Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4413217025.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa,a.s.sosídlomBratislava,Štefanovičova4,IČO:00585441,právnezastúpený:JUDr.Danuše
Tichá, s.r.o. so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, IČO: 52 058 310, v mene ktorej koná JUDr. Danuše
Tichá, advokátka, konateľka, proti žalovanému: L., so sídlom B. Z., X. XX, IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky,
IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka, o zaplatenie 3.220,48 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.220,48 eur, spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 26.1.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2015 domáhal od žalovaného
zaplatenia dlžného poistného vo výške 3.220,48 eur istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že žalobca so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu - Zodpovednosť z prepravných zmlúv CMR č.
6557431884 s účinnosťou od 25.1.2010 na neurčito. Strany sporu sa v poistnej zmluve dohodli, že
poistným obdobím je splátka poistného, pričom poistné sa bude platiť štyrikrát do roka vo výške 805,12

eur. Poistenie žalovaného zaniklo v zmysle ustanovenia § 801 odsek 1 OZ nezaplatením poistného za
prvé poistné obdobie v lehote 3 mesiacov od jeho splatnosti 25.1.2010, t. j. poistenie žalovaného zaniklo
dňa 25.1.2011.

2. Žalobca si uplatnil z istiny aj zákonný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ
odo dňa 26.1.2011, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžného poistného.

3. V predmetnej veci v skrátenom konaní súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz pod č. k.
4Ro/609/2013-21 dňa 6.10.2014, keď zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.220,48 eur spolu
s príslušenstvom a titulom náhrady trov konania k sume 193,00 eur, s tým, že platobný rozkaz
nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu žalovaný odpor s odôvodnením,
že nesúhlasí so zaplatením žalovanej sumy, ako aj s celým platobným rozkazom, nakoľko sám má
pohľadávky voči žalobcovi, lebo žalobca mu neplnil z viacerých poistných udalostí. Svoje pohľadávky
z poistných udalostí neriešil zatiaľ voči žalobcov v súdnom konaní z dôvodu, že sa domnieval, že

budú vyriešené mimosúdne, práve v rámci nárokov, ktoré si žalobca uplatnil. Predložil na preukázanie
skutočností, že má poistné udalosti faktúru, ktorú mu zaslal poškodený DSV Road A/S Denmark, ktorý
mu fakturoval z titulu náhrady škody sumu 3.217,94 eur.4. Žalobca sa písomne vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom
nespochybnil právny základ ani výšku žalovanej sumy. Poukázal na skutočnosť, že má voči žalobcovi
pohľadávky spočívajúce v nevyplatených poistných plneniach z poistných udalostí, ktoré však bližšie

nekonkretizoval a svoje tvrdenia ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Čo sa týka faktúry, ktorú žalovaný
doložil, kde mal byť poškodený, zrejme sa jedná o poistnú udalosť č. 9516723040, ktorá bola riešená bez
vyplatenia poistného plnenia, nakoľko z fotodokumentácie vyplývalo, že k poškodeniu tovaru nedošlo
v dôsledku brzdenia, nakoľko tovar javil známky zatečenia. Pohľadávka žalovaného aj v prípade jej
oprávnenosti by bola premlčaná.

5. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 9C/382/2015-151 dňa 5.9.2016 tak,
žežalobuzamietolažalovanémupriznalprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorýrozsudok
odôvodnil tým, že žalovaný označený ako fyzická osoba, podnikateľ, nie je pasívne legitimovaným
subjektom, lebo nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený prechod práv a povinností, t. j., že
právnym nástupcom žalovaného sa stala obchodná spoločnosť L. Y. - H., s.r.o. Tento záver súd

prvej inštancie vyvodil zo zápisnice zo zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti,
z ktorej mal preukázané vloženie podniku pod názvom L. Y. - H., IČO: XX XXX XXX, X. XX, B. Z.,
do obchodnej spoločnosti L. Y. - H., s.r.o., za účelom zvýšenia základného imania, čím vlastne celý
majetok vložil žalovaný ako fyzická osoba, podnikateľ, do spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalovaný
však v priebehu konania nepožiadal súd o pripustenie zmeny v osobe žalovaného tak, aby bolo možné

pokračovať v konaní so subjektom, ktorý je vecne pasívne legitimovaný a napriek tejto okolnosti súd
prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného a konal s takýmto subjektom.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v prípade, že to nebude

považovať odvolací súd dôvodné, navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo vec( § 365 odsek 1 písmeno d) C.S.P.), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností( § 365 odsek 1 písmeno e) C.S.P.) a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek

1 písmeno h) C.S.P.

7. K prvému odvolaciemu dôvodu uviedla, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniu § 220
odsek 2 C.S.P., pretože v ňom absentuje zdôvodnenie, prečo sa súd prvej inštancie neoboznámil
s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovala vo veci vykonať a ktoré boli pre posúdenie pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného rozhodujúce. Z odôvodnenia rozsudku jasne a zreteľne nevyplýva, na základe
ktorých dôkazov mal súd prvej inštancie skutkový stav zistený a aký bol „osud“ ďalších dôkazov, teda
či boli vykonané alebo nie, či ich súd prvej inštancie odmietol vykonať a z akého dôvodu. Takéto
odôvodnenie je neúplné a nepreskúmateľné, čo spôsobuje nielen právnu neistotu strán sporu, ale
neprispieva ani k udržateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia. Druhým formálnym nedostatkom je, že

z rozsudku jednoznačne, zreteľne a presvedčivo nevyplýva, na základe akých zákonných ustanovení
skutkový stav veci súd prvej inštancie posúdil. Súd síce citoval niekoľko ustanovení Civilného sporového
poriadku , Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení, avšak nie je zrejmé, prečo ich citoval ak v odôvodnení rozsudku uviedol, že
sa vecou z hmotnoprávneho hľadiska nezaoberal. Na druhej strane sa vôbec nezaoberal námietkou

žalobcu spochybňujúcou platnosť právneho úkonu ktorým malo dôjsť k prechodu práv a povinností zo
žalovanéhonainýsubjektatozhľadiskaustanoveníObčianskehozákonníka,ktorúotázkumalsúdriešiť
ako prejudiciálnu. Tretím formálnym nedostatkom je nesprávna identifikácia žalovaného (v nesúlade s
jeho zápisom v živnostenskom registri SR).

8. K druhému odvolaciemu dôvodu - nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa listinnými dôkazmi ktoré doložila
a z ktorých vyplýval opak tvrdení žalovaného nezaoberal a vec skutkovo posúdil len na základe listín
predložených žalovaným. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu, z dôvodu, že žalovaný
nebol pasívne vecne legitimovaný, k čomu súd dospel len na základe podania žalovaného zo dňa

07.06.2016 a priloženej zápisnice zo zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti.
Žalovaný sa týmito listinami zrejme pokúšal preukázať, že vložil svoj „podnik“ ako nepeňažný vklad
do základného imania Spoločnosti, čím malo dôjsť k prechodu „všetkých“ záväzkov a pohľadávok na
Spoločnosť,atedaajvovzťahuk pohľadávke žalobkyni,ktorýjepredmetomkonania.Tototvrdenievšakani zo Zápisnice z 22.10.2014 ani z Vyhlásenia žalovaného zo dňa 22.10.2014 nevyplýva .Bolo úlohou
žalovaného preukázať svoje tvrdenia, preto mal žalovaný predložiť súdu prvej inštancie aj znalecký
posudok, čo však žalovaný neurobil zrejme práve preto, že tento záväzok nebol obsiahnutý v znaleckom

posudku. Bolo povinnosťou súdu, aby sa so znaleckým posudkom oboznámil, aby mohol dostatočne
zistiť a ustáliť skutkový stav pre svoje rozhodnutie vo veci.

9. K tretiemu odvolaciemu dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci žalobkyňa uviedla, že
predajom podniku predávajúci nestráca svoju právnu subjektivitu a kupujúci nie je univerzálnym

právnym nástupcom (univerzálnym sukcesorom) predávajúceho, ale singulárnym sukcesorom, pričom
pri singulárnej sukcesii dochádza k nadobudnutiu konkrétne určeného práva alebo záväzku, alebo
ich súboru, avšak tieto musia byť určené a špecifikované. Zo znaleckého posudku založeného v
Zbierke listín k Spoločnosti, a na ktorý odkazovala Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia
Spoločnosti, vyplynulo, že sa na vloženie „podniku“ do základného imania Spoločnosti záväzok
nevzťahoval,t.j.,žezáväzoknebolpredmetomprechodunaspoločnosť.Súdprvejinštancieaplikovallen

ustanovenie § 59 odsek 4 Obchodného zákonníka, avšak zrejme opomenul s tým súvisiace ustanovenie
§ 59 odsek 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva povinnosť určiť hodnotu nepeňažného vkladu
znaleckým posudkom, pričom obsahovými náležitosťami znaleckého posudku je opis nepeňažného
vkladu,t.j.presnáidentifikáciapredmetutohtovkladu.Právnateóriapoukazujenato,žeakbyniektorézo
zložiek podnikania tvoriacich podnik boli vyňaté (pri vložení podniku do základného imania spoločnosti s

ručenímobmedzeným),potombynešloovkladpodniku,aleovkladsamostatnýchindividuálneurčených
majetkových hodnôt. Podľa predmetu a obsahu znaleckého posudku zjavne došlo len k vloženiu časti
„podniku“žalovanéhodozákladnéhoimaniaspoločnosti.Nakoľkožalovanýnepreukázalaobjektívneani
niejespôsobilýpreukázaťsingulárnusukcesiuvovzťahukzáväzku,deiurenedošlokprechoduzáväzku
zo žalovaného na Spoločnosť. Na platnosť zmluvy o predaji podniku sa preto vyžaduje, aby predmetom

prevodu na kupujúceho boli všetky záväzky predávajúce súvisiace s predávaným podnikom. Má zato,
že úkon žalovaného je neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom( § 39 OZ). Ďalej uviedol, že súd
prvej inštancie sa síce oboznámil s výpisom žalovaného zo Živnostenského registra SR, avšak zrejme
opomenul, že žalovaný nestratil svoju právnu subjektivitu a neukončil svoju podnikateľskú činnosť, a že
až dňa 01.04.2016 (do 31.12.2016) pozastavil svoju činnosť. Súd prvej inštancie zrejme opomenul aj

skutočnosť, že záväzok vznikol žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi - živnostníkovi, ktorý za
svoje záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Nesúhlasila s tým, že vloženie nepeňažného vkladu
do základného imania spoločnosti spôsobuje automaticky zo zákona zmenu v osobe dlžníka, a preto
nesúhlasila s tým, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s námietkou
žalobkyne, že vložením podniku fyzickej osoby do právnickej osoby nevstupuje táto právnická osoba do
právneho postavenia fyzickej osoby, a že teda nie je jeho právnym nástupcom. Poukázal na rozhodnutie
valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2014 a vyhlásenie o prevzatí záväzku podľa ktorého bol vložený

celý podnik podnikateľa- fyzickej osoby L. Y. H. do základného imania spoločnosti L. Y. H., s.r.o. Ako je
zrejmé zo zákonnej definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka a následne §
476 Obchodného zákonníka, súčasťou podniku sú všetky aktíva a pasíva podnikateľa k vymedzenému
dátumu, a to bez ohľadu na to, či sú menovite uvedené v zmluve, pokiaľ neboli z prevodu podniku
vylúčené. V zmysle ustanovenia § 477 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky

práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, teda v tomto prípade všetky práva a záväzky vzťahujúce
sa k podniku. K prevodu záväzkov dochádza ex lege, aj keby tieto práva a záväzky neboli v zmluve
identifikované. Keďže bol vkladaný celý podnik podnikateľa fyzickej osoby L. Y. - H., prešli aj všetky jeho
pohľadávky, ktoré v čase prevodu tento subjekt mal voči KOOPERATÍVE poisťovňa, a.s., a to bez ohľadu
na to, či boli uvedené v znaleckom posudku alebo inak špecifikované v dokumentoch vzťahujúcich sa

k vkladu podniku. Žalobca bol o tomto úkone informovaný a mal teda možnosť na túto novú situáciu
reagovať, čo však odmietol s tým, že je presvedčený o správnosti označenia žalovaného, ako pasívne
legitimovaného účastníka súdneho konania. Z týchto dôvodom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že interpretácia ustanovení §
5, § 476 Obchodného zákonníka je čisto účelová, keďže žalovaný si ich vyložil tak, že súčasťou podniku
sú všetky aktíva a pasíva podnikateľa k vymedzenému dátumu, a to bez ohľadu na to, či sú menovite
uvedené v zmluve, pokiaľ neboli z prevodu vylúčené. Takýto výklad však odporuje právnej teórií, ktorápráva vzhľadom na definíciu podniku obsiahnutú v ustanovení § 5 Obchodného zákonníka poukazuje
na to, že ak by niektoré zo zložiek podnikania tvoriacich podnik boli vyňaté, potom by nešlo o vklad
podniku, ale vklad samostatných individuálne určených majetkových hodnôt. Zo znaleckého posudku,

ktorým bol podnik ohodnotený nevyplýva, že by prišlo k vloženiu celého podniku, ale práve naopak, zo
znaleckého posudku je zrejmé, že došlo k vloženiu len „časti podniku“ žalovaného do základného imania
spoločnosti. Opätovne poukázala na skutočnosti, ktoré uvádzala v odvolaní, ako aj na ustanovenie §
59 ods. 3 Obch. zákonníka.

12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením pod sp. zn. 7Co/112/2017-180 zo dňa
31.1.2019 zrušil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 odsek 1 písmeno c) C.S.P. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore z dôvodu prechodu pohľadávky na iný subjekt,
vkladom celého podniku žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa na obchodnú spoločnosť, nakoľko

podľa názoru odvolacieho súdu, týmto skutočnostiam nezodpovedá vykonané dokazovanie súdom
prvej inštancie. Uviedol, že z obsahu Poistnej zmluvy č. 3652017689, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní Medzinárodnej prepravy tovaru (CMR) rezultovalo,
že túto uzatváral žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ, a to v čase, keď prevádzkoval živnosť s
obchodným menom L. Y. - H., s miestom podnikania B. Z., X. XX, IČO: XX XXX XXX. Tento subjekt mal

v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie pozastavenú činnosť, ale nezanikol úplne. V posudzovanom
spore prišlo k predaju podniku počas konania, teda žalovaný previedol predmet nepeňažného vkladu
na obchodnú spoločnosť L. Y. - H., s.r.o., čím malo dôjsť k zmene pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného. Prevod podniku sa uskutoční zmluvou o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 a
nasl. Obchodného zákonníka. V § 476 odsek 2 Obchodného zákonníka toto ustanovenie predpisuje pre

takýto typ právneho úkonu písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Z obsahu
zmluvy musí jednoznačne vyplynúť, že sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s
prevádzkou podniku alebo jeho časti, t. j. musí byť zrejmé, že nejde len o predaj jednotlivých zložiek
majetku.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, či prišlo k platnému predaju podniku žalovaného na

obchodnú spoločnosť L. Y. - H., s.r.o., nakoľko absentuje v spise písomná zmluva o predaji podniku, ako
aj znalecký posudok, ktorý by podrobne špecifikoval, ktoré práva a záväzky mali prejsť na obchodnú
spoločnosť L. Y. - AUO., s.r.o. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nemal spoľahlivo preukázané,
či žalovaný previedol všetky práva a záväzky súvisiace s jeho podnikom na obchodnú spoločnosť L.
Y. - H., s.r.o.

13. V ďalšom konaní odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu a bude povinnosťou súdu prvej inštancie najskôr posúdiť platnosť právneho
úkonu, v danom prípade zmluvy o predaji, v rámci vyhodnocovania prejudiciálnej otázky najskôr súd
zhodnotí súlad takéhoto právneho úkonu so zákonom a následne urobí záver o platnosti, či neplatnosti

takéhoto právneho úkonu. Po vyhodnotení platnosti právneho úkonu, a to zmluvy o predaji podniku
uzavrie, či vecná legitimácia svedčí žalovanému, resp. inému subjektu, na ktorý mali prejsť práva a
záväzky žalovaného. Po ustálení pasívnej vecnej legitimácie bude súd prvej inštancie povinný v ďalšom
konaní zisťovať, či záväzok žalovaného, ktorého zaplatenia sa v tomto konaní domáha žalobkyňa, bol
predmetom predaja žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa, ktorého právna subjektivita doposiaľ

nezanikla.
V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov vrátane odvolacieho konania.

14. Súd pojednával dňa 6.11.2019 v neprítomnosti žalobcu a právnej zástupkyne podľa § 180 C.S.P.
ktorá svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 30.10.2019 z dôvodu hospodárnosti

konania a súhlasila s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti a v neprítomnosti žalobcu.
Uviedla, že na podanej žalobe trvala v celom rozsahu s odkazom na svoje posledné rozsiahle písomné
podanie a v prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovanému.

15. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s
nasledovnými listinnými dôkazmi a to: Návrhom poistnej zmluvy, príloha č. 1 k poistnej zmluve, výpisom
inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.1.2010 do 11.2.2013, predžalobnou výzvou na
dobrovoľnú úhradu dlžného poistného, platobným rozkazom, odporom žalovaného, faktúrou z čísla listu33, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti žalobcu,
podaním žalovaného ako započítací prejav proti návrhu žalobcu zo dňa 7.6.2016, faktúrou z čísla listu
83-84, oznámením o poistnom plnení, správou o nehode, oznámením škodovej udalosti poškodeným,

zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla, faktúrou spoločnosti RIJA-Bavaria s.r.o.,
uplatnením nároku na náhradu škody, zápisnicou zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti L. Y. - H. s.r.o., vyhlásením z čísla listu 108-109 spoločnosti, podrobným vyjadrením právnej
zástupkyni žalobcu zo dňa 16.8.2016, výpisom zo Živnostenského registra žalovaného, výpisom z
LV č. XXXXX kat. územia B. Z., výpisom z Obchodného registra spoločnosti L. Y. - H. s.r.o., kópiou

odporu a návrhu z konania č. k. 6C/183/2016 tunajšieho súdu, stanoviskom žalovaného k vyjadreniu
žalobcu, rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/382/2015-151 zo dňa 5.9.2016, odvolaním žalobcu,
vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu,
uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 7Co/112/2017-180, vyhlásením o prevzatí záväzku na nový vklad a
splatením vkladu, zoznam pohľadávok a zoznam záväzkov z čísla listu 227-229, znaleckým posudkom
č. 9/2014, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku a k dôkazom predloženým žalovaným, a zistil

tento skutkový a právny stav:

16. Právna zástupkyňa žalobcu sa písomne vyjadrila, keďže nebola prítomná ani na jednom pojednávaní
od rozhodnutia odvolacieho súdu a ani pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej rozsudkom
zo dňa 5.9.2016. Uviedla, že nemala žiadne vedomosti o tom, že by žalovaný rokoval so žalobcom

prostredníctvom sprostredkovateľa, na základe ktorého by žalobca mal odmietnuť údajný návrh na
mimosúdnu dohodu. Tieto tvrdenia žalovaný ani nepreukázal.
Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, a to aj s ohľadom na odôvodnenie a právny názor odvolacieho
súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 7Co/112/2017-180 zo dňa 31.1.2019 odôvodnenia bodu 16., nakoľko
žalovaný nezanikol de facto a de iure ani nemohol, nakoľko vkladom podniku do základného imania

ako nepeňažný vklad predávajúci nestráca svoju právnu subjektivitu a kupujúci nie je univerzálnym
právnym nástupcom. Hodnotu nepeňažného vkladu je potrebné v súlade s ustanovením § 59 odsek
3 Obchodného zákonníka určiť znaleckým posudkom. V znaleckom posudku vyplývajúc z druhej vety
ustanovenia § 59 odsek 3 Obchodného zákonníka je potrebné, aby znalecký posudok obsahoval presnú
identifikáciu nepeňažného vkladu, t. j. predmet tohto vkladu. Žalovaný predložil do súdneho spisu

znalecký posudok s tým, že právna zástupkyňa ho posúdila, že sa jedná len o akúsi pracovnú verziu
znaleckého posudku, pretože tento posudok nie je znalcom podpísaný, úplný, opatrený pečiatkou a aj z
jeho obsahu je zrejmé, že sa jedná len o pracovnú verziu. Žalovaný nepredložil riadny znalecký posudok,
ktorý má mať všetky znaky, aby nebol zameniteľný iným znaleckým posudkom a aby nešlo o pracovnú
verziu. Podľa predloženého znaleckého posudku a jeho predmetu a obsahu, podľa názoru právnej

zástupkyne, zjavne došlo len k vloženiu časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti,
ale žalovaný nepreukázal a objektívne ani nie je spôsobilý preukázať simulárnu sukcesiu vo vzťahu
k záväzku, de iure nedošlo k prechodu záväzku zo žalovaného na spoločnosť. V predmete zmluvy o
predaji podniku sa vyžaduje, aby predmetom prevodu na kupujúceho boli všetky záväzky súvisiace s
predávaným podnikom. Podľa jej názoru, žalovaný nepreukázal, že záväzok, ktorý je predmetom tohto

sporu, bol vložený do spoločnosti, na ktorú odkazuje žalovaný a nepreukázal ani to, že bol súčasťou
znaleckého posudku. Teda v danom prípade ide o úkon žalovaného absolútne neplatný pre rozpor so
zákonom (§ 39 OZ).
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, a to v časti o zaplatenie 1.610,24 eur sa vyjadrila,
že túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko premlčanie sa v danom prípade riadi ustanoveniami

Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka - ktorý má kogentnú povahu). Poukázala na to,
že Obchodný zákonník upravuje otázku premlčania v ustanoveniach § 387 odsek 1 a § 397 Obchodného
zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 261 ide o absolútny obchod v danom spore, ktorý treba riešiť
výlučne len ustanoveniami Obchodného zákonníka, preto sa na neho nemôžu vzťahovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Uviedla, že žalovaný podaním zo dňa 7.6.2016 mal urobiť započítací prejav,

a to vo vzťahu k pohľadávke žalobcu a záväzku žalovaného v celosti, t. j. túto potom zrejme uznal v
celosti. Podľa ustanovenia § 407 odsek 1 Obchodného zákonníka potom platí, že plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania a podľa ustanovenia § 407 odsek 4 a § 323 odsek 1 Obchodného
zákonníka aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Z týchto
dôvodov nepovažovala námietku premlčania žalovaného za dôvodnú.

17. K otázke započítania, ku ktorej sa vyjadrila na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného, že v
prospech žalovaného by mala byť započítaná suma 1.119,06 eur, právna zástupkyňa žalobcu uviedla,
že nie je zrejmé, či žalovaný týmto urobil započítací prejav alebo či sa jedná o kompenzačnú námietku,nie je zrejmé, či sa jedná o iný alebo ďalší započítací prejav ako ten, ktorý žalovaný urobil v podaní
zo dňa 7.6.2016 a ďalej nie je zrejmé, či sa jedná o inú pohľadávku ako o tú, ktorú uvádzal žalovaný
v podaní zo dňa 7.6.2016. Uviedla, že v podaní zo dňa 7.6.2016 žalovaný tvrdil, že nastala zmena na

strane pasívne vecne legitimovaného právneho subjektu, a to v prospech Spoločnosti ako právneho
nástupcu žalovaného. Ďalej uviedol žalovaný, že eviduje na náhradu škody, ktorý si uplatnila Spoločnosť
žalobcu ako poisťovateľa PZP škodcu z dopravnej nehody, nakoľko spoločnosti (nie žalovanému) na
jej motorovom vozidle vznikla škoda. Žalovaný tiež uviedol, že spoločnosť je majiteľom osobného
motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode dňa 11.1.2016 poškodené. Žalovaný tvrdil, že

motorové vozidlo, na ktorom vznikla škoda, bolo majetkom spoločnosti a škoda vznikla spoločnosti a
nárok na náhradu škody má spoločnosť. Jednalo sa o sumu 2.729,30 eur, t. j. sumu identickú ako
na ostatnom pojednávaní žiadal žalovaný započítať. Spoločnosť (nie žalovaný) si tvrdenú pohľadávku
uplatňuje v súdnom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6C/183/2016,
je teda zrejmé, že tento nárok si uplatnila spoločnosť a nie žalovaný, a to žalobou podanou skôr dňa
13.5.2016naOkresnomsúdeNovéZámky,akožalovanýtúistúpohľadávkuuplatnilvosvojompodanízo

dňa 7.6.2016. Z týchto dôvodov je daná prekážka litispendencie, teda skôr podaného konania. Z dôvodu
opatrnosti žalobca vzniesol námietku premlčania voči žalovaným tvrdenému nároku na zaplatenie sumy
2.729,30 eur. V neposlednom rade poukázala na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že podnik žalovaného
zanikol v roku 2014, otázne zostáva, ako mu potom mohla vzniknúť pohľadávka v roku 2016. Z týchto
dôvodov nesúhlasila právna zástupkyňa žalobcu s akýmkoľvek započítacím prejavom žalovaného v

tomto konaní, či už v podaní zo dňa 7.6.2016 alebo na ostatnom pojednávaní. Zákon jasne a zreteľne
ustanovuje, akými spôsobmi je možné dôjsť k zániku záväzku a k zmene v osobe dlžníka s tým, že
žiadna takáto právna skutočnosť v konaní nenastala, resp. ju žalovaný nepreukázal, a preto žalobca na
podanej žalobe trvá v celom rozsahu a v prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu voči žalovanému.

18. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že k žiadnej zmene od podania žaloby medzi sporovými
stranami nedošlo a žalovaný zotrváva na svojom názore, že k dnešnému dňu nie je pasívne legitimovaný
pre toto konanie. Uvedenú skutočnosť oznámil súdu ešte svojím podaním zo dňa 7.6.2016 a hoci mal
žalobca dostatok priestoru na to, aby procesne reagoval na námietku pasívnej legitimácie, ku dnešnému

dňu tak neučinil. Z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že tak urobiť ani nemieni,
pretože je toho názoru, že k žiadnej zmene na strane žalovaného ani nedošlo. Právna zástupkyňa
žalovaného poukázala na zápisnicu z konania valného zhromaždenia žalovaného, ktoré sa uskutočnilo
dňa 22.10.2014, z ktorej je zrejmé, že žalovaný, ako fyzická osoba, podnikateľ, vložil svoj podnik do
obchodnej spoločnosti L. Y. - H. s.r.o. so sídlom X. XX, B. Z., IČO: XXXXXXXX, ktorá je zapísaná v

Obchodnom registri v oddiely s.r.o. vo vložke č. 25470/N. Poukázala na ustanovenie § 59 odsek 4
Obchodného zákonníka, podporne aj na ustanovenie § 5 Obchodného zákonníka a na priamy odkaz
na ustanovenie o predaji podniku, konkrétne na ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka, na základe
ktorých mala za to, že vyššie uvedená spoločnosť s ručením obmedzeným je právnym nástupcom aj
vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcu v tomto konaní. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť

pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného.
Po rozhodnutí odvolacím súdom uviedla, že žalovaný rokoval s poisťovňou prostredníctvom
sprostredkovateľa,nakoľkománedoplatoknapoistnom,alemáajpohľadávkyvočipoisťovni,pretožemá
poistné udalosti, avšak žalobca nechcel zohľadniť tieto poistné udalosti a nepristúpil k dohode. Uviedla,
že žalovaný trvá na tom, že podnik fyzickej osoby zanikol pod názvom L. Y. - H., nakoľko žalovaný

celý podnik fyzickej osoby vložil do novej spoločnosti „L. Y. - H., s.r.o.“ Predložila do súdneho spisu
znalecký posudok č. 9/2014 zo dňa 20.8.2014, ktorý sa týka daňového a účtovného hľadiska, lebo v
tom čase nebola riešená otázka vkladu fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným, čo však
neznamená,žežalovanýnevložilnepeňažnývklad,svojmajetok,alebocelýpodnikdonovejspoločnosti.
S poukazom na to, že podľa jej názoru žalovaný preukázal riadny prechod a nepeňažný vklad do novej

spoločnosti, že je potrebné sa zaoberať aj započítacím prejavom. Trvala na tom, že časť uplatnenej
pohľadávky je premlčaná. Žaloba bola podaná na tunajší súd 22.7.2013 a z poistnej zmluvy vyplýva,
že bola uzatvorená 25.1.2010 s povolením splácania poistného v štvrťročných splátkach po 805,12 eur.
Podľa poistnej zmluvy, ktorá je priložená k návrhu z Čl. VI. bod 2 poistné vyplýva, že výška splátky v
sume 805,12 eur bola splatná k 25.1., 25.4., 25.7., 25.10. s tým, že pokiaľ žaloba bola podaná v júli

2013, prvé dve splátky boli už premlčané, a to 25.1. a 25.4. a podľa názoru právnej zástupkyne, je
premlčaný nárok vo výške 1.610,24 eur. V započítacom prejave a v návrhu, kde žiadala pohľadávku
žalovaného vyhodnotiť ako obranu proti návrhu, v prípade, že sa súd stotožní s tým, že je nárok žalobcu
v uvedenej časti premlčaný, potom navrhla v uvedenej časti 1.610,24 eur žalobu zamietnuť a pokiaľide o druhú polovicu uplatneného nároku, teda sumu 1.610,24 eur, túto žiadala započítať s uplatneným
nárokom vo výške 2.729,30 eur a rozdiel medzi týmito sumami v prospech žalovaného je potom suma
1.119,06 eur, ktoré navrhla, aby súd priznal žalovanému. Zároveň so znaleckým posudkom predložila

do spisu zoznam pohľadávok a zoznam záväzkov a zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia
a vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad a vyhlásenie vkladateľa.
K písomnému vyjadreniu právnej zástupkyni žalobcu uviedla, že žalovaný stále zastáva ten názor,
že vkladom fyzickej osoby celým svojím majetkom na nový subjekt, teda spoločnosť s ručením
obmedzeným prebehol tak, ako mal a právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť L. Y. - H.,

s.r.o. K výhrade premlčania, ku ktorej sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na tom, že
nárok je premlčaný a že ide o vzťah výslovne občiansko-právny a že aj premlčanie sa má posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Čo sa týka litispendencie, žalovaný si uplatnil vzájomným
návrhom svoj nárok tak, že ho žiadal posúdiť ako obranu. Preto zastávala ten názor, že nemôže ísť o
prekážku rozhodnutej veci. Na záver navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

19. Vykonaným dokazovaním a predloženými listinnými dôkazmi súd zistil, z návrhu poistnej zmluvy,
ktorú uzatvorili strany sporu, že žalobca ako poisťovateľ uzavrel zmluvu s poisteným Y. L. - H. so sídlom
X. XX, B. Z., IČO: XXXXXXXX, ktorá sa vzťahovala na poistenie na zodpovednosť medzinárodného
cestného dopravcu za škodu vzniknutú na zásielke prepravovanej pre iného za odplatu. Zmluva bola

dohodnutá na dobu neurčitú od 25.1.2010. Poistným obdobím bol štvrťrok a strany zmluvy sa dohodli, že
poistné sa bude platiť štyrikrát do roka po 805,12 eur. Prílohou č. 1 k poistnej zmluve bol špecifikovaný
zoznam vozidiel, ktorými poistený vykonáva medzinárodnú prepravu tovaru.

20. Výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 25.1.2010 do 11.1.2013 žalobca preukázal,

že žalovaný nezaplatil žiadnu splátku poistného od uzavretia zmluvy.

21. Predžalobnou výzvou žalobca vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa odoslania výzvy
zaplatil na účet žalobcu dlžné poistné za obdobie od 25.1.2010 do 25.1.2011 vo výške žalovanej sumy.

22. Vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odpore žiadnym
spôsobom nespochybnil právny základ ani výšku žalovanej sumy a v ostatnom sa nestotožnil s dôvodmi
uvedenými v podanom odpore.

23. Právna zástupkyňa žalovaného sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.6.2016 podrobne

vyjadrila k žalobe v tom smere, že v predmetnej veci nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prechod
práv a povinností zúčastneného subjektu, a to žalovaného, pričom prechod týchto práv ako aj povinností
nastal zo zákona v prospech obchodnej spoločnosti L. Y. H., s.r.o. so sídlom X. XX, B. Z., IČO:
XXXXXXXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č.: 25470/N, v
mene ktorej koná konateľ L. Y.. Žalovaný pod názvom L. Y. - H., IČO: XXXXXXXX, so sídlom X. XX,

B. Z. prevádzkujúci ako fyzická osoba, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti L. Y. -
H., s.r.o. O tomto právnom úkone sa rozhodlo na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo
dňa 22.10.2014. Z tohto dôvodu sa obchodná spoločnosť L. Y. - H., s.r.o. stala právnym nástupcom
žalovaného v súlade s ustanovením § 59 odsek 4 v spojitosti s § 477 Obchodného zákonníka. Z tohto
dôvodu mala za to, že v tomto konaní došlo k zmene na strane pasívne legitimovaného subjektu, a to v

prospech spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom žalovaného. Pripojila o tom do spisu zápisnicu
zo zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti L. Y. - H., s.r.o. zo dňa 22.10.2014,
listinu prítomných spoločníkov na valnom zhromaždení z dátumu 22.10.2014, ktorá potvrdzuje, že všetci
spoločníci boli prítomní na valnom zhromaždení, ako aj Vyhlásenie L. Y., spoločníka spoločnosti L. Y.
- H., s.r.o., ktorý týmto vyhlásil, že na základe prevzatia záväzku v zmysle Rozhodnutia na nepeňažný

vklad - podnik živnostníka L. Y. - H., ktorého súčasťou je nehnuteľný majetok bližšie citovaný v tomto
vyhlásení, vkladá ku dňu 22.10.2014 do základného imania spoločnosti predmet nepeňažného vkladu,
a to tak, že prevádza vlastnícke právo k predmetu nepeňažného vkladu na spoločnosť.

24. Podrobným písomným vyjadrením právnej zástupkyni žalobcu bolo preukázané, že žalobca

neuznáva úkon žalovaného ako započítací prejav a trvá na plnení dlhu žalovaným tak, ako je to
uvedené v žalobnom návrhu, neuznáva započítanie jednostranným právnym úkonom žalovaného s
odôvodnením, že takýto prejav nie je prípustný, lebo nejde o vzájomnú pohľadávku voči pohľadávke
žalobcu. Podľa názoru právnej zástupkyni, k zvýšeniu základného imania spoločnosti o nepeňažný vkladmalo dôjsť dňa 28.10.2014, t. j. takmer dva týždne predtým, ako žalovaný podal odpor. V podanom
odpore však žalovaný vôbec neuviedol, že v minulosti malo dôjsť k zmene v osobe dlžníka. Nesúhlasila
s tým, že vloženie nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti nespôsobuje automaticky

zo zákona zmenu v osobe dlžníka, a preto nesúhlasila s tým, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní. V podaní žalovaného zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že malo dôjsť k prechodu
záväzku žalovaného voči žalobcovi na spoločnosť, toto nemožno vykladať inak ako tým, že žalovaný
uznáva existenciu a dôvodnosť tohto záväzku. Podľa názoru právnej zástupkyne, že predajom podniku
predávajúci nestráca svoju právnu subjektivitu, kupujúci nie je univerzálnym právnym nástupcom

predávajúceho, aj keď na základe zmluvy nadobúda všetky práva a záväzky súvisiace s podnikom,
vstupom do týchto práv a záväzkov sa kupujúci stáva singulárnym sukcesorom predávajúceho. Nakoľko
žalovaný nepreukázal a objektívne ani nie je spôsobilý preukázať singulárnu sukcesiu o vzťahu k
záväzku, ktorý tvorí predmet konania, de iure nedošlo k prechodu záväzku žalovaného na spoločnosť.
Ďalšímfaktom,oktorýprávnazástupkyňaopieralasvojetvrdeniabolo,žežalovanýnestratilsvojuprávnu
subjektivitu a neukončil svoju podnikateľskú činnosť a že až dňa 1.4.2016 do 31.12.2016 pozastavil,

avšak neukončil svoju činnosť. Záväzok, ktorý je predmetom tohto konania vznikol žalovanému ako
fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý za svoje záväzky zodpovedá celým svojím majetkom. Mala za to,
že je vylúčené, aby vloženie podniku do základného imania iného subjektu malo za následok možné
zhoršenie postavenia veriteľa a vymožiteľnosti jeho pohľadávky.

25. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti L. Y. - H., s.r.o., so sídlom B. Z.,
X. 16, IČO: XX XXX XXX vyplynulo, že dňa 22.10.2014 sa konalo za účasti všetkých troch spoločníkov
( jedným z nich je aj L. Y.) , mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré schválilo zvýšenie
základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom spoločníka L. Y. v hodnote 2.300.000 eur, ktorý
vklad pozostávajúci z „ podniku“ podnikateľa L. Y. - H., s miestom podnikania: X. XXXX/XX, XXX XX

B. Z., Slovenská republika, IČO: XX XXX XXX, zapísaného v Živnostenskom registri Okresného úradu
B. Z., číslo živnostenského registra : 404-9406, do spoločnosti, pričom hodnota „ podniku“ bola určená
znaleckým posudkom na sumu 2.545.050 eur.

26. Z listiny predloženej žalovaným zo dňa 22.10.2014 nazvanej „ Vyhlásenie“ vyplýva, že spoločnosť L.

Y. - H., s.r.o., prevzala záväzok ( bez bližšej špecifikácie o aký záväzok sa jedná) na nepeňažný vklad-
podnik živnostníka L. Y. - H., ktorý pozostáva z nehnuteľného majetku špecifikovanom a znaleckom
posudku č. 9/2014 zo dňa 30.09.2014.

27. Zoznamom pohľadávok a zoznamom záväzkov žalovaný preukázal, aké pohľadávky a záväzky má

spoločnosť L. Y. - H., s.r.o. a voči komu.

28. Znaleckým posudkom č. 9/2014 zo dňa 28.10.2014 žalovaný preukázal, že sa týka daňového a
účtovného hľadiska živnostníka, podnikajúceho pod obchodným názvom : L. Y. - H., nakoľko v tom čase
nebola ešte riešená otázka vkladu majetku fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným s tým,

že tento nárok v znaleckom posudku sa nenachádza a ani nie je riešený.

29. Podľa Čl. 10 Civilného sporového poriadku odsek 1, strany sporu postupujú v konaní v súlade so
zákonom a podľa pokynov súdu.

30. Podľa ustanovenia § 5 Obchodného zákonníka, podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor
hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na
svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

31. Podľa ustanovenia § 59 odsek 3, 4 Obchodného zákonníka, nepeňažný vklad do spoločnosti a
určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v
spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje
inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis
nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu

upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.
odsek 4, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností
primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.32. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1, 6 písmeno d), odsek 9 Obchodného zákonníka, táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

odsek 6 písmeno d), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové
vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte

(§ 716).
odsek 9, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II
tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

33. Podľa ustanovenia § 323 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý

záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

34. Podľa ustanovenia § 387 odsek 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom.

35. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky.

36. Podľa ustanovenia § 407 odsek 1, 4 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok,

plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie
nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
odsek 4, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu
zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

37. Podľa ustanovenia § 476 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa
predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové
hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
odsek 2, zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

38. Podľa ustanovenia § 477 odsek 1 Obchodného zákonníka, na kupujúceho prechádzajú všetky práva
a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

39. Podľa ustanovenia § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poistenie, pri ktorom je

dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia, výpoveď sa musí dať aspoň
6 týždňov pred jeho uplynutím.

40. Podľa ustanovenia § 801 ods. 1 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie
alebo jedno rázové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

ods. 2, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného
mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pre
doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
ods. 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

41. Podľa ust. § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

42. Podľa ust. § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov „poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia
lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím lehoty“.43. Podľa ust. § 11 ods. 7 vyššie citovaného zákona, „ ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poistiteľ nárok na poistné do
konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je

poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť“.

44. V konaní bezpochyby žalobca preukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR)
v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorý bez platnej zmluvy by nemohol vykonávať svoju

podnikateľskú činnosť. Od tejto zmluvy žalobca odvodzoval svoj právny nárok, nakoľko v poistnej zmluve
sa strany sporu dohodli, že poistným obdobím je splátka poistného, ktorá sa bude platiť v štyroch
splátkach vo výške 805,12 eur, celkové ročné poistné bolo dohodnuté sumou 3.220,47 eur. Z výpisu z
inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 25.1.2010 do 11.1.2013 žalobca preukázal, že žalovaný
nezaplatil poistné za prvé poistné obdobie v lehote troch mesiacov od jeho splatnosti a žalobca tiež
preukázal, že vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu z vyplývajúcej poistnej zmluvy v celkovej výške

3.220,48 eur, a to dňa 24.1.2013, ako aj skutočnosť, že žalovaný si túto výzvu prevzal dňa 30.1.2013
a k dobrovoľnému plneniu z jeho strany nedošlo.

45. Na základe vykonaného doplneného dokazovania podľa uznesenia odvolacieho súdu, sa súd prvej
inštancie predovšetkým zaoberal skutočnosťou a posúdením platnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o

predaji podniku, na základe ktorej tvrdil žalovaný, že previedol predmet nepeňažného vkladu, teda podiel
žalovaného ako fyzickej osoby podnikateľa na obchodnú spoločnosť L. Y. - H., s.r.o., čím malo dôjsť k
zmene pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. S predajom podniku žalovaný v konaní mal
bezpochyby preukázať písomnú zmluvu o predaji podniku, nakoľko v súlade s ustanovením § 476 a nasl.
Obchodného zákonníka, prevod podniku je možné uskutočniť len na základe písomnej zmluvy o predaji

podniku, pričom písomná forma je uvedená v ustanovení § 476 odsek 2, teda je to kogentné ustanovenie
s tým, že bez zachovania písomnej formy je zmluva neplatná a zároveň predpisuje aj osvedčené
podpisy predávajúceho a kupujúceho. Ďalšou podmienkou je predloženie znaleckého posudku, ktorý by
podrobne špecifikoval, ktoré práva a záväzky mali prejsť na obchodnú spoločnosť L. Y. - H., s.r.o.
Súd prvej inštancie v rámci prejudiciálnej otázky sa zaoberal platnosťou tohto právneho úkonu a

vyhodnotil ho tak, že právny úkon zmluvy o predaji podniku je absolútne neplatný a trpí zásadnými
vadami, keď žalovaný v konaní absolútne nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o predaji podniku
a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho, pokiaľ nepredložil písomnú formu zmluvy o predaji
podniku, nepreukázal jednoznačne prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku
alebo jeho časti. Zoznam pohľadávok a záväzkov a znalecký posudok č. 9/2014 zo dňa 20.8.2014 a

vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a o splatení vkladu zo dňa 22.10.2014 súd vyhodnotil
tak, že nie sú dokladmi, ktoré osvedčujú predaj podniku nepeňažným vkladom a takisto nepreukazujú
prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku. Čo sa týka znaleckého posudku č.
9/2014, tento sa týkal len daňového a účtovného hľadiska tak, ako to sama potvrdila právna zástupkyňa
žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16.9.2016 a nebola v ňom riešená otázka vkladu majetku

fyzickej osoby do spoločnosti s ručením obmedzeným, nakoľko znalecký posudok mal v súlade s §
59 odsek 3, 4 Obchodného zákonníka preukázať bezpochyby hodnotu nepeňažného vkladu, pričom
táto podmienka bola do tohto zákonného ustanovenia motivovaná práve záujmom o zvýšenú ochranu
veriteľovvsúladesČl.X.Smerniceč.77/91/EHSvzneníSmerniceč.92/101/EHS.Zustálenejjudikatúry
vyplýva, že ak peňažná suma, ktorou sa hodnota nepeňažného vkladu započítava na vklad spoločníka,

je v zjavnom nepomere k skutočnej hodnote vkladaného majetku, môže to mať za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o vložení nepeňažného vkladu pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný prvýkrát
oznámil konajúcemu súdu, že malo dôjsť k vloženiu „podniku“ žalovaného ako nepeňažný vklad do
spoločnosti, a to vo svojom podaní zo dňa 7.6.2016. Z tohto podania však vyplýva, že k zvýšeniu
základného imania spoločnosti, nie žalovaného, o nepeňažný vklad formou „podniku“ žalovaného však

malo dôjsť dňa 28.10.2014, t. j. takmer dva týždne predtým, ako žalovaný podal odpor. Žalovaný k
tomuto podaniu pripojil listiny, ktoré majú preukázať, že dňa 22.10.2014 sa konalo mimoriadne valné
zhromaždenie spoločnosti, ktoré prijalo rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti práve o
podnik žalovaného, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 9/2014, čím podľa žalovaného došlo k
prechodu záväzku žalovaného na spoločnosť. Z tohto vyvodiac, je potom zrejmé, že už v čase, keď

žalovaný podával odpor, mal vedomosť o tom, že v minulosti malo dôjsť k zmene v osobe dlžníka a
okrem tejto skutočnosti v čase podania odporu žalovaný vedel, že vloženie podniku žalovaného ako
nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti nespôsobuje automaticky zo zákona zmenu
v osobe dlžníka a že nedochádza zo zákona k prechodu záväzku na spoločnosť a že žalovanýoznačený v žalobe je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko ďalším faktom, ktorý nasvedčuje tejto
skutočnosti je, že nestratil svoju právnu subjektivitu a neukončil svoju podnikateľskú činnosť, a že až dňa
1.4.2016 pozastavil, avšak neukončil svoju činnosť. Záväzok, ktorý je predmetom tohto konania vznikol

žalovanému ako fyzickej osobe podnikateľovi - živnostníkovi a nie spoločnosti, ktorý za svoje záväzky
zodpovedá celým svojím majetkom.
V danom spore sa jedná o sumu 3.220,48 eur s príslušenstvom a práve druhá veta ustanovenia §
59 odsek 3 Obchodného zákonníka vymedzuje minimálne požiadavky na obsah znaleckého posudku,
pričom obsahovými náležitosťami, okrem iného, je aj opis nepeňažného vkladu, t. j. presná identifikácia

predmetu tohto vkladu. Právna teória práve vzhľadom na definíciu podniku obsiahnutú v ustanovení § 5
Obchodného zákonníka poukazuje na to, že ak by niektoré zo zložiek podnikania tvoriacich podnik boli
vyňaté, potom by nešlo o vklad podniku, ale o vklad samostatných, individuálne určených majetkových
hodnôt. Znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný do spisu nie je znalcom podpísaný, zviazaný,
opatrený pečiatkou a aj z jeho obsahu je zrejmé, že sa jedná len o pracovnú verziu s chýbajúcimi údajmi
na niektorých miestach a podľa predmetu a obsahu tohto posudku jednoznačne vyplýva, že došlo len

k vloženiu časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti. Žalovaný v tomto smere nie je
spôsobilý preukázať singulárnu sukcesiu vo vzťahu k záväzku, nakoľko nedošlo k prechodu záväzku
zo žalovaného na spoločnosť. S poukazom aj na vyššie uvedené, že chýba jednoznačne písomná
forma zmluvy o predaji časti podniku, legitímny znalecký posudok a osvedčené podpisy predávajúceho
a kupujúceho na zmluve o predaji podniku, súd tento úkon vyhodnotil za absolútne neplatný v súlade s

ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu nemôže byť vecne legitimovanou stranou
sporu na strane žalovaného obchodná spoločnosť L. Y. - H., s.r.o. s poukazom aj na skutočnosť, že
fyzická osoba - živnostník podnikajúci pod obchodným menom L. Y. - H. s miestom podnikania B. Z., X.
XX, IČO: XX XXX XXX mal iba v čase podania žaloby pozastavenú činnosť a nezanikol úplne.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zastáva ten názor, že pasívna vecná legitimácia svedčí subjektu

označenému v záhlaví tohto rozsudku L. Y. - H. s miestom podnikania B. Z., X. XX, IČO: XX XXX XXX.

46. V ďalšom sa súd zaoberal námietkami, ktoré predostrela právna zástupkyňa žalovaného v súvislosti
so započítaním a ktoré uviedla na pojednávaní konanom dňa 16.9.2019, keď uviedla, že v započítacom
prejave a v žalobe žiadala pohľadávku žalovaného vyhodnotiť ako obranu proti návrhu a v prípade, že

sa s týmto prejavom súd stotožní, považovala nárok žalobcu v uvedenej časti za premlčaný a žiadala v
uvedenej časti o zaplatenie 1.610,24 eur žalobu zamietnuť a pokiaľ išlo o druhú polovicu uplatneného
nároku, teda 1.610,24 eur, túto žiadala započítať s uplatneným nárokom vo výške 2.729,30 eur a rozdiel
medzi týmito sumami v prospech žalovaného v sume 1.119,06 eur žiadala priznať žalovanému. K
týmto argumentom je potrebné uviesť, že sa s nimi súd prvej inštancie absolútne nestotožnil, jednak z

dôvodu, že tak ako v bode 44. odôvodnenia sa vyjadril, že pasívna vecná legitimácia svedčí označeniu
žalovaného pod obchodným názvom L. Y. - H. so sídlom B. Z., IČO: IČO: XX XXX XXX a ďalej z dôvodu,
že v podaní žalovaného zo dňa 7.6.2016 žalovaný tvrdil, že nastala zmena na strane pasívne vecne
legitimovaného právneho subjektu, a to v prospech spoločnosti ako právneho nástupcu žalovaného.
Okrem toho v tomto podaní žalovaný najprv uviedol, že eviduje na náhradu škody, ktorý si uplatnila

spoločnosť u žalobcu ako poisťovateľa PZP škodcu z dopravnej nehody, nakoľko spoločnosti a nie
žalovanému na jej motorovom vozidle vznikla škoda. Následne však uviedol, že sumu 2.729,30 eur
spoločnosť (L. Y. - H., s.r.o.) stále eviduje ako splatnú pohľadávku voči žalobcovi. Konštatoval v
tomto podaní, že Spoločnosť, nie žalovaný, je majiteľom osobného motorového vozidla, ktoré bolo pri
dopravnej nehode dňa 11.1.2016 poškodené. Žalovaný teda tvrdil, že motorové vozidlo, na ktorom

vznikla škoda, bolo majetkom spoločnosti a škoda vznikla spoločnosti a nárok na náhradu škody má
spoločnosť a nie žalovaný, a jednalo sa o sumu 2.729,30 eur v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
11.1.2016, teda o identickú sumu, akú žiadal na pojednávaní žalovaný započítať. Zo záverov podania
žalovaného zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že spoločnosť si tvrdenú pohľadávku uplatnila v súdnom konaní
podsp.zn.6C/183/2016,keďpodaldňa13.5.2016naokresnomsúdežalobuozaplateniesumy2.729,30

eur. Z tohto je zrejmé, že tento nárok, ktorý má byť aj nárokom započítacím, si uplatnila spoločnosť a nie
žalovaný a to žalobou podanou skôr ako žalovaný tú istú pohľadávku uplatnil vo svojom započítacom
prejave. Z týchto dôvodov nie je možné o započítacom prejave žalovaného vo výške 2.729,30 eur v
tomto konaní rozhodovať, nakoľko je daná prekážka litispendencie, keďže o celom nároku sa koná v
inom konaní na tunajšom súde. Okrem toho v podaní zo dňa 7.6.2016 v súvislosti s kompenzačnou

námietkou, túto súd okrem iného vyhodnotil ako nejasnú a zmätočnú, lebo nie je z nej zrejmé, akým
spôsobom žalovaný predmetnú žiadosť na započítanie mienil riešiť. Okrem toho nepreukázal v tomto
konaní ani svoje vlastnícke právo ku kompenzačnej pohľadávke. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú nie je
možné prihliadnuť a stotožniť sa so započítacím prejavom žalovaného je skutočnosť, že pokiaľ žalovanýv podaní zo dňa 7.6.2016 tvrdí, že majiteľom poškodeného osobného motorového vozidla je spoločnosť
a nie žalovaný, tak škoda vznikla spoločnosti, nemôže si výšku tejto škody kompenzovať v tomto konaní,
kde nevystupuje v postavení žalovaného táto spoločnosť. Súd započítací prejav žalovaného vyhodnotil

tak, že započítanie v danom prípade nie je možné, nakoľko tento úkon žalovaného nie je platným
započítacím prejavom s poukazom na vyššie uvedené, nakoľko nie sú splnené ani hmotnoprávne
predpoklady podmienky na započítanie tak, ako sa o nich žalovaný domnieva. Podľa ustanovenia §
580 Občianskeho zákonníka platí „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého dlhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie“, a teda v danom prípade a v predmetnom spore započítanie jednostranným právnym
úkonom žalovaného nie je prípustné s poukazom na skutočnosť, že pohľadávka súca na započítanie vo
výške 2.729,30 eur je predmetom iného súdneho konania a uplatnená je samostatne.

47. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú na ostatnom pojednávaní vzniesol žalovaný, a

to v časti o zaplatenie sumy 1.610,24 eur, podľa súdu nie je daná a ani dôvodná. V tomto smere súd
poukazuje na skutočnosť, že Obchodný zákonník, a to ustanovenie § 261 odsek 1 upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti a v danom prípade ide práve o takéto subjekty, pretože poistná zmluva,
ktorú uzavreli strany sporu, bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, ktoré sú podnikateľmi, a to v

súvislosti s ich podnikaním, v rámci podnikateľskej činnosti oboch zmluvných strán, a preto predmetný
spor sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ustanovenie § 261 Obchodného
zákonníka má kogentnú povahu. V danom prípade nepochybne sa jedná o spor, a to absolútny obchod
a obchodno-právny vzťah. Predmetná poistná zmluva mala poskytnúť poistné krytie žalovaného pri
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru (CMR). Takéto

poistenie pre žalovaného bolo dokonca nevyhnutné na vykonávanie medzinárodnej prepravy tovaru,
a túto žalovaný vykonával v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto nie je možné na daný vzťah
aplikovať právnu úpravu náhrady škody, zmluvnej pokuty alebo premlčania obsiahnutú v občianskom
zákonníku. Obchodný zákonník upravuje v § 397, že premlčacia doba je štvorročná. V § 387 odsek
1 Obchodného zákonníka je upravené, že právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom. Žalovaný podaním zo dňa 7.6.2016 mal urobiť započítací prejav, a to vo vzťahu k pohľadávke
žalobcu v celosti, t. j. túto potom následne aj uznal. Podľa ustanovenia § 407 odsek 1 Obchodného
zákonníka potom platí, že plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania a aj v prípade,
keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Podľa ustanovenia § 358 a nasl.
Obchodného zákonníka, započítaniu nebráni, ak je pohľadávka započítaná. Z týchto dôvodov súd túto

námietku premlčania vyhodnotil za nedôvodnú a z tohto dôvodu na ňu neprihliadol.

48. Je potrebné zdôrazniť, že v celom konaní žalovaný, a to ani v písomne podanom odpore voči
platobnému rozkazu, pohľadávku žalobcu čo do výšky a právneho dôvodu nikdy nepoprel a žiadnym
spôsobom nerozporoval.

49. S poukazom na všetko vyššie uvedené, najmä, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným
v predmetnom konaní a vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd vyhodnotil za
nedôvodnú, mal za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť a zaviazať žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.220,48 eur spolu s príslušenstvom, teda 9 % ročným úrokom z

omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s Nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s tým, že sa žalovaný dostal do omeškania od 26.1.2011,
nakoľko poistenie mu zaniklo dňom 25.1.2011 v zmysle ustanovenia § 801 odsek 1 Občianskeho
zákonníka nezaplatením poistného za prvé poistné obdobie v lehote troch mesiacov od jeho splatnosti
25.1.2010, ktorú sumu s príslušenstvom je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči
žalovanému podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).