Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120203468
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120203468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. u O. č. XX, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom
Floriánova č. 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, M., právne
zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, MBA, advokátom so sídlom na ul. Hviezdoslavova č. 2, 058 01
Poprad, o zaplatenie 7.320 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
20C/20/2020-107 zo dňa 30.12.2020 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
Žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol
v súlade s ust. § 255 a § 257 CSP. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu bola náhrada za
nadužívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome s príslušenstvom zo strany žalovaného.
Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR, napr. sp. zn. 6Cdo/184/2010. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno preukázania
reálneho nadužívania dotknutých nehnuteľností žalovaným a následne domáhania sa ich náhrady,
rovnako ako domáhania sa užívania tohto podielu žalobcom a bránenie žalovaného, aby svoj podiel
žalobca užíval, zaťažuje žalobcu, teda toho, kto tvrdí, že došlo k vzniku nároku spoluvlastníka na
náhradu za neužívanie spoločnej veci. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru,
že táto okolnosť žalobcom preukázaná nebola. Od 01.11.2014 do 30.11.2019, za ktoré obdobie žalobca
nárok uplatnil, je zrejmé, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných

na LV č. XXX, k. ú. M.. Sporné v konaní bolo, či žalovaný užíval dom a záhradu nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu
za to, že počas konania budú preukázané jeho tvrdenia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, ktorá je významná podľahmotného práva, na rozhodnutie o veci, nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver v súlade so žalobou. Dôkazné bremeno určitých skutočností, teda leží na
tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností si vyvodzuje isté priaznivé dôsledky. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal to, že žalovaný užíval dom a
záhradynadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu.Žalobcavkonaníneuniesoldôkaznébremeno,ak
súdu nepreukázal, v akej výmere žalovaný užíval dom a záhrady nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu. Je nepochybné, že síce v rodinnom dome žalovaný s rodinou za žalované obdobie býval, avšak
nebolo preukázané, že by žalobcovi dlhodobo bránil užívať jeho podiel. Spoluvlastníkom je žalobca

od roku XXXX, pričom na nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíva, nikdy nebol. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca sa nikdy ani nepokúšal užívať spoločnú nehnuteľnosť. Naopak, už niekoľko rokov žije
v C. republike, z čoho nepochybne možno dospieť k záveru, že nikdy nemal ani záujem spoločnú
nehnuteľnosť užívať. Súd prvej inštancie vykonal aj ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom, kde bolo
preukázané, že časť rodinného domu a záhrady žalovaný neužíva. Táto časť má zodpovedať výmere
žalobcu. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázané, že je daný základ nároku žalobcu,

nezaoberal sa už v ďalšom samotnou výškou náhrady za užívanie. Nárok žalobcu nebol premlčaný,
keďže žaloba bola podaná v lehote troch rokov.

3. Výrok o trovách konania bol odôvodnený § 255 CSP a § 257 CSP. Dospel k záveru, že nezistil dôvody
použitia ust. § 257 CSP na strane neúspešného účastníka, preto rozhodol o náhrade trov konania tak,

že nárok na náhradu trov žalovanej strane priznal v rozsahu 100 %, ktoré má nahradiť žalobca.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že
nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemôže súhlasiť so záverom súdu, že nepreukázal
žiadnym spôsobom, že žalovaný užíval dom a záhradu nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a

nemôže súhlasiť ani s tým, že by neuniesol v konaní dôkazné bremeno, práve naopak. Podľa žalobcu
súd prvej inštancie asi nepostrehol, že základ nároku vôbec nebol sporný. Vyplýva to z písomného
podania žalovaného zo 06.11.2017, v konaní pod sp. zn. 20C/18/2017, ktoré prebiehalo v predmete
sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaný uviedol, že od času, kedy v
uvedenom dome býval, postupne dom renovoval, bez súhlasu žalobcu, čo je zrejmé aj z vyjadrenia

doručené súdu prvej inštancie z 19.02.2018. Žalovaný tvrdil sám, že postupne od roku 1990 uvedený
dom zhodnotil. Ani v jednom z vyjadrení žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že by predmetné
nehnuteľnosti v celom rozsahu neužíval. Je to zrejmé aj zo zápisnice z pojednávania z 02.10.2018, kedy
na jednu z otázok odpovedal, že v predmetnej nehnuteľnosti býva spolu s manželkou a synom, ktorý je
podetskejmozgovejobrne.Pretosažalobcadomnieva,žekonajúcisúdvecnesprávneprávneposúdil,a

to tak, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak sa v priebehu
konania žalovaný bránil tým, že nehnuteľnosť neužíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
potom dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby toto svoje tvrdenie hodnoverne preukázal. Nesporné
bolo, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Následne žalobca v
odvolaní rozoberá, čo predstavuje spoluvlastnícky podiel každého z podielových spoluvlastníkov, že je

to číselný výraz právneho postavenia jedného spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom (R-19/69).
Citoval judikát 4Cz/22/68, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 4MCdo/277/2009. Poukázal na to, že
aj znalecký posudok G. F. Q., vykonaný v konaní, v ktorom sa zrušovalo a vyporiadavalo podielové
spoluvlastníctvo medzi stranami sporu preukazuje, že ide o rodinný dom jednopodlažný, podpivničený
pod celou zastavanou plochou, bez obytného podkrovia, ktoré nie je možno účelne využiť, má tri

obytné miestnosti, zádverie, letnú kuchyňu, dielňu, práčovňu, kotolňu, predsieň, komoru, kuchyňu, WC
a kúpeľňu. Ďalej tiež poukázal na to, že hoci manželka žalovaného bola vypočutá vo veci v čase
ohliadky na miestne samom, vtedy jediný krát podotkla, že istá časť nehnuteľnosti bola vyčlenená
žalobcovi, a to tak v záhrade, ako aj v rodinnom dome, čo (možno považovať) len za účelovú obranu.
Žalovaný si v užívaní predmetných nehnuteľnosti vyriešil svoju bytovú otázku a má tam aj trvalý pobyt.

Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku dôkazného bremena ku skutkovým
tvrdeniam vzneseným v rámci obrany zo strany žalovaného, pričom je vôbec otázne, či išlo v konaní o
spornú okolnosť, ak žalovaný tvrdil, že v rodinnom dome býva od roku XXXX doposiaľ. V konaní nebol
predložený žiaden dôkaz o tom, že by bola uzavretá medzi podielovými spoluvlastníkmi dohoda, a to
medzi žalobcom a žalovaným o tom, ako budú užívať spoločnú nehnuteľnosť v tom zmysle, že ju môže

užívať výlučne sám žalovaný. Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva spoluvlastníka
podieľať sa na užívaní spoločnej veci, v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Je nesporné, že súd prvejinštancie nesprávne vec posúdil, a preto je na mieste zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť
na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, precízne a skutkový stav z neho je vyvodený logicky a vecne správny. Naviac
rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj riadne odôvodnené. Pokiaľ ide o otázku vecného bremena,
domnieva sa, že práve vykonaná ohliadka na mieste samom, ktorá bola zásadným dôkazom a odstránila
akékoľvek pochybnosti o rozsahu užívania predmetu podielového spoluvlastníctva žalovaným boli.

Pritom dôkaz označil práve žalovaného. Pokiaľ žalobca pripojil k svojmu odvolaniu uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/79/2015, tento judikát bol prijatý na základe odlišného skutkového stavu
s tým, že sa jednalo o spor, kedy žalovaný užíval predmet spoločného podielového spoluvlastníctva
nad rozsah svojho podielu, nemal záujem na zmierlivom riešení a tento predmet užíval v celosti.
Zároveň však poukázal, že toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach bolo Najvyšším súdom
SR zrušené, v konaní pod sp. zn. 6Cdo/1847/2010. Pokiaľ ide o odôvodnenie v tomto rozhodnutí,

dovolací súd konštatoval, že neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom
musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
a pritom nie je rozhodujúce, či tak vzniklo na základe dohody spoluvlastníkov alebo rozhodnutím
väčšinového spoluvlastníctva, alebo ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola
spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako

takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takom prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež
podieľal na svojom užívacom oprávnení. Rozhodnutie pripojené žalobcom k odvolaniu nereprezentuje
právny názor žalobcu, ale naopak, zvýrazňuje stanovisko žalovaného. Rovnako nie je dôkazom
okolnosť, že ide o rozporné tvrdenia žalovaného, že žalovaný zhodnotil celý predmet podielového

spoluvlastníctva, keďže povinnosťou žalobcu bolo sa na tomto podieľať, najmä za situácie, ak sa
nehnuteľnosť nachádzala v havarijnom stave a žalovaný znášal na vlastné náklady všetky opravy.
To, že mal žalovaný trvalý pobyt v nehnuteľnosti spolu so svojou rodinou, nemôže svedčiť o tom, že
využíva nehnuteľnosť výlučne sám. Rovnako sa domnieva, že je nesprávne, ak by sa popierala výpoveď
manželky žalovaného, ktorá pri ohliadke sa k veci vyjadrila. Práve jej vyjadrenie svedčí o tom, že

nechceli zasahovať do vlastníckych práv žalobcu, preto užívajú len časť nehnuteľnosti. Žalovaný navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného vyjadril sa žalobca, ktorý zdôraznil, že nebola sporná skutočnosť užívania
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k ú. M. výlučne žalovaným a jeho rodinou, rovnako ako

aj zhodnotenie tejto nehnuteľnosti. Dohoda o spôsobe užívania spoluvlastníctva medzi žalobcom a
žalovaným uzavretá nebola. Neboli stanovené ani podmienky, za akých môže žalovaný nehnuteľnosť
užívať. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v priebehu konania uvádzal, že nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve užíva len v rozsahu svojho podielu, potom je potrebné poukázať na to, že
podiel je len číselné vyčíslenie výšky, ide o podiel ideálny a nie je reálne vymedzený. Z tohto dôvodu

trval na svojom odvolaní.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v krátkej reakcii na vyjadrenie žalobcu uvádza, že
najdôležitejší bol dôkaz, ktorý bol vykonaný na návrh žalovaného, a to ohliadka na mieste samom.
Táto bez akýchkoľvek pochybností potvrdila rozsah užívania predmetu podielového spoluvlastníctva

žalovaným, a to bolo práve správne vyhodnotené súdom prvej inštancie, keď žalobu zamietol.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, §379, §380 CSP (bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a na základe takto
vyhodnoteného skutkového stavu vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych
záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že strany sporu sú spoluvlastníci rodinného domu súp. č.
XX na parcele č. XXX, zastávané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely č. XXX o výmere XXXX

m2, záhrady, žalobca v podiele X/XX a žalovaný v podiele XX/XX.

12. Žalobca pri svojom výsluchu v konaní 20C/18/2017 uviedol, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie, tak
s ničím nesúhlasil. Má za to, že kto tam býval, nech si to aj platí. Na tom dome sa nadrel a aj finančne
prispieval rodičom.

13. V r. XXXX bola spísaná notárska zápisnica, kde nadobudol podiel, pričom mladších bratov vyplatil
a žalobca s tým nesúhlasil. Začal s úpravami na dome. Od r. XXXX do r. XXXX vymenil okná, strechu,
omietky a všetko čo je uvedené v znaleckom posudku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že tam nebol,
tak tento tam bol tri krát v r. XXXX, XXXX a tretí krát, keď sa chcel pochváliť, že získal čierny opasok.
Nehnuteľnosť obhospodaruje tak, že tri metre kde je kanalizácia je tráva.

14. Svedok F. P., brat strán, pri svojom výsluchu v konaní 20C/18/2017 uviedol, že po smrti matky sa
stretli v jednej izbe s tým, že štyria bratia sme sa dohodli, ako sa bude ďalej pokračovať s dedičstvom.
Najmladšiemu bratovi, on spolu bratom T. odstúpili podiel. Tento má X-tiny a žalobca má X-tinu z domu.
Mal vedomosť o tom, že existuje dohoda o užívaní nehnuteľností medzi podielovými spoluvlastníkmi.

Dohoda bola uzavretá ústne.

15. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady

potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. ( Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 ).

16. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že zastáva opačný názor, vo vzťahu k jeho povinnosti o unesení
dôkazného bremena, ako to uviedol v rozhodnutí súd 1. inštancie. Žalobca je presvedčený, že v konaní

dôkazné bremeno uniesol. Mal zato, že základ nároku nebol sporný, keďže žalovaný s rodinou má trvalý
pobyt na adrese rodinného domu, rodinný dom zrekonštruoval bez súhlasu žalobcu, celé roky užíva s
rodinou celý rodinný dom a medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá dohoda o spôsobe užívania
spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej žalobca rozobral princípy podielového spoluvlastníctva, v tom, že podiel
jednotlivých podielových spoluvlastníkov je len číselné vyjadrenie jeho ideálneho podielu.

17. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je
užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.

18. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní

celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho

podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú
vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).19. Z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že musí byť bezpodmienečne
preukázané nadužívanie nehnuteľnosti druhým podielovým spoluvlastníkom. Možno súhlasiť s tvrdením
žalobcu , že spoluvlastnícky podiel je len vyčíslením ideálneho podielu konkrétneho spoluvlastníka. V

ďalšom však odvolací súd neakceptoval odvolacie dôvody žalobcu.

20. K jednotlivým námietkam žalobcu uvádza nasledovné :

21. Samotná adresa trvalého bydliska je len evidenčným údajom, ktorý sám o sebe nesvedčí o

nadužívaní nehnuteľnosti. Rovnako samotná rekonštrukcia celej spoločnej nehnuteľnosti, bez súhlasu
druhého spoluvlastníka, nemôže viesť k záveru, že žalovaný užíva aj podiel žalobcu. Vykonanie
stavebných prác v rozsahu nutných zásahov vlastníkov pre udržanie nehnuteľnosti v riadnom
technickomstaverovnakonemožnopovažovaťzadôkazoužívanípodielužalobcužalovaným.Vypočutý
svedok - brat oboch podielových spoluvlastníkov dokonca potvrdil ústnu dohodu o spôsobe užívania
spoločnej nehnuteľnosti.

22. V konečnom dôsledku dôkaz, ktorý bol vykonaný na návrh žalovaného vyvrátil tvrdenie žalobcu,
že žalovaný nadužíva aj jeho spoluvlastnícky podiel ( ohliadka na mieste samom ). Aj z ustálenej
rozhodovacej činnosti možno vyvodiť záver, že len samotný faktický stav o tom, že žalovaný býva so
svojou rodinou v spoločnej nehnuteľnosti, nesvedčí o opodstatnenosti nároku žalobcu.

23. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi uvádzanými v napadnutom rozhodnutí
súdom 1. inštancie a v zhode s týmito závermi potvrdil rozsudok 1. inštancie, ako vecne správny, podľa
ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle zásady úspechu. Keďže
v odvolacom konaní mal úspech žalovaný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % vo vzťahu k žalobcovi.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).