Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. apríl 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201105
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3121201105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne Q. C., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom O. XXX/X, E., právne zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom, Štúrovo námestie 121,
Trenčín proti žalovanému: Slovenská správa ciest, IČO: 00003328, Miletičova 19, Bratislava, o náhradu
škody v sume 2.869,40 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.552,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.552,76 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v sume 33 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,24% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu
škody na zdraví v sume 2.836,40 Eur titulom bolestného , náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 33 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.869,40 Eur od 1.5.2020 do
zaplatenia. V žalobe uviedla, že dňa 20.08.2019 približne v čase 07:50 hod prechádzala žalobkyňa na

svojom bicykli po chodníku pri ceste 1/61 ul. Bratislavská v Trenčíne, Starý most cez Váh v Trenčíne v
smere jazdy od centra mesta k ul. Ľ. Stárka. V snahe zísť po schodoch z mosta na ul. Ľ. Stárka, zosadla
z bicykla, pričom stúpila do neoznačeného výmoľu na chodníku, v ktorom sa jej zvrtla noha, v dôsledku
čoho stratila rovnováhu a prepadla cez bicykel. Následkom pádu došlo k zraneniu žalobkyne, a to k
zlomenine ľavej nohy v krčku a tržnej rany v zadnej časti hlavy následkom úderu o zábradlie. Uvedené
zranenia si vyžiadali operačnú liečbu. Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu obrátila na
žalovaného ako správcu cesty I/61 vrátane Starého mosta cez Váh výzvou zo dňa 21.02.2020 na

mimosúdne vybavenie veci týkajúcej sa náhrady škody. Organizačná zložka žalovaného IVSC Žilina
odpovedala vo vyjadrení, v ktorom žalovaný oznámil dlhodobú práceneschopnosť právnika a od tohto
oznámenia nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu posunu vo veci. Z ustanovení § 9 ods. 2, §
9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) vyplýva povinnosť
žalovaného ako správcu bez prieťahov odstraňovať závady v schodnosti miestnych komunikácií, teda v
konkrétnom prípade zabezpečiť, aby chodník nachádzajúci sa na Starom moste cez Váh v Trenčíne bol
bezpečne schodný. Vzhľadom na existujúce neoznačené výmole v chodníku nebola zákonná povinnosť

žalovaného splnená, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela úraz a ujmu na zdraví. Vzhľadom na nesplnenie
právnej povinnosti stanovenej špeciálnym hmotnoprávnym predpisom - Cestným zákonom je žalovaný
objektívne zodpovedný za vzniknutú škodu. Poukázala na ust. § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho
zákonníka , v zmysle ktorých sa pri ujme spôsobenej na zdraví jednorazovo odškodňuje bolesť. Nárokje upravený zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov. Ošetrujúci odborný lekár MUDr. L. J. stanovil
žalobkyni bolestné v zmysle citovaného zákona na 140 bodov, pričom podľa hodnoty bodu platnej v
čase úrazu t.j. 20,26 Eur/bod činí bolestné čiastku 2.836,40 Eur. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni

náklady spojené s uplatnením nároku, a to poplatok za vydanie lekárskeho posudku, ktorý žalobkyňa
uhradila v sume 33 Eur. Výška náhrady škody na zdraví utrpenej úrazom činí celkovo 2.869,40 Eur.
Úrok z omeškania uplatnila žalobkyňa vo výške 5% ročne s odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,pričomtentonárokžiadalapriznaťod1.5.2020
rešpektujúc oznámenie žalovaného o práceneschopnosti právnika žalovaného.

2. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor zo dňa 21.5.2021. V ňom uviedol,
že žalobkyňa nemá dôvod odvolávať sa na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (Cestný zákon). Citované ustanovenia predmetného Zákona totiž hovoria a závadách
v schodnosti miestnych komunikácií učených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov a správcovia
miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych

komunikácií určených pre chodcov, pričom žalobkyňa vo svojom podaní uvádza, že viedla svoj bicykel
zn. ESKA, zelenej farby a to po chodníku cesty I/61 ul. Bratislavská v Trenčíne smere jazdy od centra
mesta Trenčín k ul. Ľudovíta Stárka, kde v mieste udalosti zosadla z bicykla na chodník v snahe zísť po
schodoch z mosta k ul. Ľ. Stárka, čím jednoznačne potvrdila že viedla bicykel po chodníku ako cyklistka
a nie ako chodkyňa. Navyše, na Starom moste cez Váh po pravej strane cesty v smere staničenia

(smer Centrum), kde sa mal stať úraz žalobkyne je chodník vedený ako chodník pre peších, vľavo sa
nachádza cyklochodník. Žalovaný poukázal aj na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke.
Keďže žalobkyňa jazdila na bicykli po chodníku, ktorý nebol označený ako chodník pre cyklistov, porušila
ustanovenia zákona o cestnej premávke, hoci mala možnosť využiť blízky chodník pre cyklistov, čo
neurobila. Ohrozila tak ostatných účastníkov predmetnej komunikácie pre chodcov a mala jej byť za

to uložená sankcia. Žalobkyňa predložila fotografiu , na ktorej je vidieť sneh, no k úrazu malo dôjsť
dňa 20.8.2019 a preto tieto fotografie nemožno považovať za relevantný dôkaz k škodovej udalosti. Z
uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa na odpor reagovala v podaní zo dňa 18.7.2021. Uviedla, že vedľajší chodník, po ktorom

mala podľa žalovaného jazdiť žalobkyňa na bicykli je označený dopravnou značkou ako cestička pre
chodcov a cyklistov, nie je teda označený výlučne ako cyklotrasa. Na chodníku, na ktorom sa stal
žalobkyni úraz nie je umiestnené žiadne dopravné značenie, ktoré by zakazovala cyklistom použiť
tento chodník na prejazd. Stav oboch chodníkov je však nevyhovujúci. K námietkam žalovaného k
predloženým fotografiám uviedla, že tieto zobrazujú výmoľ na chodníku, ktorý existoval v čase úrazu a

existuje až doteraz. Tieto výmole a havarijný stav oboch chodníkov neboli dodnes odstránené.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.9.2021 uviedol, že neoznačený pravý chodník, po ktorom žalobkyňa
viedla svoj bicykel dopravnou značkou pre cyklistov znamená, že chodník je určený predovšetkým pre
peších účastníkov cestnej premávky. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 2, § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.11.2021 trvala na podanej žalobe. Odcitovala ustanovenia § 52
ods. 2, § 55 ods. 1, § 55 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., z ktorých podľa nej nevyplýva pre cyklistov zákaz
využívať predmetný chodník.

6. Súd vo veci vykonal dve pojednávania, pričom pojednávanie dňa 4.2.2022 bolo podľa § 180 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vykonané v neprítomnosti žalobkyne,
ktorá súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti a pojednávanie dňa 12.4.2022 vykonal súd
v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, nežiadal odročiť

pojednávanie.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením správy Okresného riaditeľstva PZ
v Trenčíne, ODI v Trenčíne zo dňa 16.12.2019, z internetu zadováženú mapu predmetného mosta,predložených fotografií, návrhu žalobkyne na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 21.2.2020, vyjadrenia
žalovaného zo dňa 3.3.2020, lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 12.2.2020, potvrdenky Fakultnej
nemocnice Trenčíne zo dňa 13.2.2020, odporu žalovaného zo dňa 21.5.2021, vyjadrenia žalobkyne k

odporu zo dňa 18.7.2021, predložených fotografií, vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.9.2021, vyjadrenia
žalobkyne zo dňa 17.11.2021, listiny navrhovanie cyklistickej infraštruktúry TP085.

8. Zo správy vyhotovenej Okresným dopravným inšpektorátom Trenčín pod č. ORPZ-TN-
ODI1-66-035/2019 zo dňa 16.12.2019 vyplýva, že dňa 20.08.2019 o 08:05 hod. bola službukonajúcemu

realizátorovi dopravných nehôd v služobnom obvode Okresného dopravného inšpektorátu v Trenčíne
nahlásená z tiesňovej linky 112 udalosť v cestnej premávke, pričom po vykonanom šetrení na mieste
udalosti a po vyťažení chodkyne - žalobkyne vo vozidle záchrannej služby bolo zistené, že dňa
20.08.2019 o približne 07:50 hod. na chodníku cesty I/61 ul. Bratislavská v Trenčíne, Starý most cez Váh
v Trenčíne, došlo k udalosti v cestnej premávke, kedy žalobkyňa viedla svoj bicykel zn. ESKA, zelenej
farby a to po chodníku cesty I/61 ul. Bratislavská v Trenčíne v smere jazdy od centra mesta Trenčín k ul.

ĽudovítaStárka,kdevmiestaudalostipotomakozosadlazbicyklanachodníkvsnahezísťposchodoch
z mosta k ul. Ľ. Stárka, stúpila nešťastne do výmoľu na chodníku, kde sa jej zvrtla noha, v dôsledku
čoho stratila rovnováhu a prepadla cez bicykel na chodník, kde si zlomila ľavú nohu v krčku a taktiež si
udrela v zadnej časti hlavu o zábradlie. Po prvotnom ošetrení a vyšetrení vo vozidle záchrannej služby
bola žalobkyňa podrobená dychovej skúške, ktorej výsledok bol 0,00 mg/1 a následne bola žalobkyňa

prevezená do Fakultnej nemocnice v Trenčíne, pričom ku škode na bicykli nedošlo.

9. Poverená zamestnankyňa žalovaného žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa jazdila
bicyklom po chodníku pre peších, čím porušila zákon. Mohla použiť cyklochodník vľavo na moste cez
Váh. Žalovaný označuje výmole prevažne na cestách, nie na chodníkoch. Poukázala na to, že žalovaný

uzavrel s poisťovňou Kooperativa poistnú zmluvu pre zodpovednosť za škodu spôsobenú na cestách I.
triedy. Potvrdila, že stav starého cestného mosta a chodníka na ňom nie je vyhovujúci, avšak žalovaný
pripravuje projektovú dokumentáciu, na základe ktorej by sa mal celý most s chodníkmi rekonštruovať.
Poukázala na to, že zákazové značky pre chodcov a cyklistov sa neosádzajú na chodníky. Dôležité je
ustanovenie § 55 Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého majú cyklisti používať predovšetkým

cestičky pre cyklistov. Dôležité je aj to, že keby išla žalobkyňa pešo po predmetnom chodníku, mohla by
predvídať bezpečnú chôdzu prispôsobenú stavebnému stavu chodníka, poveternostným podmienkam a
ďalším okolnostiam. Keďže však žalobkyňa jazdila na bicykli a schádzala z neho, mohla aj táto okolnosť
prispieť k úrazu.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že k úrazu došlo ráno dňa 19.8.2019, neskôr sa opravila, že
to bolo dňa 20.8.2019. Niesla vtedy nejaké veci do Odevy na ul. Ľ. Stárka. Išla na malom bicykli z
Partizánskej ul. okolo Prioru smerom na most, cez most šla pešo po chodníku po ľavej strane, tlačila
bicykel, teda sa neviezla po chodníku. Nedá sa tam prejsť na pravú stranu cez cestu pre veľa áut. Keď
už bola za Váhom tak pri schodíkoch, ktoré idú na hrádzu a chcela zísť na hrádzu dole schodmi, bicykel

mala na pravej strane a chcela zniesť bicykel dole po schodoch. Prv než to urobila, stúpila ľavou nohou
do výmoľu - jamy na chodníku, ktorý si nevšimla, následkom čoho spadla, bicykel spadol na ňu, hlavu si
udrela o mreže zábradlia. Výmoľ nezaregistrovala, pozerala na schody, keďže premýšľala o tom, ako s
bicyklom zíde po schodoch dole. Úraz sa jej teda stal pri chôdzi na konci mosta. Hlava jej veľmi krvácala,
museli jej ju potom zašívať. Už nemohla stáť, pretože sa jej zlomila stehenná kosť. Počasie bolo vtedy

slnečné, slnko žalobkyni svietilo zozadu na hlavu. Žalobkyňa dioptrické okuliare nenosí, pretože zrak
má v poriadku. V čase úrazu mala obutú letnú obuv, sandále. Oproti žalobkyni išla jedna pani, ktorá to
videla a zavolala sanitku, policajtov. Žalobkyňu ošetrili v sanitke. Policajti dali žalobkyni fúkať a výsledok
testu na prítomnosť alkoholu bol negatívny. Žalobkyňu previezli do nemocnice, kde bola hospitalizovaná
12 dní. Po prepustení z nemocnice žalobkyňa dostala vysoké horúčky, otravu krvi, zrejme z operácie,

tak ležala 14 dní na infekčnom oddelení v zlom stave. Žalobkyňa doteraz trpí následkami tohto úrazu.
Pri chôdzi používa palice, pričom predtým 8 mesiacov bola odkázaná používať barle.

11.Právnyzástupcažalobkynenapojednávaníuviedol,žeobachodníkynapredmetnomcestnommoste
ponad rieku Váh sú v katastrofálnom stave. Výmoľ, do ktorého vstúpila žalobkyňa a došlo k jej úrazu,

sa tam nachádza do dnešnej doby. Ani vedľajší chodník, ktorý je určený pre cyklistov a peších nie je v
takom stave, aby mohol byť používaný na jazdu bicyklom. Preto obyvatelia jazdia väčšinou po pravom
chodníku smerom do mesta. Dôležité v danej veci je, že na predmetnom chodníku sa nenachádza
zákazová dopravná značka, ktorá by zakázala cyklistom užívať tento chodník. Podstatné je aj to, žebolo preukázané, že k pádu žalobkyne nedošlo počas jej jazdy na bicykli, ale pri bežnej chôdzi potom
ako chcela zísť na ulicu Ľudovíta Stárka a stúpila nohou do výmoľu na chodníku v dôsledku čoho sa
jej podvrtla noha a spadla. Výška škody bola preukázaná znaleckým posudkom. Žalovaný zodpovedá

za vzniknutú škodu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať žalobkyni
náhradu trov konania.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

15. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) Závady v

schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov
povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

17. Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. Správcovia miestnych ciest zodpovedajú za škody,
ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych ciest určených pre chodcov alebo v schodnosti

chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

18. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti

týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde
prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé
výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený
udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na

ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,

19. Podľa § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb. závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií
určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom
území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani

pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

20. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom
nahor.

21. Žalobkyňa sa proti žalovanému domáhala náhrady škody na zdraví, ktorú utrpela pádom na zem

potom ako sa jej zvrtla noha po stúpení do výmoľu v chodníku na miestnej ceste, ktoré sú v správe
žalovaného. Nárok na peňažné plnenie uplatnila proti žalovanému podľa zákona č. 135/1961 Zb., v
zmysle § 9a ods. 3 ktorého správcovia miestnych ciest zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli
závady v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto
závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného za škodu podľa § 9a ods. 3 cestného zákona č. 135/1961 Zb. sú : 1/ porušenie povinnosti
správcu komunikácie v súvislosti so zabezpečovaním schodnosti chodníka, 2/ vznik škody na zdraví
alebo na majetku chodca, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Jedná sa o
objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie subjektu zodpovedného za škodu - správcukomunikácie. Žalovaný nespochybňoval, že je správcom cesty a chodníka, na ktorom došlo k úrazu
žalobkyne. Je tým daná jeho pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o náhradu škody na zdraví.
Žalobkyňa, ktorá na chodníku utrpela ujmu na zdraví je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa

náhrady tejto ujmy proti žalovanému. V konaní bolo preukázané, že dňa 20.8.2019 o 7.50 hod spadla
žalobkyňa na chodníku cesty I/61 na starom cestnom moste v Trenčíne. Žalobkyňa úraz popísala tak,
že pri tlačení bicykla vedľa seba po chodníku v smere jazdy od centra mesta k ul. Ľ. Stárka, keď
chcela zísť z chodníka po schodoch na hrádzu stúpila ľavou nohou do jamy (výmoľu) v chodníku,
ktorú si nevšimla, zvrtla sa je noha, stratila rovnováhu a spadla na zem, pričom došlo k zlomenine

jej ľavej nohy v krčku, tržnej rany v zdanej časti hlavy následkom úderu do zábradlia. Tieto zranenia
žalobkyne pri úraze vyplývajú aj zo správy vyhotovenej Okresným dopravným inšpektorátom Trenčín
dňa 16.12.2019 a z lekárskeho posudku o bolestnom vyhotovenom MUDr. L. J. posudzujúcim lekárom
Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 12.2.2020. Je tak preukázaná ujma na zdraví žalobkyne. Ako
závada v schodnosti chodníka je ustanoveniami § 12 ods. 2 písm. a/, ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb.
definovaný aj výmoľ. Žalovaný porušil povinnosť podľa § 9 ods. 2 cestného zákona, pretože neodstránil

uvedenú závadu v schodnosti chodníka - výmoľ, a ani ho neoznačil, aby sa predišlo úrazu. V dôsledku
toho žalobkyňa keď stúpila do výmoľu, zvrtla sa jej noha, stratila rovnováhu a spadla, čím došlo k
ňou popísaným zraneniam. Je teda splnená aj podmienka existencie vecnej príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobkyne. Žalovaný nespochybňoval,
že na mieste, kde spadla žalobkyňa bol v tom čase výmoľ, a že žalovaný ako správca chodníka

neupozornil chodcov značkou na výmoľ. Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že žalovaný
označuje výmole prevažne na cestách a nie na chodníkoch. Žalovaný nijako nespochybňoval ani druh
a rozsah zranení žalobkyne v dôsledku pádu. Žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval okolnosti vylučujúc
jeho zodpovednosť (liberačné dôvody v zmysle § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.), teda že nebolo
v medziach jeho možností túto závadu v schodnosti chodníka odstrániť , resp. na ňu predpísaným

spôsobom upozorniť. K námietkam žalovaného, že predložená fotodokumentácia nie je vyhotovená zo
dňa úrazu súd uvádza, že od žalobkyne, ktorá pri úraze utrpela vážne zranenia a bola hospitalizovaná
v nemocnici od 20.8.2019 do 29.8.2019 nemožno spravodlivo požadovať, aby v okamihu úrazu alebo
bezprostredne po ňom vyhotovila z miesta úrazu fotodokumentáciu. Na miesto bola privolaná hliadka
polície, a tá vec neriešila ako dopravnú nehodu, ale iba ako udalosť v cestnej premávke.

22. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa jazdila bicyklom na chodníku, ktorý
však nebol označený ako chodník pre cyklistov, porušila zákon a žalobkyňa ohrozila tým ostatných
chodcov. Zároveň žalovaný tvrdil, že k úrazu žalobkyne mohla prispieť aj tá okolnosť, že žalobkyňa
jazdila po chodníku na bicykli a schádzala z neho, pričom pokiaľ by šla pešo, mohla by predvídať

bezpečnú chôdzu po chodníku vzhľadom na stav chodníka. Žalovaný tým naznačoval, že škodu si
spôsobila aj sama žalobkyňa. Súd potom skúmal, či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti
žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodenej v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa
judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.3.2019 sp. zn. 3 Cdo
66/2018, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co 163/2019 zo dňa 28.1.2020) súd z úradnej

povinnosti skúma, či, do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie
poškodeného. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka pripúšťa situácie, keď sa na vzniku škody
podieľal aj samotný poškodený. V prípade preukázania spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody
má uvedené za následok pomerné zníženie náhrady škody podľa rozsahu, v akom sa poškodený
podieľal na vzniku škody. Nie je vylúčená ani situácia, že škoda bola spôsobená výlučne poškodeným

a vtedy ju poškodený znáša sám. Súd uvádza, že v danom prípade treba na vec použiť ust. § 52 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu úrazu, t.j. ku dňu 20.8.2019. K tomuto
dátumu v tomto ustanovení bolo stanovené pravidlo, podľa ktorého „Iní účastníci cestnej premávky než
chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je
určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla....“. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke v znení účinnom ku dňu úrazu po chodníku mohli jazdiť cyklisti mladší ako 10 rokov.
Nemožno teda použiť toto ustanovenie v znení zákona č. 393/2019 Z.z. účinného od 1.12.2019, na
ktoré odkazoval právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 17.11.2021 a podľa ktorého
uvedené pravidlo neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1 zákona. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu úrazu
žalobkyne cyklisti mohli po chodníku jazdiť len vtedy, ak bol chodník dopravnou značkou označený

ako cestička pre cyklistov, resp. cyklochodník. Žalobkyňa netvrdila, žeby tento chodník bol dopravnou
značkou označený ako chodník pre cyklistov. Z tvrdení žalobkyne v žalobe a z popisu skutkového deja
úrazu v správe ODI Trenčín vyplýva, že žalobkyňa jazdila bicyklom po predmetnom chodníku, zosadla
z neho na konci mosta s cieľom zísť z mosta po schodoch k ulici Ľ. Stárka. V ďalších vyjadreniachžalobkyne zo dňa 18.7.2021, 17.11.2021 poskytla taký právny výklad ustanovení zákona č. 8/2009
Z.z., v zmysle ktorého podľa nej nebolo zakázané jazdiť bicyklom po predmetnom chodníku. Na
pojednávaní v rámci výsluchu už žalobkyňa tvrdila, že po celom úseku chodníka na moste šla pešo,

bicykel tlačila. Ďalej na pojednávaní uviedla, že ak by tadiaľ jazdila na bicykli, dostala by pokutu. Preto
mal súd za to, že dôvod, pre ktorý žalobkyňa uviedla v rámci jej výsluchu odlišné tvrdenie oproti tvrdeniu
v žalobe bol zrejme motivovaný snahou dodatočne popísať svoje konanie ako súladné so zákonom,
keďže žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyňa porušila zákon jazdou na bicykli po
chodníku , ktorý nebol označený ako chodník pre cyklistov, a z toho dôvodu žiadal zamietnuť žalobu.

Súd preto vychádzal z prvotných skutkových tvrdení žalobkyne o priebehu úrazu uvedených v žalobe,
potvrdených aj popisom úrazu v správe ODI Trenčín, v zmysle ktorých žalobkyňa po jazde na bicykli
na predmetnom chodníku zosadla z bicykla s cieľom zísť po schodoch dole na ulicu Ľ. Stárka, potom
stúpila do výmoľu v chodníku a spadla. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa porušila uvedenú zákonnú
povinnosť však nemá vplyv na vyvodenie dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu škody, a nezbavuje
žalovaného ako správcu chodníka zodpovednosti za škodu spôsobenú závadou v schodnosti chodníka.

Tvrdenia žalobkyne v žalobe a skutkový dej v správe ODI Trenčín sa zhodujú s tvrdeniami žalobkyne na
pojednávaní v rozhodujúcej skutočnosti, a síce, že k pádu a zraneniam žalobkyne došlo tým, že počas
chôdze nohou stúpila na nerovnosť v chodníku. Uvedené znamená, že úraz žalobkyne nastal pri chôdzi
žalobkyne, teda nebol dôsledkom toho, že pre výmoľ spadla z bicykla počas jazdy na bicykli, keďže z
bicykla predtým zosadla. Žalobkyňa teda tesne pred úrazom užívala chodník v súlade s jeho určením,

t.j. ako chodec. Počas chôdze na chodníku bola však žalobkyňa povinná vyvinúť zvýšenú opatrnosť
za účelom zaistenia bezpečnej chôdze. Uvedené súvisí aj so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v
zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedošlo
ku škode na zdraví. Z predložených fotografií je zreteľne viditeľný predmetný výmoľ na chodníku, aj z
pohľadu žalobkyne zo smeru, ktorým išla, teda od centra mesta. Žalobkyňa bola povinná počas chôdze

na chodníku oboznámiť sa s terénom chodníka, a trasu chôdze prispôsobiť povrchu chodníka, teda
vyhnúť sa výmoľu, aby sa predišlo možnému pádu. Súd z výsluchu žalobkyne a správy ODI Trenčín
zistil, že žalobkyňa mala obuté sandále, teda obuv, ktorá vzhľadom na slnečné počasie a letné obdobie
zaručovala bezpečnú chôdzu, alkohol v krvi žalobkyne zistený nebol, a žalobkyňa nemala zdravotné
problémy so zrakom. Žalobkyňa nevenovala náležitú pozornosť stavu chodníka, nepresvedčila sa, či

sú v danom mieste nerovnosti na chodníku. Z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že sa sústredila na
schodisko, po ktorom chcela z chodníka zísť dole aj s bicyklom, ktorý vedľa seba tlačila, preto nezbadala
pri chôdzi výmoľ na chodníku, a stúpila do neho, následkom čoho došlo k pádu žalobkyne na zem a
k jej zraneniam. K úrazu došlo ráno za denného svetla a pokiaľ by žalobkyňa konala viac obozretne,
výmoľ by si všimla, keďže bol voľným okom viditeľný, osvetlený slnkom, ktoré svietilo zozadu na hlavu

žalobkyne, ako uviedla pri jej výsluchu. Toto neobozretné konanie žalobkyne sa teda podieľalo na vzniku
škody a bolo tiež príčinou vzniku škody. Preto žalobkyňa musí znášať pomerne zodpovednosť za škodu.
V rozsahu v akom sa žalobkyňa podieľala na vzniku škody, nie je daná zodpovednosť žalovaného. Súd
vzhľadom na okolnosti úrazu, popísané správanie sa žalobkyne rozsah, v akom sa podieľala žalobkyňa
na vzniku škody určil na 10%. Vo zvyšnom rozsahu 90% zodpovedá za škodu žalovaný, ktorý tento

výmoľ (jamu) na chodníku neodstránil, ani ho neoznačil, aby varoval chodcov pred ním. Žalobkyňa by sa
vo vyššej miere podieľala na škode vtedy, ak by konala výraznejšie neobozretne, napr. ak by namiesto
chôdze, kedy človek dokáže presne odhadnúť došliapnutie chodidiel na chodník, prešla cez výmoľ na
bicykli, v dôsledku čoho by spadla, alebo ak by bola pod vplyvom alkoholu, kedy by boli jej motorické
schopnosti znížené, alebo ak by mala obutú menej vhodnú voľnú obuv (šľapky, papuče), prípadne ak

by mala znížené zrakové schopnosti a nemala by nasadené lekárom predpísané dioptrické okuliare na
očiach, a pod.. Tieto prípady zvýšenej neopatrnosti na strane žalobkyne však v konaní neboli tvrdené
a ani preukázané.

23. Škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje ujmu, ktorá nastala v osobnej,

majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Poškodený, ktorému vznikla škoda na zdraví má v
zmysle zákona viaceré právne nároky slúžiace na refundáciu spôsobenej ujmy na zdraví. Poškodený
má podľa § 444 Občianskeho zákonníka nárok na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktoré predstavuje jednorazové odškodnenie náhrady škody na zdraví. Podmienky priznania

a poskytovania náhrady za bolesť sú upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesťou je v zmysle zákona ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady
za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotilo v lekárskom posudku.Žalobkyňa predložila súdu lekársky posudok vypracovaný MUDr. L. J., posudzujúcim lekárom Fakultnej
nemocnice Trenčín zo dňa 12.2.2020, v ktorom ohodnotil bolestné žalobkyne podľa prílohy č. 1 zákona
č.437/2004Z.z.vsúvislostisúrazomžalobkynezodňa20.8.2019. Lekárvrámcihodnoteniabolestného

k zraneniam žalobkyne priradil položku 2/ - rana (tržná) vrátane operačnej revízie a satúry - 5 bodov,
položku 187c/ zlomenina liečená operáciou - 135 bodov , t.j. v posudku bol určený celkový počet
bodov 140. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V roku 2018 (rok pred úrazom, kedy vznikol
nárok) predstavovala priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky na jeho webovej stránke sumu 1.013 Eur, a
2% z nej predstavuje 20,26 Eur. Po vynásobení hodnoty bodu 20,26 Eur celkovým počtom bodov 140
výsledná suma bolestného predstavuje sumu 2.836,40 Eur. V lekárskom posudku sú uvedené čísla

položiek, podľa ktorých hodnotil lekár bolesť, počet bodov ohľadom každej položky v správnej výške
podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., a predmetný lekársky posudok spĺňa náležitosti vyžadované
zákonom č. 437/2004 Z.z.. Tento posudok žiadna zo sporových strán nenamietala, žalovaný nežiadal
o vydanie znaleckého posudku. Preto súd z predloženého lekárskeho posudku vychádzal pri ustálení
výšky spôsobenej škody.

24.Súdpovyhodnotenívykonanýchdôkazovjednotlivoavovzájomnejsúvislostiuzavrel,žebolisplnené
všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 9a ods. 3 zákona č. 135/1961
Zb.. Po zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 10% je nárok žalobkyne na
náhradu za bolesť proti žalovanému dôvodný čo do zaplatenia sumy 2.552,76 Eur, ktorá predstavuje

rozsah, v akom za škodu zodpovedá žalovaný ( 90% zo sumy bolestného 2.836,40 Eur).

25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Súd považoval za dôvodný nárok žalobkyne na náhradu poplatku v sume 33 Eur, ktorý ako bolo
preukázané z potvrdenky č. 39/2020 zo dňa 13.2.2020 vystavenej Fakultnou nemocnicou Trenčín
žalobkyňa uhradila uvedenému zdravotníckemu zariadeniu za lekársky posudok MUDr. J. zo dňa
12.2.2020.Objednanietohtoposudkužalobkyňoubolonevyhnutné,pretoženazákladetohtolekárskeho
posudku bolo obodované bolestné žalobkyne ohľadom zranení, ktoré utrpela pri predmetnom úraze. V

prípade tohto nároku sa jedná v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náklady, ktoré priamo
súvisia s uplatnením pohľadávky žalobkyne a na náhradu týchto nákladov, ktoré vznikli pred začatím
tohto súdneho konania má žalobkyňa právo voči žalovanému.

28.Ohľadomnárokunanáhraduškodyzákonnestanovujeokamih,kedyvznikápoškodenejosobeprávo

domáhať sa náhrady škody voči osobe zodpovednej za škodu a povinnosť škodcu škodu nahradiť. Preto
je potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na náhradu
škody listom zo dňa 21.2.2020 označeným ako návrh na mimosúdne vyrovnanie. Nebola predložená

doručenka od žalovaného, ale z vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.3.2020, ktorým reagoval na návrh
žalobkyne na mimosúdne vyrovnanie, je zrejmé, že najneskôr ku dňu 3.3.2020 mal žalovaný doručenú
výzvu žalobkyne na náhrad škody. Súd potom ustálil, že dátum, kedy sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou náhrady škody je nasledujúci deň, t.j. 4.3.2020. Žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vznikol nárok na úrok z omeškania. Žalobkyňa uplatnila túto zákonnú sankciu až odo

dňa 1.5.2020. Keďže sa nejedná o konanie, pri ktorom z právnych predpisov vyplýva určitý spôsob
usporiadania právneho vzťahu medzi stranami, súd podľa § 216 CSP nemohol prekročiť žalobný návrh
žalobkyne v tejto časti a priznal jej úrok z omeškania až od neskoršieho dátumu v zmysle jej návrhu.
Úrokzomeškaniaprináležívzmysle§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vúrokovejsadzbeo5percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania 4.3.2020 bola vo výške 0% a preto úrok z omeškania patrí žalobkyni vo výške

5% ročne zo sumy 2.552,76 Eur od 1.5.2020 do zaplatenia. Úrok z omeškania však súd nepriznal z
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 33 Eur, keďže nemožno priznať príslušenstvo
pohľadávky z príslušenstva pohľadávky. Obidva nároky, teda úrok z omeškania ako aj náklady spojené
s uplatnením pohľadávky predstavujú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvo
pohľadávky. Občiansky zákonník neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z

omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (Rc 5/2006). K rovnakému
záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/151/2017 zo dňa 17.10.2017.

29. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu škody v sume 2.552,76 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.552,76
Eur od 1.5.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 33 Eur, výrokom II. vo

zvyšku žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v
zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP, pretože žalovaný nežiadal dlhšiu lehotu na plnenie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Súd z uplatneného nároku na zaplatenie sumy 2.869,40 Eur žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy

2.585,76 Eur, a úspech žalobkyne predstavuje 90,12%. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá v rozsahu
9,88%. Vzhľadom na zásadu úspechu súd podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP výrokom III. priznal
prevažne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,24% (90,12% - 9,88%) s
tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.