Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. jún 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202879
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7817202879.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci W. I. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v L. na W. XX zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou advokátkou so sídlom v Rožňave
na Námestí 1. Mája 11 a procesným opatrovníkom S. O. nar. XX.X.XXXX zamestnankyňou I. sv. Z. v
ambulancii J. v L. o návrhu W. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v L. na Z. XX zastúpenej JUDr. Erikou

Simanovou advokátkou Advokátskej kancelárie s. r. o. so sídlom v Rožňave Akademika Hronca 9 v
konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka o odvolaní osoby o ktorej
spôsobilosti sa konalo proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 7.12.2021 č. k. 7Ps/11/2017-711 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony W. I.. O trovách štátu rozhodol tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania a žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným trovám konania osoby, o ktorej

spôsobilosti sa konalo, uviedol, že konanie zastavil, pričom je toho názoru, že nešlo o zjavne
bezdôvodný návrh. W. I. bola v roku 2012 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s odporúčaním
navštevovať psychiatra. Vzťahy medzi matkou - W. I. a jej dcérou - navrhovateľkou sa vplyvom mnohých
okolností (zrejme rozvodu, ako aj konania o vyporiadanie BSM) neustále zhoršovali, v dôsledku čoho
navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že sa s jej matkou niečo deje a v súvislosti s hospitalizáciou
v roku 2012 a tým, že mala vedomosť, že jej matka sa nelieči, mala pocit, že matka potrebuje túto

liečbu u psychiatra. Tomuto jej podozreniu nasvedčuje aj podaný znalecký posudok, teda navrhovateľka
bola presvedčená o dôvodnosti návrhu. Až súd svojím rozhodnutím povedal, že nie sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak za tohto stavu by nebolo spravodlivé,
aby navrhovateľka znášala náklady, ktoré týmto konaním vznikli. Preto s poukazom na ustanovenie §
251 ods. 2 CMP a § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
a každý z nich si svoje trovy konania hradí sám.

3. Proti výroku rozsudku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote
odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
napadnutom výroku zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo výške 1177,36
Eur. Súčasne navrhuje priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 56,36 Eur. V odôvodnení
uviedla, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania a pri poskytovaní

súdnej ochrany je obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 z ods. 1 Ústavy SR a to,
aby toto rozhodovanie o trovách konania tiež bolo v súlade so zákonom. Išlo a ide o trovy konania, ktorébolo nevyhnutné vynaložiť proti svojvoľnému a šikanóznemu návrhu. Uviedla, že neexistovali žiadne
dôvody nepriznania trov konania, naopak v posudzovanom prípade ide o neprimeranú tvrdosť voči nej
aj s poukazom, že v zmysle ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže priznať náhradu

trov konania ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Použitím špeciálneho ust. § 251
ods. 2 CMP ten, kto podal zjavne bezdôvodný návrh je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o
ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. Už len zo správania sa navrhovateľky, ktorá
nepreukázala žiadnu príčinu na podanie návrhu na obmedzenie jej spôsobilosti, s údajným odvolávaním
sa na prepúšťaciu správu zo dňa 7.6.2012 spätne z niekoľkých rokov, neodôvodnil postup navrhovateľky

v tomto smere. Od začiatku súdneho konania poukazovala na dôkaz, ktorý navrhovateľka zadovážila v
rozpore so zákonom od poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v
Rožňavez23.2.2017bezjejsúhlasu.TietozáveryvyplynuliajzrozhodnutiaÚradunaochranuosobných
údajov č. 01191/2018-OS-11 v Bratislave z 30.11.2018. Preukázateľne boli zneužité osobné údaje
týkajúce sa jej zdravotného stavu v konaní, vážnym spôsobom zasiahnuté do jej osobnostných práv,
ochranyjejosobnosti.Zjavnézneužitieprávaanipodľačl.5CSPnepožívaprávnuochranu,čoznamená,

že procesné úkony, ktoré slúžia na zneužitie práva a svojvoľné uplatňovanie práva nemajú požívať
právnu ani súdnu ochranu. Prepúšťacia správa z 23.2.2017 naviac nekorešpondovala s originálom, ktorý
je súčasťou spisu. Od počiatku tohto konania musela vyvíjať potrebnú procesnú aktivitu na ochranu
svojich osobnostných práv. Zjavne neodôvodnený návrh zo strany navrhovateľky, ktorý vyvolal konanie,
ktoré aj podľa súdu trvalo neprimerane dlhý čas, malo negatívny dopad do jej osobnostnej a majetkovej

sféry. Takýto návrh navrhovateľky by mal byť jednoznačne sankcionovaný povinnosťou nahradiť ujmu,
ktorá v dôsledku tohto návrhu jej vznikla. Atribút odôvodnenosti výdavkov súvisí bezprostredne s ich
účelnosťou t.j. výdavky spojené s právnym zastúpením. Listinnými dôkazmi dokázala vyvrátiť účelové
tvrdenia navrhovateľky, že je osobou spôsobilou zvládnuť všetky životné situácie, ako aj jej schopnosť
samostatne rozhodovať o svojom živote, realizovať s plnou zodpovednosťou právne úkony týkajúce sa

rôznych životných situácií, či už v rodinnej, pracovnej, spoločenskej, ale aj rozhodovania vo veciach
samotného zdravotného stavu. Jej plnú spôsobilosť nakoniec súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
spravodlivo a objektívne zohľadnil a konanie zastavil. Naviac k veci uvádza, že svojim životom za
celých uplynulých 42 rokov a aj nasledujúcich 9 rokov osvedčila, že je osoba plne spôsobilá na právne
úkony, psychicky stabilná a zodpovedná. Podaným návrhom navrhovateľka zasiala do jej existujúceho

právneho statusu , ktorým ponížila a porušila jej ľudskú dôstojnosť, konanie jej spôsobilo nielen
materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, nielen v práci, ale aj v okolí, musela čeliť nezmyselnej obrane
a preukazovať nespochybniteľne listinnými dôkazmi, že je spôsobilá robiť právne úkony, komunikovať
s úradmi atď. Porušenie ľudskej dôstojnosti človeka nemožno ospravedlniť a takto konala dcéra voči
nej, pričom o ňu pred tým neprejavovala žiadny záujem. Výrok o nepriznaní trov nebol presvedčivo

odôvodnený, súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov
konania. Bez podania návrhu zo strany navrhovateľky, t.j. jej zavinením, by jej nevznikli trovy konania.
Súčasťou odvolania je aj ich vyčíslenie.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril procesný opatrovník Bc. S. O., ktorý navrhol odvolaniu v plnom

rozsahu vyhovieť.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania potvrdiť. Uviedla, že návrh podala na základe skutočných prejavov duševnej poruchy,
resp. duševnej choroby svojej matky, ktorá bola v čase psychickej dekompenzácie a záchvatového

stavu urgentne umiestnená na akútnom psychiatrickom oddelení, kde bola u nej zistená prítomnosť
paranoidných symptómov, diagnostikovaná psychotická porucha s bludmi a bola nastavená liečba
psychofarmakami. Dôkazom je prepúšťacia lekárska správa, ktorá bola prílohou návrhu. Dokazovaním
vyšlo najavo, že matka ako posudzovaná osoba sa skutočne odmietala liečiť a odmietala aj prítomnosť
psychického narušenia. V tomto období sa zaujímala o zdravotný stav matky, navštevovala ju na

psychiatrickom oddelení a oprávnene sa obávala jej ďalších záchvatových prejavov. Súdny znalec
vyhodnotil duševný stav posudzovanej osoby ako paranoidnú formu poruchu osobnosti. Súdny znalec
teda v porovnaní s ošetrujúcimi lekármi - psychiatrami do určitej miery vyhodnotil odlišne duševnú
poruchu posudzovanej, pričom nemôže byť pričítané na jej ťarchu, že nerozlíšila paranoidnú psychotickú
poruchu od paranoidnej poruchy osobnosti, a to v čase psychickej dekompenzácie matky v období

rozvodu, odsťahovania sa manžela a vyporiadania BSM. Zastávala stanovisko, že k zníženiu ľudskej
dôstojnosti nedochádza liečbou, ale môže dôjsť k prejavom paranoidných stavov následkom neliečenia
choroby. Vychádzajúc z obsahu vyčíslených trov musí konštatovať, že nie všetky úkony právneho
zastúpenia boli nevyhnutné na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva. Vychádzajúc z princípovmimosporového konania, každý účastník si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na
náhradu trov konania od iného účastníka.

6. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa konalo, vo vyjadrení k podaniu navrhovateľky z 23.2.2022
uviedla, že si naďalej uplatňuje plnú náhradu trov konania. Podaný návrh voči nej nemal právny ani
morálny dôvod. Žiadne okolnosti nenasvedčovali a neodôvodňovali jeho podanie. Absolútne nenáležité,
nekompetentné je tvrdenie navrhovateľky, vyvodzovať nevyhnutnosť a akútnosť podania návrhu v roku
2017 odvolávaním sa na psychickú dekompenzáciu z roku 2012 na základe prepúšťacej správy starej

5 rokov, ktorá bola od začiatku spochybňovaná a ktorá je dôkazom získaným nezákonným spôsobom.
Pokiaľ ide o vyúčtovanie trov konania, ich uplatnenie je plne v súlade so zákonom a vzhľadom na
celý priebeh konania bolo nevyhnutné, aby bola právne zastúpená a že všetky úkony v konaní bolo
nevyhnutné vynaložiť na účelné bránenie práva. Navrhovateľka svojim návrhom poškodila jej ľudskú
dôstojnosť, rodinu a súkromie. Navrhovateľka sa o ňu roky nezaujímala, nestarala sa o jej každodenné
potreby, nebola s ňou v žiadnom komunikačnom vzťahu, a preto jej návrh nebol ničím odôvodnený a v

rozpore s dobrými mravmi. S vyjadrením procesnej opatrovníčky plne sa stotožňuje.

7. Procesný opatrovník k vyjadreniu navrhovateľky z 21.2.2022 uviedol, že ak by nebola využila W. I.
všetky dostupné možnosti, predovšetkým vo vzťahu na právne zastúpenie, nebolo by konanie rodičov
navrhovateľky o vyporiadanie BSM zahájené ani do dnešného dňa.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu osoby o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa konalo, ako
aj k vyjadreniu k procesnej opatrovníčky uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších
vyjadreniach podaných v odvolacom konaní.

9. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, vyjadrením k podaniu navrhovateľky a procesnej opatrovníčky
uviedla, že navrhovateľka bagatelizuje situáciu, pretože podala zjavne bezdôvodný návrh na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť že,
na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Podstatou odvolacieho konania bolo a je rozhodovanie
o trovách konania, ktoré navrhovateľka svojim bezdôvodným návrhom procesne zavinila a aj v zmysle

zákonnej úpravy mala byť zaviazaná na náhradu trov konania 100%. Vyjadrením z 28.3.2022 opätovne
uviedla, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a nemá viac čo dodať.

10. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa konalo, vyjadrením z 22.3.2022 uviedla, že pokračujúcimi
vyjadreniami navrhovateľky dochádza k ďalším nákladom na právne zastupovanie, ktoré budú

odpočítané, ak to právne predpisy umožňujú. Celé obdobie konania navrhovateľka nepredložila žiaden
relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach. Tieto boli založené na nepravdách, aby poškodzovali sústavne
jej dobré meno, čím hrubo a nemorálne zneužila štatút blízkej osoby, ako aj skutočnosť, že náklady
na takéto konanie znáša štát, nie navrhovateľka. Možno poškodila aj samotný štát. Ani ako blízka
osoba nie je povinná znášať sústavné verejné šikanovanie a bezdôvodné obviňovanie, vyvracanie

dokázaných porušení viacerých zákonov z jej strany, ktorá sa od apríla 1997 o ňu vôbec nezaujímala.
Prejavy navrhovateľky neboli a nie sú založené na akomkoľvek pravdivom základe, ale boli a naďalej
sú prezentované formou, ktorá vybočuje z pravidiel slušnosti a morálky. Ani záujem blízkej osoby, na
ktorý sa navrhovateľka tak rada odvoláva nemôže byť bezbrehý, pretože nie je založený na skutočnej
snahe jej uľahčiť starobu. Sloboda prejavu so sebou nesie zodpovednosť.

11. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

12. Výroky rozsudku o zastavení konania a nepriznaní trov konania štátu neboli odvolaním napadnuté,
nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( § 367 ods. 2 CSP ).

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.15. Podľa ust. § 251 ods. 2 CMP ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o
spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa
konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie osoby, o ktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná, nie je dôvodné.

18. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje Civilný mimosporový poriadok, platí zásada (upravená
v ustanovení § 52), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov
si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok
pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení § 53 až § 55 CMP. Konanie o

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v § 251
CMP. Predpokladom postupu podľa § 251 ods. 2 CMP je, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť,
že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Ak sa však navrhovateľ okolnosti o bezdôvodnosti
návrhu objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania,

nemožno mu túto povinnosť uložiť. Pojem ujma je širší ako len pojem trovy konania a patrí osobe, o
ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi a štátu.
19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli
splnené podmienky, aby rozhodol o trovách konania inak, ako podľa § 52 CMP. Vzhľadom na
skutočnosť, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, si uplatnila náhradu trov konania, čím naplnila

podmienku uvedenú v ustanovení § 57 CMP, súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či v
predmetnom konaní nastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania na
ťarchu navrhovateľky. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, ako aj vo všetkých svojich vyjadreniach a v odvolaní uvádzala, že návrh na začatie konania o
obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany navrhovateľky ( jej dcéry ) podaný účelovo

resp. zo zištných dôvodov (konanie o vyporiadanie BSM). Tieto tvrdenia sa však ani podľa odvolacieho
súdu v priebehu konania nepotvrdili. Naopak, aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že pred
podaním návrhu navrhovateľka mala vedomosť o dekompenzácii zdravotného stavu matky, ktorá bola
hospitalizovaná a liečená psychiatrom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že znalec diagnostikoval u osoby, o
ktorej spôsobilosti sa koná, poruchu osobnosti, v danom prípade ide o dominantné, paranoidné prejavy,

ktorý stav hodnotil ako paranoidnú formu poruchy osobnosti. Prejavy poruchy osobnosti sa môžu v čase
významnej psychosociálnej záťaže zhoršovať až do psychózy, teda až do stavu, kedy prechodne je
výrazne narušená schopnosť hodnotiť realitu. K takejto dekompenzácii došlo aj v roku 2012, kedy počas
hospitalizácie bol stav hodnotený ako akútna psychotická porucha. Dekompenzácia poruchy osobnosti,
ako uvádza znalec v časti II.3 znaleckého posudku, je zväčša len prechodná, avšak v tom čase sa

zhoršuje schopnosť reálne a kriticky zhodnotiť svoje rozhodovanie a konanie a to vedie k stavu kedy
konkrétna osoba väčšinou odmieta odbornú pomoc, pričom okolie vníma nevyhnutnosť tejto pomoci, čo
je aj podľa odvolacieho súdu pre laika ťažko rozpoznateľné . Znalec navrhol z dôvodu potenciálneho
nebezpečenstva tzv. dekompenzácie paranoidnej poruchy osobnosti obmedzenie spôsobilosti konať a
rozhodovať vo veciach starostlivosti o svoj zdravotný stav. Súd prvej inštancie napokon pri rozhodovaní

nevychádzal len zo znaleckého posudku, ale zo všetkých ostatných dôkazov zabezpečených v konaní a
ustálil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, je schopná posúdiť svoj zdravotný stav a v plnej miere
rozhodovať o potrebnej zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd zastáva názor, že návrh navrhovateľky
nemožno považovať za zjavne bezdôvodný v zmysle § 251 CMP. Zjavne bezdôvodný návrh je totiž
pojmom podobným zrejme bezúspešnému uplatňovaniu práva podľa ustanovenia § 254 CSP, pričom

sa jedná o šikanózny návrh, z ktorého je už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný. V danom
prípade však navrhovateľka podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky
na základe objektívnych skutočností, čo potvrdili aj závery znaleckého dokazovania, preto jej návrh na
začatie konania nemožno považovať za zjavne bezdôvodný a zaviazať ju na náhradu trov, ktoré vznikliosobe,oktorejspôsobilostisakonalo,týmtokonaním,anauvedenomzávereničnemeníaniskutočnosť,
že súd prvej inštancie konanie zastavil. Samotné vnímanie odvolateľky, že návrh je vo vzťahu k nej
šikanózny a zasahuje do jej ústavou garantovaných ľudských práv samé o sebe nie je možné považovať

za okolnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 251 ods. 2 CMP s tým, že tieto argumenty v podstate
popierajú účel a samotnú podstatu konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony upraveného v
ust. § 231 a nasl. CMP.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá na jeho náhradu nárok z totožných dôvodov uvedených v bodoch 18. a 19. tohto
uznesenia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).