Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207738
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717207738.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou právnej veci žalobkyne: G. C., Y.. XX.XX.XXXX,

E. L. XX, právne zastúpená AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 25, Martin,
IČO: 50 711 776, proti žalovanému: N. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. XXX, právne zastúpený JUDr.
Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom Martin, A. Kmeťa 28, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O

výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa, žalobou podanou dňa 4.5.2017 žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti a to rodinného domu a pozemkov G. R..Ú.. L., W. N., G. Y. V. Č..XX A. L. R.-F. I..Č..XXX-
P. I. A. Y.Á. W. G. XXX N., R.-F. I..Č..XXX - P. W. G. XXX N., B. Z. C. Č. XX, I. Y. I. R.-F. Č..XXX
G. I. 1.-iny. V písomne podanej žalobe uviedla, že ako darkyňa uzavrela dňa 5.11.2003 darovaciu
zmluvu so žalovaným, ktorý je jej synom a jej druhým synom N. C., Y.. XX.XX.XXXX ako obdarovanými.
Žalobkyňa ako darkyňa a zároveň podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. L.
P. Y. V. Č..XX teda darovala podiel 1-iny žalovanému a podiel 1-iny druhému synovi N. C.. Obidvaja s

vďakou dar prijali. V darovacej zmluve v článku V. v treťom odseku prevzali obdarovaní záväzok, podľa
ktorého mal žalovaný i druhý syn N. poskytnúť žalobkyni primerané doživotné bezodplatné zaopatrenie,
zaviazali sa poskytnúť najmä v prípade potreby stravovanie v nemocnici a v starobe jej zabezpečia
lekársku a osobitnú starostlivosť a po smrti vystrojiť slušný pohreb. Tento záväzok si žalovaný neplnil
a správal sa k žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný neposkytuje žalobkyni žiadnu
formu starostlivosti, vôbec sa o ňu nezaujíma. Tento stav trvá od decembra 2013, kedy sa žalovaný
odsťahoval z rodinného domu súpisné číslo XX G. L.. Žalobkyňa od tej doby žije v rodinnom dome s

druhým synom N. a jeho rodinou. Syn N. C. spolu s manželkou v uvedenom dome vymenili na svoje
náklady okná na prízemí za plastové okná, spravili stierky v pízemnom podlaží domu, vydlaždili dvor,
prístupovú cestu ku garáži, zabezpečili výmenu kotolne, kúrenie, vodoinštalácie v celom dome. Tieto
investície boli financované z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý N. C. s manželkou, pričom na
vykonanie prác bolo použitých 28000 euro. Žalobkyňa bola dňa 9.4.2013 hospitalizovaná v nemocnici
v Martine na Internej klinike, keď požila viacero tabliet Neurolu. Po prepustení bola v domácej liečbe
a žalovaný jej ako svojej matke neposkytol žiadnu pomoc ani starostlivosť. Okrem toho sa žalovaný o

svoju matku nezaujímal a dal podnet na polícií, kde bolo vedené trestné konanie pod ČVS: ORP-196/3-
VYS-MT/2015 pre podozrenie zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 a 3 písm.a/
Tr.zákona. Zo spáchania bola podozrivá žalobkyňa a to na základe oznámenia žalovaného o podozrení,
že sa podieľala na spáchaní trestných činov, čo sa nakoniec nepreukázalo. Keď to konanie, kedy svojumatku označil za páchateľku závažných trestných činov nie je možné považovať za konanie, ktorým
by prejavoval vďaku za poskytnutie daru, a ktorým by sa k nej správal v súlade s dobrými mravmi.
Žalobkyňa poukazovala na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, kedy sa ako darkyňa môže

domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nej a členom jej rodiny tak, že hrubo porušuje dobré
mravy. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
v podiele 1-iny darovala žalovanému.
Právny zástupca žalobkyne dňa 28.3.2017 žalovanému zaslal predžalobnú výzvu, v ktorej ho žiadal,
aby previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam späť na žalobkyňu. Žalovaný zaslal odpoveď, že

sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne s tým, že si nie je vedomý, že si neplnil záväzky voči
žalobkyni a súčasne si nebol vedomý toho, že by sa správal spôsobom, ktorý by hrubo porušoval dobré
mravy.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 2.6.2017, kde uviedol,
že žalobu považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú. Nespochybnil skutočnosť, že od žalobkyne,

ktorá je jeho matkou dostal v decembri 2017 darom nehnuteľnosti v podiele 1-iny zapísané na LV
č.XX k.ú. L.. V rodinnom dome, ktorého časť mu bola darovaná, býval spolu s matkou a so svojou
manželkouN.C.,pričomonitrajaužívalinadzemnépodlažierodinnéhodomuajehobratsrodinouužívali
prízemie rodinného domu. Žalovaný zabezpečil prerobenie nadzemného podlažia v tom smere, že na
vlastné náklady zakúpil materiál a práce vykonal sám svojpomocne. Po narodení maloletého syna dňa

10.4.2013 začalo medzi žalobkyňou a žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi obdobie, kedy vznikali
nedorozumenia. Žalobkyňa nechcela akceptovať tú skutočnosť, že žalovaný má manželku a maloletého
syna, s ktorými trávi čas, a ktorým venuje svoju pozornosť. Deň pred narodením syna žalovaného
sa žalobkyňa predávkovala liekmi, bola hospitalizovaná v nemocnici a následne liečená o psychiatra
ambulantnou formou. V tom čase žalovaný venoval svoju pozornosť a starostlivosť predovšetkým

žalobkyni aj na úkor manželky a dieťaťa. Napätie v rodine sa však stupňovalo a preto v júni 2016 odišiel s
rodinou do nájomného bytu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný hrubo porušuje dobré mravy, akým konaním
bližšie nešpecifikovala. Tu poukázal žalovaný na ustanovenie § 150 ods.1 Civilného sporového poriadku
s tým, že žalobkyňa si svoju povinnosť tvrdenia riadne nesplnila. Žalobkyňa postavila žalobu na tom,
že obdarovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni miestnym pomerom primerané doživotné bezplatné

zaopatrenie a zaviazal sa v prípade potreby poskytnúť jej stravovanie v nemoci, a v starobe zabezpečiť
lekársku a osobnú starostlivosť. Do okamihu, kým s manželkou ako rodina sa odsťahovali z L., platil
úhrady, spojené s užívaním rodinného domu, žalobkyni varili, chodili s ňou k lekárovi, v prípade potreby
sa aj všestranne o ňu starali. Keď boli nútení opustiť rodinný dom, aby sa situácia v rodine ďalej
nevyhrocovala, odišli bývať do nájomného bytu, pričom žalobkyňa užíva rodinný dom naďalej bezplatne.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa potom ako odišiel z rodinného domu , o poskytnutie akejkoľvek
starostlivosti a pomoci, nepožiadala. Záväzok, ktorý bol uvedený v darovacej zmluve zo dňa 5.11.2013
bol záväzok v prípade potreby poskytovať jej to, čo bolo v zmluve uvedené. Žalobkyňa je starobnou
dôchodkyňou, ktorá je však aj pracovne činná. Podľa vedomostí žalovaného je v dobrom zdravotnom
stave, sebestačná pri zabezpečovaní si základných životných potrieb. Podľa neho nebolo pravdivé

tvrdenie, že o matku sa nezaujímal. Bol s ňou v kontakte, ktorý však nebol taký intenzívny, ako keď s ňou
priamo býval, čo bolo však prirodzené, nakoľko si založil vlastnú rodinu. Čo sa týka podania oznámenia
o skutočnostiach, nasvedčujúcim, že malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, toto skutočne žalovaný
dňa 18.3.2015 podal na prokuratúre z dôvodu, že úverovú zmluvu , konkrétne zmluvu o medziúvere
č.XXXXXXXXXX dňa 28.3.2012 s Prvou stavebnou sporiteľňou ako dlžník neuzavrel, ani nepodpísal.

Prvá stavebná sporiteľňa však od neho žiadala zaplatiť dlh vo výške 17690,37 eura, ktorý on neuznával
ani čo do dôvodu ani vzniku, ani čo do výšky. Pokiaľ v zmluve o úvere pri mene žalovaného figuroval
podpis, tento nebol jeho pravým podpisom. Za neho musel predmetnú zmluvu niekto bez jeho vedomia
a súhlasu podpísať. Žalovaný mienil podaním svojho oznámenia dosiahnuť to, aby vzniknutú situáciu
dôkladne preverili orgány činné v trestnom konaní a aby prešetrili, či konaním proti pre neho neznámej

osoby nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nejakého trestného činu. Podľa jeho právneho názoru tým
nijakým spôsobom nezasiahol do práv oprávnených záujmov žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalovaného
sa práve žalobkyňa vo vzťahu k nemu správala a správa neštandardne. Žalobkyňa aj v minulosti žiadala,
aby jej vrátil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice nehnuteľností, zapísaných na LV č.XX G. R..Ú..
L., aj keď ona mu sama darovala spoluvlastnícky podiel len o veľkosti 1-iny. Dala vypracovať návrh

darovacej zmluvy, ktorú mu predložila na podpis, ktorý tento neakceptoval. Zo správania žalobkyne je
zrejmé, že vo vzťahu k finančným záväzkom a v právnych vzťahoch sa správa veľmi ľahkovážne a bez
dostatočnej obozretnosti. Z iného súdneho konania, vedeného na Okresnom súde v Martine sp.zn.
5Csp/53/2017 je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Žilina dňa 29.6.2015 sp.zn. 4K/8/2015 bolvyhlásený na majetok žalobkyne konkurz, pričom uznesenie bolo zverejnené dňa 6.7.2015. Konkurz bol
následne zrušený pre nedostatok majetku, rozhodnutie je právoplatné dňom 4.11.2016. žalobkyňa bola
zvyknutá na to, že jej žalovaný odovzdával celý jeho mesačný príjem, pokiaľ žil s ňou v domácnosti,

čo následne už po tom, ako si založil vlastnú rodinu, nerobil. Pomáhal jej riešiť finančné problémy aj s
úhradamidlžnýchsúm,čovšakužpotom,akomalvlastnúrodinu,prestalrobiť.Podľanázoružalovaného
žalobkyňa v čestnom prehlásení zo dňa 7.12.2015, v ktorom uviedla údaje, týkajúce sa rekonštrukcie
domu, neuviedla pravdu, týkajúcu sa rozsahu rekonštrukcie ako aj nákladov, ktoré by hradil na to brat N..
Na aké účely, a z akej časti boli aj realizované finančné prostriedky, čerpané z úveru, žalobkyňa nijakým

spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov - Ľ. R., N. C.Á., H. C., N. C., A. C., listinnými dôkazmi - darovacou zmluvou zo dňa 5.11.2003,
čestným prehlásením zo dňa 7.12.2015, uznesením ORPZ Martin ČVS: ORP-196/3-VYS-MT-2015 zo
dňa 4.2.2016, predžalobnou upomienkou z 28.3.2017, odpoveďou na predžalobnú upomienku zo dňa

13.4.2017, potvrdením o čase bývania žalovaného a jeho rodiny v nájomnom byte v období od 1.6.2014
do 31.10.2016, oznámením o skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu
trestného činu zo dňa 18.3.2015, návrhom darovacej zmluvy, osvedčením o dedičstve D 192/2002, Dnot
56/2002 zo dňa 18.2.2003, pracovnou zmluvou žalovaného u zamestnávateľa YETI s.r.o. so začiatkom
pracovného pomeru od 1.11.2010 a následne predĺženie zo dňa 30.10.2011, výpisom zo živnostenského

registra žalovaného, potvrdením o ukončení podnikania žalovaného ku dňu 4.12.2012, potvrdením o
zozname vozidiel evidovaných na žalovaného, listinnými dokladmi predloženými právnym zástupcom
žalobkyne čl. 174-210, pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K 8/2015, pripojeným spisom
Okresného riaditeľstva PZ Martin ČVS: ORP-196/3-VYS-MT-2015, a č. ORPZ-MT-OKP5-597/2014 a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. V konaní bolo nesporne preukázané a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 5.11.2003, ktorej
vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa 8.12.2003, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. L. Y. V. Č..XX v podiele 1-ice darovala svoj spoluvlastnícky
podiel svojím synom N. C. A. N. C. v podiele každému po 1-ine. Žalobou, podanou dňa 4.5.2017

sa žalobkyňa domáhala určenie spoluvlastníckeho podielu 1-iny, týkajúcej sa darovania synovi N. z
dôvodov uvedených v žalobe a to s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, kedy ako
darkyňa sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nej, alebo členom jej rodiny tak,
že hrubo porušuje dobré mravy.
Na pojednávaní konanom dňa 13.9.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Jej právny zástupca

uviedol, že potom, ako sa žalovaný odsťahoval zo spoločnej domácnosti, resp. potom, ako uzavrel
manželstvo, sa prestal o matku zaujímať. Matka situáciu znášala ťažko, išlo najmä o finančnú situáciu,
do ktorej sa dostala. Pokúšala sa si vziať život a to ešte v období, kedy spolu žili. Následne žalovaný
žiadal od matky, resp. aj brata platiť nájomné. V minulosti si žalovaný s matkou brali pôžičky, ktoré
smerovali k jeho podnikaniu, avšak tieto boli splácané, resp. splácanie bolo ponechané na matku. Táto

situáciu vyústila aj do konania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany žalobkyne, pričom konanie
bolo zastavené. Žalobkyňa sa dostala do zlej situácie, kedy sa narušili vzťahy so synom, tento sa o
ňu nezaujímal. Podozrieval ju z falšovania podpisu na úverovej zmluve, ktorá bola uzavretá s Prvou
stavebnou sporiteľňou. Bol toho názoru, že boli naplnené predpoklady na rozhodnutie súdu o vrátení
daru.

Právnazástupkyňažalovanéhouviedla,žežalobkyňanepreukázala,žebysažalovanýsprávalvrozpore
s dobrými mravmi. Z domu sa odsťahoval, lebo nechcel zintenzívňovať napätie. Rodina mala finančné
problémy. Žalobkyňa disponovala príjmami žalovaného až do jeho uzavretia manželstva, resp. do
troch mesiacov po narodení jeho maloletého dieťaťa. Žalobkyňou uvádzaná pôžička v Prvej stavebnej
sporiteľni a s ňou súvisiace trestné konanie bola z roku 2012, pričom žalovaný je riadne zamestnaný od

roku 2010 a odvtedy nepodniká. Žalobkyňa čerpala pôžičky pre svoju potrebu, ľahkovážne vstupovala
do takýchto záväzkov. Pôžička v Prvej stavebnej sporiteľni bola na sumu 15800 euro s tým, že vrátiť by
sa malo okolo 30000 euro. Žalobkyňa uzavrela pôžičku vo veku 59.rokov a splácať by ju mala do 83
rokov. Bonitu žalobkyne v Prvej stavebnej sporiteľni zrejme neskúmali, lebo už predtým tam mala iný
záväzok. Celkove žalobkyňa mala záväzky vo výške asi 80000 euro. Žalovaný snažiac sa nevyvolávať

konflikty, reagoval tak, že sa snažil vyhnúť situácií, kedy by došlo ku konfliktom z jeho matkou.
Na ďalšom pojednávaní dňa 23.11.2017 právny zástupca žalobkyne chcel, aby bolo preukázané, na čo
boli použité finančné prostriedky zo zapožičaných peňazí žalobkyňou a zároveň, aby bol pripojený spis
o konkurze, týkajúci sa žalobkyne. Riešenie veci videl aj v tom, že by spoluvlastnícke podiely, ktoré t.č.vlastní žalovaný previedli na rodinu, je tým myslené podiel 1-iny na brata alebo sestru žalovaného a tým
by bolo možné ošetriť aj starostlivosť o žalobkyňu, ku ktorej sa zaviazal v darovacej zmluve žalovaný.
Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že žalobkyňa nepreukázala konanie

žalovanéhovrozporesdobrýmimravmi.Tvrdenia,žesipožičiavalamatkapeniazevsúvislostisúhradou
dlhov z jeho podnikania žalovaný preukázal, kedy bol zamestnaný. Z tohto zamestnania mal príjem
a tento odovzdával matke až kým sa neoženil a nenarodilo sa mu dieťa. Posledný krát tak urobil
tri mesiace po narodení dieťaťa. Pretože matka nemohla disponovať finančnými prostriedkami syna,
dochádzalo ku konfliktom. Žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť dovtedy, kým sa zamestnal a

to je 1.11.2010. Počas trvania pracovného pomeru mal pozastavený výkon podnikateľskej činnosti a
túto ukončil 4.12.2012. Záporný hospodársky výsledok z podnikania nemal. Finančné prostriedky, ktoré
zarobil, dával na účet a s platobnou kartou disponovala jeho matka.
Žalobkyňa problém videla v tom, že žalovaný prestal dávať finančné prostriedky na úhradu dlhov, pričom
peniaze boli použité do domácnosti na stroje, motorové vozidlá v podnikaní. Po odchode zo spoločnej
domácnosti na dlhy matke neprispieval.

5. V rámci dokazovania súd pristúpil k výsluchu stranami sporu navrhnutých svedkov. Na pojednávaní
dňa 22.2.2018 bola vypočutá svedkyňa H. V.Á., ktorá vo vzťahu k žalovanému bola jeho svokra. Vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že do domácnosti, kde býva žalobkyňa a žalovaný, chodila v čase,
keď tam bývala jej dcéra a hlavne, keď sa narodil vnuk. Atmosféru vnímala v rodine ako dobrú, nevidela

nezhody, zmenilo sa to podľa nej tak zo dňa na deň. Bola presvedčená, že dcéra so zaťom zostanú
bývať v L., avšak vzhľadom na nervozitu a nepokoj v domácnosti, mladí riešili svoje bývanie a odišli do
podnájmu. Následne už so žalobkyňou nebola v kontakte. Okrem príležitostných rodinných sviatkov ako
boli narodeniny a Vianoce. Mala vedomosť, že mladí chodili k žalobkyni aj potom, ako sa odsťahovali z
domu v L.. Jej dcéra sa do domu v L. nasťahovala až potom, ako sa im narodil syn, resp. krátko predtým.

Potom, ako bola dcéra na materskej, žiadala, aby jej manžel prispieval na úhradu nákladov. Mala
vedomosť o tom, že zať mal platobnú kartu k účtu, ale touto disponovala jeho matka. Mala vedomosť o
tom, že dcéra so zaťom aj s jeho matkou chodili na nákupy, stalo sa, že aj na výlety. Vzťahy medzi zaťom
a jeho bratom hodnotila ako veľmi dobré. Keď sa odsťahovali z rodinného domu, zobrali si len prádlo a
veci pre dieťa. Bývali v garsónke. Vnuk prvý rok oslavoval ešte v dome. Následne na Michala bola svatka

gratulovať malému a doniesla aj darček na Vianoce, to bolo v ten rok, ako sa mladí odsťahovali z domu.
V súčasnej dobe sa žalobkyňa nekontaktuje s vnúčikom, netelefonuje s rodinou. Zať si prehlásil poštu
k ním domov, pretože pošta v L., kde mal trvalé bydlisko sa mu nedostávala do rúk, hlavne upomienky.
Takúto mala o tom vedomosť.

6. Ďalej bol súdom vypočutý svedok Ľ. R., ktorý vo vzťahu k žalobkyni bol bratom. Uviedol, že so sestrou
nemajú dobré vzťahy asi od roku 2014, kedy jej manželka požičala 500 euro, ktoré táto zaprela. Rodinu
svojej sestry hodnotil tak, že syn N. bol v rodine dobrý, kým sestru živil. Pre deti staršieho syna kupoval
veci aj hry. Mal vedomosť, že sestra chodila kenovať a podobne. Vzťahy medzi synmi žalobkyne hodnotil
ako dobré, kým sa N. neoženil. S predchádzajúcou priateľkou N. žalobkyňa nevychádzala dobre, tak

sa jej radšej syn vzdal. Svedok sa vyjadroval k pomerom, ktoré poznal, pretože býval blízko vedľa svojej
sestry (žalobkyne). Podľa neho sestre sa žilo dobre, kým žila s mladším synom.

7. Na pojednávaní dňa 11.4.2018 bola vypočutá svedkyňa N. C., ktorá vo vzťahu k žalovanému bola
jeho manželka. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že s manželom sa poznali od februára 2012. Asi

po štyroch mesiacoch otehotnela. Kým sa malý syn narodil, sústavne nebývala s manželom. Chodila aj
k rodičom. Po pôrode sa prisťahovala do domu, kde býval okrem matky manžela aj jeho brat s rodinou.
Predtým, ako sa prisťahovala, manžel prerobil poschodie domu. Svadbu mali v roku 2013. V tej dobe
bankomatovú kartu manžela vlastnila svokra. Keď si ju manžel pýtal, dostal ju asi po troch mesiacoch.
Mala vedomosť, že si ju pýtal viackrát. Karta mu bola vrátená vyprázdnená. V máji 2014 sa z domu

odsťahovali, v podstate odišli zo dňa na deň. Nepáčilo sa jej, že svokra manželovi nadávala, ani to,
že podávala opakovane tikety. Vychádzala so svokrou dobre, až kým táto nepojedla lieky a ostala v
nemocnici deň pred narodením ich syna. Svedkyňa uviedla, že podľa nej žalobkyňa požívala alkohol.
Mala vedomosť, že manžel mal pôžičky, aj to, že sa platili z jeho účtu. Finančné vzťahy s bratom manžela
nepoznala. Na prestavbu domu si zobral pôžičku v Poštovej banke, ktorú doteraz spláca. Podľa nej

manžel dôveroval svojej matke, preto jej nechal bankomatovú kartu, aby sa stala o financie a nakupovala
v domácnosti. Na kartu mu išla mzda a aj peniaze, ktoré zarobil pomimo. Keď sa nasťahovala do
domu, vzťahy boli dobré, problémy vznikli potom, ako svokra pobrala lieky a vyvrcholilo to ich odchodom
a následne potom, keď sa pripravovala zmluva o vrátení daru. V súčasnej dobe vzťahy sú také, žesa nenavštevujú, nevolávajú si a nestretávajú sa so svokrou. Svedkyňa tvrdila, že svokra manželovi
zatajovala poštu, preto si po presťahovaní do G. zmenil trvalé bydlisko.

8. V priebehu konania bolo súdom zistené, že v konaní, vedenom na Okresnom súde Martin sp.zn.
5Csp/53/2017 (konanie je t.č. právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá) Prvá stavebná
sporiteľňa žalovala žalovaného na úhradu nesplatenej časti úveru, ktorý bol poskytnutý žalobkyni a
žalovaný bol v zmluve uvedený ako ručiteľ. Pretože v uvedenom konaní žalovaný poprel pravosť
podpisu na zmluve o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.3.2012 číslo zmluvy

XXXXXXXXXX bol v konaní vypracovaný znalecký posudok na posúdenie pravosti podpisu žalovaného
na predmetnej zmluve. V znaleckom posudku zo dňa 7.5.2018 znalkyňa I.. I.. H. C., ktorá vypracovala
znalecký posudok urobila záver, že podpis na znenie N. C. na predmetnej zmluve nie je pravým
podpisom žalovaného N. C.. Na základe uvedeného bola žaloba Prvej stavebnej sporiteľne zamietnutá.
Na návrh strany žalovaného súd vyžiadal z Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície PZ
Martin spis ORPZ-MT-OKP5-597-002/2014. V spise sa nachádzal úradný záznam zo dňa 6.8.2014 z

výsluchu G. C., Y.. XX.X.XXXX, ktorá uviedla, že požiadala v Prvej stavebnej sporiteľni v Martine o
navýšenie úveru z dôvodu, že chcela vyplatiť starší úver, poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a
ďalšie úvery a takto si chcela znížiť mesačné náklady na splácanie. Na to, aby mohla požiadať o úver,
potrebovala ručiteľa. Požiadala o ručenie syna N.. Syn s ručením súhlasil, a doniesol potvrdenie o príjme
od zamestnávateľa. V Prvej stavebnej sporiteľni G. C. žiadosť o úver zamietli, čo oznámila synovi. Asi

o týždeň alebo dva jej oznámili, že úver jej budú môcť poskytnúť. Synovi N. to nepovedala, a bez jeho
vedomia uzatvorila zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou. Syna N. C. uviedla ako ručiteľa a zabezpečila
pre Prvú stavebnú sporiteľňu synov overený podpis na Obecnom úrade v L. bez jeho vedomia, na
základe čoho jej bol poskytnutý medziúver č.XXXXXXXXXX vo výške 15800 euro. Z poskytnutého úveru
vyplatilaúvervPrvejstavebnejsporiteľni,ktorýbolposkytnutýN.narekonštrukciudomu,vktorombývali.

Pre nezhody a aj finančné sa syn N. aj s nevestou sa odsťahovali z rodinného domu do podnájmu a
vtedy začala mať finančné problémy a nestíhala splácať úver, poskytnutý v Prvej stavebnej sporiteľni.
V čase výsluchu bola dlžná dve splátky. Tvrdila, že požiadala syna, aby jej finančne prispel na splátky,
čo on odmietol aj napriek tomu, že mu vravela, že vyplatila jeho dlžnú čiastku. Úradná záznam G. C.
podpísala.

Potom, ako uvedené listinné dôkazy, boli pripojené do spisu, boli s nimi strany sporu oboznámené,
žalobkyňa naďalej zotrvala na podanej žalobe.

9. Na pojednávaní, konanom dňa 31.1.2019 ako svedok vypočutý syn žalobkyne a brat žalovaného.
Tento vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v rodičovskom dome žili všetci dobre. Zmena nastala

potom, keď sa brat zaľúbil, kedy to nabralo iný spád. Prestali sa platiť úvery. V minulosti bola mama,
ktorá bola zamestnaná. Z úverov sa kupovali autá, traktory. O úveroch vedeli všetci traja a všetci traja to
spoločne riešili. Potom, ako sa brat odsťahoval z domu, sa situácia zmenila. V súčasnej dobe spláca im
brat jeden úver, resp. dáva p. Svitekovej peniaze, ktorá ručila za úver na auto asi z roku 2004. Pokiaľ išlo
o úvery, z týchto sa kupovali napríklad traktor pre domácu potrebu, rovnako tak motorové píly a kosačky.

Keď sa brali úveru, niekedy sa zobralo viac peňazí, aby sa uhradilo nesplatené a zostali peniaze aj
niečo iné, čo sa dokúpilo, napríklad bicykle pre jeho dcéry. Do podnikania brata bola kupovaná dodávka,
ktorá bola napísaná na svedka. Neskôr vznikli s dodávkou väčšie problémy, bola v servise a preto ju dali
na predaj. Kúpili novú, ktorá tak isto bola napísaná na svedka. Keď na jej zakúpenie chýbali peniaze,
zobral sa úver. Pokiaľ žili v dome všetci spolu, prispievali s bratom aj mamou na bývanie, dom mali

rozdelený. Následne brat z domu odišiel. Keď odchádzal, svedok nechcel, aby zostal iba s matkou
v dome sám, vzhľadom na finančné výdavky. O finančnej situácií matky nevedel, nevedel, koľko má
pôžičiek od fyzických osôb, ani koľko má veriteľov. Vedel, že bola v konkurze a že matka psychicky
situáciu nezvládala a preto zjedla lieky. Po odchode z domu si brat zobral kosačku, motorové píly a
traktor. Svedok ďalej uviedol, že celkove počas spolužitia s bratom zakupovali sedem vozidiel a to tri

traktory, dve dodávky, auto Škoda Felicia, Vectru a Peugeot. Jemu zostal Jumper, ktorý predal a kúpil
si auto, Peugeota si zobral brat. Dodávku si svedok nechal tú, na ktorú splácal úver. Brat mu na to
dával peniaze, ale potom, keď už nechcel, tak dodávku predal. Vedel, že brat mal úver v Poštovej banke
na plastové okná, skrine a postele v dome, kde spolu žili. Podľa svedka v súčasnej dobe brat nie je
v kontakte s matkou. Táto by potrebovala pomôcť s dlžobami, nepracuje, lieči sa na tlak, špeciálnu

starostlivosť nepotrebuje. Nemal vedomosť o tom, že by matka oslovila brata s požiadavkou o pomoc.
Svedok v podstate potvrdil tú skutočnosť, že do podnikania brata bola kupovaná dodávka, ktorá bola
napísaná na svedka a keď vyžadovala väčšiu opravu, tak ju predali. To, či by druhá dodávka, ktorú tvrdili,
že bola zakupovaná, bola pre podnikanie žalovaného, svedok nepotvrdil.Súdom boli vypočuté ešte svedkyne N. C., manželka N. C., brata žalovaného a ich dcéra A.. Svedkyňa
N. C. sa vedela vyjadriť k skutočnostiam, týkajúcim sa spoločného bývania žalobkyne a jej dvoch synov,
nakoľko spolu bývali v jednom rodinnom dome. Uviedla, že jej manžel vybavil bratovi, t.j. žalovanému

robotu a robili spolu. Zmena nastala potom, ako prišla do domu švagriná, t.j. žalovaného manželka,
pretože on už rešpektoval ju. Pätnásť rokov teda žili v spoločnej domácnosti dobre a táto zmena nastala
až v uvedenej súvislosti. Mala vedomosť, že švagor (žalovaný) mal pôžičky v sporiteľni aj stavebnej
sporiteľni. V dome bývali tak, že svokra žila vo vrchnej časti domu, oni ako rodina v spodnej časti
domu. Podľa nej svokra potrebovala pomoc, keď išla k lekárovi, bolia ju nohy. Chodili s dcérami a

pomáhali s čím bolo potrebné. Podľa jej vedomostí žalovaný nebol v kontakte so svojou mamou. Nemala
vedomosť, že by svokra požívala alkohol. Vedela však, že stávkovala. Bolo to ešte v období, keď s nimi
býval žalovaný. Potvrdila, že švagor dával mame platobnú kartu, lebo si nevedel vybrať peniaze a tieto
mu matka mala odovzdať. Ďalej mala vedomosť o tom, že švagor mal pôžičky na autá a prerábal v
spoločnom rodinnom dome vrchnú časť domu, kde vymenil dvere, podlahu, okná. Čo sa týkalo úverov,
malasvedkyňavedomosť,žeichbralitakýmsystémom,žezaúverovépeniazesaniečokúpilo,potomsa

hľadal nový úver, ktorý sa navýšil a vyplatil pôvodný. Žalovaný sa mal vyjadriť, že pomôže so splácaním
úverov.
Ďalšia svedkyňa A. C. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný je jej krstným otcom, s ktorým dobre
spolu vychádzali. Potom, ako sa oženil, už s nimi nechodieval na výlety a podobne. Po dni, keď odišiel
krstný zo spoločnej domácnosti, podľa nej by sa mal starať o babku tak ako otec, že chodí s ňou po

doktoroch, odvezie ju. Svedkyňa mala vedomosť, že krstný s otcom kupovali veci spoločne a spoločne
ich aj splácali, čo podľa nej asi manželke krstného následne vadilo. Bližšie sa k úverom však vyjadriť
nevedela.

10. Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva na základe toho, že uplatnila vrátenie daru

voči žalovanému. Dôvod vrátenia daru vymedzila tým, že žalobca si neplnil povinnosti, vyplývajúce
z darovacej zmluvy a nestaral sa o ňu ako o matku, ktorá mu darovala spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti a ďalším dôvodom bolo, že dal podnet na začatie trestného stíhania, kedy ju obvinil, že
sfalšovala podpis na úverovej zmluvy s Prvou stavebnou sporiteľnou.

11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. K tomu, aby uplatnený nárok darcu na vrátenie daru prostredníctvom súdu podľa § 630 Občianskeho
zákonníka bol úspešný, musia byť splnené tieto základné predpoklady: a/ existencia darovacej zmluvy

medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania; b/ správanie obdarovaného, ktoré
možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov; c/ hrubé porušenie dobrých mravov vo
vzťahu k darcovi; d/ darca sa formou jednostranného prejavu vôle obsiahnutého v žalobe podľa §
630 Občianskeho zákonníka domáha vrátenia daru voči obdarovanému; e/ existencia právoplatného
rozhodnutia súdu. Ak darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru mimosúdne, alebo prostredníctvom

žaloby, zaniká vlastnícke právo obdarovaného k darovanej veci na základe dvoch právnych skutočností:
a/ kvalifikované porušenie dobrých mravov voči darcovi; b/ jednostranný prejav vôle darcu voči
obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa voči nemu tak, že hrubým spôsobom
porušuje dobré mravy. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu

niejeakékoľveknevhodnésprávanieobdarovanéhovočinemu,alelentakésprávanie,ktorésozreteľom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie mravov. Pojem dobré
mravy je potrebné vykonať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závažné konanie obdarovaného
voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízií

s dobrými mravmi. Aplikovanie ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je potrebné pri posúdení
každého prípadu individuálne. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa zvyčajne považuje porušenie
značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím
potrebnej pomoci a podobne. Pri aplikácií ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je však potrebné
prihliadnuť aj na samotné správanie sa darcu a vychádzať z princípu vzájomnosti. Treba brať do úvahy

hodnotiť teda správanie darcu a zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou správania obdarovaného voči nemu.13. V predmetnej veci mal súd preukázané výpoveďou strán sporu, ale i výpoveďou svedkov,
predovšetkým tých, ktorí žili v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a žalovaným, že pokiaľ žalovaný
nemal svoju partnerku a neskôr manželku, hospodárili v domácnosti tak, že finančné prostriedky, ktoré

žalovaný zarobil a mal na účte, tak s nimi disponovala matka žalovaného, t.j. žalobkyňa, ktorá mala kartu
k účtu žalovaného. Je pravdou, že s takýmto spôsobom zrejme súhlasili. Neskôr, keď žalovaný mal
partnerku a túto si vzal za manželku, nastali ohľadne financií vážne rozpory, pretože manželka žiadala,
aby v ich vzťahu finančné prostriedky používali sami a nie matka žalovaného. Táto nakoniec kreditnú
kartu vrátila synovi. Brat, ktorý žil v spoločnom rodinnom dome hodnotil vzťahy medzi ním, bratom

a matkou ako dobré až do doby, kým sa brat, t.j. žalovaný nezaľúbil. Dovtedy spoločne hospodárili,
zakupovali stroje, techniku a podobne. Podľa názoru súdu žalovaný, pokiaľ uzavrel manželstvo a
následne sa mu narodilo dieťa nemohol viesť spôsob života so svojou matkou, ako to bolo dovtedy,
kým nemal manželku, preto bolo logické, že si vytváral vlastnú rodinu a s vlastnými pravidlami, ktoré
vyhovovalijemuajehomanželke.Ponezhodáchsmatkouodišlibývaťdoprenájmuanakoniecsivyriešili
samostatné bývanie.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že sa nestaral žalovaný o ňu tak, ako to vyplynulo pre neho
z darovacej zmluvy, súd nemal preukázané, že by žalobkyňa bola odkázaná na konkrétnu pomoc
žalovaného. V tomto smere to nepotvrdili ani svedkovia, ktorí vypovedali pred súdom a to druhý syn
žalovanej s manželkou. Za závažnú skutočnosť, ktorá bola preukázaná v konaní považoval súd aj
správanie sa žalobkyne, ktorá v snahe získať finančné prostriedky cestou úveru v Prvej stavebnej

sporiteľni vybavovala tento úver a podľa jej vlastného vyjadrenia zabezpečila podpis žalovaného na
úverovej zmluve bez jeho vedomia. V konaní, ktoré bolo na základe žaloby podanej Prvou stavebnou
sporiteľnou voči žalovanému, kde mal byť ručiteľom na úverovej zmluve, ktorú si zobrala jeho matka mal
súd preukázané, že naozaj na úverovej zmluve nie je podpis žalovaného. Orgánmi, činnými v trestnom
konaní je vedené trestné stíhanie vo veci podvodu v tejto veci, ktoré v čase rozhodovania súdu ukončené

nebolo.
Zvýpovedísvedkov,aleajstránsporusúdzistil,ževrodinehospodárilitak,žečastobraliúvery,zktorých
kupovali napríklad traktor, kosačku pre vlastnú potrebu, autá. Pokiaľ bolo tvrdené, že sa zakupovali veci
pre podnikanie žalovaného a na to matka brala úver, táto skutočnosť v takomto rozsahu preukázaná
nebola. Žalovaný bol od roku 2010 zamestnaný, podnikanie ukončil v roku 2012. Dodávku, ktorá mala

byť pre jeho podnikanie zabezpečovali zrejme s bratom dovtedy, kým podnikal, avšak úver, ktorý čerpala
matka bol z roku 2012 a to bolo v čase, kedy už žalovaný nepodnikal, takže peniaze nemohli pre neho
i keď zo strany žalobkyne bolo poukazované na to, že z týchto peňazí mala uhradiť nejaký iný úver, ale
konkrétne ktorý a na aký účel bol ten úver zobratý, nepreukázala.
Súd vychádzal z princípu vzájomnosti správania sa strán sporu, bolo nesporné, že žalobkyňa taktiež sa

správala v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ bez vedomia žalovaného zabezpečovala jeho podpis na
úverovej zmluve, na základe ktorej by bol žalovaný dlhodobo zaviazaný splácať úver. Podľa vyjadrenia
žalovaného mal záujem aj na vyriešení vzťahov medzi ním, bratom a matkou. Bol zavolaný k advokátke,
aby podpísal zmluvu, na základe ktorej by bol vrátený dar, avšak po oboznámení sa s obsahom tejto
zmluvy zistil, že predmetom zmluvy nebol len štvrtinový podiel, ktorý mu darovala matka, ale aj podiel,

ktorý nezískal darom na predmetných nehnuteľnostiach, ale zdedil po otcovi. Podľa žalobkyne táto
zmluva bola takýmto spôsobom vypracovaná len omylom. V prípade, že by žalovaný túto zmluvu
podpísal, prestal by byť podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu so záhradou, čo
určite nebolo v jeho úmysle.

14. Vo vzťahu k žalobkyni mal súd preukázané pripojeným spisom Okresného súdu v Žiline sp.zn.
4K/8/2015, že žalobkyňa podala dňa 29.5.2015 návrh na vyhlásenie konkurzu s tým, že špecifikovala
zoznam záväzkov, ktoré mala ku dňu 27.5.2015 a tieto boli v počte 21.s tým, že išlo o záväzky od
roku 2009 s tým, že išlo o záväzky voči fyzickým osobám okrem jedného, ktorý bol voči manželom C.,
ručiteľom v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, týkajúci sa dlžného úveru, zmluva zo dňa 23.10.2014.

Okresný súd v Žiline konkurz na majetok úpadcu a to G. C. pre nedostatok majetku zrušil. Pokiaľ išlo
o záväzky žalobkyne, z jej strany bolo tvrdené, že išlo o záväzky, ktoré čerpala za tým účelom, aby
sa zakupovali veci spoločne do rodiny, resp. pre žalovaného, avšak z jej strany žiadnym konkrétnym
a hodnoverným spôsobom nebolo preukázané, akým spôsobom boli použité finančné prostriedky tak,
že boli zakúpené veci aj pre žalovaného a následne by tento dlhy odmietol uhradiť, resp. neuhrádzal.

Žalovaný tvrdil, že po odchode zo spoločnej domácnosti s matkou mu zostali tri úvery, ktoré splácal v
celkovej výške 35000 euro.
Pokiaľ išlo o zmluvu s prvou stavebnou sporiteľňou zo dňa 28.3.2012, kde žalovaný mal podpísať
zmluvu ako ručiteľ, nesporne bolo v konaní pred Okresným súdom Martin pod sp.zn. 5Csp/53/2017preukázané, že podpis na zmluve nie je podpisom žalovaného. Toto jednoznačne vyplynulo zo
znaleckého dokazovania, vypracovaného v tomto konaní. Uviedla to v závere znaleckého posudku I..I..
H. C. (posudok zo dňa 7.5.2018). Na základe tohto znaleckého posudku bola žaloba prvej stavebnej

sporiteľne voči žalovanému zamietnutá a vec je t.č. právoplatne skončená. Vo vzťahu k tomuto konaniu
a v ňom vykonanému dokazovaniu súd následne vyhodnotil aj dôvodnosť vypočutia žalobkyňou,
resp. právnym zástupcom žalobkyne navrhnutého svedka bývalého starostu obce Trnovo K. V., ktorý
vypovedal v trestnom konaní. Z jeho výpovede pred vyšetrovateľom tak, ako je to bolo možné zistiť z
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-196/3-VYS-MT-2015, pri výsluchu dňa 8.2.2016 K. V. uviedol, že bol

v danom období starostom obce Trnovo a vyjadroval sa, akým spôsobom bol osvedčený podpis N.
C., Y.. XX.X.XXXX na Zmluve o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č.2440644 4 07 zo
dňa 28.3.2012. V pozícii svedka K. V. uviedol, že na osvedčovacej pečiatke pri podpise N. C. zabudol
preškrtnúť údaj „uznal za svoj podpis“ tak, ako to urobil pri podpise jeho matky G. C.. Podľa tohto
svedka N. C. listinu, na ktorej sa osvedčovala pravosť jeho podpisu pred ním vlastnoručne podpísal.
Táto skutočnosť je zrejmá aj z osvedčovacej knihy podpisov. Pri podpise podľa neho mal byť on, matka

N. C., N. C.. Súd nevyhodnotil za podstatné vypočuť tohto svedka v predmetnom konaní v podstate s
prihliadnutím na tú skutočnosť, že podpis na predmetnej zmluve s prvou stavebnou sporiteľňou podľa
znalkyne jednoznačne nebol podpisom N. C. a túto skutočnosť by iným spôsobom nevedel vyvrátiť
alebo objasniť ani menovaný svedok.

15. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru z dôvodov, ktoré v žalobe
špecifikovala v prvom rade ako dôvod, že žalovaný jej neposkytuje žiadnou formou starostlivosť a vôbec
sa o ňu nezaujíma, pričom tento stav mal trvať od decembra 2013, kedy sa žalovaný odsťahoval z
rodinného domu , kde dovtedy žil so žalobkyňou. Okrem toho dal podnet, na základe ktorého bolo
pred Okresným riaditeľstvom PZ Martin pod č. ČVS: ORP-196/3-VYS-MT-2015 vedené trestné stíhanie

pre podozrenie spáchania zločinu úverového podvodu, zo spáchania ktorého bola podozrivá práve
žalobkyňa. Takéto konanie, kedy svoju matku označil za páchateľku trestných činov nebolo možné podľa
nej považovať za konanie, ktorým by prejavil vďaku za poskytnutie daru a správal sa v súlade s dobrými
mravmi.
Je nesporné, že žalovaný nežije v spoločnej domácnosti, resp. v spoločnom rodinnom dome so

žalobkyňou od roku 2014, kedy sa odsťahoval z domu už so svojou manželkou a synom zrejme pre
nezhody, ktoré v rodine nastali a žalovaný so svojou manželkou začal bývať samostatne. Pokiaľ išlo o
starostlivosť o žalobkyňu zo strany žalovaného, súd nemal preukázané, že by žalobkyňa vyžadovala
nevyhnutnú starostlivosť pokiaľ išlo o zabezpečenie jej bývania, starostlivosti bežnej alebo zdravotnej.
Taktiež nemal preukázané, že by žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie starostlivosti, ak by

jej tento nárok vyplynul z uzavretej darovacej zmluvy. Ani svedkovia, ktorí vypovedali a to druhý syn
žalobkyne aj s nevestou neuviedli žiadne vážne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zabezpečovať zo
strany žalovaného vo vzťahu k svojej matke. Je nesporné, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným
sú narušené, avšak toto je zrejmé zo situácie, ktorá vznikla v rodine a to aj v súvislosti so spormi,
ktoré boli vedené na okresnom súde a aj konaniami, vedenými na polícií, ktoré pretrvávali dlhú dobu a

nebolo možné v rodine vyriešiť vec iným spôsobom. Pokiaľ išlo o trestné konanie, na ktoré poukázala
žalobkyňaakodôvodzléhosprávaniasažalovanéhovovzťahuknej,zpripojenéhovyšetrovaciehospisu
mal súd preukázané, že dňa 18.3.2015 bolo právnou zástupkyňou žalovaného podané oznámenie o
skutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Vec sa týkala zmluvy,
uzavretej s prvou stavebnou sporiteľňou č. 2440644 4 07 zo dňa 28.3.2012, kedy žalovaný tvrdil, že

takúto zmluvu nepodpísal, resp. neuzavrel takúto zmluvu a prvá stavebná sporiteľňa ho vyzývala na
splácanie úveru. V uvedenom oznámení žiadnym spôsobom nebola ako podozrivá zo spáchania trestnej
činnosti uvedená matka žalovaného. Dňa 24.4.2015 bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu
páchateľovi. Následne bolo vedené trestné stíhanie, ktoré do času rozhodovania súdu vo veci vrátenia
daru, resp. určenia vlastníctva, skončené nebolo. Žalobkyňa nerušene užíva nehnuteľnosť, ktorá je v

spoluvlastníctve žalovaného bez úhrady za bývanie tak, ako jej to vyplýva z darovacej zmluvy - právo
doživotného bezodplatného užívania prevádzaných nehnuteľností.

16. Podľa názoru súdu dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe o určenie vlastníckeho práva, ktorého
sa domáhala na základe toho, že v podstate žiadala vrátiť dar, pretože žalovaný sa k nej správal hrubo,

v rozpore s dobrými mravmi, súd nevyhodnotil ako dôvody takej intenzity, ktoré by odôvodňovali pri
aplikácií ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o vrátení daru žalovaným žalobkyni. Tak,
ako už je v rozsudku uvedené, súd vzal do úvahy aj správanie sa zo strany žalobkyne ako darkyne. V
tomto smere bolo v rozsudku zdôvodnené, že darkyňa sama sa vyjadrila k spôsobu uzatvorenia, resp.podpisu zmluvy za syna na zmluve o stavebnom sporení ako aj k skutočnosti, týkajúcej sa vzťahu medzi
darkyňou, synom a jeho manželkou.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobu žalobkyne neposúdil dôvodnou a zamietol ju.

Pokiaľ by si žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému uplatňovala poskytovanie zaopatrenia tak, ako to bolo
uvedené v darovacej zmluve, bolo by možné prihliadnuť na takúto žalobu ako dôvodnú pri preukázaní
potreby tejto starostlivosti.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového

poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.