Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205481
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8819205481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: E.. H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. V. X., W., D. republika, adresa na doručovanie: Q., proti žalovanému: J. A., so sídlom A. XX,
E.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Nám.sv. Martina Lipany,
082 71 Lipany, o určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 5C/29/2019-222 zo dňa 20.08.2020 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) a d); článkom 17 CSP. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že primárne sa zaoberal tým, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137

písm. b) CSP. Následne sa zaoberal aj ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Vzhľadom k tomu, že ide o
určenie istej právnej skutočnosti za obdobie rokov 1991 až 2002 vrátane, išlo o skutočnosť, ktorú mal
určiťdominulosti,tak,žezamestnankyňažalovanéhobolavtomtominulomobdobípoverenávykonaním
určitej povinnosti. Vychádzajúc z komentára Praha: C. H. Beck 2016, str. 499, str. 505-506 k Civilnému
sporovému poriadku, autorov Jana Baricová a kolektív, dospel k záveru, že nie je možné určovať právnu
skutočnosť vo vzťahu k minulej udalosti, ktorá už v minulosti zanikla. Ďalej vychádzal aj z toho, že
žaloba znela na určenie právnej skutočnosti, ktorá musí vyplývať z osobitného predpisu, a to konkrétne

Zákonníka práce, keďže pani X. V. pracovala u žalovaného ako zamestnanec. V danom prípade
žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia takejto právnej
skutočnosti, čiže žaloba nie je procesne prípustná. Ďalej sa zaoberal otázkou vecnej opodstatnenosti
určovacej žaloby podľa názoru Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS/590/2017 zo 06.10.2017. Záujmom
podanej žaloby a žalobcu samotného je, aby bolo vyriešená otázka doručenia platobných rozkazov, sp.
zn. 17Rob/1361/96 a 18Rob/1357/96 zo 14.07. a z 11.07.1997. Dospel k záveru, že žalobca nemôže
mať naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu medzi inými subjektami, ktorý právny vzťah

sa žalobcu nijako netýka, čiže právny vzťah zamestnanecký medzi zamestnávateľom a zamestnancom
a oprávnení z neho vyplývajúcich. Ďalej konštatoval, že určovacia žaloba má spravidla preventívny
charakter a má poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu. Daným
určovacím petitom by sa malo poskytnúť ochrana istej spornosti žalobcovho práva alebo neistoty vjeho právnom vzťahu, ktorý ale v súvislosti s petitom žaloby sa nedotýka definitívnej ochrany žalobcu
do takej miery, aby nebolo potrebné, aby nasledovalo iné konanie (nedôjde k úplnému odstráneniu
spornosti toho, čoho sa žalobca chce domôcť). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/161/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008, 2
Cdo/28/2009, 4Obo/12/2008.

3. Z konania vyplynulo, že pred Krajským súdom v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. 4Cb/1/2008,
kde si žalobca uplatnil nároky voči žalovanému dvoma žalobami, ktoré konanie bolo spojené pre

totožnosť strán sporu do spoločného konania. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 15.08.2018
vyplýva, že ide o procesné rozhodnutie, ktorým nevyhovoval návrh žalobcu na pristúpenie ďalších
účastníkovdokonaniaaževeczprocesnéhohľadiskaposudzujepodľaObčianskehosúdnehoporiadku,
keďže za účinnosti tohto právneho predpisu došlo k vydaniu a následnému doručovaniu platobných
rozkazov. Konštatoval, že išlo o zásielku súdu určenú do vlastných rúk a že adresátom bol žalovaný,
ktorého štatutárnym orgánom je len starosta obce. V konaní ani nebolo zistené, že by nejaký iný

zamestnanec,okremstarostuobcevdanomobdobíboloprávnenýprevziaťzásielkuurčenúdovlastných
rúk. Z ďalších konaní vyplynulo, že platobné rozkazy, ktoré boli vydané vo vzťahu k žalovanému boli
zrušené pre včasne podaný odpor a v konaní sa pokračuje pod sp. zn. 4Cb/1/2008. Práve v konaní na
plnenie, ktorého sa týka predmet sporu pred Krajským súdom v Košiciach, sa aj v tomto konaní súd
sa bude zaoberať otázkou účinného doručenia, aj keď táto neúčinnosť doručenia platobných rozkazov,

ktoré sú predmetom sporu, už bola konštatovaná v skorších rozhodnutiach. Súd prvej inštancie zároveň
uviedol, že v danom prípade vyriešenie požadovanej otázky by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného práva, ktoré sa rieši v konaní pred Krajským súdom v Košiciach. Z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu bola žaloba zamietnutá. Naviac vo vzťahu k formulácii žalobného petitu je
potrebné aj konštatovať, že sa žalobca domáhal určenia istej právnej skutočnosti k osobe, ktorá nebola

stranou v tomto spore. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté z dôvodu hospodárnosti
v tomto konaní s poukazom na to, že otázka uzatvárania kúpnych zmlúv medzi obcou a inými osobami vo
vymedzených časových obdobiach, výsluch členov zastupiteľstva žalovaného za navrhované obdobie
a obsah exekútorských spisov, týkajúcich sa vymáhania nárokov žalobcu voči žalovanému nepovažoval
za potrebné, keďže tieto nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci. Pokiaľ

ide o návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004, tento rovnako nebolo
potrebné pripájať, keďže z tohto spisu práve vyplynuli závery, ktoré akceptoval súd v tomto konaní, ale
z ktorých bude vychádzať aj Krajský súd v Košiciach v nárokoch, ktoré prejednáva vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Pokiaľ boli navrhované mailom návrhy na doplnenie dokazovania 20.08.2020,
na tieto tiež súd prvej inštancie neprihliadol v dôsledku koncentračnej zásady v konaní, ktoré upravuje

Civilný sporový poriadok. Výrok o trovách konania bol odôvodnený § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je
pravdou, že by neexistoval naliehavý právny záujem na takomto určení. Je potrebné zaoberať sa

uplatnením nárokom, vychádzať z doterajších poznatkov v konaniach, ktoré v tejto žalobe predchádzali.
Najmä ide v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, kde tým, že bol podaný odpor voči platobným
rozkazom ako podaný včas (ako keby bola zaradená spiatočka a vec sa dostala na úplný začiatok).
Podľa názoru žalobcu je potrebné, aby okolnosti, ktoré boli namietané žalovanou stranou, sa riešili
v exekučnom konaní 3Er/3159/97 a 3Er/3196/97 na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. V

tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. 4MCdo/8/2012 a Ústavného súdu
SR III. ÚS/453/2013. V tomto smere je potrebné akceptovať, že len v exekučnom konaní možno
výlučne posudzovať náležitosti exekučného titulu. Podľa názoru žalobcu nie je Krajský súd v Košiciach
právomocný o týchto veciach rozhodovať a považuje tento postup za zmätočný. Citoval článok JUDr.
Harabina z 27.03.2008, týkajúci sa sporu medzi stranami. Poukázal aj na článok 1, 2, 2 ods. 2 a 3,

3 ods. 1, 2, článok 5, článok 16 a 17 Civilného sporového poriadku. Domnieva sa, že účelovo bola
snaha Krajského súdu v Košiciach, aby došlo k zmareniu jeho nárokov a likvidácii exekučných titulov.
Domnieva sa, že práve určenie tohto právneho vzťahu, ktorý požadoval podanou žalobou, by malo vplyv
na konanie na uplatnené nároky a je daný práve časom, v ktorom uplatnil toto právo. Citoval rozhodnutie
NS SR 4Cdo/111/2008 a 4Obo/12/2008. Domnieva sa, že východoslovenské súdy budú hájiť záujmy

žalovaného a postupy budú smerovať k tomu, aby zlikvidovali exekučné tituly žalobcu. Určovacia žaloba
je predsa určená pre riešenie praktického života a v tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR R 17/1972 a 5Cdo/31/2011. Poukázal aj na exekučné konania, v ktorých bolo v neprospech, teda
žalobcu. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právnu relevantnúotázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, napr. uznesenie Ústavného
súdu SR I. ÚS/87/93, PL. ÚS/16/95, II. ÚS/80/99, III. ÚS/356/06. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a celú vec postúpil na konanie pred exekučný súd na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou do konania 3Er/3159/97 a 3Er/3196/97, lebo len exekučný súd má právo na takéto
riešenie právnej skutočnosti, ktorá je predmetom tohto konania.

5. K odvolaniu žalobcu vyjadril sa žalovaný. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, poukázal na body 36 a potom na body 39 až 67 napadnutého rozhodnutia. Z podania žalobcu

vyplýva, že nie je spokojný s rozhodnutiami a postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského
súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR. Žiadny právny predpis neumožňuje domáhať sa takéhoto
určenia právnej skutočnosti, ako to podal žalobca v žalobe. Svoju žalobu podal, pretože sa snažil
nahradiť súdne a exekučné konanie a najmä konanie pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.
4Cb/1/2008. Práve v tomto konaní v zmysle vyslovených právnych názorov Najvyššieho súdu SR, ale
aj Ústavného súdu SR bude konajúci súd viazaný a práve v tomto konaní sa posúdi otázka nároku

žalobcu. Hoci žalobca tvrdí, že Krajský súd v Košiciach v konaní bol ničotný, resp. bez právneho
významu, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR svedčia o opaku. Tvrdenie, že toto
konanie malo byť postúpené do exekučného konania pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou
3Er/3159/97 a 3Er/3196/97 nie je správne, keďže tieto konania sú skončené, exekúcie boli zastavené a
ide o právoplatne rozhodnutia. Najvyšší súd SR sa zaoberal včasnosťou podania odporu proti platobným

rozkazom a tieto závery sú nemenné. Exekučné konania pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou
nadobudli právoplatnosť vo veci 3Er/3159/97 dňa 02.09.2011 a v konaní 3Er/3196/97 dňa 03.01.2013.
Vec, ktorú žiadal určiť predmetnou žalobou nemá právny význam na postavenie žalobcu a jeho nároky
a v súlade so zásadou hospodárnosti nie je potrebné o tom rozhodovať. Konanie o nároku žalobcu
prebieha a dodnes nie je právoplatne skončené. Vo veci sa zaoberal aj otázkou včasnosti, resp.

prieťahov v konaní, Ústavný súd SR, ktorý takýto prieťah nezistil a ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol.
V konaní 1T/197/2004 sa konalo o trestnom čine bývalého starostu obce a trestné konanie s jeho
záverom nemôže predstavovať riešenie predbežnej otázky medzi žalobcom a žalovaným. V konaní
bolo zistené, že uvedené dva predmetné platobné rozkazy, na základe ktorých uplatňoval v exekučnom
konaní žalobca svoje nároky neprevzal vtedajší štatutárny zástupca žalovaného. X. V. nebola nikým

poverená a oprávnená preberať poštové zásielky určené do vlastných rúk pre žalovaného. Z týchto
dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že obsah tohto vyjadrenia je len

pokračovaním v nezákonných úvah žalovaného o zrušenie exekučných titulov. Upozornil na zloženie
senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o nárokoch medzi žalobcom a žalovaným. Domnieva
sa, že došlo k zmene obsadenia senátov Najvyššieho súdu SR v týchto veciach zásahom vtedajšieho
predsedu Najvyššieho súdu a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a zloženie senátov vo
veciach vedených na NS SR pod sp. zn. 1Obdov/21/2008. Uviedol, že trvá na návrhu, trvá na svojom

odvolaní.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že bolo podané odvolanie
v lehote stanovenej CSP osobou oprávnenou na podanie tohto odvolania, no považoval odvolanie za

nedôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto
skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8.Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CSP“)žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. PodľaČl.17CSPsúdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pani X. V., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom
XX.XX.XXXX, A. bola konkludentným spôsobom poverená a oprávnená, aby od Q. A. preberala všetky
poštové zásielky (vrátane podpisovania a pečiatkovania pečiatkou s „Obecný úrad - A.“ poštových

doručeniek) adresovaných J. A. v dobe neprítomnosti štatutárneho orgánu J. A. na pracovisku J. úradu
A. a to nepretržite v dobe od 1.1.1991 do 31.12.2002, keď bola zamestnankyňou Obecného úradu A.
ako referentka a mala na starosti mimo iného tiež vedenie podateľne, vedenie knihy prijatej pošty a
vedenie knihy odoslanej pošty.

12. Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 1T/197/2004 - 173 obžalovaný E.. F. J., nar.
XX.XX.XXXX je vinný, že ako starosta obce A. v dňoch 27.02.1996, 07.08.1996 a 06.11.1996 v A. uznal
dlh a úroky z omeškania v prospech firmy D. E.. H. X., J. v celkovej výške 1.496,415 SK napriek tomu,
že podľa článku 14 ods. 1 písm. o) štatútu J. A. nakladať s majetkom obce v hodnote nad 50.000 Sk
spadalo do právomoci obecného zastupiteľstva pričom v dňoch 11.07.1997, 14.07.1997 a 31.10.1974
prevzal platobné rozkazy Krajského súdu v Košiciach sp.zn.18Rob 1357/1996 z 01.07.1997 o zaplatenie

sumy 86 513 ,-Sk s úrokmi firme D. H. X. J., sp. zn. 17 Rob 1361/96 z 27.06.1997 o zaplatenie sumy
99.997 Sk s úrokmi a firme D. E.. H. X. J. sp. zn. 9Cb 1932/1996 z 21.10.1997 o zaplatenie sumy
865.134 Sk s úrokmi firme D. E.. H. X., J., o doručených platobných rozkazoch neinformoval obecné
zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenie čl.16 ods. 2, čl. 15 ods. 1 písm. d) Štatútu obce A. v dôsledku
obžalovaného vznikla škoda J. A. vo výške 12.000.0000 Sk.

13. Z návrhu na zrušenie platobného rozkazu 18Rob/1357/1996 vyplýva, že platobným rozkazom 18Rob
1357/1996 vydaným Krajským súdom v Košiciach dňa 01.07.1997, bol odporca zaviazaný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 86 513 Sk s prísl., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť napriek
tomu, že tento nebol v súlade s §173 O.s.p. doručený odporcovi do vlastných rúk.

14. Naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP je daný na konkrétny určovací petit (to, čoho a
žalobcavkonanídomáha)vtedy,aksúvisísvyriešenímotázky,čisažalobousdanýmurčovacímpetitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal určenia určitej právnej skutočnosti a odôvodnil jej opodstatnenosťou z

dôvodu vyriešenia jeho nárokov voči žalovanému. Súd 1. inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby jednak nemožnosťou určenia právnej skutočnosti, ktorá nastala v minulosti. V druhom
rade tým, že konanie o nároku žalobcu stále prebieha v konaní pred Krajským súdom v Košiciach a po
tretie tým, že aj v prípade úspechu žalobcu v predmetnom konaní, by to neznamenalo skončenie sporu
medzi stranami.

15. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo bráva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004).

16. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže
predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa
ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny

charakter - jeho účelom j e poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu.Prirozhodovaníoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmu,musísúdposúdiť,čipodanýurčovací

návrh je procesné prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí
o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla
opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
k posúdeniu, či tuje alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý

právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie
účastníkov konania, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp. zn. 17Ca/l61/2007).

17. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutia, ktoré svedčia o ustálenej praxe
všeobecných súdov v otázke naliehavosti právneho záujmu. Možno súhlasiť s odôvodnením súdu 1.
inštancie, v ktorom konštatoval neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
správny je jeho postup, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby. Dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby
sú okolnosti, ktoré siahajú do rokov 1991 až 2002. Žalobca namieta nesprávny postup súdov pri zrušení

platobných rozkazov, ktoré tvorili exekučný titul a následné zastavenie exekúcie. Tieto okolnosti však
sú resp. boli preskúmavané v samostatných, osobitných konaniach a preto ich posudzovanie v tomto
konaní je neprípustné ( zásada právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí).

18. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo

na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania, (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn.
II. ÚS 590/2017).

19. Uvedené rozhodnutie upozorňuje nato, že je potrebné pristúpiť k skúmaniu naliehavého právneho
záujme nielen z pohľadu žalobcu a ním podanej žaloby , ale aj z pohľadu druhej strany sporu. Keďže v

predchádzajúcich konaniach (napr. konanie o zrušení platobných rozkazoch, exekučných konaniach ),
ale aj v prebiehajúcom konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 4Cb/l/2008 sú totožní účastníci,
bolo potrebné posúdiť vec aj s prihliadnutím na právnu istotu žalovanej strany. Tieto okolnosti zobral do
úvahy súd 1. inštancie, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnosťou jeho rozhodnutia a podľa ust.
§ 387 ods. l, 2 CSP atak potvrdil rozsudok ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
v zmysle zásady úspechu v konaní. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, žalobca bol neúspešný,
preto ho zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalovanému.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).