Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208039
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8817208039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
Y.. V. XXXX, XXX XX Z. S. Z., zastúpený Ing. Ladislavom Militkým, nar. 05.10.1958, Malá Strana 1,
Vřesina, Česká republika proti žalovanému: Obec A. V. sídlom A.Č. Č.. XX, XXX XX A., IČO: 00332429,
právne zastúpený JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, so sídlom Nám. Sv. Martina 39, 082 71 Lipany, o
uloženie povinnosti a náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranou
nad Topľou č.k. 7C/52/2017 -367 zo dňa 20.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Druhým výrokom vyslovil, že
žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 488, § 489, § 517, § 588

Občianskeho zákonníka a podľa § 137, § 150, §153, 164, § 193 Civilného sporového poriadku ( ďalej
CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia
povinnosti a to podať návrh na zápis vlastníctva k parcelám katastrálne územie A. č. XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX, XXX/XXX z dôvodu, že uvedené parcely mal kúpiť dvoma kúpnymi zmluvami zo dňa
23.08.2017. V zmysle kúpnych zmlúv si účastníci konania a zároveň aj účastníci kúpnych zmlúv dohodli,

že návrh na podanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podá predávajúci, v tomto
konaní žalovaný, potom, čo zaplatí žalobca, teda kupujúci kúpne ceny. Žalobca svoj návrh odôvodňoval
tým, že kúpnu cenu zaplatil na základe oznámenia o započítaní pohľadávok, ktorých výška sa mala
kryť s kúpnymi cenami. Toto oznámenie doručil žalovanému, teda predávajúcemu, avšak tento si túto
povinnosť nesplnil.

4. Žalovaný uvedený nárok rozporoval tým, že kúpna cena kupujúcim zaplatená nebola. Podľa zákona

žalovaný umožnil a poskytol žalobcovi, teda kupujúcemu dodatočnú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny.
Keďže tak neurobil, od kúpnych zmlúv odstúpil a následne urobil prevod k predmetným nehnuteľnostiam
na nový subjekt. Preto mal zato, že predmetná žaloba na uloženie povinnosti žalovanému podať návrh
na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je dôvodná. Súdu uviedol, že oznámenie ozapočítaní pohľadávok adresované žalovanému zo strany žalobcu nie je dôvodné, pretože pohľadávka,
ktorá mala byť použitá na započítanie kúpnej ceny, nie je spôsobilou pohľadávkou. Takáto pohľadávka
a to právoplatný platobný rozkaz Krajského súdu Košice, sp.zn. 17Rob/1361/96 neexistuje a ani v čase

podpísania kúpnych zmlúv ani v čase oznámenia o započítaní pohľadávok neexistoval a teda nebol
spôsobilým titulom na zaplatenie kúpnej ceny.

5. Sporné bolo medzi stranami, či na strane žalovaného, teda predávajúceho, nastala povinnosť
podať návrh na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, či zo strany žalobcu došlo

k zaplateniu kúpnej ceny a to započítaním pohľadávok, nakoľko žalobca tvrdil, že má spôsobilú
pohľadávku na započítanie a žalovaný tvrdil, že exekučný titul, platobný rozkaz Krajského súdu Košice
sp.zn. 17Rob/1361/96, nie je spôsobilým exekučným titulom a naviac použil obranu, že táto povinnosť
žalovanému odpadla aj z dôvodu, že od predmetných kúpnych zmlúv odstúpil z dôvodu nezaplatenia
kúpnej ceny v lehote uvedenej v zmluve a teda, keďže už tieto nehnuteľnosti previedol na ďalší subjekt.

6. V konaní na odstránenie spornosti nároku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie. V konaní boli
navrhnuté viaceré dôkazy, ktoré však, čo sa týka obsahu predmetu sporu a výpovednej hodnoty dôkazov
nepovažoval za potrebné vykonať. Ide o dôkaz oboznámenie sa s obsahom spisu Krajského súdu
Košice sp.zn. 4Cb/1/2008. Do tohto bolo prevedené konanie, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz sp.zn.
17Rob/1361/96. Do tohto konania bol prevedený platobný rozkaz z dôvodu, že mal byť podaný voči

predmetnému platobnému rozkazu odpor.

7. Žalobca tvrdil, že platobný rozkaz má byť právoplatný. Preto súd prvej inštancie zisťoval túto
skutočnosť. A aj keď súdu nebol pripojený spis Krajského súdu Košice sp.zn. 4 Cb 1/2008, spolu so

súčinnosťou Krajského súdu v Prešove zistil, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené. Do
tohtokonaniabolprevedenýplatobnýrozkazsp.zn.17Rob/1361/96.Uvedenáskutočnosť,žepredmetný
platobný rozkazu nie je právoplatný, že bol zrušený z dôvodu podania odporu zo strany žalovaného,
vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 4 Cb 1/2008 zo dňa 15.8.2008, ktoré bolo
predložené súdu prvej inštancie. Doposiaľ právoplatnosť predmetného platobného rozkazu potvrdená

nebola. Súd teda mal zato, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetný platobný rozkaz
nie je spôsobilým exekučným titulom a teda nebola právoplatne priznaná žalobcovi, resp. jeho právnemu
nástupcovipohľadávkaztohtoexekučnéhotitulu,tedaplatobnéhorozkazuatedanemohlabyťspôsobilá
jednak na postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu a nemohla byť ani spôsobilá na započítanie kúpnej
ceny.

8. Otázka právoplatnosti platobného rozkazu sp.zn. 17Rob/1361/1996 je riešená v konaní vedenom na
Krajskom súde Košice, preto súd prvej inštancie túto otázku, ktorá sa rieši v inom konaní, nemohol
predbežne právne posúdiť v tomto konaní. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z toho, že v konaní súd
vydal uznesenie, ktorým prerušil predmetné konanie do právoplatnosti konania vedeného na Krajskom

súde Košice pod sp.zn. 4Cb/1/2008. Po podaní odvolania oboma stranami toto uznesenie bolo zrušené
odvolacím súdom, kde odvolací súd poukázal nato, že nie je dôvod na vyčkanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde Košice a to z dôvodu, že povinnosť žalovaného podať
návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra odpadla z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti, ku
ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti podať návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, boli prevedené na inú osobu. Teda, keďže zanikla povinnosť žalovaného v zmysle
kúpnych zmlúv podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností, keďže nenastalo naplnenie podmienok
pre vykonanie tejto povinnosti, súd prvej inštancie mal zato, že návrh žalobcu na uloženie takejto
povinnosti, teda podať návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti odpadol a teda, že
podaná žalobca je nedôvodná.

9. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že platobný rozkaz má
byť právoplatný, a má to vyplývať z trestného konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou
sp.zn. 1T 197/04, z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1T/197/04 z 24.8.2004vyplýva,
že v tomto konaní nebola riešená otázka právoplatnosti platobného rozkazu sp.zn. 17Rob/1361/96. V

trestnom konaní nebola riešená prejudiciálna otázka doručovania platobných rozkazov a právoplatnosť
platobných rozkazov. Bola len riešená otázka vykonávania úkonov vtedajšieho starostu a porušenie jeho
povinnosti ako verejného činiteľa.10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o ďalší návrh, ktorý podal žalobca a to opätovné
prerušenie konania do právoplatnosti konania vedeného na Krajskom súde Košice sp.zn. 4Cb/1/2008,
takýto návrh už zo strany žalobcu podaný bol, o tomto návrhu prvoinštančný súd rozhodol, pričom jeho

uznesenie bolo zrušené odvolacím súdom.

11. Keďže nebola preukázaná dôvodnosť podaného návrhu na uloženie povinností žalovanému podať
návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu z dôvodu, že podmienky kúpnych zmlúv neboli
splnené, predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na ďalší subjekt z dôvodu, že táto povinnosť odpadla,

ďalšie skutočnosti a návrhy na vykonanie dokazovania by neprispeli k odstráneniu spornosti nároku
a k preukázaniu dôvodnosti nároku žalobcu, súd prvej inštancie všetky ostatné návrhy na vykonanie
dokazovania zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 251, § 255 ods. 1,
§262 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že keďže žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaný bol teda úspešný v

celom rozsahu. Patrí mu preto náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie porušením
článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 365 CSP

a to písm. a), b), d), e), f), g) a h). Súd prvej inštancie postavil zamietnutie žaloby na úvahe v bode 38
tak, že doposiaľ nebola v konaní sp. zn. 4Cb/1/2008 potvrdená právoplatnosť platobného rozkazu. Súd
uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že predmetný platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným
titulom a že pohľadávka z tohto platobného rozkazu nemohla byť spôsobilá na postúpenie a nemohla
byť spôsobilá na započítanie kúpnej ceny. Zároveň v bode 39 súd prvej inštancie uviedol, že nemohol

predbežne právne posúdiť otázku právoplatnosti platobného rozkazu 17Rob/1361/96 zo dňa 27.06.1997
pretože táto je riešená v konaní Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008. V bode 40 sa súd prvej
inštancie vyjadril k námietke ohľadom veci 1T/197/04. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie obišiel
ust. zákona č. 193 a 194 ods. 2 CSP. V právnom štáte nie je možná, aby vo veci 1T/197/04 bol
platobný rozkaz riadne doručený a bol právoplatný aby v inej veci 7C/52/2017 bol totožný platobný

rozkaz považovaný za nedoručený a neprávoplatný. Kľúčovou otázkou sporu je otázka právoplatnosti
platobnéhorozkazuKrajskéhosúduKošicesp.zn.17Rob/1361/96abezvyriešeniatejtootázkysúúvahy
súdu, že dokazovaním bolo preukázané, že predmetný platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným
titulom a že pohľadávka z tohto platobného rozkazu nemohla byť spôsobilá na postúpenie a nemohla byť
spôsobilá na započítanie kúpnej ceny. Z úvahy súdu prvej inštancie evidentne nerelevantné, neúplne a

nesprávne ale tiež predčasné. Žalobca poukázal na závery veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.10.2020 sp. zn. 1VCbo/6/2019 z ktorého vyplýva, že súd je oprávnený
posúdiť kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení tejto otázky nie je
viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vo vyznačenej doložke
nie je obmedzený žiadnou lehotou. Zároveň žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd SR už v minulosti

konštatoval, že doložka právoplatnosti nie je súdnym rozhodnutím, ale je osobitným úkonom súdu,
ktorým osvedčuje, že nastavenie ktoré právne skutočnosti má charakter verejnej listiny a vychádza
sa z prezumpcie správnosti v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť
je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti
údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri uvedení

došlo k chybe, ale jednoznačne všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne
došlo. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie 5MCdo/8/2008. Zároveň žalobca poukázal
aj na relevantnú právnu teóriu, ktorá uvádza, že skúmania pravosti sa odlišuje skúmanie pravdivosti
obsahu listiny. Zákon v ust. § 134 zakotvuje, že obsah listiny sa považuje za pravdivý pokiaľ nie je
dokázaný opak. Súd je oprávnený skúmať pri každej listine pravosť a pokiaľ sa vyskytnú pochybnosti

aj jej pravdivosť. V zmysle tohto judikátu len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky
predpokladané zákonom. Na tento judikát odkázali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Pre
účely prejednávanej veci žalobca uviedol, že formálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia bola
do účinnosti aktuálnej úpravy procesného práva upravená v ust.§ 159 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/39/2010 z ktorého citoval. Zároveň uviedol, že

vzhľadom na zásadný význam riadneho doručenia treba pre účely prejednávanej veci uzavrieť, že
Okresný súd tým, že nepostupoval v súlade s uvedenou judikatúrou veľkého senátu založil neúplnosť,
nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. preto je treba rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie na preskúmanie kľúčovej otázky právoplatnosti platobného rozkazu Krajského súduKošice sp. zn.17Rob/1361/96. V tomto zmysle je nevýznamné, že Krajský súd Košice vo veci sp.
zn. 4Cb/1/2008 doposiaľ už 13 rokov od útoku Harabinovskej skupiny na exekučný titul doposiaľ
nerozhodol právoplatne a po práve zlikvidoval po 11 rokoch právoplatne aj exekučný titul. Ďalším

relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku sú okolnosti vyplývajúce z vyrozumenia
Najvyššieho súdu SR z 19.01.2021. V tomto znení: „ Na základe vašej žiadosti zaevidovanej podateľňou
NSSR č. záznamu D415/2021, vám oznamujem, že v právnej veci vedenej na KS Košice pod sp. zn.
18Rob/1357/1996 na NSSR pod sp. zn. 10bdoV/21/2008 senát zložený JUDr. V. spravodajca, JUDr. U.,
JUDr. Ď. v konaní sp. zn. 17Rob/1361/1996 na NSSR sp. zn. 10bdoV/50/2007 senát zložený JUDr. V.

spravodajca, JUDr. U., JUDr. Ď.Á.. Dôkaz fotokópia emailu NSSR z 19.01.2021. Žalobca zdôraznil, že
uvedené skutočnosti odtajnil Najvyšší súd SR až 19.01.2021. Skôr neboli známe a preto je objektívne
nutná správne, aby boli použité ihneď aj v tomto odvolacom konaní pretože ich relevancia zakladá
významné procesné okolnosti a dôsledky pre celé konanie sp. zn.17Rob/1361/96 i 7C/52/2017. Senáty
Najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho boli od mája 2008 na pokyn bývalého ministra Harabina z
27.03.2008 nezákonne menené a obsadzované tak, aby rozhodovali osoby z Harabinovskej skupiny

s cieľom obe exekučné tituly zlikvidovať. V záhlaví rozsudku NSSR z 06.06.2008 1ObdoV/21/2008,
18Rob/1357/96 je uvedené zloženie senátu V., U., X., C.Í., Kúdelová a v informácii z 19.01.2021 je
uvedené zloženie senátu 1ObdoV/21/2008 V., U., Ď.. Podobný dotaz na dôvody rozdielu bol urobený
v druhej veci 1ObdoV/50/2007, 17Rob/1361/96 z 29.05.2008 kde v záhlaví je uvedené zloženie
dovolacieho senátu, ale asi bolo obdobné ako vo veci 1ObdoV/21/2008 z 06.06.2008 a v informácii

z 19.01.2021 je uvedené iné zloženie senátu V., U., Ď.. Harabinová skupina manipulovala obsadenia
senátov odvolacích na Najvyššom súde SR a obsadila všetky dovolacie i odvolacie konania svojimi
ľuďmi. Následne žalobca poukázal na rozvrhy práce i na to, aby zákonný senát doktorky C. uznesením z
09.09.2008 4Ndob/18/2008 neuznal zaujatosť A. a nevylúčil A. z rozhodovania vo veci 17Rob/1361/96.
Podľa zákona o rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR to bol senát doktorky C., ktorý bol zákonným

senátom NSSR pre rozhodovanie o všetkých odvolaniach vo veci 3Cb/4/2008, 17Rob/1361/96 tiež v
rokoch 2009 až 2020. Zároveň žalobca uviedol prehľad OSMI nezákonných manipulácií a pridelení
ďalším nezákonným senátom. Ako dôkaz mal slúžiť spis Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008 a
tam založené vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň poukázal
na to, že Harabinovská skupina zmanipulovala všetky uvedené odvolacie konania pretože čo vo

všetkých týchto veciach až do roku 2020 bol zákonným dovolacím senátom iba senát doktorky C..
Z uvedeného plynie ultra nezákonný postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 2008
až 2020 o likvidácii exekučného titulu metódou fabulácie dôvodov pre zastavenie exekúcie. Ak sú
nezákonné senáty odvolacieho súdu, ktoré vo veci rozhodovali v rokoch 2009 až 2009 potom logicky
neexistovalanižiadendôvodnazastavenieexekúcieOSVTEr/3196/97uznesenímOSVTzo07.07.2009

auznesenímKrajskéhosúduvPrešovez01.11.2009pomocouFabulovaniamanipulácieHarabinovskou
skupinou. Aj tu je preto nutné protiprávny stav neodkladne odstrániť. Následne žalobca znova popísal
ako z jeho pohľadu došlo k manipulovaniu vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2008 až 2012 v 9
odvolacích konaniach a senátoch. Vo veci sp. zn. 3Cb/4/2008 bolo manipulované podľa názoru žalobcu
v rokoch 2009 až 2020 tiež v 9 odvolacích konaniach a senátoch. Išlo o snahu Harabinovskej skupiny o

likvidáciuobochexekučnýchtitulov.Podľanázoružalobcutotoniejenáhodovosťapochybenienejakého
jedinca. Toto systematické obchádzanie zákona v prospech ovládateľa justície, ktorý od roku 2007a
2008 kryl tunelovanie majetku povinného dlžníka spojeného s komunálnou mafiou na U., ktorý behom
exekúcie Er3159/97 a Er3196/97 pod cenu prevádzal exekučne viazaný majetok na prepojené osoby
za také ceny, že spôsobili nenávratné škody rádovo desiatky miliónov Slovenských korún. Podľa názoru

žalobcu má rozhodnutie manipulovaného senátu doktora Semena z 29.05.2008 1ObdoV/50/2007
nulitný, ničotný význam ako aj všetky ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR počínajúc falošným
rozhodnutím senátu doktora Š. z 27.05.2009 1Obo/40/2009, ktorým bolo falošne zrušené rozhodnutie
Krajského súdu Košice z 02.02.2009 doktorky D., ktoré po práve odmietlo odpory povinného podané
o 10 až 11 rokov neskôr a zamietlo návrh žalovaného zo 17.02.2007 na zrušenie platobného rozkazu

sp. zn. 17Rob/1361/96 zo dňa 27.06.1997. Predčasne neúplný rozsudok sp. zn. 7C/52/2017 zo dňa
20.11.2020 je preto potrebné ihneď zrušiť a vec vrátiť na riadne objektívne zistenie či platobný rozkaz
sp. zn. 17Rob/1361/96 zo dňa 27.06.1997 je či nie je právoplatný dňom 01.08.1997. Od vyriešenia tejto
kľúčovej otázky sa bude odvíjať všetko ostatné. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že odvolací Krajský súd v Prešove uviedol, že nie je dôvod konanie sp. zn. 7C/52/2017

prerušiť a čakať na skončenie konania Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cb/1/2008, pretože povinnosť
žalovaného podať návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra odpadla z dôvodu, že predmetné
nehnuteľnosti boli prevedené na inú osobu. Teda zanikla povinnosť žalovaného v zmysle kúpnych zmlúv
podať návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti keď nenastalo naplnenie povinnosti pre vykonanie tejtopovinnosti. Ani tento dôvod zamietnutia žaloby nemôže obstáť pretože zmluvná povinnosť žalovaného
podať návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nikdy nezanikla. Tak ako nikdy nezanikla platnosť
postúpenia zmluvy a platnosť zápočtu prevedeného žalobcom na kúpnu zmluvu nehnuteľnosti. To

všetko relevantne implikuje správneho stavu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa
27.06.1997, ktorá nikdy nezanikla ani nebola zrušená. Pochybné pokusy Harabinovskej skupiny sú
predmetom šetrenia príslušných orgánov, príslušného ministerstva, súdnej rady a Najvyššieho súdu
SR. Ďalším odvolacím dôvodom je nezistenie skutkového stavu a nevykonanie žalobcom navrhnutých
dôkazov tak listinných ako aj svedeckých. Iba strohý odkaz v bode 42 žeby ďalšie skutočnosti a návrhy

na vykonanie dokazovania neprispeli k odstráneniu spornosti nároku a k preukázaniu dôvodnosti nároku
žalobcu a preto súd prvej inštancie všetky návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal nemôže obstáť.
Súd prvej inštancie sa vyhol svojej povinnosti riadnym a úplným spôsobom zistiť skutkový stav veci. Jeho
rozhodnutie je tak neúplné, nesprávne a nepreskúmateľné. Jedná sa o dôkazy navrhnuté doplnením
zo dňa 04.06.2018 a to články z webového portálu topky.sk pri ktorých uviedol žalobca zdroj a o aké
články sa jedná a z doplnenia zo dňa 05.06.2018 a to výsluch Ing. Q. P. CsC., výsluch X.. X. D.,

starostu žalovaného od roku 2003 a list vlastníctva č. XXXX zachycujúci prevody pozemkov v rokoch
2007 až 2008 na vlastníka L. L. X. V..R..J.. a zároveň článok z webu www.ta3.com kriminálka vyšetruje
podvod podozriví sú predstavitelia obce. Zároveň poukázal na podanie zo dňa 23.04.2019, kde žalobca
navrhuje, aby súd od žalovaného vyžiadal z dôkazov konkrétne uvedené listiny, ktoré majú preukázať
nezákonné úniky majetku behom exekúcie Er/3159/97 a Er/3196/97, ktoré tiež konkrétne v odvolaní

žalobca uviedol. Obsah týchto uvedených doplnení žaloby (2017 až 2020) uvádza žalobca ako súčasť
odvolacích tvrdení a zotrváva na prevedení dôkazov tak ako uviedol v návrhu, ale aj uvedených v
odvolaní konkrétne, ktoré nevykonal súd prvej inštancie. Preto žiada, aby tieto dôkazy vykonal odvolací
súd. Znova uviedol, že navrhuje rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd
sám vykonal dôkazy a vyhovel návrhu v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania do 15

dní od rozhodnutia súdu.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Odvolanie považoval za nedôvodné. Mal za to, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V plnom rozsahu sa žalovaný

stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 38 až 42 napadnutého rozsudku. Poukázal
na to, že dňa 23.08.2017 uzatvoril žalovaný kúpne zmluvy so žalobcom, v zmysle ktorých v článku II. bod
2 bolo medzi stranami zmlúv dohodnuté, že kupujúci Q. Z. uhradí kúpne ceny na č. účtu Obce A. do 15
od podpisu zmluvy, t.j. do 07.09.2017. K zaplateniu kúpnych cien zo strany žalobcu však nikdy nedošlo.
Namiesto toho po uzatvorení kúpnych zmlúv boli žalovanému doručené písomnosti označené ako

Oznámení o započtení vzájemných pohledávek a závazku ze dne 07.09.2017, Oznámení o postoupení
pohledávek ze dne 31.05.2017 a Zápočet s výzvou k vyjádření zo dňa 13.09.2017, na základe ktorých
žalobca a E.. H. X. predstierali existenciu údajného záväzku žalovaného voči žalobcovi, na ktorého mala
byť E.. H. X. postúpená na žalobcu neexistujúca pohľadávka voči žalovanému. Vymyslenú pohľadávku
Ing. H. X., postúpenú na žalobcu dňa 31.05.2017 v sume 72.526,- eur, predstavujúcu hodnotu oboch

kúpnych cien z predmetných kúpnych zmlúv s navýšenou sumou 26,- eur, ktorú neoprávnene po
postúpení tejto neexistujúcej pohľadávky započítaval žalobca voči obci A. voči obom splatným kúpnym
cenám, vyvodzuje žalobca z neexistujúceho exekučného titulu - platobného rozkazu Krajského súdu v
Košiciach,č.k.17Rob1361/96-24z27.06.1997,ktorýbolvkonanívedenomKrajskýmsúdomvKošiciach
v súčasnosti pod sp. zn. 4Cb/1/2008 po včas podanom odpore žalovaného dňa 20.10.2008 voči

uvedenému platobnému rozkazu v celom rozsahu zrušený a následne došlo k nariadeniu pojednávania
krajským súdom vo veci samej, ktorých sa zúčastnil aj Ing. H. X., zástupca žalobcu. Daná vec krajského
súdu týkajúca sa platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach, č.k. 17Rob1361/96-24 z 27.06.1997
bola vedená pôvodne pod sp.zn. 17Rob1361/96-24, a neskôr pod sp.zn. 3Cb/4/2008 a v súčasnosti
je spojená na spoločné konanie s obdobou vecou vedenou Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn.

4Cb/1/2008 a sú vedené pod jednou spisovou značkou a to sp.zn. 4Cb/1/2008. Uvedený záver o
včasnom podaní odporu vyplýva z uznesenia NS SR sp.zn. 1Obdo V 36/2009, zo dňa 17.12.2009.

15. Záver o včasnom podaní odporu voči platobnému rozkazu potvrdzuje uznesenie NS SR sp.zn.
2Obo/40/2009 zo dňa 27.05.2009, ako aj samotné uznesenie NS SR sp.zn. 1Obdo V 36/2009 zo dňa

17.12.2009. Právny zástupca žalobcu (postupca) podal voči postupu a uzneseniam NS SR v daných
právnych veciach aj ústavnú sťažnosť, ktorú mu Ústavný súd Slovenskej republiky svojím uznesením,
sp.zn. I.ÚS 177/2010 zo dňa 05.05.2010, odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky odobril postup
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ako dovolací súd skonštatoval, že platobný rozkaz (sp.zn. 17Rob1361/1996 - 3Cb 4/2008) bol doručený žalovanému až dňa 20.10.2008, a keďže voči nemu
bol včas podaný odpor s odôvodnením vo veci samej, došlo k jeho zrušeniu zo zákona. Tento záver
potvrdzujú aj čestné vyhlásenia Ing. F. J., F. Z. a X. V., vykonané ako dôkazy v tomto konaní, ako aj

ich svedecké výpovede pred Krajským súdom v Košiciach nachádzajúce sa v súčasnosti v spoločne
vedenej veci pod sp.zn. 4Cb/1/2008, V bode 15 uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/1/2008
- 1219 zo dňa 15.08.2018 súd uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené nebolo sporné, že označené
platobné rozkazy neprevzala na to oprávnená osoba, teda starosta obce, a preto nemohlo dôjsť k ich
účinnému doručeniu dňa 11.7.1997 a 14.7.1997. Keďže platobné rozkazy neboli riadne doručené, súd

na návrh žalovaného a v súlade s platnou právnou úpravou tieto platobné rozkazy žalovanému opätovne
doručil a v zákonnej lehote žalovaný podal proti nim odpor s odôvodnením. Včasným podaním odporu
došlo podľa § 174 ods. 2 OSP k zrušeniu týchto platobných rozkazov a súd bol povinný vo veci nariadiť
pojednávanie. Zároveň žalovaný poukázal na bod 16 odôvodnenia daného uznesenia.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o údajnom nesprávnom obsadení súdu vo veciach, o ktorých už

bolo právoplatne rozhodnuté, k tomu žalovaný uviedol, že pre toto konanie je táto námietka právne
irelevantná. Keďže pohľadávky Obce A. z titulu kúpnych cien voči žalobcovi nezanikli ani na základe
jeho písomnosti označenej ako Oznámenie o započtení vzájemných pohledávek a závazků ze dne
07.09.2017, pretože jeho započítanie je neplatné a neprípustné, pretože voči Obci A. neexistovala
a neexistuje žiadna žalobcova splatná pohľadávka a neexistoval a neexistuje ani žiadny právoplatný

a vykonateľný exekučný titul, vrátane platobného rozkazu, na základe ktorého by mal mať žalobca
po postúpení voči žalovanému pohľadávku, poskytol žalovaný žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1
Občianskehozákonníkadvomipísomnosťamizodňa19.09.2017následnúprimeranúlehotunasplnenie
jeho záväzkov voči obci A. vo výške 35.380,- eur a vo výške 37.120,- eur a to v lehote do 30.09.2017.
K splneniu povinnosti zo strany žalobcu však nedošlo. Po nezaplatení týchto kúpnych cien ani v

dodatočne primeranej lehote, žalovaný odstúpil týmito istými písomnosťami od kúpnych zmlúv, keďže
neuhradením kúpnych cien ani v dodatočnej primeranej lehote žalobca preukázal, že vážne nemienil
uzatvoriť predmetné kúpne zmluvy, pričom predstieraním kúpy prevádzaných nehnuteľností uviedol do
omylu Obec A., resp. jej predstaviteľov. Písomnosti zo dňa 19.09.2017 označené ako Poskytnutie
dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, Odstúpenie od kúpnej zmluvy spolu s doručenkou a podacím

lístkom, týkajúce sa oboch kúpnych zmlúv zaslal žalovaný žalobcovi obe v jednej obálke, čo potvrdzuje
čestné vyhlásenie administratívnej pracovníčky E.. Z. F. zo dňa 11.05.2018. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva zrušuje od začiatku a zanikajú aj všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré pre ne vyplývajú.

17. Žalobca a žalovaný sa v zmysle čl. IV. bod 3 oboch kúpnych zmlúv zo dňa 23.08.2017 dohodli,

že návrh na vklad vlastníckeho práva podá predávajúci až po zaplatení kúpnych cien v plnej výške,
čo sa zo strany žalobcu vôbec nestalo, čím nebola naplnená podmienka kúpnych zmlúv na podanie
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný nesúhlasí s tým, že žalobca dňa
07.09.2017 splnil svoju povinnosť uhradiť kúpne ceny, keďže tak nemohol učiniť na základe neplatného
a nemožného započítania zo dňa 07.09.2017.

18. Po odstúpení od kúpnych zmlúv z dôvodu nezaplatenia kúpnych cien žalobcom ani v dodatočne
poskytnutej lehote na plnenie a tak ich zrušení od začiatku, čím zanikli aj všetky práva a povinnosti oboch
zmluvných strán, nič nebránilo žalovanému predať predmetné nehnuteľnosti iným záujemcom, čo sa aj
stalo a čo bolo v konaní aj preukázané. Vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov za daného stavu by

bolo zjavne nehospodárne. Správne súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 1T/197/04 z 24.8.2004 nebola riešená otázka právoplatnosti platobného rozkazu
sp. zn. 17Rob/1361/96 a že v tomto trestnom konaní nebola riešená prejudiciálna otázka doručovania
platobných rozkazov a právoplatnosť platobných rozkazov. Tento trestný rozsudok sa vzťahoval iba na
bývalého starostu Ing. F. J., ktorý bol odsúdený za to, že ako starosta obce uznal dlh a úroky z omeškania

v prospech právneho zástupcu žalobcu a to v rozpore s čl. 14 ods. 1 písm. o) Štatútu Obce A..

19. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené na vyjadrenie zástupcovi žalobcu dňa 29.04.2021. Napriek
tomu ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.21. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.04.2022 a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym

právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

24. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu
automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých
dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a

rozhodnutieveciirelevantné.Vykonávanímvšetkých(ajnepodstatnýchdôkazov)byzároveňdochádzalo
aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah
do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať

len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za
to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola. K dôvodom prečo sa podrobnejšie vyjadrí ďalej.

25. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti a to podať návrh na zápis vlastníctva k parcelám katastrálne územie
A. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX z dôvodu, že uvedené parcely mal kúpiť dvoma
kúpnymi zmluvami zo dňa 23.08.2017. V zmysle kúpnych zmlúv si strany sporu a zároveň aj účastníci
kúpnych zmlúv dohodli, že návrh na podanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podá
predávajúci, v tomto konaní žalovaný, potom, čo zaplatí žalobca, teda kupujúci kúpne ceny. Žalobca svoj

návrh odôvodňoval tým, že kúpnu cenu zaplatil na základe oznámenia o započítaní pohľadávok, ktorých
výška sa mala kryť s kúpnymi cenami. Toto oznámenie doručil žalovanému, teda predávajúcemu, avšak
tento si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný uvedený nárok rozporoval tým, že kúpna cena kupujúcim
zaplatená nebola. Podľa zákona žalovaný umožnil a poskytol žalobcovi, teda kupujúcemu dodatočnú
lehotu na zaplatenie kúpnej ceny. Keďže tak neurobil, od kúpnych zmlúv odstúpil a následne urobil

prevod k predmetným nehnuteľnostiam na nový subjekt. Preto mal zato, že predmetná žaloba na
uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie
je dôvodná. Súdu uviedol, že oznámenie o započítaní pohľadávok adresované žalovanému zo strany
žalobcu nie je dôvodné, pretože pohľadávka, ktorá mala byť použitá na započítanie kúpnej ceny, nie je
spôsobilou pohľadávkou. Takáto pohľadávka a to právoplatný platobný rozkaz Krajského súdu Košice,

sp.zn. 17Rob/1361/96 neexistuje a ani v čase podpísania kúpnych zmlúv ani v čase oznámenia o
započítaní pohľadávok neexistoval a teda nebol spôsobilým titulom na zaplatenie kúpnej ceny.

29. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že sporné bolo medzi stranami, či na strane žalovaného,
teda predávajúceho, nastala povinnosť podať návrh na zápis vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, či zo strany žalobcu došlo k zaplateniu kúpnej ceny a to započítaním pohľadávok,
nakoľko žalobca tvrdil, že má spôsobilú pohľadávku na započítanie a žalovaný tvrdil, že exekučný titul,
platobný rozkaz Krajského súdu Košice sp.zn. 17Rob/1361/96, nie je spôsobilým exekučným titulom a
naviac použil obranu, že táto povinnosť žalovanému odpadla aj z dôvodu, že od predmetných kúpnych
zmlúv odstúpil z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v lehote uvedenej v zmluve a teda, keďže už tieto

nehnuteľnosti previedol na ďalší subjekt.

30. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 39 svojho odôvodnenia,
že otázka právoplatnosti platobného rozkazu sp.zn. 17Rob/1361/1996 je riešená v konaní vedenom
na Krajskom súde Košice. V danom prípade skutočne nebolo potrebné riešiť otázku právoplatnosti

platobného rozkazu, ani predbežne v danom konaní. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 42
svojho odôvodnenia, v konaní nebola preukázaná dôvodnosť podaného návrhu na uloženie povinnosti
žalovanému podať návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu z dôvodu, že podmienky
kúpnych zmlúv neboli splnené. Predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na ďalší subjekt z dôvodu, že
táto povinnosť odpadla. Ďalšie skutočnosti a návrhy na doplnenie dokazovania, by tak ako to správne

uviedol súd prvej inštancie neprispeli k odstráneniu spornosti nároku a k preukázaniu dôvodnosti nároku
žalobcu. Správne preto súd prvej inštancie ostatné návrhy na vykonanie dokazovania nevykonal, a tak
ako odvolací súd uviedol vyššie, táto odvolacia námietka zo strany žalobcu nebola dôvodná. Skutočne
nie je dôvod na vyčkanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde Košice, a to
z dôvodu, že povinnosť žalovaného podať návrh na zápis vlastnícky práva do katastra odpadla z dôvodu,

že nehnuteľnosti ku ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti podať návrh na zápis vlastníckeho
práva do katastra boli prevedené na inú osobu. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Tým
zanikla povinnosť žalovaného v zmysle kúpnych zmlúv podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností,
keďže nenastalo naplnenie podmienok pre vykonanie tejto povinnosti. Pokiaľ by súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, kataster by takýto návrh nemohol akceptovať, pretože na liste vlastníctva sú zapísaní

iní vlastníci, ako strany tohto sporu. Teda takýto výrok rozsudku by bol materiálne nevykonateľný.

31. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu argumentáciu žalobcu zachádzajúcu
donadbytočnýchpodrobností,nespôsobilúužprivodiťúspechjehoodvolaniu,odvolacísúdnepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1 CSP § 255 ods. 1 CSP. tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.