli
na mieste len vtedy, ak by išlo o vady, ktoré sú celkom atypické a pri porovnateľných nehnuteľnostiach
zriedkavé. O takúto situáciu, či presnejšie charakter vád sa však v danom prípade, ako to vyplýva z
výpovedí zástupcov ÚSI - znalcov U.. A. K. a U.. W. S., vôbec nejednalo. V tejto spojitosti sa okrajom
žiada dať do pozornosti vyjadrenie znalca U.. S. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri ktorom v

konfrontácii s ocenením infraštruktúrnych nedostatkov nehnuteľností, ako ich vyjadrila znalkyňa U.. K.
ponížením ceny pozemkov z pôvodných 184.000 Eur na 59.000 Eur, takýto rozsah zníženia označil za
nesprávny. Záverom odvolacej argumentácie podotkol na tie časti dôvodov napadnutého rozsudku, v
ktorej okresný súd pochybnosť o reálnej predajnosti nehnuteľností za znalecky určenú cenu podporil
heslovitým odkazom na výpovede svedkov I., D. a A.. Ohliadnuc od skutočnosti, že konkrétnu

miestnu znalosť, a to bez akéhokoľvek relevantného pomeru k prejednávanej veci má iba jeden z
označených svedkov - A. (vierohodnosť sv. I. výrazne spochybňuje okolnosť, že ako kupujúci sporných
nehnuteľností je priamo zainteresovaný na žalovanom skutku), dodal, že okresnému súdu v tejto
spojitosti unikla výpoveď ďalšieho relevantného svedka s pomerom k dotknutej lokalite - K. D., ktorého
vzhľadom na počet v danom mieste vlastnených nehnuteľností, treba bez pochýb považovať za osobu

majúcu reálne poznatky týkajúce trhu s nehnuteľnosťami v danej oblasti, pričom práve z nej (výpovedi)
vyplynulo, že na ocenenie príslušných nehnuteľností by svedok aplikoval výnosový model, pri ktorom
je cena určovaná ako desaťnásobok ich ročného nájmu. Tento prístup - výpočtový model by v tomto
prípade produkoval cenu nehnuteľností v úrovni ešte vyššej ako bola ustálená zo strany ÚSI. Výsledkydoplnenia dokazovania vykonaného po zrušení pôvodného rozsudku, a to v zhode s tým, čo v pôvodnom
konaní už vyplynulo z výpovedí poškodeného a svedkov z prostredia spoločnosti PRESPOR - nájomcu
sporných nehnuteľností, preukázali, že hoci vzťahy týkajúce sa prístupu k sporným nehnuteľnostiam a

využitia súvisiacich inžinierskych sieti neboli právne usporiadané, v praktickom užívaní nehnuteľností
to nevyvolávalo problémy, ktoré by bránili ich využitiu na účel, na ktorý majú slúžiť. Pokiaľ na strane
minoritných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite, resp. priamo svedka A., ktorý ich „zastrešoval",
bola vyvíjaná snaha o právne usporiadanie prístupu k nehnuteľnostiam, táto súvisela s ich vlastným
záujmomdosiahnuťprávnymzabezpečenímprístupupriaznivejšiehodnotenienehnuteľnostípreurčenie

úverového financovania. Ako vyplynulo z výsledkov dokazovania, (A., D.) právne nezabezpečený
prístup nevytváral prekážku, aby banky nehnuteľnosti v danej lokalite akceptovali ako vhodný predmet
zabezpečenia úverových pohľadávok, ale vyvolával „iba" efekt, že nehnuteľnostiam vo svojich interných
hodnotiacich mechanizmoch prisudzovali nižšiu cenu (pre účely zabezpečenia). Takýto prístup bánk a
výsledokichinternéhooceňovaniavšaknemožnozamieňaťsúdajomotrhovejcenenehnuteľností,ktorá
má zodpovedať všeobecnej hodnote majetku ustálenej v znaleckom skúmaní, keďže predstavuje iba

logický dôsledok ekonomicky motivovanej snahy bánk minimalizovať náklady ako aj akékoľvek ďalšie
faktory, ktoré by sťažovali okamžité prípadne pokiaľ možno čo najrýchlejšie speňaženie v ich prospech
založených nehnuteľností.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, pritom zistil, že odvolanie krajského prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného
dôvodné nie je.

V úvode treba konštatovať, že predmetná vec bola v dôsledku odvolania okresného prokurátora

prejednávaná pred krajským súdom na neverejnom zasadnutí 06.09.2017, kedy krajský súd podľa § 321
ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu z 02.06.2017 sp.zn. 5T/14/2017 v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dôvodom uvedeného postupu odvolacieho súdu boli rozsiahle nedostatky spočívajúce predovšetkým v

nerešpektovaní ust. § 2 ods. 12 Tr. por., svojvoľným a nepodloženým výkladom jednotlivých ustanovení
Trestného zákona, ako aj z pohľadu nezákonného postupu pri hodnotení dôkazov a v konečnom
dôsledku ustálení skutkového stavu, ktorý nezodpovedal vykonanému dokazovaniu, resp. neboli
vykonané všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré mali prispieť k ustáleniam skutočného stavu veci
a v neposlednom rade rozsudok okresného súdu z pohľadu jeho odôvodnenia bol nepreskúmateľný. Už

v tomto štádiu dokazovania odvolací súd vyslovil názor, že vina obžalovaného sa mu javí preukázaná
z pohľadu minimálne úmyselného konania, keď v pôvodnom rozhodnutí súd prvého stupňa kvalifikoval
konanie obžalovaného ako nedbanlivostné, ako prečin porušovania pri povinnosti správe cudzieho
majetku podľa § 238 Tr. zák., pritom za tento skutok a trestný čin mu uložil podmienečný trest jeden
rok s odkladom na dva roky.

Možno konštatovať, že súd prvého stupňa po zrušení predmetného rozsudku vypočul na hlavnom
pojednávaní opätovne znalcov z predchádzajúcich, v podstate štyroch, znaleckých posudkov, ohľadom
hodnoty majetku a výšky spôsobenej škody nadväzne na to konaním obžalovaného v zmysle skutkovej
vety obžaloby, ktorá vychádzala z ustáleného skutkového stavu z prípravného konania po vyhodnotení

dôkazov zo znaleckého posudku podaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline č. XXX/XXXX,
kde hodnota nehnuteľnosti, ktorú obžalovaný protizákonným konaním speňažil alebo sa pokúsil o
speňaženie, mala v čase jeho konania hodnotu 322.000,- Eur. Odvolací súd musí konštatovať, že súd
prvéhostupňavpodstatezjehopohľaduapostupuprihodnotenídôkazovvykonaluvedenédokazovanie
zbytočne, pretože v otázke spôsobenej škody vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti ohodnotenej v

prospech obžalovaného a najvýhodnejšie, pričom výber zo štyroch posudkov práve v tejto čiastke
a hodnote vedel odôvodniť iba laicky v podstate tým, že výška škoda ustálená ústavom sa mu
zdala byť privysoká, preto sa nestotožnil s výškou škody určenej v obžalobe spôsobenej konaním
obžalovaného poškodenej strane, polemizuje s názorom odvolacieho súdu z predchádzajúceho
rozhodnutia a opätovne zdôrazňuje, že vypracovanie štyroch znaleckých posudkov v konaní, z toho

bol jeden vypracovaný ešte pred začatím konania a predložením ďalších dvoch posudkov do konania
obhajobou s veľmi diametrálne odlišnými závermi, sa súdu otázka požadovanej očakávanej odbornosti a
presvedčivosti posudkov znalcov vytráca, resp. oslabuje. Podľa názoru okresného súdu nie je potrebné
zaoberať sa podrobne každou časťou jednotlivých posudkov a polemizovať o tom, ktorý koeficient,u ktorého znalca bol správne použitý a prečo, prečo to je práve tá odborná otázka, na ktorú mali
odpovedať znalci. V ďalšom polemizuje s názorom okresného prokurátora, že nielen odbornosť ústavu
a kvalita jeho posudku bola na najvyššej úrovni, ale aj ostatné znalecké posudky predložené obhajobou

nevykazovali ,,až také závažné nedostatky“, pre ktoré by malo dôjsť k rozdielu ceny podľa posudku až
okolo 100 %. Rozdiel medzi oceneniami podľa jednotlivých posudkov je pre súd nevysvetliteľný a tento
nedostatok konania nebol odstránený ani vypočutím všetkých znalcov.

Krajský súd musí konštatovať, že v predmetnej veci boli vykonané v podstate všetky dostupné dôkazné

prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to už v zásadných smeroch pred zrušením
predchádzajúceho napadnutého rozsudku, kde z dôkaznej situácie bolo možné vytvoriť určitý záver z
hľadiska skutkových zistení a právneho posúdenia predmetného skutku. Preto doplnené dokazovanie
na hlavnom pojednávaní po zrušení predmetného rozsudku okresného súdu súd odvolací vôbec
neprekvapil, keď vypočutí znalci zo znaleckých posudkov z prípravného konania, s výnimkou ústavu
súdneho inžinierstva, na ktorý už predtým odvolací súd poukazoval, podali v prípravnom konaní v

podstate zmätočné znalecké posudky, v ďalšom období svojimi práve neodbornými a nelogickými
závermi nevedeli presvedčiť o odôvodnenosti ustálenej hodnoty nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku
škody, ktorú spôsobil obžalovaný predajom uvedených nehnuteľností. V doplnkoch dokazovania znalci
len potvrdili, že vychádzali jednak z nedostatku podkladov pre podanie znaleckého posudku na
hodnotenie takejto rozsiahlej a z hľadiska hodnoty problematickej nehnuteľnosti, čo sa na rozdiel od

ostatných znaleckých posudkov nedá povedať o znaleckom posudku podané ústavom. Tu odvolací súd
musí jednoznačne vychádzať nielen z toho, že znalecký posudok podal ústav, musí však vychádzať
aj z kvality podaného posudku, jeho zrozumiteľnosti, komplexnosti posudzovania jednotlivých položiek,
ktoré mali vplyv na ustálenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v kritickom období, teda, keď obžalovaný
mal spáchať predmetný skutok. Nemožno prehliadnuť, že podkladom pre znalecké posudky boli

rozsiahle prípravy v získavaní listinných podkladov hodnoty obdobných nehnuteľností v regióne, kde
sa nachádzala aj hodnotená nehnuteľnosť, pritom znalecký posudok v tomto smere pripravovali a
vypracovali v kolektívne šiesti znalci, na rozdiel od ostatných znaleckých posudkov v tejto veci, s
prihliadnutím aj na inštitúciu a odbornosť jednotlivých znalcov, ktorá je zjavná nielen v polohe teoretickej,
ale z kvality prípravy a vypracovania posudku, vedie k záveru o presvedčivosti a jedinom posudku

použiteľnom v danom prípade na ustálenie výšky škody spôsobenej obžalovaným v neprospech
poškodenej strany jeho konaním v rozpore so zákonom.

Medzi iným odvolací súd musí poukázať na konkrétnosti, ktoré sú aj z odborného hľadiska logicky
vysvetliteľné laikom, ktoré uvádza znalecký posudok z ústavu súdneho inžinierstva, že samotné

nedostatky v inžinierskych sieťach predmetnej nehnuteľnosti neboli také závažné, aby podstatne
znižovali hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej predajnosť a ďalšie využitie, pretože tieto
nedostatky po dlhé roky boli riešené v rámci právnych a osobných vzťahov medzi majiteľmi predmetnej
nehnuteľnosti a majiteľmi susediacich objektov, dokonca čiastočne bola táto situácia riešená aj
prostredníctvom súdneho rozhodnutia v prospech užívania týchto inžinierskych sietí v prospech vo veci

poškodenej strany. Podľa tohto znaleckého posudku uvedené nedostatky boli pomerne jednoducho
riešiteľné ich prípadným nástupcom, kupujúcim predmetnú nehnuteľnosť, mohli ovplyvniť cenu len
v minimálnej miere a v tejto súvislosti musí krajský súd z vlastnej úvahy konštatovať, že išlo o
riešenie problému z pohľadu inžinierskych sietí, nie nákladné, i pre prípad osamostatnenia sa úplne
od inžinierskych sietí vedľajších objektov, pretože nešlo o potrebu vybudovať inžinierske siete na

dlhé kilometre alebo na voľnom priestranstve, otvorenej lúke a podobne, s ďalekým prístupom k
inžinierskym sieťam, či už energetického napojenia, kanalizácie, napojenie na vodu, možného výjazdu,
ktorý sa tiež preceňuje z pohľadu ustálenia hodnoty nehnuteľnosti inými znaleckými posudkami ako
znaleckým posudkom podaným ústavom súdneho inžinierstva. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo,
že účelovo práve uvedené bagatelné nedostatky predmetnej nehnuteľnosti z pohľadu inžinierskych

sietí, boli účelovo zneužité, najpravdepodobnejšie pod vplyvom kupujúceho, resp. iných osôb, vrátane
obžalovaného, aby bolo písomne možné podložiť nevýhodnú cenu v neprospech poškodenej strany,
dojednanú medzi obžalovaným a kupujúcim, zjavne výrazne v prospech kupujúceho, nemožno vylúčiť,
že aj obžalovaného, a na druhej strane v neprospech poškodenej strany.

Tieto úvahy v konečnom dôsledku sú okrajové popri tom, keď možno ustáliť aj z výpovede samotného
obžalovaného, že predmetnú nehnuteľnosť sa pokúsil predať bez toho, aby druhému konateľovi čo
len v náznakoch oznámil, že má úmysel takto postupovať, predchádzajúce určité konania, ktorých sa
zúčastnil aj obžalovaný, dokonca s konečným kupcom v predmetnej veci, ale bez jeho účasti, podľavýpovede U.. K. I. nemali ani len predbežné výsledky v zmysle záverov o rozhodnutí predať predmetnú
nehnuteľnosť. Išlo o stretnutie a predbežné jednania podstatne skôr, ako došlo k uskutočneniu predaja
obžalovaným a rozhodne nebola ustálená cena, ktorá by mala byť problémom. Nebola ustálená hodnota

objektu, stanovená predávajúcim, ktorá by mala byť prekážkou, pretože sa nedohodli potenciálni kupci s
predávajúcimi na kúpnopredajnej zmluve a podobne. Pre firmu nehnuteľnosť bola v budúcnosti prakticky
naďalejvyužiteľná,sprípadnoumožnosťoupredaja,alepodstatnezainúcenu,akojupredalobžalovaný.

V neposlednom rade obžalovaného zo spáchania uvedeného trestného činu úmyselne usvedčuje

už uvedená skutočnosť, že teda obišiel v zásadnom smere zákon tým, že neupozornil, resp. zatajil
úmysel predať predmetnú nehnuteľnosť pred jej spoluvlastníkom U.. K. I.. Jeho pochybné úmysly v
zmysle porušenia zákona vyplývajú v konečnom dôsledku aj zo samotného spôsobu a dĺžky splácania
predmetnou nehnuteľnosťu, ktorá v tomto smere je v podstate absurdnou už z pohľadu laického, že
ani laik nemajúci skúsenosti s predajom nehnuteľností, resp. správou svojho alebo cudzieho majetku,
by bez vlastného prospechu (alebo prospechu kupujúceho alebo iného ohľadu) s úmyslom zvýhodniť

kupujúceho, takúto nehnuteľnosť predal za podmienok horších ako samotný nájom, ktorej prenájom
nehnuteľnosti prinášalo vyšší zisk, a to splátky kupujúceho, mesačne, pritom išlo o smiešnu cenu aj
z pohľadu splatenia pevnej sumy v hotovosti, po právoplatnosti zmluvy, z pohľadu celkovej hodnoty
nehnuteľnosti, čo i len v takej hodnote, ako dojednal obžalovaný s kupujúcim ako celkovú cenu za
predmetnú nehnuteľnosť, t.j. 126.136,54 Eur.

Nie rozhodujúcim, ale objektívnym dôkazom o nezákonnosti postupu obžalovaného pri predaji
predmetnej nehnuteľnosti svedčí aj súdne konanie v občianskoprávnej rovine, resp. v obchodnej rovine,
kde pred rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k právoplatnému ukončeniu civilného sporu medzi
obžalovaným, resp. ním zvýhodnenou stranou pri predaji nehnuteľnosti a spolumajiteľom predmetnej

nehnuteľnosti, U.. K. I., s ktorými dôkazmi sa oboznámil na hlavnom pojednávaní krajský súd.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica 41CoB/168/2017 z 30.05.2018 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica zo 17.03.2017 sp.zn. 60Cb/12/2014, ktorým okresný súd určil, že
spoločnosť žalobcu, teda GARCIA § BARTNICKI SK, s.r.o. so sídlom Horná 116, Čadca, je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, ktoré obžalovaný v rámci svojho konania predal žalovanej strane Reality

Industries, s.r.o., Povstalecká 6454/16, Banská Bystrica.

Z dôvodov uvedených v rozsudku možno v stručnosti len poukázať na predchádzajúci i súčasný
názor krajského súdu, že predmetná zmluva medzi obžalovaným, kupujúcim, nebola uzavretá ani
dobromyseľne, preto sa nemôže kupujúci domáhať zamietnutia žaloby žalobcu v civilnom konaní.

Konanie bývalého konateľa, teda obžalovaného, v súvislosti s dohodnutým spôsobom platenia kúpnej
zmluvy za nehnuteľnosti, nebol v záujme žalobcu ani podľa civilných rozsudkov, ale v záujme
žalovaného. Obžalovaný akceptoval takým spôsobom platenie kúpnej zmluvy, ktorý nebol výhodou pre
žalobcu, ale v prospech žalovaného. Tu sa konštatuje, že bývalý konateľ mohol síce za spoločnosť
žalobcu samostatne konať, to však neznamená, že mu nevznikla povinnosť informovať ďalšieho

konateľa a spoločníka spoločnosti, žalobcu, o zámere uzatvoriť kúpnu zmluvu a o povinnosti konať
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov v zmysle § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka. V ďalšom sa v civilných rozsudkoch poukazuje na to, že aj zmluvná voľnosť vyjadrená v
určitom právnom úkone podlieha posudzovaniu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto nie je možné
dospieť k záveru, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bol

výsledkom konsenzu zmluvných strán.

Vychádzajúc z uvedených dôkazov a úvah o nich, odvolací súd musí jednoznačne konštatovať,
že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku, vychádzajúceho z obžaloby krajského prokurátora, kde po všetkých stránkach bolo konanie

obžalovaného vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané a bol dôvod potom vyhovieť odvolaniu
okresného prokurátora nielen ohľadom skutkových záverov uznanej viny, ale aj z hľadiska právneho
posúdenia predmetného skutku ako obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého

(1) Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy
opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1

a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,

a to v štádiu pokusu, s prihliadnutím na skutočnosť, že bez pričinenia obžalovaného do konania
predmetného skutku nedošlo len preto, že poškodená strana bola v civilnom procese ohľadom tej istej

nehnuteľnosti úspešná a v podstate od samého začiatku zmluva dojednaná obžalovaným s protistranou
v neprospech poškodenej strany sa dostala do stavu, ako by k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo, teda
pôvodná zmluva o predaji nehnuteľnosti v štádiu ukončenia tohto procesu obžalovaným a kupujúcim
stratila svoju platnosť a účinnosť z pohľadu aj náhrady škody v podstate uvedením do pôvodného stavu.

Pokiaľ ide o trest, odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol predovšetkým

na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselného obzvlášť závažného zločinu, kde základná
stanovená trestná sadzby predstavuje trest odňatia slobody 10 rokov až 15 rokov odňatia slobody,
ktorá samotná trestná sadzba výrazne objasňuje závažnosť predmetného zločinu, keď obžalovaný
výrazným úmyselným konaním v štádiu pokusu spôsobil škodu poškodenej strane, berúc viac zreteľ na
vlastný prospech, resp. prospech iného, ako na prospech spoločnosti, ktorú spravoval, obišiel zákonné

ustanovenia, ako aj samotného spolumajiteľa predmetnej nehnuteľnosti pri jej predaji. Krajský súd
prihliadol na výšky spôsobenej škody, ktorá v tomto prípade je kvalifikačným znakom, teda škodu
veľkého rozsahu a len bez jeho pričinenia k skutočnému vzniku škody nedošlo v dôsledku úspešnosti
civilnej žaloby pôvodného majiteľa predmetnej firmy.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., škodou veľkého rozsahu je škoda päsťstonásobku škody malej (266 Eur).

Podľa § 15 ods. 1 písm. a) Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Zo spôsobu spáchania predmetného skutku je pritom v podstate vylúčené, aby obžalovaný pri jeho
skúsenostiach konal inak, ako v úmysle priamom. Je tiež nesporné, že jeho konanie smerovalo k
zvýhodneniu zmluvnej protistrany na úkor poškodeného, a to za porušenia zákonných povinností pri
správe cudzieho majetku v zmysle ust. § 134 Obchodného zákonníka a § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, v neposlednom rade aj § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých

Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje
súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť
všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť
škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú
uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred

záujmami spoločnosti.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Túto skutočnosť musel odvolací súd zohľadniť aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, teda aj
vývojové štádium trestného činu v štádiu pokusu, v dôsledku čoho aplikoval ust. § 39 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., berúc v ohľad aj ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. Na obžalovaného sa pozerá, akoby

doteraz trestaný nebol, viedol doposiaľ riadny život a pri prvom potrestaní, aj keď za obzvlášť závažný
trestný čin, nie je nevyhnutné pôsobiť na jeho prevýchovu a tiež individuálnu a generálnu prevenciu
prísnejším trestom odňatia slobody, ako na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 39 ods. 3
písm. c) Tr. zák.Obžalovaného podľa § 42 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia s prihliadnutím na osobu obžalovaného, u ktorého nejde

o narušenú osobu kriminálnou minulosťou, s prihliadnutím aj na charakter trestnej činnosti, teda, že
ide o majetkovú trestnú činnosť, teda, že by bolo potrebné na obžalovaného v rámci výkonu trestu
odňatiaslobodypôsobiťnajprísnejšímimožnýmiprostriedkami,ktorémákdispozíciivýkontrestuodňatia
slobody. Podľa odvolacieho súdu výkon trestu v uvedenej výmere splní u obžalovaného zákonom
sledovaný účel aj v najmiernejších podmienkach stráženia vo výkone trestu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti v podmienkach výkonu funkcie
spojenej so správou cudzieho majetku, túto zásadným a závažným spôsobom zneužil, obžalovanému
uložil trest zákazu takejto činnosti aj po vykonaní trestu odňatia slobody na dlhšiu dobu, ktorý trest má
individuálne i generálne pôsobiť na splnenie účelu trestu základného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, obligatórne obžalovanému bol
uložený aj ochranný dohľad na spodnej hranici stanovenej sadzby.

V otázke náhrady škody odvolací súd tento postup zdôvodnil už vyššie, že u poškodenej strany v
súčasnosti došlo k náprave z pohľadu náhrady škody, hoci bez pričinenia obžalovaného, prípadne

ďalšie nároky na náhradu škody poškodenou stranou by bolo potrebné dokazovať nad rámec trestného
konania, preto poškodenú stranu odvolací súd odkázal v zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces.

Vzhľadom k tomu, že rozhodol odvolací súd vyššie uvedeným spôsobom, je zrejmé, že obžalovaný
svojím odvolaním nebol úspešný, naopak, bolo rozhodnuté opačne, teda v jeho neprospech, toto

odvolanie obžalovaného krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.