Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/19/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200812
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3212200812.2
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne : K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, XXX XX K. H. C., právne zastúpenej B. E. A.. Z. C. - A.. K. C., so sídlom S. XXXX, XXX XX R.,
proti žalovaným 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., právne zastúpený B. E. A..
T. U.,. so sídlom A. XX, XXX XX C. H. C., 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C.,
právne zastúpená B. E. A.. T. U., K... so sídlom A. XX, XXX XX C. H. C., 3/ Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. D. XXX/XX, XXX XX H. - C., 4/ A. E., nar. XX.XX.XXXX., bytom R. zastúpený žalovanou 3/ Z. U., 5/
B. S., rod. Z., zastúpená K. S. U., so sídlom C. XX, XXX XX C., 6/ B. Z., zastúpený K. S., so sídlom C.
XX, XXX XX C., 7/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX K. H. C., 8/ B. Z., zastúpená K. S.,
so sídlom C. XX, XXX XX C., 9/ N. N., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 10a/ T. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. N. XXXX, L., 11a/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. C. XX, XXX XX K. H.
C., 11b/ G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX X. XX, 11c/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z.
XXX, 11d/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX K. H. C., zastúpený žalovanou 11b/ G. S.,
12/ N. S., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 13/ B. S., zastúpená K. S., so sídlom C. XX,
XXX XX C., 14/ X. N., so sídlom XXX XX N., P.: XX XXX XXX, 15/ Z. N., zastúpený K. S., so sídlom C.
XX, XXX XX C., 16/ A. O., zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 17/ B. O., zastúpený K. S. so
sídlom C. XX, XXX XX C., 18/ P. O., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 19/ Z. O., zastúpená
K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 20/ D. N., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 21/ U. N.,
zastúpený K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C., 22/ T. O., zastúpená K. S., so sídlom C. XX, XXX XX C.,
23/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXXX/XX, XXX XX C. H. C., o určenie vecného bremena, o
odvolaní žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 6C/5/2012-849 zo dňa 30. septembra 2021, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni voči žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/,
13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .
Žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalobkyňa ako vlastníčka rodinného
domu súp. č. XX na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. N., obec N., okres C. H. C., má právo
prechodu a prejazdu cez parcelu reg. "C" parc. č. XXX/X o výmere 94 m2 zapísanú na LV č.
XXX, parcelu reg. "E" parc. č. X o výmere 148 m2 zapísanú na LV č. XXX, parcelu reg. "E" parc.
č. X o výmere 31 m2 zapísanú na LV č. XXX a cez parcelu reg. "E" parc. č. XX o výmere 998 m2 zapísanú
na LV č. XXX, v rozsahu ako je toto právo zakreslené geometrickým plánom č. XC/X/XXXX-
XXX zo dňa 28.11.2019 vyhotoveným P.. N. D., znalcom z odboru geografia a kartografia,
odvetviegeodézia,kartografiaafotogrametria,úradneoverenýmOkresnýmúradomC.H.C.,katastrálny
odbor, dňa 9.12.2019 pod č. 511/2019, ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,výrokom II. rozhodol, že žalovaní 1/,2/,5/,6/,7/,8/,9/,12/,13/,15/,16/,17/,18/,19/,20/,21/,22/
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania,
pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením a výrokom III. žalobkyni voči žalovaným 3/, 4/, 10a/, 11a/,11b/,11c/,11d/, 14/
a 23/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie (okrem odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej)
uviedol, že v danom prípade došlo k určeniu vecného bremena v rozsahu navrhovanom žalobkyňou, s
ktorým nárokom žalovaní 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ nesúhlasili
a tento svoj názor a postoj nezmenili počas celého konania, podali proti medzitýmnemu rozsudku
odvolanie, resp. v prípade žalovanej 7/ táto sa vo vyjadrení s odvolaním žalovaných 1/ a 2/ stotožnila),
pretoonárokunanáhradutrovkonania(výrokuII.)vočižalovaným1/,2/,5/,6/,7/,8/,9/,12/,13/,15/,16/,
17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nebol dôvod
v prípade týchto žalovaných odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o trovách konania
v predmetnom konaní a nebol daný dôvod na použitie výnimky podľa § 257 CSP, ktorej aplikácie sa
prostredníctvom svojich zástupcov tak žalovaní 1/ a 2/ ako aj žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/,
17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ domáhali a v prípade žalovanej 7/ dôvody pre aplikáciu § 257 CSP
nezistil. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné počas celého sporu, že by bolo vecné bremeno,
ktorého existencie sa žalobkyňa domáha, v tomto spore zapísané v nejakej evidencii a žalobkyňa práve
pre popretie svojho práva zo strany týchto žalovaných počas sporu preukazovala jeho existenciu inými
dôkaznými prostriedkami, čo aj preukázala, pretože medzitýmny rozsudok (sp.
zn. 6C/5/2012-311 zo dňa 04.03.2013) nadobudol právoplatnosť. Ďalej uviedol, že dôvod, ktorý uviedol
zástupca žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, a teda, že žiadal aplikovať
ust. § 257 CSP z dôvodu, že zástupca týchto žalovaných -K. S. nie je stranou sporu, súd nekoná a
nerozhoduje o jeho právach a chránených záujmoch, rozhodnutie uložiť povinnosť náhrady
trov konania nezistenému vlastníkovi je nevykonateľné a všeobecne súdy SR nepriznávajú žalobcom
voči stranám sporu, ktorou je nezistený vlastník nárok na náhradu trov konania, považoval za účelovo
uvádzaný a ničím nepodložený. Nebolo súdu prvej inštancie známe, z akého dôvodu by rozsudok (o
uložení povinnosti nahradiť trovy konania) nebol nevykonateľný, je povinnosťou zástupcu toto tvrdiť a
preukázať (napr. ak mal zástupca názor, že je tak tomu z dôvodu napr. že je žalovaný (neznámy vlastník)
nemajetný, je toto tvrdenie účelové, pretože zo sporu je zrejmé, že je vlastníkom (minimálne) podielu
na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa viaže vecné bremeno. Každý zo žalovaných a žalobcov má v spore
rovnaké postavenie a rovnaké práva a povinnosti, nesie následky za výsledok sporu, v prípade
úspechu spočívajúci v nároku na náhradu trov a v prípade neúspechu povinnosti náhradu trov
konania úspešnej strane. Ak by to tak v prípade takýchto žalovaných (neznámych vlastníkov,
zastúpených K. S.) nebolo, nepatrilo by im potom ani právo na náhradu trov konania v
prípade, že sa svojho práva domáhali úspešne alebo ich obrana bola dôvodná. A že to tak nie je, t.j. že
úspešnej strane sporu - neznámym vlastníkom zastúpeným K. S. nárok na náhradu účelných trov sporu
patrí, je známe z rozhodnutí súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to napr. uznesenia sp. zn.
7Cdo/93/2012 zo dňa XX.XX.XXXX a 2MCdo/16/2012 zo dňa 26.06.2013). Súd prvej inštancie dôvodil,
že žiadne konkrétne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP zástupca žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/,
16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ neuviedol, a preto rozhodol tak ako je uvedené vyššie.
3. Proti výroku II. tohto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/,
15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, prostredníctvom zástupcu - K. S. U., v ktorom uviedli, že majú
za to, že v predmetnej právnej veci boli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 257 CSP a
sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú najmä v osobitnom charaktere tohto
súdneho konania vzhľadom na predmet súdneho sporu, osobitosť konania voči nezistenému vlastníkovi
a špecifické právne postavenie K. S. V prípade tzv. nezisteného vlastníka ide o špecifický subjekt,
ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým
zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako zákon č.229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov a zákon SNR Č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v
znení neskorších predpisov. Uviedol, že v konaniach pred súdom nezistených vlastníkov zastupujeex lege K. S. a v prípade lesných pozemkov F. SR, pričom účelom zavedenia špecifického subjektu
- nezisteného vlastníka uvedenými zákonmi bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych
vzťahov, a to aj v súdnych konaniach. Namietal, že zo samotnej právnej povahy tohto špecifického
subjektu,exlegedefinovanéhonedostatkomidentifikačnýchúdajovpriamoalogickyvyplývanemožnosť
zistenia majetkových, sociálnych, osobných, zárobkových a iných pomerov týchto subjektov, pričom v
súdnom konaní je nevyhnutné okrem špecifických okolností, ktoré viedli k súdnemu sporu a osobitosti
konania voči nezistenému vlastníkovi zohľadniť v neposlednom rade aj právne postavenie účastníkov
konania, predovšetkým K. S. ako právnickej osoby, ktorá bola zriadená zákonom a ktorá svoju činnosť
vykonáva vo verejnom záujme. Ďalej dôvodil, že zámerom zákonodarcu nebolo to, aby zastupovanie
neznámych vlastníkov bolo K. S. ako právnickej osobe zriadenej zákonom, na ujmu. Poukázal na to,
že v zmysle zaužívanej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky je priznanie náhrady trov v
takýchto typoch sporov absolútne nezvyklé a nedôvodné s poukazom na uznesenie Krajského súdu v
Prešove 21Co/l/2013 z 31.01.2013, ktorý zaujal právny názor, že nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť
súdny poplatok žalovanej nezistenej vlastníčke, ktorá je na neznámom mieste, rovnako tak zástupcovi
K. žalovanej a to K., ktorý je štátom poverený na zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdom. Z
tohto dôvodu má za to, že preukázateľne existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov žalobkyni voči žalovaným, ktorí sú nezistení vlastníci. Navrhol, aby krajský súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. zmenil v naznačenom smere.
4. Žalobkyňa ani ostatní žalovaní sa k odvolaniu žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/,
20/, 21/, 22/ nevyjadrili.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť. Odvolací
súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario),
keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku I., v časti výroku II. vo
vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 7/ a vo výroku III., v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa §257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej
strane, resp. strane, ktorá zastavenie konania nezavinila, priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnej strane, či strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, nahradiť trovy
konania protistrane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP. Ide o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane, resp. strane, ktorá
procesnezastaveniekonanianezavinila.Ztohtodôvodumusíaplikáciadanéhoustanoveniazodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenienie je možné vykladať tak, že naň možno prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.2010,
sp. zn. 2MCdo/17/2009).
12. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje vždy
kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a
b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžuspočívaťpredovšetkýmvpovaheaokolnostiachsporu,pričomsúdmusíbraťdoúvahyajokolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu ich nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku
a priebehu sporu, ale aj sociálne dôvody.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Citované ustanovenie však
neslúžinazmierňovaniealeboodstraňovaniemajetkovýchrozdielovmedzistranamisporu.Slúživýlučne
na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a predovšetkým jeho výsledok.
14. V danom prípade je nepochybné, že K. S. má na základe zákona špecifické postavenie, keď
zastupuje i v súdnych konaniach neznámych vlastníkov (§ 6 zák. č. 330/1991 Z.z.). V prípade
žalovaných 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/ ide o špecifický subjekt - tzv.
nezistených (neznámych) vlastníkov, ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe, s vysokou
pravdepodobnosťou už zomreli, nemožno ich preto zaviazať na plnenie vo vzťahu k trovám konania
ako nezistených (neznámych) vlastníkov, pretože rozhodnutie by bolo nevykonateľné a smerovalo by
voči subjektu zrejme bez právnej subjektivity.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
výroku II. podľa § 388 CSP tak, že hoci žalobkyňa mala vo veci úspech (podľa § 255 ods. 1 CSP by jej
patrila náhrada trov konania), náhradu trov konania voči žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/,
18/, 19/, 20/, 21/, 22/ jej nepriznal z dôvodu aplikácie ust. § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia videl v osobitnej povahe a okolnostiach danej veci,
keď na strane žalovaných (žalovaní 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/) vystupujú
i tzv. nezistení resp. neznámi vlastníci, ktorých právna subjektivita je dôvodne spochybnená a
nemožno ich preto zaviazať k náhrade trov konania, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.1
CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní
5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, preto by im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ale vzhľadom na výnimočnosť prípadu im trovy odvolacieho konania odvolací súd
z dôvodov uvedených vyššie, prihliadnuc na výnimočnosť prípadu a špecifickú úpravu vo
vzťahu k žalovaným 5/, 6/, 8/, 9/, 12/, 13/, 15/, 16/, 17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, nepriznal.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.