Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408200822
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8408200822.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne
zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 01 Bratislava, IČO:
47 255 706, proti povinným: 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., 2/ T. P., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX Q., 3/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. pod S. XX,
XXX XX X. F. S., 4/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX P. X., o vymoženie 603,47 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 2Er/112/2008-31 zo dňa 30.06.2021, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 5 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK), § 9a ods. 1, § 36
ods. 5, § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), § 237 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 02.06.2021 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení
starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oprávnený dňa 06.06.2021

podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie v ktorých uviedol, že upovedomenie o
zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so zákonom. Žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu
oprávneného v tomto konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konaniach prostredníctvom
súdneho exekútora boli postúpené na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím ZoUNEK. Exekútor nemá
nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom
registri exekúcii do 30.06.2016, upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje náležitosti

vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú a
je preto nepreskúmateľné, z upovedomenia nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie.
Zároveň podal a špecifikoval podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom namietajúc
nesúlad ZoUNEK. Navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zrušil.

4. Po preskúmaní podaných námietok súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený v nich neuviedol
žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie vyhlásiť zavydané v rozpore so zákonom. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal.
Exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky
uložené zákonom.

5. V danom prípade ide o tzv. starú exekúciu začatú pred 01.04.2017, kde súdny exekútor po
preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátane tzv. absolútnych, či relatívnych výnimiek vydal
upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené v súlade s ust. §
5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, oprávnenému bolo

odoslané pred uplynutím lehoty 120, resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok pre zastavenie
exekúcie. Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je povinnosťou exekútora v
upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a
odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený možnosť komunikovať so
súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z uvedeného dôvodu sa námietka
oprávneného považovala za neopodstatnenú.

6. Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať žalobu na obnovu exekučného konania.

7. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie exekučné konanie nie je možné prerušiť. V danej veci
niesúsplnenépodmienkynaprerušeniekonaniaanipodľaosobitnýchpredpisov.Zároveňprvoinštančný
súd nedospel k záveru o rozpornosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky
a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže nevzhliadol dôvody na podanie návrhu
na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, podnet oprávneného na podanie návrhu na

Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za nedôvodný. Na základe uvedeného návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol.

8. Proti uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému

uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Mal za to, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť
(opravný prostriedok). Navyše o námietkach oprávneného rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník.
Oprávnený namietal i to, že konajúci súd v napadnutom uznesení ani len nezmieňuje o tom, prečo o
námietkach oprávneného rozhodol sudca, v rozpore § 10 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukazuje ďalej
na § 6 ods. 4 písm. b) citovaného zákona. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní hovorí o

tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu
povinnosť súdneho exekútora a z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 vyplýva,
do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Samotný zápis exekúcie do centrálneho registra exekúcií v tejto
veci relevantný nie je. Relevantný je len zápis do 30.06.2016. Konajúci súd sa teda v napadnutom
uznesení s námietkou oprávneného týkajúcou s a včasného zápisu do registra exekúcii nevysporiadal

takým spôsobom, že by nárok na paušálne trovy starej exekúcie mohol byť daný. Ďalej uviedol, že
uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Rozhodnutie konajúceho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a napadnutým
uznesením súd oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom.

9. Povinní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnuté uznesenie, a to bez nariadenia pojednávania v zmysle predpokladov § 379 a nasl.

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 385 CSP a dospel
kzáveru,žeodvolaniejepotrebnéodmietnuťzdôvodovjehoneprípustnostivzmysle§386písm.c)CSP.

11. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7
zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že
uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky
súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach
súd doručí oprávnenému a exekútorovi.12. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje ustanovenie § 10

ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na
základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná
sťažnosť.

13. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplneníniektorýchzákonov,aktentozákonneustanovujeinak,napostuppodľatohtozákonasapoužije
Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

14. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.8.Podľa§9aods.1Exekučného

poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného
konania.

17. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

19. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

20. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že
vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva
z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019,kde Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov
exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému
rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V

zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok
vzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorýsanadanýprípadaplikoval,neobsahovalosobitnúúpravuprocesu
rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho
nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku

rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa
ust. § 239 ods. 1 CSP V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k.
Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky.
Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže

to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší
súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu
vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 CSP
takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v
tom, že proti rozhodnutiu sudcu o výške náhrady trov konania by nebolo prípustné odvolanie (§ 357 CSP

a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie
nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku
2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru
samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.

21. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú
vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, umožňovalo konať a rozhodovať vyššiemu súdnemu
úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemu úradníkovi bez

poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262 ods. 2 CSP
umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania.

22. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku. V § 355 CSP upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam,

voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho
poriadkuúčinnejdo30.júna2016,ktoránaopaktaxatívnevypočítavalauznesenia,vočiktorýmodvolanie
prípustné nebolo. Zákon č. 233/2019 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení nepripúšťa možnosť podať
proti uzneseniu súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie opravný prostriedok
naviac, ak vo veci rozhodol sudca.

23. Preto neboli splnené procesné podmienky na vecné prejednanie odvolania oprávneného proti
takémuto prvoinštančnému uzneseniu a odvolanie podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

24. Rovnako v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP bolo odmietnuté odvolanie proti výroku o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu,
ktorým sa rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle ust. § 357 písm. n) CSP je takáto možnosť
daná iba vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Z
výslovného znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania, a
nie o rozhodnutie, ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania. Navyše, oprávnený podal návrh na

prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov;
v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Proti akémukoľvek rozhodnutiu o
prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP v ustanovení § 357 CSP odvolanie nepripúšťa.

25. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
proti výrokom ktorého odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie
oprávneného odmietol.26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.