Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7118203015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Ing. W. C., nar. XX.X.XXXX
trvale bytom J. C. č. X. t.č. N. F. č. X J. zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou advokátkou so sídlom
na ulici Bajzovej č. 2 Košice a manželky T. C. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej na C.. X J. zastúpenej
JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom Pollova č. 32 Košice za účasti maloletej N. C.

nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
Staničné námestie č. 9, Košice v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu pre čas po rozvode manželstva o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 16.6.2021 č.k. 18P/36/2018-928 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.10.2021
č.k. 18P/36/2018-1098 a opravným uznesením zo dňa 24.11.2021 č.k. 18P/36/2018-1108 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením v
napadnutých výrokoch I. a II. tak, že z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej N. C., nar.

XX.XX.XXXX sumou 300 Eur mesačne od 1.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky. Dlžné výživné v sume 3.550 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej N. C. sumou
170 Eur mesačne od 1.3.2019 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že
dlžné výživné za obdobie od 1.3.2019 do 30.6.2021 neurčil. Zároveň schválil dohodu rodičov o úprave

styku, keď vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý nepárny týždeň v čase
od piatku od 15.15 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok alebo vo štvrtok od
14.30 hod. do nasledujúceho dňa do 8.00 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni vopred, ktorý deň
v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času. Počas letných
prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do
19.00 hod., počas vianočných prázdnin od 23.12. od 19.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod., nepárny rok
od 30.12. od 19.00 hod. do 7.1. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od Zeleného štvrtka od

9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin párny rok od nedele od 9.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. s tým, že matka maloleté dieťa v stanovený deň a hodinu pripraví, odovzdá otcovi a otec
na tom istom mieste v deň a hodinu maloleté dieťa vráti, výnimkou je utorok a štvrtok v priebehu týždňa.
Taktiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Následne dopĺňacím
rozsudkom doplnil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie tak, že matka odovzdá maloleté dieťa
v stanovený deň a hodinu otcovi v mieste jej bydliska a na rovnakom mieste v stanovený deň a hodinu

otec dieťa matke ajodovzdá s výnimkou párneho kalendárneho týždňa, kedy otec prevezme v stanovený
deň a hodinu maloleté dieťa pred školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje a v stanovený deň
a hodinu maloletú do školského zariadenia odovzdá. Po návrhu na vydanie opravného uznesenia vpriebehu odvolacieho konania opravil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že schválil dohodu rodičov o
úprave styku v znení, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý kalendárny
nepárny týždeň v čase od piatku od 15.15 hod. do nedele do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok

alebo štvrtok od 14.30 hod. do nasledujúceho dňa do 8.00 hod. s tým, že otec oznámi matke dva dni
vopred, ktorý deň v pracovnom týždni sa jeho styk bude realizovať v závislosti od jeho pracovného času.
Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 19.00 hod., od 1.8. od 9.00 hod. do
14.8. do 19.00 hod., počas vianočných prázdnin v párny rok v čase od 23.12. od 19.00 hod. do 30.12. do
19.00 hod., nepárny rok od 30.12. od 19.00 hod. do 7.1. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v

nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do utorka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin párny
rok od nedele od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka maloleté dieťa v stanovený deň
a hodinu dieťa pripraví, odovzdá otcovi a otec na tom istom mieste v deň a hodinu maloleté dieťa vráti.
Výnimkou je utorok a štvrtok v priebehu týždňa.

2. Svoje rozhodnutie založil v podstate na zistení, že pôvodne sa navrhovateľ podaným návrhom

domáhalrozvodumanželstvaazvereniamaloletejN.doosobnejstarostlivostimatkyaurčeniavýživného
v sume 150 Eur mesačne a úpravy styku s maloletou. Vo veci súd rozhodol prvotne dňa 7.1.2019
tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, pre čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne s tým, že upravil aj styk otca s
maloletou. Vzhľadom k odvolaniam zo strany navrhovateľa a manželky vo vzťahu k výživnému a úprave

styku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť len vo výroku o rozvode manželstva dňa
1.3.2019 a vo zvyšnej časti po odvolacom prieskume v konaní 8CoP/210/2019 krajský súd rozsudkom
zo dňa 18.11.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a úprave
styku a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vec právne posúdil podľa
ustanovenia § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 27 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4,

5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a výrok o trovách
konania ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že matka v prejednávanom prípade prezentovala rozsah
odôvodnených potrieb maloletej zjavne nevybočujúcich z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku
s prihliadnutím na jej vek a s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca matky, ako aj ich

výdavkypovažovalzaprimeranévýživnévsume170Eurmesačnevychádzajúczodôvodnenýchpotrieb
maloletej, osobnej starostlivosti matky o maloletú, ako aj z toho, že maloleté dieťa je vo veku 8 rokov a
zohľadnil, že matka i otec sú zamestnaní, pričom príjem oboch rodičov je v zásade rovnaký a matkou
predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté dieťa vo vzťahu k stravnému, bývaniu, oblečeniu,
zabezpečeniu školských pomôcok či záujmovej činnosti zodpovedajú odôvodneným potrebám detí v

rovnakom veku na rovnakom stupni školskej dochádzky a pokiaľ nie sú v určitom prípade zvýšené v
dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia je potrebné považovať za všeobecne známu
skutočnosť,ktorúniejepotrebnépodľazákonaaniosobitnedokazovať.Zpripojenýchlistinnýchdôkazov
mal za to, že nezistil zvýšené mimoriadne výdavky matky odôvodňujúce vyššiu výšku výživného, ako je
suma 170 Eur a vzhľadom k tomu, že otec platil zvýšené výživné od 1.3.2019 do 30.6.2021, kedy spolu

zaplatil 4.850 Eur ako sumy pozostávajúcej zo sumy 2.000 Eur od marca 2019 do novembra 2019 8 x
250 Eur a zo sumy 2.850 Eur 19 mesiacov po 150 Eur, nevznikol mu žiadny dlh na výživnom.

3. Proti výrokom o určení výživného a o dlhu na výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie manželka
- matka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec na nové

prejednanie a rozhodnutie. Vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne ustálenie majetkových, príjmových
pomerov na strane oboch rodičov maloletej N., ani nesprávne vyhodnotenie jej skutočných potrieb.
Poukázala na to, že otec už v roku 2018 v čase podania návrhu na rozvod manželstva žiadal určiť
výživné vo výške 150 Eur mesačne a na súdnom pojednávaní 7.1.2019 uviedol, že si sám znížil výživné
na sumu 100 Eur mesačne. Preto z rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, na základe čoho

otec dieťaťa posúdil, že výživné, ktoré si sám určil v dobe od 1.3.2018 do 31.1.2019 a od 1.1.2020, je
primerané jeho možnostiam a schopnostiam a pokrýva odôvodnené potreby dieťaťa, keď jeho priemerný
mesačný príjem predstavoval sumu 1.000 až 1.300 Eur. Poukázala na príjmy a výdavky otca dieťaťa
za obdobie od januára 2019 až do apríla 2021 a príjmy a predložené výdavky matky a dieťaťa za
obdobie od januára 2019 do apríla 2021, ktoré sú jasným dôkazom, aké finančné prostriedky zostávajú

otcovi dieťaťa každý mesiac a na základe týchto dôkazov je jednoznačne preukázané, že otec dieťaťa
bol schopný a má možnosti platiť vyššie výživné, ako si sám určil. Zdôraznila znenie ustanovenia §
62 ods. 2 Zákona o rodine a poukázala na to, že otec dieťaťa sa ani jediný raz neopýtal a ani sa
nezaujímal o výdavky na jeho dieťa a sám si určil výšku výživného. Otec klamal, ak tvrdil, že matkeposlal primeranú výšku ako príspevok inej sumy na školské potreby a pomôcky, ktoré dieťa potrebuje,
keďže neprispel žiadnou sumou nielen na školské potreby, pomôcky, ale ani na odev, obuv, krúžky
a školský klub v školskom roku 2020 - 2021. Všetky potreby dieťaťa zabezpečovala výlučne sama a

spochybnila aj správnosť záverov súdu uvedených v bode 9., 11., 12. a 13. napadnutého rozsudku,
keďže tam uvádzané údaje sú neaktuálne a zodpovedajú reálne nákladom a potrebám, resp. príjmovým
pomerom rodičov v roku 2018. Súd prvej inštancie sa riadne neoboznámil a nepreskúmal ani ňou
predložené výdavky za obdobie od 1.3.2019 do 30.4.2020, ktoré súdu riadne doložila s tým, že podľa
jej výpočtov na jedného rodiča v roku 2019 predstavovali výdavky 205,09 Eur, v roku 2020 229,67

Eur a v roku 2021 vo výške 188,29 Eur. Zároveň zdôraznila, že majetkové pomery otca a matky na
základe predložených príjmov a výdavkov za obdobie od januára 2019 do apríla 2021 jednoznačne
poukazujú na to, že majetkové pomery otca dieťaťa sú dvakrát vyššie ako majetkové pomery matky,
a aké finančné prostriedky po odpočítaní výdavkov zostanú matke dieťaťa, a aké finančné prostriedky
ostanú otcovi dieťaťa. Sudca len skonštatoval, že príjmy oboch rodičov sú rovnaké, nezaoberal sa však
celkovými výdavkami, ktoré ku dňu jeho rozhodovania dňa 16.6. ani neboli preukazované pred súdom

a dôsledne nepostupoval podľa úpravy danej mu zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach.
Poukázala aj na to, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o vyporiadanie BSM vedené pod
sp.zn. 25C/32/2020 a na základe skončeného konania vedeného pod sp.zn. 25C/29/2020 sa matka
stala výlučnou členkou Územného bytového družstva G. a jedinou nájomkyňou bytu na C. ulici č. X
v J. s tým, že bude povinná vyplatiť otcovi dieťaťa členský podiel, z čoho vyplýva, že bude nútená

si vziať úver, ktorý ju výrazným spôsobom zaťaží vo vzťahu k oprávneným výdavkom maloletej dcéry
N.. Spochybnila aj otcom predložené čestné prehlásenie zo dňa 10.8.2020, podľa ktorého prispieva na
bývanie u svojej matky sumou 150 Eur mesačne, keďže otec o tom nepredložil žiadny relevantný doklad.
Naviac z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu na adrese N. F., J. sú užívateľmi bytu
a platiteľmi platieb spojených s užívaním bytu K. C. a K. C., teda otec tam býva na čierno a z jeho strany

nie sú uhrádzané žiadne zálohové platby. Spochybnila aj všeobecný charakter odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie v bodoch 26., 27., 28. a 34., ktoré sú tak všeobecné, že sú až nepreskúmateľné.
Zároveň vo svojom odvolaní žiadala opraviť výrok III. rozsudku týkajúci sa dohody o úprave styku, ktorá
sa následne realizovala na pojednávaní dňa 16.6., na pojednávaní 6.10.2021 dopĺňacím rozsudkom a
po opakovanej žiadosti o vydanie opravného uznesenia na č.l. 1105 spisu opravným uznesením č.k.

18P/36/2018-1108. Vyššie uvedené odvolacie dôvody podoprela listinnými dôkazmi žurnalizovanými v
spise na č.l. 971 - 1084 spisu.

4. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Kolízny opatrovník žiadal v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na narastajúce odôvodnené potreby maloletej, vek maloletej, majetkové a
príjmové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov v najlepšom záujme maloletej.

6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré
im predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3

CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom už riadne zistil
skutkový stav veci, ale tento nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že výživné vo výške 170 Eur
mesačne pre maloletú N. zodpovedá jej odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam
rodičov.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou matky, že je v možnostiach a schopnostiach

otca prispievať na výživu maloletej N. vyššou sumou, ktorú ustálil na 300 Eur mesačne. Odvolací súd v
tejtosúvislostipoukazujenaprincípochranyzáujmovmaloletéhodieťaťa,kedyjesúdpovinnývychádzať
z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnených v Zbierke zákonov, z ktorého vyplýva, že sa má
prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný
vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a

pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné. Vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že otec v roku 2019 pracoval s čistou priemernou mesačnou mzdou 1.127 Eur, v roku 2020
1.210 Eur a podobný príjem dosahoval aj v prvých mesiacoch v roku 2021. Po zaplatení výživného
matkou v navrhovanom rozsahu 300 Eur mesačne a nevyhnutných výdavkov na bývanie podľa čestného
prehlásenia vo výške 150 Eur mesačne (aj keď ho otec riadne nezdokladoval), otcovi ostalo 677 Eur

mesačne v roku 2019 a 760 Eur mesačne v roku 2020, ktoré nesporne postačujú na uspokojovanie jeho
deklarovaných potrieb v rozsahu 581 Eur mesačne (podľa č.l. 354 spisu). Pre porovnanie matka má s
maloletou pri určenom výživnom 300 Eur mesačne k dispozícii sumu 1.539 Eur (príjem 1.214 Eur, 25
Eur prídavok na dieťa a 300 Eur výživné), pričom po zaplatení výdavkov na bývanie v preukázanej výške
250 Eur jej ostane 1.280 Eur mesačne, čo predstavuje na jedného člena domácnosti 644 Eur mesačne.

Je teda zrejmé, že maloletá bude mať na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb aj po zvýšení
rozsahu určeného výživného odvolacím súdom na 300 Eur mesačne nižšiu sumu, ako má k dispozícii
otec sám. Až takto určené výživné možno považovať za súladné so zásadou, že dieťa má právo na
rovnakú životnú úroveň, ako jeho rodič.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá je ešte na rozdiel od otca vo veku intenzívneho fyzického
rastu a duševného dospievania, kedy sú nároky na rôzne potreby s tým súvisiace omnoho vyššie, ako
potreby otca, ktoré sú už stabilizované. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že medzi odôvodnené potreby
dieťaťa nepatria len výdavky na stravu, hygienu a cestovné, ale aj výdavky na školu, bývanie, ošatenie,
zdravotnú starostlivosť, poplatky, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním ich vzdelania,

rozvojom ich záujmov a potrieb, kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné
pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením
všetkých odôvodnených potrieb maloletej nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto
o ich výške nemá pochybnosti ani odvolací súd a nepovažoval ich za potrebné dokazovať. Argumentácia
otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov tak pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k

vyživovacej povinnosti voči maloletej nevyvážene a dovolil skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej
životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej. Odvolací súd
sa stotožňuje s námietkou matky, že výživné v rozsahu 170 Eur mesačne by v tomto prípade bolo
v rozpore s právom maloletej na rovnakú životnú úroveň, ako má otec a znamenalo by neúmerne
posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a faktický rast maloletej na matku, ktorá sa pritom

o maloletú osobne stará, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona
o rodine. Odvolací súd preto poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky

na uspokojenie ostatných dobrovoľných výdavkov a vlastných potrieb. Záverom odvolací súd uvádza,
že uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.11.2019 č.k. 8CoP/210/2019-282, ktorým bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom od otca pre maloletú, nie je zrejmé, že by výživné v
pôvodne určenom rozsahu 250 Eur mesačne odvolací súd považoval za neprimerané, ako sa domnievalotec na pojednávaní pred vyhlásením napadnutého výroku o výživnom. Dôvody zrušenia napadnutého
rozsudkuodvolacímsúdomsaprávetýkalijehonedostatočnéhoodôvodneniaanedostatočnéhozistenia
rozhodujúcich podkladov pre rozhodnutie o výživnom, a nedošlo v ňom k vyjadreniu žiadneho právneho

názoru na rozsah určeného výživného. Vzhľadom k tomu, že ďalšia časť odvolania matky vo vzťahu k
úprave styku bola posúdená ako návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, resp. opravného uznesenia a
v tejto časti boli nedostatky výroku napadnutého rozhodnutia zhojené vydaním týchto rozhodnutí, tieto
už neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku odvolacieho súdu.

16. Vzhľadom k tejto zmene bolo potom potrebné zaoberať sa aj vznikom eventuálneho dlhu na
výživnom. Za obdobie, kedy bolo určené výživné (od právoplatnosti výroku o rozvod manželstva do
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie) mal otec zaplatiť 8.400 Eur (300 Eur x 28 mesiacov) od

1.3.2019 do 30.6.2021, keďže zaplatil matke 4.850 Eur (250 Eur mesačne od marca 2019 do novembra
2019 a 150 Eur mesačne od decembra 2019 do júna 2021), vznikol mu tak dlh na výživnom v sume 3.550
Eur, ktorý ho odvolací súd zaviazal zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože
nezistil žiadne osobitné dôvody na priznanie výhody splátok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
otec sa na možnosť určenia výživného na výšku 300 Eur mesačne mohol a mal pripraviť už minimálne

od roku 2018, kedy matka žiadala priznať ešte vyššie výživné a odkladať si časť svojich príjmov práve
na tento účel. Matka maloletej pritom nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa
zvyšujúce potreby maloletej N. v momente, ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobila
tak, aby ich úhradu zvládla. Súdom upravená splatnosť výživného spĺňa účel výživného, pre ktoré má
slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje s tým, že pre úplnosť je potrebné

dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne
zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).