Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407206104
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8407206104.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávnenéhoGENERALFACTORING,a.s.,sosídlomBratislava
- mestská časť Staré mesto, Mostová 2, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti povinnej S. W., bytom C. č. XXX, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. septembra 2020 č.k. 2Er/936/2007
- 41 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Stranám trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu

o zastavení starej exekúcie. Druhým výrokom návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. S
odkazom na § 7 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 a § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní exekučný súd uviedol, že oprávnenému bolo zo strany súdneho exekútora doručené
upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnený podal proti upovedomeniu námietky v zákonom
určenej lehote 30 dní, kde namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v
rozpore s ustanoveniami zákona, že doručené upovedomenie o zastavení exekúcie vyhotovené súdnym

exekútorom neobsahuje zákonom určené náležitosti, že je z toho dôvodu nepreskúmateľné a že
exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej
inštancie konštatoval, že oprávnený v námietkach neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo
možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť za vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019
Z.z., že oprávnený svoje tvrdenia a námietky o rozpore so zákonom nijak nešpecifikoval. Exekučný
súd preto námietky oprávneného zamietol s tým, že vo veci boli naplnené zákonné predpoklady na

zastavenie exekúcie ex lege podľa ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. Vo vzťahu k námietke o tom,
že sa malo konať s iným oprávneným, keďže došlo k postúpeniu exekvovanej pohľadávky súd uviedol,
že ak nebolo v priebeh konania rozhodnuté o zmene účastníka na strane oprávneného, súd koná s
pôvodným oprávneným. Návrh na prerušenie konania exekučný súd zamietol s odkazom na § 36 ods. 5
zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že exekučný súd nezistil, aby boli v konaní splnené
podmienky na prerušenie konania ani podľa osobitných predpisov, nezistil rozpor s Ústavou Slovenskej

republiky, ani dôvod na prerušenie konania podľa čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Uznesenie bolo vydané
sudcom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušiť. Poukázal na to, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, na rozhodnutie neboli
splnené zákonné podmienky, že exekučný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

je nepreskúmateľné, rozhodol nesprávne obsadený súd, keď namiesto vyššieho súdneho úradníka
rozhodol sudca. V odvolaní oprávnený opakovane poukázal na upovedomenie exekútora o zastaveníexekúcie bez zákonných náležitostí, na absenciu rozhodnutia súdu o návrhu na podanie návrhu na
Ústavný súd Slovenskej republiky, a na to, že rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené a je tak
nepreskúmateľné.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 9a
Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona,
pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.

4. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo
vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

5. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd
doručí oprávnenému a exekútorovi.

6. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje § 10 ods. 2
tohto zákona, v zmysle ktorého podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

7. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Vzhľadom

na to, že proti rozhodnutiu sudcu o námietkach odvolanie nie je prípustné, odvolací súd sa zaoberal
zákonnosťou takéhoto postupu. Samotná skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny
úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných práv, pretože dvojinštančnosť nie
je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019, kde ústavný súd o.i. poukázal

na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo
sudca a sťažovateľ tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v
čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení
č.k. Pl. ÚS 10/2019-11 zo dňa 30.01.2019 uviedol, že ustanovenia, ktoré ukladajú právomoc vyššieho
súdneho úradníka rozhodovať o istých otázkach, nemožno vykladať príliš formalisticky. Nemožno totiž

apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca, čo môže vyplynúť
napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nepôsobí žiaden vyšší súdny úradník,
alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu
práce. Napriek kogentnosti § 262 ods. 2 CSP takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho
rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov

konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario), čo sa udialo aj v tomto prípade. Avšak
z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných,
u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

8. Tento právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné analogicky aplikovať i na
prejednávanú vec, keďže § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňuje konať a rozhodovať o podaných
námietkach vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu. Toto ustanovenie však
nestanovuje kogentne povinný postup, kedy musí rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne sudca.
Zákon poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu,

pričom však v prípade, ak takéto poverenie sudca nevydá, rozhoduje sám sudca.

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starejexekúcieodvolanieniejeprípustné,odvolacísúdvzmysle§386písm.c/ CSPopravnýprostriedok
oprávneného odmietol.11. Obdobne, podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. V zmysle § 357 písm. n/ CSP je odvolanie prípustné len, ak sa rozhodlo o
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 a teda musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania

a nie o rozhodnutie, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh
na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. na takýto prípad aplikácia ustanovenia §
357 písm. n) CSP neprichádza do úvahy.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému subjektu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).