Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/11/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010098

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121010098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaných T. K. a spol., stíhaných
pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 , § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 12. 05. 2022, konajúc o odvolaní obžalovaného T. K. a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T/7/2021, zo dňa 02 .09. 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,
sp.zn. 1T/7/2021 zo dňa 2. 9. 2021 vo výroku o trestoch u obidvoch obžalovaných.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám o d s u d z u j e

obžalovaného T. K., nar. XX. 8. XXXX v D. D.,

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm.
e/ Tr. zák. , § 41 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 psím. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

obžalovaného S. J., nar. X.XX.XXXX v D. D.,

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje obžalovanému skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/7/2021 zo dňa 02.09.2021 boli obžalovaní
odsúdení a toobž. T. K. v bode 1/ pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 155 ods. 1 Tr.
zák. a v bode 2/ pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a
obž. S. J. v bode 1/ rozsudku pre pokus prečinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 156

ods. 1 Tr.zák. a v bode 2/ pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

21. decembra 2019 v čase o 01.35 hod. v Banskej Bystrici na ulici A. pred budovou I. P. za prítomnosti
ďalších osôb S. J. fyzicky napadol doposiaľ neznámeho muža tak, že sa ho pokúsil kopnúť z výskoku,

následne bežal za ním a strčil ho na zem pred budovou A. XXX, tu sa k nemu pridal T. K. a spoločne
napádali neznámeho muža, ktorému prišli na pomoc K. S., narodený 2. februára XXXX a K. S., narodený
XX. mája XXXX, ktorí sa snažili zabrániť ďalším útokom, následne T. K. a S. J. začali spoločne útočiť
na K. S. a K. S. tak, že ich začali udierať päsťami, pričom K. S. a K. S. spadli na zem, následne ako
sa obaja postavili zo zeme, konflikt na chvíľu utíchol, na to sa vytvorili dve skupiny konfliktu, na to sa K.
S. rozbehol k miestu druhého konfliktu, pričom sa ho snažil K. S. zastaviť, následne S. J. spolu K. U.

odtiahli z miesta konfliktu T. N., narodeného XX. júna XXXX, ktorý pri tom spadol na zem, potom vstal
zo zeme a začal fyzicky zápasiť s S. J., následne T. K. udrel jedenkrát päsťou aj K. S., ktorý tiež spadol
na zem, následne sa T. K. pokúsil neúspešne kopnúť K. S. na zemi, následne sa K. S. postavil zo zeme
a k T. K. pristúpil K. H., narodený XX. septembra XXXX, ktorý sa snažil zabrániť v jeho ďalšom útočení
na K. S., vtedy prišiel k K. H. zozadu S. J. a udrel ho jedenkrát päsťou do zadnej časti hlavy, pričom K.

H. spadol na zem do podchodu brány, následne S. J. pokračoval v útokoch voči K. H., počas toho sa K.
S. pokúšal vstať zo zeme, pričom ho T. K. kopol pravou nohou jedenkrát do hlavy, na čo K. S. spadol na
zem, kde upadol do bezvedomia, následne T. K. udrel jedenkrát pravou rukou zovretou v päsť do hlavy
K. H., potom pristúpil k K. S. ležiacemu na zemi, mierne ho nadvihol za bundu, zmenil mu polohu ruky a
vzdialil sa od neho, vzápätí sa vrátil ku skupinke stojacej okolo K. S. a jedenkrát kopol K. S. do ruky, ktorý

z uvedenej skupinky ľudí náhle odskočil a so zapnutým mobilným telefónom spadol na zem, po uvedenej
udalosti T. K. a S. J. z miesta odišli, čím svojím konaním T. K. spôsobil K. S. zlomeniu ľavého ramena
sánky s posunom, zlomeninu nosových kostí s posunom, tržnú ranu na hornej pere a otras mozgu so
stratou vedomia, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný od XX. decembra XXXX do XX. decembra XXXX
a operovaný XX. decembra XXXX, ktoré zranenia si vyžiadali obmedzenia v bežnom spôsobe života na

štyri až päť týždňov a práceneschopnosť od XX. decembra XXXX do XX. januára XXXX, K. S. spôsobil
zlomeninu hlavičky ľavej vretennej kosti s luxáciou, vykĺbením fragmentu hlavičky vretennej kosti, ktoré
zranenie si vyžiadalo dobu liečenia tri až päť mesiacov, s významným obmedzením v obvyklom spôsobe
života minimálne na štyri až päť týždňov, pričom T. K. a S. J. nespôsobili T. N. a K. H. také zranenia,
ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, prípadne práceneschopnosť.

Za uvedenú trestnú činnosť ich potom okresný súd odsúdil a to obžalovaného 1/ T. K. podľa § 155 ods.
1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného
zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil

obžalovaného 1/ na výkon trest odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný 1/ povinný nahradiť poškodenej strane Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s., IČO 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 4847,74 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný 1/ povinný nahradiť poškodenej strane Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava škodu vo výške 130,80 Eur. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný 1/ povinný nahradiť poškodenej strane K. S., narodený 2.
februára XXXX, bytom C. XX, D. D. škodu vo výške 4052,- Eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
je obžalovaný 1/ povinný nahradiť poškodenej strane K. S., narodený XX. mája XXXX, bytom L. I. XX,

D. škodu vo výške 1114,30 Eur.

Obžalovaného 2/ S. J. odsúdil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods.4 a ods. 8 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému 2/ výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobná doba
v trvaní 20 mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona sa obžalovanému 2/ uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
písomne sa ospravedlniť poškodenému T. N., narodenému XX. júna XXXX, bytom J. P. XX, D. D..
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona sa obžalovanému 2/ uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze

písomne sa ospravedlniť poškodenému K. H., narodenému XX. septembra XXXX, bytom I. XX, D. D..

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného 3/ K. U., nar. XX. augusta XXXX v D. D., trvale
bytom S. XXXX/X, D. D., oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica
číslo 3 Pv 38/20/6601-32 z 9. februára 2021, zo skutku kvalifikovaného ako prečin výtržníctvo podľa §

364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

21. decembra 2019 v Banskej Bystrici na ulici A. pred budovou Spazex P. sa do novozniknutého konfliktu
zapojil K. U., ktorý spolu s S. J. odtiahli a hodili na zem T. N., narodeného XX. júna XXXX, ten vstal zo
zeme a začal fyzicky zápasiť s K. U. a S. J., pričom K. U. nespôsobil T. N. také zranenia, ktoré by si
vyžiadali lekárske ošetrenie, prípadne práceneschopnosť,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci na prejednanie priestupku.

Proti tomuto rozsudku obžalovaný 1/ priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie.
V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že tak, ako poukazoval v prípravnom konaní a v

konaní pred súdom a ako vyplýva z výpovede svedka S. U., prevádzkovateľa kaviarne I. P., vypočutého
na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že USB kľúč so stiahnutým obrazovým záznamom z kamerového
systému vydal potom, čo mu policajti uviedli, aký záznam, z akého dňa a približne z akého časového
úseku ich zaujíma. Stiahnutie záznamu na USB kľúč zabezpečil jeho technik. To znamená, že svedok
nebol vyzvaný na vydanie veci podľa § 89a Tr. por., nakoľko výzva na vydanie veci predpokladá,

že ide o vec, ktorú má povinná osoba pri sebe. Mal za to, že kamerový záznam zabezpečený a
nachádzajúci sa vo vyšetrovacom spise, bol získaný v rozpore so zákonom, nakoľko nebol dodržaný
postup v zmysle § 91 Tr. por. Zároveň poukázal na skutočnosť, že samotné zaznamenávanie priestoru
kamerovým systémom nezodpovedalo podmienkam zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov.
Kamera mala monitorovať priestor terasy Spazex P. a zákazníkov, pričom na každom stole terasy sa mal

nachádzať oznam určený pre zákazníkov, že priestor kaviarne je monitorovaný kamerovým systémom.
Po vzhliadnutí zabezpečeného kamerového záznamu je však zrejmé, že v danom čase dňa 21.12.2019
sa v priestore nenachádzala terasa, ani žiadne stoly s oznamom kaviarne o monitorovaní predmetného
priestoru, čím došlo k porušeniu ust. § 19 a § 20 zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň poukázal na nejasnosť, neúplnosť skutkových

zistení okresného súdu, nakoľko sa tento nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a tiež z dôvodu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Poukázal
na skutočnosť, že aktivita obžalovaného nebola preukázaná kamerovým záznamom prvej časti konfliktu,
ale len výpoveďami svedkov S., D., S., čo však nekorešpondovalo s ich výpoveďami na hlavnom
pojednávaní. Z výpovede svedkyne J. D. vyplynulo „zbehlo sa to veľmi rýchlo a ja dnes s odstupom

času už neviem uviesť, kto koho kopol, udrel alebo zasiahol“. Svedkyňa sa teda nevedela vyjadriť k
žiadnej konkrétnej aktivite žiadneho z obžalovaných ani poškodených. Zároveň uviedol, že nezrovnalosti
možno vzhliadnuť aj vo výpovede ďalšej svedkyne K. S., ktorá údajne videla „ako J. a K. zozadu udreli
neznámu osobu, ktorá spadla na zem a bránila sa“. Kamerový záznam však minimálne zachytáva
čas, keď neznámy muž padol na zem, pričom T. K. v tom čase ešte len prichádzal a teda svedkyňa

S. nemohla hodnoverne vidieť úder obžalovaného K. na neznámeho tak, ako o ňom vypovedala.
Poukázal na skutočnosť, že obidve svedkyne vypovedali, že obž. K. pred incidentom nepoznali, čo
vyvolávalo pochybnosti, či ho dokázali identifikovať. Poukázal aj na skutočnosť, že obom svedkom a
to S. a D. bol dňa XX.XX.XXXX prehraný pred ich výpoveďou kamerový záznam zo dňa 21.12.2019
z dôvodu oživenia pamäťových stôp, a teda neudialo sa to tak, ako sa snažili presvedčiť súd na

hlavnom pojednávaní. Súd sa zároveň nevysporiadal s výpoveďou svedka a to K. H., ktorý na otázku
obhajoby na hlavnom pojednávaní dňa 24.6.2021 uviedol, že „keď obžalovaní bili toho bezdomovca,
registroval som okolo neho dve osoby, ktoré ho bijú, T. K. nebol medzi tými, ktorí toho bezdomovca
bili“. Zároveň z odôvodnenia rozsudku nie je ďalej zrejmé ani to, na základe akých dôkazov a akou
logickou úvahou dospel súd ku konštatovaniu, že následne K. a J. začali spoločne útočiť na S. a S.

a udierali ich päsťami. Súčasne poukázal na to, že v druhej fáze konfliktu zo strany poškodeného S.
už nešlo o pokračovanie v predchádzajúcom konflikte, ale o nový útok proti obžalovanému J., ktorého
sa rozhodol obž. K. brániť, avšak nestotožnil sa s hodnotením súdu na základe kamerového záznamu,
na základe ktorého posúdil obranu obžalovaných ako celkom zjavne neprimeranú. Poukázal pritom nafyzickú prevahu poškodených a ich kamarátov, predchádzajúce vyhrážky poškodených, na opätovné
útočenie na poškodeného S. na obžalovaných J. a K. a zároveň na skutočnosť, že obž. K. je ľavák,
pričom poškodený S. a S. vo svojich výpovediach uviedli, že malo byť na nich útočené pravou rukou ,

rovnakozkamerovéhozáznamujeevidentnépoužitiepravejrukyanohyosobouč.4atedaneposúdenie
laterality obž. K. zo strany okresného súdu, považoval za závažné. Súčasne poukázal na nedostatky
týkajúce sa odôvodnenia rozsudku v časti náhrady škody, k prihliadnutiu na zavinenie poškodeného S.,
ako aj jeho prvotnú aktivitu v konflikte, v ktorom utrpel úraz.
V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že zo strany obžalovaného nedošlo k naplneniu

subjektívnej stránky trestného činu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., nakoľko v jeho prípade nešlo o úmyselné
údery,čikopyapretonamietolskutočnostitak,akoichvyhodnotilznalec.Súčasnepoukázalajnaprílohu
k odvolaniu a to print screen komunikácie T. K. s K. U..

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj okresný prokurátor, čo
do výroku o treste obžalovaného S. J., pričom poukázal na skutočnosti, že obžalovaný bol odsúdený

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečin pokusu ublíženia na zdraví podľa §
14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák., pričom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., posledná veta, ak sú dolné
hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich. Preto z týchto skutočností vyplýva, že základom na výpočet zvýšenia spodnej hranice trestnej
sadzby bolo 6 mesiacov a nie 0, tak ako to uvádzal súd vo svojom odôvodnení. Zákonná sadzba bola

preto s poukazom na § 38 ods. 3, v rámci ktorej mal v tomto prípade súd ukladať obžalovanému trest
po zvýšení vo výmere 16 mesiacov až 3 roky.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal okresný prokurátor za to, že uloženie podmienečného
trestu vo výmere 12 mesiacov, bol nezákonným trestom.

Obž.S.J.prostredníctvomsvojhoobhajcupodalvyjadreniekodvolaniuokresnéhoprokurátora,vktorom
uviedol, že nesúhlasí s výkladom Trestného zákona tak, ako bol uvedený v odvolaní prokurátora, tento
považoval za nesprávny a v rozpore s rozhodovacou praxou slovenských súdov. Nevidel dôvod na to,
prečo by sa výška trestu mala rozhodnutím odvolacieho súdu meniť a taktiež nevidí žiadny dôvod na

to, prečo by sa mala meniť dĺžka skúšobnej dobe určenej v rozsudku. Mal teda za to, že jemu uložený
trest bol zákonný a bol správne určený a jeho výška dostatočná.

Na základe odvolaní obž. T. K. a okresného prokurátora, podaných v zákonnej lehote, preskúmal krajský
súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné a odvolanie obž. T. K. je čiastočne
dôvodné.

Z predloženého trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné a

dostupné dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj vo v zákonnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., pokiaľ ide o výrok o vine obž. T. K..

V odôvodnení rozsudku sa okresný súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne vysporiadal s tým,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, ktoré skutočnosti pokladal so

zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené a pochybné a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazy, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor sa pridržiaval písomných dôvodov podaného odvolania ,
pričom uviedol, že trest 12 mesiacov, je trest uložený pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby, a

preto navrhol uložiť obž. J. trest vo výške 18 mesiacov, s uložením primeranej skúšobnej doby, zároveň
navrhol odvolanie obž. K. zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného K. zotrvala na dôvodoch písomného odvolania, pričom uviedla, že okresný
súd pochybil pri určení viny a trestu , pričom má za to, že jeho konanie voči poškodenému S. neboli

vyhodnotené správne z hľadiska vyhodnotenia zjavnej neprimeranosti obrany a všetkých okolností v
zmysle ust. § 25 Tr. zák.Obhajkyňa obž. J. zotrvala na písomných dôvodoch vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora, ktoré
navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný K. uviedol, že predmetná vec by sa mala vrátiť na okresný súd, nakoľko vie predložiť dôkazy
týkajúce sa útoku na poškodeného, najmä v časti kopu , ktoré sa mal dopustiť , pretože vie preukázať,
že tohto sa mal dopustiť K. U..

Obžalovaný J. sa pridržal vyjadrenia obhajkyne.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému S. J. , krajský súd sa stotožnil s odôvodnením odvolania
okresného prokurátora a musí v tomto prípade konštatovať, že okresný súd pochybil, ak obžalovanému
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní 20 mesiacov.
Vzhľadom na § 41 ods. 1 Tr. zák. a to poslednej vety, ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov
odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Vzhľadom ku skutočnosti,

že v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák. bolo možné uložiť obžalovanému trest v zmysle trestnej sadzby 6
mesiacov až 3 roky a podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. 0 až 3 roky, je pred úpravou trestnej sadzby
základná sadzba v zmysle § 41 ods. 1 Tr.zák. 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom k tomu, že po prihliadnutí
na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zák. súd mohol ukladať obžalovanému
trest po zvýšení trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov až 3 roky. Z tohto dôvodu preto krajský súd

uložil obžalovanému S. J. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so súčasným uložením
skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov.

Pokiaľ ide o uznanie viny obž. K., krajský súd v tomto prípade konštatuje, že okresný súd správne ustálil
skutkový stav a zároveň správne uznal jeho vinu. Skutočnosť, že zvukovo-obrazový záznam bol vydaný

svedkom S. U. na DVD nosiči, po predchádzajúcej výzve orgánov činných v trestnom konaní podľa §
89 ods. 1 Tr. por., možno považovať za správny. Kamerový záznam na technickom nosiči sa podľa §
130 ods. 2 Tr. por. považuje za vec, preto nebolo pri jeho zabezpečovaní v prípravnom konaní potrebné
postupovať podľa § 90 Tr. por. , kde sa vyžaduje písomný a odôvodnení príkaz prokurátora.

Krajský súd poukazuje na to, že povinná osoba bola ochotná obrazový záznam orgánom činných v
trestnom konaní vydať dobrovoľne a teda v zmysle § 90 Tr. por. by orgány činné v trestnom konaní
postupovali v tom prípade, keby povinná osoba nebola ochotná obrazový záznam vydať a zároveň by
naďalej disponovali informáciou, že tento je uložený v počítačom systéme spoločnosti I. s.r.o. Ak však
povinná osoba vydala predmetný záznam dobrovoľne, nemohlo dôjsť k porušeniu procesného postupu

a získaný dôkaz je preto potrebné tak, ako ho uznal okresný súd, považovať za zákonný a použiteľný
v trestnom konaní.

Krajský súd konštatuje, že v prípade, ak vyhotovením predmetného záznamu došlo k zásahu do práv
v zmysle § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka, táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť dôkazu ,

ktoré podľa § 119 ods. 3 môže slúžiť na náležité objasnenie veci. Je zrejmé, že predmetný kamerový
záznam bol nainštalovaný profesionálnou firmou v súlade s projektom ochrany osobných údajov v
zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a sporné
okolnosti týkajúce sa monitorovania nepoužívanej terasy, resp. porušenia samotného zákona č. 18/2018
Z.z., nič nemenia na zákonnosti takto získaného dôkazu a možnosti ho použiť z hľadiska legitimity a

proporcionality práv ako dôkaz v trestnom konaní.

Krajskýsúdmázato,žeakaktivitaobž.K.vprvejfázeskutkunebolanaobrazovomzáznamedostatočne
viditeľná, je zrejmé, že túto jeho aktívnu účasť potvrdili, resp. doplnili svojimi výpoveďami svedkovia S.,
D. a S.. Aj krajský súd sa stotožnil s vyhodnotením , že v čase 00:07:11 hod. kamera zaznamenala, ako

obžalovaný K. kopol veľkou intenzitou na zemi kľačiaceho poškodeného S. do tvárovej oblasti, pričom po
uvedenom kope poškodený S. zostal na zemi nehybne ležať. Je teda z pohľadu krajského súdu zrejmé,
že v čase, kedy obž. K. kopom do oblasti hlavy zaútočil na poškodeného S., tento už kľačal na zemi a
teda nepredstavoval pre obžalovaného K. hrozbu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase poškodený S.
kľačal na zemi, je zrejmé, že obž. K. sa ho nepokúšal preskočiť a len zotrvačnosťou po kope preletel

ponad poškodeného. Takýto útok nemožno charakterizovať z pohľadu krajského súdu inak, ako útok
spôsobiťúmyselneťažkúujmunazdraví,ktorýjednoznačnekrajskýsúdhodnotíakozjavneneprimeraný
a už vôbec nie konaný v rámci obrany voči poškodenému, ktorý v danom čase kľačal.Krajský súd však pri ukladaní trestu zvážil všetky okolnosti prípadu a mal za to, že trest uložený obž. T.
K. by bol vzhľadom na zistený skutkový stav a celkový priebeh skutku, či už v prvej alebo druhej fáze,
za neprimerane prísny a preto podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám odsúdil obžalovaného T. K.

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák. , § 39 ods. 1 , 3 písm.
e/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr.zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov. Pri využití § 39 ods. 1 , 3 písm. e/ Tr. zák. zvážil najmä okolnosti prípadu, aj vo vzťahu
ku konaniu zo strany poškodených a to najmä skutočnosť, že skutok bol vykonaný dvojfázovo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd vyhovel odvolaniu obž. T. K. čiastočne a zároveň vyhovel
odvolaniu okresného prokurátora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku pomerom
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.